Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1921.

I. volební období.

3. zasedání.

2289.

Interpellácia

poslanca Floriána Tománeka a spoločníkov

na celú vládu

pre obkradnutie štátu o veľké millióny špinavým obchodom s vlnou slovenskou.

Pracujúci roľník, remeselník a robotník slovenský, doma pri robote vzdychá dnes takto: Ľahko z cudzej kože remience párať! Lebo pravda je to, že na Slovensku panuje korrupcia neslychaná a že mnohí a mnohí panskí páni, ktorí ešte včera veselo kričali, že sú oni väčší vlastenci než ľudáci, títo panskí páni obkrádali i ľud i štát o velké millióny. Čo v interpellácii tejto slavnej vláde predkládáme, to je hrozné!

Na návrh ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, obchodného referátu, nariadila ministerská rada pod č. 7631 zo dňa 10. marca 1920 zabavenie vlny na Slovensku pre ministerstvo národnej obrany a ministerstvo zásobovania. S prevedením bolo a či malo byť poverené ministerstvo národnej obrany, ktoré po dohode s ministerstvem zásobovania a obchodu poverilo ministerstvo s plnou mocou pre Slovensko, aby v smyslu § 14. zákona zo dňa 10. decembra 1918, č. 64, a usnesenia ministerskej rady zo dňa 10. marca 1920 pod číslom 7631 vydalo nariadenie o zátvore vlny na Slovensku. Nariadenie toto vyšlo dňa 9. apríla 1920 pod číslem 24 1920 (1346 obch.) a uverejnené bolo v Úradných Novinách číslo 8.—9. zo dňa 10. apríla 1920. Dľa §u 8. tohoto nariadenia veškerou agendou ohľadom výkupu vlny na Slovensku bola poverená tak zvaná Centrálna komissia pre Slovensko v Bratislave pri ministerstve s plnou mocou pre Slovensko. Tejto centrálnej komissie predsedou bol: Poručík E. Hoffmann, menovaný zemským vojenským veliteľstvom. Medzi členami komissie čítáme aj mená tieto: Senátor agrárník Duchaj z Turč. Svat. Martina, Dr. Maderíč z Čiech, Havlík z agrárného Dobytkárského družstva (odbočka Ústredného družstva) v Bratislave, Heger z Ružomberka, Machar Gottfried z Bratislavy, Schmeichler z Lučenca atď. Krem týchto boli členami komissie a hlavnými machermi ešte traja páni a síce: Dr. Ullmann, akýsi kapitán Kyjovský a Jeníček, riaditeľ Dobytkárského družstva, odbočky to Ústredného družstva.

Táto centrálna komissia vydala k nariadeniu ministra plnomocníka preváďacie nariadenie pod č. 3587/1920 (1346 obch.). Dľa §u 1. sriadená bola subkomissia pre obstarávanie vlny, tak zvaná: Úradná výkupná komissia pre nákup vlny na Slovensku. Sišli sa páni: Bohdán Želizký, Dr. Ullmann, Dr. Stranský, kapitán Kyjovský a poručík Hoffmann. Napísali si protokol zo dňa 22. apríla 1920, ktorému protokolu nedali žiadneho úradného čísla, a vpísali doňho návrh riaditeľa Dobytkárského družstva (odbočky Ústredného družstva) Jeníčka. Návrh pána Jeníčka znel: aby s výkupom vlny bolo poverené slovenské (!) Dobytkárske družstvo v Bratislave a aby za túto prácu to Dobytkárske družstvo mohlo vyberať 5 korún 50 halierov od každého kilograma vlny; ďalej, aby mohlo vyberať ešte 2% zo zúčtovaného obnosu. Návrh bol prijatý a protokol bez úradného čísla podpísali výšmenovaní páni. Protokol tento pán minister plnomocník nevidel, ani ho nepodpísal, z úradu nepotvrdil, ale ho podpísal pán Dr. Ivan Markovič a síce takto: Videl: 23. apríla min. tajomník Dr. Markovič. Slovom, zariadila sa všetko pekne pokmotersky. Že ťPolanaŤ nabídala previesť výkup vlny za provizíu 4 korún 80 halierov, teda o korunu lacnejšie toho si ti panskí páni nevšímli, prijali návrh pána Jeníčeka, ktorý bol o korunu drahší. Keď sa o tejto machinácii dozvedel kontrolný Syndikát vlnárského priemyslu, vydal protest proti nariadeniu ministerstva s plnou mocou a vytýká mu v rôznych smeroch veľké množstvo nesprávností a hriechov a že takouto manipuláciou vlny bude ťažko poškodený nielen priemysel, lez' aj štát. Na protest Syndikátu ministerstvo národnej obrany naložilo zemskému vojenskému veliteľstvu v Bratislave, aby vymenovalo predsedu pre Centrálnú komissiu pre výkup vlny na Slovensku. Predsedou bol menovaný generál Merta. Generál Merta po informáciach o stavu prevádzanie výkupu, s nímž nesúhlasil, žiadal o odvolanie z komissie. Jeho žiadosti však vyhovené nebolo a vojenské veliteľstvo oznámilo ho aj ministrovi s plnou mocou jako predsedu Centrálnej komissie. Generál Merta ako predseda komissie oznamoval veľké množstvo stiažností a hriechov na ministerstvo národnej obrany, no náprava neprišla.

Vlny bolo zabaveno celkom asi 800.000 kilogramov.

Vlnu rozdelili takto:

Poznamenať musíme, že pri prídelu vlny Jíhlava trčí čertové kopyto protekcie. Jíhlava dostala najviac vlny preto, lebo Brdlík, predseda vlnárskeho Syndikátu, má u Jíhlavy fabriku a preto dostala Jíhlava až 319.566 kg vlny, kdežto naša slovenská Žilina dostala z tej slovenskej vľny len 164.971 kilogramov. Súkromné fabriky dostaly celkom 33.735 kg vlny.

Ako bolo za vlnu účtovano?

Dľa §u 8. preváďacieho nariadenia č. 3587 (1346 obch.) stanovila Centrálna komissia ceny vlny takto: Vlna ťMerinoŤ za 1 kg 60 Kč, vlna A—AAA za 1 kg 56 Kč, vlna B—CD (cigajky) za 1 kg 50 Kč, vlna E (valašská) za 1 kg 35 Kč.

Dnešné ceny vlny sú: 8—15—16 Kč.

Dobytkárskemu družstvu (tej odbočke Ústredneho družstva v Bratislave) pripadla odmena táto:

Režia bola tato:

Komissionárom platilo sa 1.50 Kč za výkup 1 kilogramu vlny.

Predpokládajme, že režia bola väčšia o 30 halierov, teda: 1. korúna 80 halierov, a rátajme:

A tak tá predpokládaná režia obnášala by 1,440.000 Kč. Keď tento obnos odtiahneme z odmeny Dobytkárskemu družstvu venovanej, ostává čistého zisku 4,054.860 Kč.

Tento obrovský obnos dostalo Dobytkárske družstvo (odbočka Ústredného družstva v Bratislave) bez práce a bez vynaloženia kapitálu.

Na vlnu dovážanú z cudziny vyberal kapitán Kyjovský poplatok 5 halierov za 1 kilogram. Aj to činí veľký obnos.

Cielom vyšetrenia týchto hriechov začiatkom januára b. r. mala prísť do Bratislavy komissia ministerstva národnej obrany. Avšak doposavád neprišla.

Poneváč vlna leží dosiaľ v mnohých továrňach nezpracovaná, utrpel tým štát v pomeru k dnešným cenám obrovskú ztrátu.

Pri maximálnej terajšej cene 16 Kč (najviac 20 Kč) stála by vlna: 800.000 kilogramov × 20 Kč = 16,000.000 Kč, avšak štát vydal, zaplatil 54,000.000, ztráta pre štát tedy v pomeru k dnešným cenám obnáša 30—40 milliónov korún.

Ejhľa, ti panskí páni sa už ani nehanbili. Akoby len cítili, že sa ich panstvu blíži koniec, takým chvatom a hltaním sa krmili okolo válovov. A najnovšie co počuť? Počúvame, že to Ústredné družstvo, ktoré o toľké millióny pripravilo ľud i štát, že toto družstvo Ústredné má dostať monopol výkupu obilia na Slovensku z tohoročnej zabavenej úrody. To by bol škandál svetový.

Na základe uvedených strašných vecí pýtajú sa podpísaní celej vlády:

1. Je ochotná vysoká vláda vyslobodiť nás Slovákov z toho odporného bahna, v ktorom sme za dva roky tak hlboko uviazli?

2. Je hotová vysoká vláda previesť ihned vyšetrovanie a nechať potrestať všetkých vinnikov?

V Prahe, dňa 31. mája 1921.

Tománek,

Rozsypalová, Vrabec, Šrámek, Dr. Gažík, Dr. Kmeťko, Dr. Juriga, Onderčo, Bobok, Rýpar, Adamovský, F. Navrátil, Šamalík, Adámek, Košek, Sedláček, Tomik, Roudnický, Kopřiva, Hlinka, Bezděk.