Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1921.
I. volební období.
3. zasedání.
2290.
Interpellácia
poslanca Floriána Tománeka a spoločníkov,
na ministra školstva,
pre uponižovanie našej milej slovenčiny pri školách ľudových na Slovensku.
Teraz je už zrejmé a znovu dokázané, že ministerstvo školstva a národnej osvety, a jeho školský referát na Slovensku, nemajú porozumenia pre úctu k zákonom. Že slovenčina je úradnou rečou na Slovensku, to je zabezpecené zákonom a predsa čo sa nestalo?
Štátny školský inšpektorát v Trnave, slúžnovsky okres trnavský, poslal predsedovi r. k. školskej stolice, výbornému Slovákovi Jozefovi Sucháňovi v Dolných Orešanoch (župa bratislavská) úradnú listinu školského referátu v Bratislave č. 284 zo dňa 9. marca 1921 tohoto znenia:
ťVašej škole zastavujeme štátnu podporu dotiaľ, pokiaľ nebude nám oznámené, že Vaša škola bude ťVěstníkŤ (čiročisto český) ministerstva školstva a národnej osvety prijímať a predpláceť. ť Folprecht.
Tento ferman školského referátu, bol písaný tónom týmto preto, lebo ten výborný slovenský bojovník, predseda školskej stolice dolnorešianskej, Jozef Sucháň, keď český ťVěstníkŤ do rúk dostal, poslal pánovi školskému inšpektorovi v Modre riadky tieto:
ťZásielka školského inšpektorátu v českom jazyku ľudovej škole dolnoorešianskej zaslaná, bola predsedom školskej stolice vrátená; lebo to je potupovanie slovenskej školy, keď ona nariadenia nie vo svojej reči dostáva, ako potupováním českej školy by bolo, keby ona nariadenie nie vo svojej reči dostávala. Časy otroctva sa pominuly a kto by ich chcel zpät uviesť, nielen celé Slovensko, ale aj celý vzdelaný svet nájde proti sebe.
V nejnovšej dobe sme obsiahli nistenie, že nariadenia budú v slovenčine vychádzať a my Slováci to očakávámeŤ.
My, slovenskí ľudoví poslanci tušíme veľmi dobre, že sa sterajšou vládou, najmä s ministrom školstva a národnej osvety a so školským referátom bratislavským nedá mnoho rozprávať o právach ľudu slovenského a materinskej reči; poneváč ale boli sme na to slovenským ľudom vyzvaní, nuž níže podpísaní pýtáme sa p. ministra školstva ešte raz:
1. Je ochotný pre urazenie našej slovenčiny nám Slovákom dať zadosťučinenie; je hotový rozprášiť celú gardu nespravedlivých českých učiteľov a professorov v školskom referáte bratislavskom bašujúcich?
2. Je pán minister náchylný vyšetriť krivdu túto a zastavenú podporu škole dolnoorešianskej znovu povolit.
V Prahe 31. mája 1921.
Tománek,
Dr. Kmeťko, Dr. Gažík, Šrámek, Rozsypalová, Dr. Juriga, Záruba, Onderčo, Vrabec, Bobok, Rýpar, Adamovský, F. Navrátil, Šamalík, Adámek, Košek, Sedláček, Tomik, Roudnický, Bezděk, Kopřiva, Hlinka.