Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1921.
I. volební období.
2. zasedání.
1837.
Interpellácia
poslanca Floriána Tománeka a spoločníkov
na celú vládu
o výčinoch četníckych na Slovensku.
Slovák vo svojej domovine, na Slovensku, nachádza sa dnes v takom položení, že proti nemu zákon prevádzajú len vtedy, keď ho zákon tresce. Vtedy ale, keď by mu zákon právo a ochranu dával, vtedy zákona pre toho Slováka niet.
Vysoká vládo! Všetci páni ministri! Četníci na mnohých miestach Slovenska začali proti Slovákom postup, ktorý je zpôsobilý k tomu, aby vyvolaný bol dojem protizákonosti a takto môže slúžiť k tomu, aby bol na posmech všetkej spravedlivosti.
Títo četníci platení za naše peniaze, chytajú, lapajú sťa vrahov, lupičov a zlodejov naších najlepších, najpoctivejších, najmajetnejších Slovákov-roľníkov a potupne pod bajonettami bez výroku súdobného, ženú ich rovno do žalára.
Predkladáme vysokej vláde poznove dve prežalostné zprávy o výčinoch četníkov na Slovensku službu konajúcich:
1. Tak sa má vec, že Ján Matejovič, obyvateľ búrsvätojurský, roľník, dňa 8. februára išiel do lekárne v Moravských Svätých Jánoch a zastavil sa u Vendelína Freilineka, kde sa v ten čas zdržovali: istý Šrámek a Fila, občania moravskosvätojanskí. Udajne začali rozhovor o tom, ako stojíme v politike a čo nám treba robiť, aby sme si my Slováci autonomiu vybojovať mohli. Musime sa organizovať — pravil Matejovič — pod zástavou Slovenskej Ľudovej Strany.
Hneď na druhý deň, 9. februára, prišli do domu Jána Matejoviča, obyvateľa búrsvätojurského, četníci s rychtárom, chytili poriadneho občana, Jána Matejoviča a odviedli ho do kasárne četníckej v Moravských Svätých Jánoch; potom 10. februára odviedli ho pod bajonettami do žalára sedrie bratislavskej. Zbadal som vysoká vládo, v obžalobnom udaji četníkov moravskosvätojanských jednu vetu, ktorá zneje: Dá-li sa prečin zistiť, je otázkou záhadnou. Ejhľa, a predsa bol odvedený tento Slovák náš do žalára!!
2. Sylvester Fekete, Slovák, je strážníkom pri železnici v Račiždorfe na sriadzovacom nádraží, ktorý mal nočnú službu na spomenutej stanici so 6ho februára na 7. február. V noci prišli dvaja četníci a spýtali sa ho, že či vie o tom, že jedon železničný vozeň je otvorený? On odpovedal, že nevie. Četníci menovanému na to začali nadávať do lumpov, na čo on odvetil: "Keď som ja lump, nuž aj vy ste lumpi". Četníci pré túto odvetu začali ho biť — šesť pohlavkóv, faciek, mu dali — a jedon z četníkov ho aj kolbou do žalúdka uderil a ho dokrvavil. Četníci povedali, že je opitý, on ale nebol. V pondelok ráno došiel strážnik domov a jeho manželke porozprával všetko, čo sa s ním stalo. Manželka prosila svojho muža, aby šiel k lekárovi pre lekárske visum. Lekár ale (Dr. Khon) bol chorý, takže stránky neprijímal. Po poludní dobitý strážnik k lekárovi ísť nemôhol, lebo ho četníci o 2 hodine vzeli na obecný dom. Tam ho držali do 5. hodiny odpoludnia. Potom ale musel ísť s nimi do sedrie bratislávskej, kde ho posadili za mreže.
Poneváč týmto pokračovaním četníkov na Slovensku, akoby dokázané bolo to, že my Slováci sme v stave mimo zákonnom; nižepodpísaní pýtame sa celej vlády:
1 Či sú patriční páni ministri hotoví a ochotní oslobodiť poriadnych Slovákov z pod bajonettov četníckych?
2. Či sú hotoví a ochotní zjednať ihneď nápravu uznajúc pravdú tú, že na bajonettoch sediac, štát spravovať trvale a úspešne nenie možne.
V Prahe, dňa 18. februára 1921.
Tománek,
Tomik, Janalík, Dr. Buday, Hancko, Vrabec, Bezděk, Kopřiva, Adámek, F. Navrátil, Adamovský, Rozsypalová, Roudnický, Čuřík, Rýpar, Myslivec, Bobok, Záruba, Dr. Nosek, Dr. Juriga, Sedláček.