Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1921.
I. volební období.
2. zasedání.
1829.
Interpellácia
poslanca Borovszkého a súdruhov
na ministra vnútra
v záležitosti konfiskačnej prakse na Slovensku.
V časopise ťKovorobotníkŤ v Baňskej Bystrici zo dňa 5. marza 1921, číslo 6/7, bol vycenzúrovaný celý úvodný článok pod nápisom ťKrvava tragediaŤ, ktorý znel:
Bielý buržoasný teror v Československej republike opät si vyžiadal z rad kovorobotníkov, krvavé obeti, ktoré udržovatelia ťporiadku a kľuduŤ žandári čsl. položili k zavďačeniu sa, pod nohy všemohucého boha, pána a otročiteľa republiky, moloha kapitála ...
Kapitalizmus — od istého času — vedel si podriadiť všetky zákony, úrady, moc vojska, vojenskú diktatúru neustály štatarium, všetko za nástroj svojho bieleho teroru, ktorý, vykonávali dľa návodu buržoasie a kapitálu v prvom rade ťochránkaŤ štátu, 20tisícová armáda žandarského korpusa.
Krvavá níťka persekúcie sa tiahne cez celú našú tak zvanú narodnú ťrevoluciuŤ, zvrasťa posilením svojich pozic. Oslobodené Slovensko je bohatšie na nevinné obete z rad proletariátu, než zeme české. Sme radi, že sme aspoň málo povolili otrocké putá, to sme provedli v revolucií z r. 1918, ale velká tarcha útlaku kapitalistického sa nie, že zmenšila, ale sa zo dňa na deň zväčšuje a pod tlakom tohto cele oslobodenie zcvrká sa na nullu. K revolúcie prišla persekucia ako samozrejmosť, ale táto, zázračným spôsobom stiha len robotníkov, len proletariát a páni, buržoasia sa vyrovnala, je medzinárodne ochranená. Kto boli povesený, gniavení nohami leľionárov, strielaní a bodaní v juni 1919? Buržoj, kapitalista, keťas? Nie! Vtedy sa vrhli na robotníctvo, na pracujúci ľud, a výlučne len proletári boli linchovaní čsl. vojakmi, len proletári boli prenasledovaní, najrafinovanějším spôsobom tríznení, ako to dosvedčí celý Zvolen, svedok vašej humanity ...
A kto trpil nedostatkom, biedou, hľadom, chladom otrhanosťou od prvopočiatku našeho národného oslobodenie a donášal najväčšie obete tým, že sa spokojil i suchým chlebom a znášal Golgotu nezamestnanosti bez slova, vtedy ach vtedy, keď páni kapitalisti boli tak malí, keď by sme boli ich smietli z povrchu zeme, bezprotestne a vtedy, keď republika bola len v plienkách a zneužívaný, pohrdaný robotník bol tak silný!!
Kapitalisti pravda sabotovali, pravda zavierali fabriky, pravda vyhadzovali robotnictvo na ulicu. Tým bol a je štát len citronom, z ktorého mačkajú život šťavu, — pracovnú silu proletariátu — a pri tom proletariát nezničil týchto svojich vrahov, ktorých štát nevedel, skrotiť, ba opačne stal sa úplne sluhom kapitálu. — A robotnictvo stále trpelo, trpelo nemo, i keď len kukuričná múka prišla, i keď sme so dňa na deň boli otrhanejší, i keď nás na tisíce zavierali a internovali, ako štátu nebezpečných živlov (skutočný zlodeji boli, ale doma) i keď sme boli do neistoty, do núdze vyhodení, do nezamestnanosti. Vždy sme trpeli, lebo veď sme moderní otroci kapitalistického svetového poriadku a buržoasného štátu. My sme niesli bremená celej ťarchy oslobodenia to jest účty zaň. A čudujete páni, milí pání (!), že sme zklamaní?
Nečudujte sa, veď tisíce ste nás pozavierali, veď mnohých ste nás postrielali, veď státisíce nás nemá práce, sme hladní, bosí, otrhaní. Nečudujte sa, veď vašou popieravou demokraciou, Vašou bezohľadnosťou, vašou zaslepenosťou nútite nás, aby sme vás nenavideli. Naša neprestajná kalvária silí nás, vás s hlbýn srdca nenávideť, váš strach pred nami sa javý v štatáriume, ktorý od r. 1918 ešte nebol zrušený a ktorý sa hneď opät na novo vyhlasuje všade tam, kde ste postierali a zavraždili proletárov.
Načo ho vyhlasujete ten vynímečný stav, keď ho máme od ťnárodného oslobodeniaŤ stále. Keď to oslobodenie sa javý pre skutočný národ, pre pracujúci ľud v statáriumovej slobode, v celách krimináloch, v žandárskych bajonetoch a gulkách manlicherick. Keď oslobodenie donieslo sa len pre keťasa, pre fabrikanta, pre kapitál. Váš systém postrachu nás učí, že je to systém ustrašených. Vo vašej zbabelosti nás prenasledujete, lebo ste aj vy stratili tú vieru, že právom demokrácie panujete nad národom. Nie u nás hľadajte nepriateľov štátu, ktorý je i naším štátom, ale hľadajte ho medzi tými, ktorým sa dal štát úplne do služby, to jest v radách buržoasie!!! Vy hľadáte bolševíkov agitátorov? To nerobte! Škoda. My vám povieme, kto robí a kto je najlepším agitátorom komunizmu. Bolševizmus robia páni, svojim bielym terorom robia úrady tým, že chrania len pánov a pracujúci ľud zavierajú, robia ho kapitalisti úmelou nezamestnanosťou, robí ho hľad a bieda, ktorou je obdarený proletár a robí ho tlak, robí ho štatárium! Váš tlak tlačí pero ľudskej nespokojenosti, ale to stlačené ocelové špiralové pero ťnespokojnosťŤ ľudu, tým silnejšie, tým rapidnejšie chce spraviť svoj protitlak, výhodiť do povetria zdržajúce ho sily, čím sú tieto väčšie.
Projektile pušiek neni sú uspokujujúcim prostredkom, vyliatá krv proletárov nie, že schladí, ale páli, hladný žalúdok neskrotí, ale spraví človeka divým. Žalár netrestá, ale upevňuje vo viere, obete, ktoré máte z rad proletariátu sú nie odstrašujúce, ale sú fakle pri našom pochode cez labyrint kapitalizmu ku Socialistickému svetovému poriadku. Zapamätajte si, že kde sejete semeno útlaku, kriminálu, smrty, nedostatku, že tam nevyrasťu ruže, a že kto seje nespokojenosť ten žne búrku ...
A teraz naše posledne rozryté rany. Vyliatú krv hladných kovorobotníkov v Krompachu.
Tento skutok žandárov sviera nám do železných kliešti naše srdcia, žialíme, nehanbíme sa to povedať, bolí nás srdce. Ale nie! Nestali sme sa bojazlivými! My sme už tisícím smrtiam sa dívali do očí. My sme aj tak, vami odsúdení pomali zmierať biedou, hladom a práve toto nás upevňuje a nútí nás vytrvať a bojovať, za naše víťazstvo.
21. febr. 1921 pondelok doobeda bol deň krvavej žni v Krompachoch. Obilný ústav vypočitavosťou najprv sem poslal kukuričnú múku, medzi ťažko pracujúcích kovorobotníkov. To sú tajné cesty vyssávačov, ktorými chceli vyprovokuvať robotníctvo. Už mesiace sa strojili, že: počkajte, tu poteče krv! Už mesiace sa vyhrážali i zaslepení robotníci, že: počkajte, pre vás je Robotnícký Dom v Levočskej Sedrie. A keď ženy demonštruvali proti kukurice pred hlavnou kanceláriou a dôvemíčky vyjednávali s typickými predstaviteľmi, ešte vždy maďarskej vyssávačskej spoločnosti rimamuráňskej s p. Králikom a Podhradským, zatiaľ sa rozháňali ženy, bodákmi do domovov. A keď sa ohlásil do toho robotník tak ho žandársky strážmajster Kroupa zo svojho revolvera zastrelil! A zastrelil ešte i druhého a boh vie že koľko by ich bol zničil, keďby ho neznámy robotník nebol zrazil s lopatou. Po tomto sa vyhrmelo robotníctvo z fabriky, práca bola zastavená, žandári niekoľko rázy strelili medzi robotníkov a 18 ťažko ranených sa válalo vo vlastnej krve a ich bolestné vykriky, vohnalo robotnictvo do zuriaceho duševného stavu a následkom tohoto bol robotníkmi zabitý hl. inžinier Podhradský a hlavný slúžný Lukáč.
Udalosti tieto ukazujú, že aká veľká je bieda a prenasledovanie ľudu. Naší bratia kovorobotníci v Krompachoch, naší drahí súdruhovia sú nám toho krvavým dôkazom a nám, ktorí pred novými bojmi, pred novým prenasledováním stojíme, musí byť hlavným úkolom; našá solidarita a obetavosť, pevne somknutie v organizacie.
Nech nás srazí kladivo buržoazného teroru pevne do nerozborného celku, aby za preliatu krv našieho proletariátu, na mieste, štatáriumu, hľadu a smrty, vyrastla sloboda pracujúcich.
Čest našim drahým krompašským mučenikom!
V tómže čísle bylo ešte výcenzurováno:
Zátvor.
Pre kovorobotníkov pod zátvorom sú Košice a Sereda n./V. Žiadon kovorobotník ta necestuj, poneváč sa prevádza mzdové hnutie.
Interpelanti pýtajú sa pána ministra vnútra, má-li známost o riadení cenzúry na Slovensku?
Hodlá pán minister zabezpečit slobodu tlače na Slovensku a odstránit terajšiu konfiskační praxi na Slovensku?
Praha, 10. marca 1921.
Borovszky,
Haken, Kreibich, Malá, Kunst, Warmbrunn, Skalák, Dr. Šmeral, Skaunicová, Rouček, Dr. Houser, Dr. Hahn, Darula, Burian, Svetlik, Kučera, Tausik, Blažek, Krejčí, Toužil, Teska, Nagy.