Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1921.
I. volební období.
2. zasedání.
1734.
Interpellácia
poslanca Dr. Klimu a spoločníkov
ministru vňútra a ministru financií
v záležitosti definitívneho vymenovania neštátnych úradnikov a zamestnancov na Slovensku.
Jednou z najvážnějších otázok na Slovensku je definitívno vymenovanie neštátnych úradníkov a zamestnancov.
Pokračovanie vlády a rozhudujúcích činiteľov v tejto veci je skutočne nepochopiteľné, na škodu samému štátu a tým nápadnejšie, že sú pri centrálnych úradoch v Prahe už všetci úradníci definitívne vymenovaní. Väčšina úradníctva na Slovensku po dvojročnej úmornej práci — podrobiac svoje osobné záujrny záujmom vyšším, ešte vždy nevie, aký osud ho čaká. A skutočne len vlivu rozvažitejších možno ďakovať, že nevoľa, áno rozhorčenie nad takýmto pokračovanim nevypuklo spôsobom, ktorý by mal prípadne smutné následky. Ináče následky tohoto neodôvodneného pokračovania sa javia v takmer všeobecnej túhe a snahe u štátnaho úradníctva: vymaniť sa z neistého položenia opustením štátnej služby a hľadať si inde zabezpečenie existencie. Či je to záujmom štátu, aby v štátnej službe ostali len ľudia, ktorí sa prípadne inde nevedia uplatniť? Je otázka, na ktorú si každý sám ľahko nájde odpoveď.
Čo sa týká pokračovania voči úradníctvu a zamestnanectvu na Slovensku a zachádzania s ním, každý úradník — uprímný Slovák a Čech — si praje, aby menovite pri menovaní a zaraďovaní do hodnostných tried platily nasledovné zásady: nech sa nerobí rozdiel medci Slovákom a Čechom, exponovaným a neexponovaným bývalým štátnym a z privátnej služby prevzatým úradníkom. Služebné roky, strávené v praxi, nech sú úplne rovnocenné so služebnými rokmi, strávenými v štátnej službe, čo má byť smerodajným i pri započítaní válečných rokov. Požiadavky tieto sú celkom oprávnené a odôvodnené, veď je všeobecne známo, že roduverný Slovák nemôhol vstúpiť do štátnej služby; to znamenalo: zapredať svojeť. — Konečne všetky prídavky na Slovensku úradníctvu poskytované nech sú jednotné.
Žiadúcno je, aby v tomto smysle boly opravené dosavádne zákony a vládne nariadenia a aby sa v budúcnosti vyhlo všetkému, čo by zapríčiňovalo nedôveru, nesvornosť, rozbroj medzi úradnictvom na Slovensku. Všetkým, ktorí musia žiť za rovnakých okolností, nech sa merá rovnakou mierou.
Preto opytujeme sa pána ministra vňútra a pána ministra financií:
1. Prečo mešká definitívno vymenovanie štátnych úradníkov a zamestnancov na Slovensku?
2. Kedy hodlajú toto previesť?
3. Či sú náklonní priam urobiť potrebné kroky, aby dosavádne zákony a vládne nariadenia opravené boly v tom smysle, aby v nich rovnoprávnosť štátnych úradníkov a zamestnancov v plnej miere uzákonená a provedená bola?
Praha, 3. marca 1921.
Dr. Klimo,
Rychtera, Vahala, inž. Botto, Štolba, Malík, Udržal, Sopko, Dr. Šrobár, Dr. Vanovič, Křemen, Dubický, Vacula, Branecký, Molík, Mlčoch, J. Černý, Tůma, Dr. Medvecký, Stodola, Dr. Hodža.