Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1921.
I. volební období.
3. zasedání.
2101.
Návrh
poslanca Dra Vavro Šrobára a súdruhov
ohľadom zrušenie osadníckeho pomeru a úpravy hospodarskych, služobných a socialnych pomerov lesných robotníkov na Slovensku.
Pomer želiarsky, ktorý sa vyskytuje pri poľnohospodárstve, nejestvuje pri lesnom hospodárstve, ale jestvuje prí štátnych lesoch, tak zvaný pomer osadnícky, ktorý sa vzťahuje na robotníctvo pri štátnych lesoch zamestnané. Pri lesnom hospodárstve je možno rozlišovať následujúce skupiny robotníctva
1. úplne slobodných robotníkov ktorí nie sú v žiadnom trvalom (dlhoročnom) pomere k zamestnávateľovi a pracujú pri lesoch alebo lesnom priemysle na podklade obvyklých občianských smluv.
2. Smluvní robotníci, ktorých pomer je upravený zvláštnou smluvou, ktorá bola uzavieraná s riaditeľstvom štátnych lesov, jako na príklad v Baňskej Bystrici a Žarnoviciách. Úpravy týchto služobných pomerov sú zachované a dosiaľ platné pri týchto riaditeľstvách. Pri riaditeľstve v Liptovskom Hrádku táto kategoria robotníctva neexistuje, bo tam sú len slobodní robotníci.
Robotníci títo sa rozlišujú na stálych erárnych horných robotníkov a pre každú kategoriu je zvláštna úprava. (Viď: ťÚprava služobného-pracovného poriadku pre erárnych hôrnych robotníkov baňsko-bystrickej uh. kr. hôrnej Direkcie a žarnovického uh. kr. hôrneho úraduŤ. Baňská Bystrica, v kníhtlačiarne Filipa Macholda, 100.)
Doplňkom tejto úpravy sú ďalej stanovy baňsko-bystrickej, štiavnickej sjednotenej erárnej hôrnej spoločnej pokladnice (Bratskej Kasy), ktoré sú tiež doteraz v platnosti, a ktorá pokladnica má za účeľ podporovať robotníkov práce neschopných, tiež vdovy a siroty a starať sa o duševný, mravný a zdravotný stav robotníctva.
Celá táto úprava zasluhuje skutočne hlbšieho študia a vážneho posúdenia, má-li byť jednané o jej zreformovanie ohľadom na demokratické pomery a sociálne úkoly novej doby. Nedá sa popreť, že tieto staré smluvné pomery, ktoré zavádzané boly už pred 3—400 rokmi, maly veľký význam pre štátne lesy, bo im trvalým pripútaním zaisťovaly stálu pracovnú silu. Z hľadiska tohoto k účelu boly tieto úpravy jednostranne vybudované ku prospechu zamestnávateľa a na úkor volnosti zamestnanych. Prez túto úpravu prešlo však už niekoľko 100 rokov a nedá sa popierať, že podobná trvalá viazanosť robotníkov je teraz neudržateľná. Sociálny vývoj a zdemokratizovanie všetkých politických a hospodárskych poriadkov nutne toho vyžadujú, aby i tieto pracovné pomery robotníkov pri štátnych lesoch boly úplne zrevidované a v novom duchu upravené.
Najväčší význam pre sociálne pomery lesných robotníkov má zaiste bratská pokladňa, ktorá síce primitívnym spôsobom, ale dosť na širokom podklade rieši úkoly sociálneho poisťovania. Jej tradície a zvyklosť delníctva na ňu sú tak zrejmé, že je možno doporučovať, aby táto inštancia bola podržaná vo svojej samostatnosti, ďalej vedľa stávajúcich alebo novo zavádzaných inštitúcií všeobecného poisťovania sociálneho, predovšetkým nemocenského a úrazového. Musí ovšem byť ďalej vybudovaná tak, aby výhody ňou poskytované v týchto smeroch vyrovnaly sa všeobecnej organizácii nemocenského a úrazového poisťovania. Jej správa musí byť zdemokratizovaná a upravená istou analogiou dľa zprávy podobných verejných ústavov. Pri tom ovšem musí byť novo upravené roztriedenie skupín členstva. Podrobné návrhy na túto reorganizáciu pokladnice bude možno ovšem pojednať na príslušných poradách zástupcov lesnej správy delníctva ministerstva sociálnej péče a Zemskej úradovne pre robotnícke poistenie v Bratislave, na ktore všetci činitelia majú záujem na riešení tejto záležitosti a musia byť vyslyšaní. Pri posudzovaní týchto pomerov nesmie sa prehliadať, že v praxi vyskytujú sa veľké rozmanitosti, jako sa vyvinuly v historickom vývoji a vyskytujú sa na rôznych miestach na podklade starších smluv, zvlášte v obvode lesného riaditeľstva v Solnovare pri Prešove. Tu zvlášť je veľmi dôležitou otázkou úprava naturálnych pôžitkov robotníkov. Pokiaľ majú títo robotníci svoje domčoky zo štátného dreva na štátnej pôde je žiadúcno, aby majetok tento za ich dlhoročnú prácu bol im daný do úplného vlastníctva zvláštnym opatrením, keď už otázka táto nebola upravená v zákone o želiarstve. To tiež platí o roliach, lúkach a pastvinách, ktoré majú robotníci dosiaľ len v úžitku. Tiež musí sa uznávať starý nárok formanov, ktorí vozili drevo zo štátnych lesov a ktorým štát za každého padlého koňa kúpil koňa nového. Pri riaditeľstve v Solnovare je zapotreby dopodrobna zistiť a preskúmať staré kontrakty, ktoré sú robotníctvu už z čiastky neznáme a sú v majetku tohoto úradu, aby na ich podklade všetky doterajšie nároky robotníctva boly zaistené a pre robotníctvo vo vhodných nových formách upravené. Jedná sa tu v prvom rade o to, aby robotníctvu dotyčných obcí Stará Baňa, Zlatá Baňa atd. boly pridelene jak funduse, tak i staviská (superedifikát) do vlastníctva.
Bo rozmanitosti vyskytujúce sa pri týchto pomeroch sú veľmi početné, není možno omedziť sa na všeobecné študium týchto pomerov a je nutno previesť najpodrobnejšie šetrenie vo všetkých obciach ku zisteniu úplneho stavu. V tomťo ohľade najsprávnejšie by bolo, aby na miesto samé bola vyslaná zvláštna komisia, ktorá by tento úkol previedla a všetky doterajšie nároky robotníkov zistila. V komisii mal by byť právník, ktorý je odborníkom v pozemkovej reforme, ďalej jedon úradník zo starého lesného riaditeľstva a zástupca robotníkov. Po odstránení želiarstva na Slovensku je na rade pomer osadnícky pri štátnych lesoch a je zapotreby, aby sa táto palčivá otázka priaznive riešila.
Podpísaní navrhujú: Poslanecká snemovna, račiž sa usniest:
Vlade sa ukladá:
1. nech je vyslaná komisia zo zástupcov ministerstva zemedelstva, Pozemkového úradu a Slovenského úradu práce pre zemedelské robotníctvo v Bratislave, ktorá by za účasti zástupcov robotníctva (príslušnych cdborových organizacií) tieto pomery lesných robotníkov pri štátnych lesoch vyšetrila;
2. na základe tohoto vyšetrovania nech vláda predloží Národnemu shromaždeniu osnovu zákona na zrušenie osadníckeho pomeru a na úpravu hospodárskych, služobnych a sociálnych pomerov týchto lesných robotníkov, pri čom by sa hlavne previedly tieto zásady:
a) všetká pôda, ktorú dosiaľ robotníci len užívali, nech je im daná do vlastníctva (fundus, role, lúky, pastviny) i s budovami na nich vybudovanými bez akejkoľvek náhrady, bo vlastníctvo už dávno vyplatili svojou prácou. Ostatné naturálne výhody, jako nárok na drevo z lesa alebo pastviny nech sú tiež kým je to možno pre robotníkov podržané, alebo im poskytnúť treba úplne equivalentnú náhradu.
b) Vlastný pracovný pomer nech je úplne uvolnený a zbavený všetkých obmedzení, dotýkajúcich sa osobnej slobody a nech je položený na podklade demokratických občianských smluv pracovných, v ktorých práva a povinnosti delníkov nech sú tiež z hľadiska sociálne spravedlivosti upravené.
c) Dosavádna pomocná pokladnica nech je zreorganizovaná jako samostatný ústav pre sociálne poisťovanie lesných robotníkov na zásadách odpovedajúcich organizácii tohoto poisťovania.
V Prahe, dňa 2. aprila 1921.
Dr. Šrobár,
Dr. Černý, Dr. Hnídek, Dr. Kubíček, Malypetr, Mach, Staněk, Udržal, Dr. Blaho, Janček, inž. Botto, Dr. Hodža, Branecký, Dr. Hálek, Dr. Klimo, Dr. Medvecký, Sopko, Dr. Vanovič, Bradáč, Beran, Stodola.