Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1921.
I. volební období.
3. zasedání.
2417.
Odpověď
předsedy vlády a ministra s plnou mocou pre správu Slovenska
ohľadom týrání chudoby župy zemplinskej tamojším četnictvem (tisk 1499).
V interpelácii uvedenej záležitosti bolo to najobšírnejšie vyšetrovanie zavedené a tak môže byť o celom podrobná zpráva podaná v následovnom:
Udanie v interpelácii, že majitel velkostatku v Čeklově Mandel Gejza do krve zbil Karla Žembu je nepravdivé, poneváč ani menovaný majiteľ, ani jeho synovia s Karolom Žemba nikdy zle nenakladali; Karol Žemba bol koncom masiaca prosinca 1920 zo služieb na veľkostatku prepustený keď sa stal agitáciami konanými medzi robotníkmi majiteľa veľkostatku nepohodlným.
Dňa 10. januára 1921 sdelil Štefan Plvacký hospodársky správca v Čeklově, že županským úradom v Michalovciach vypovedaný polský príslušník Karol Žemba svolal dňa 9. januára 1921 robotníctvo v dvore Gejzu Mandla zamestnané do jednej miestnosti, kde s nimi konal neohlásenú a nepovolenú schódzu, pri ktorej robotníctvo štval k nespokojenosti a vyzýval k stávke pravdepodobne asi z príčiny jeho prepustenia zo služby. Cieľom šetrenia odobrala sa četnícka hliadka pozostávajúca zo strážmajstra Václava Mikeša a četníka na zkúšku četára Jána Wagenknechta četníckej stanice Zamutov do bytu Karla Žembu, ktorého zastihla doma spoločne so ženou, svokrušou a sestrou a vyzvala Žembu, aby s ňou išiel k rychtárovi. Žemba v tej mienke, že ho chceju četníci ako vypovedaného dopraviť do Polska, zdráhal sa poslůchať, konečně ale z náreku a kriku prítomných žien dal sa s četníkmi na cestu k rychtárovi v sprievode zástupcu rychtára Antonína Foltyna z Čeklova. Cestou u dvora Čeklovského vzprel sa Žemba četníkom znovu a so slovami, že s nimi nepojde a že ho do Polska nedostanú, asi tri razy vrhnul sa na zem a protivil, pri čom nie je vylúčené, že vlastnou vinou sa niekde na tele poranil. Ženy, ktoré Žembu nasledovaly v mienko, že četníci Žembu bijú, volaly o pomoc. S ohľadom na tieto okolnosti četnícka hliadka od dalšej dopravy Žemby odstúpila.
Strážmajster Václav Mikeš so všetkou rozhodnosťou tvrdí, že ani on, ani četník na zkúšku Ján Wagenknecht (t. č. v škole v Košiciach) Žembu ani nikoho iného nebili. Menovaný strážmajster je dľa liečenia hlávnoslúžnovského úradu a zástupcu okr. čet. veliteľa miernej povahy, neunavný v službe a najlepším veliteľom stanice v okrese Vranov a nikdy žiadnej sťažnosti proti nemu nebolo, takže výpoveď jeho zdá sa byť úplne pravdivou.
Čo sa výpovedi samotného Karla Žembu týká je neurčitá a v mnohom smere si odporuje. Tak ranu na nose omlúvá úderom pri štípaní dreva, jednou udáva, že četníci v byte ho nebili, hned na to ale tvrdí, že ho holemi a kolbami bili, bodlo mu na prsa v byte nasadili a nie ľen jeho, ale i ženu, svokrušu, decko a sestru až vyšiel z bytu von bili a cestou ho po nohách tlkli. Výslovne udal Žemba, že ho četníci do nosa neuhodili, ale do hlavy, ač práve na nose poranenie vykazuje a na hlave vóbec žiadneho zranenia sa najsť nemohlo.
Vypočutí svedkovia a sice švagrová Žembová, Pavlina Maliková, ďálej Katarina Maliková, Žofia Krafčiková, Michal Lisý, robotníci v dvore Čeklov, Antonie Foltýn Koval v Čeklově, z ktorých prvé dve ženy boly prítomné v izbe, keď četníci Žembu odviesť chceli, vyhlásily, že četníci Žembu v byte nebili, ani inak zle s ním nénakládali ale samého proti jeho odporu len z izby ven vyviedli.
Druhého dňa odobral sa Žemba k doverníkom soc. dem. (ľavice) organizácie vo Vranove Rudolfu Fockovi a EIiašu Itzkovičovi, kde príhodu s četníkmi im vyprával a ako aj Žemba sám pri vypočutí udal, nahovárali mu tito dvaja, aby povedal a udal, že ho četníci zamutovskí bili. Žiadali aj pre Žembu lekárske vysvedčenie u Dr. Weisberera vo Vranove a keď im ho menovaný vydať odoprel opatrili si ho v Michalovciach.
Všetci četníci stanice Zamutov potvrdzujú vyjádreňie Žembové 29. januára voči nim prenesené, dľa ktorého Žemba priznal, že Fockom a Iszkovičom bol navedený, aby povedal, že ho četníci zamutovskí zbili a súčasne vyhlásil, že on by tak zo svojej vlastnej vóle nebol mluvil.
Udanie, že četníci Žembu a vedľa neho dvoch robotníkov Ivana Malik a Pavla Malik do reťazov sviazali a do väzenia uvrhli, ukázala sa ako nepravdivé, sami robotníci Pavel Malik a Ján Malik (Ivan Malik vóbec sa nenachádzal) okolnosti tie popreli. Čo sa týka vyšupovania Karla Žembu, Pavla a Jana Malika do Poľska, stalo sa tak na základe nariadenia županského úradu v Michalovciach číslo 5921 pres. z 21./I. 21. ohladom Karla Žembu nebolo však vôbec prevedené a další pobyt znovu vo Winnez bol mu povolený, Jan a Pavel Malik prišli zase z Polska nazaď a majú podobne ďalší pobyt vo Vranove povolený. Vzdor tomu, že menovaní 26 pokiaľ sa týče 28 a 30 rokov na uzemí prv uhorskom a teraz našom sa zdržujú, nie sú prislušnikmi čsl. štátu nakoľko domovskej príslušnosti v niektorej obci na území štátu čsl. ležiacej nenabudli a dosiaľ do rodnej ich obce Zeborova ako polský príslušníci patria.
K odstavcu 6 interpellácie konkretné prípady vyšetrovaním zistené neboly. Výtky činené četníctvu, že biju zemedelských robotníkov, napomáhajú k vypovedeniu a vyhadzuju ich na ulicu nedaly sa v žiadnom prípade odóvodniť a pokládať ich sluší za zlomyselnú pomluvu četníctva; každému je známo, že četníctvo pri dnešných ťažkých pomeroch s nadludskou námahou a sebezapíráním udržuje poriadok, ktorý medzi robotníctvom na velkostatkoch najviac následkom komunistických agitátorov je porušovaný, pričom jedná zcela nestranne ako aj dobrý počet čsl. četníctva dokazuje.
Je pravdou sice, že četníctvo obýva na mnoho miestnosti najaté od veľkostatkov, ovšem na základe riadnej a schválenej smlúvy nájomnej. K tomu nutené je následkom všeobecnej bvtovej núdze, pri tom padá na váhu i okolnosť, že velkostatkár prenajme byt četníctvu s väčšiu ochotou a povolnosťou, nežli iný majitel ako aj za cenu daleko lavnejšiu a na vesnici ťažko najsť u rolnika bytu, ktorý by predpisom pre ubývanie četníctva vyhovoval.
Že by četníctvo dostávalo potraviny a otop od velkostatkárov nebolo zistené a nedá sa tiež zistiť, dokiaľ konkretné prípady sú neni uvedené.
Praha, dňa 4. júna 1921.
Předseda vlády:
Černý, v. r.,
Minister s plnou mocou pre správu Slovenska: