Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1921.
I. volební období.
2. zasedání.
1675.
Návrh
poslanca Igora Hrušovského a spoločnikov,
aby bol vydaný zákon o zužitkovaní vodnej sily rieky Talaboru k cielom elektrisačným.
Navrhujeme, aby Národné shromaždenie usnieslo se na nasledujúcom zákone:
Zákon
zo dňa .................................................. 1921
o zužitkovaní vodnej sily rieky Talaboru k cielom elektrisačným.
Národní shromáždění republiky Československé usneslo se na tomto zákoně:
§ 1.
Obce a mestá Podkarpatskej Rusi môžu sa na základe tohoto zákona sdružiť v obecnú spoločnosť elektrisačnú cieľom cieľuprimeraného zužitkovania vodnej sily rieky Talaboru.
§ 2.
Takto sriadená obecná spoločnost elektrisačná podlieha dozoru štátnemu a organisáciu jej ustavuje vláda československej republiky v porozumení s gubernátorom Podkarpatskej Rusi.
§ 3.
Jest-li by v dobe pol roka po vstúpení v platnosť tohoto zákona obecná spoločnosť elektrisačná sa neutvorila, zmocňuje se vláda na zužitkovanie vodnej sily rieky Talaboru dať koncesiu v smysle tohoto zákona súkromnej spoločnosti.
§ 4.
Prevedenie zužitkovania vodnej sily rieky Talaboru na elektrisačné ciele viazané je k následujucím stavbám a technickým prácam:
1. Elektrisačná spoločnosť je povinná postaviť v blízkosti obce Kövesliget dolinovú hať, ktorá by pri korunovej výške 525 metrov nad hladinou jaderského mora spôsobila utvorenie z vody rieky Talabor jazero v rozsahu 30 milionov krychlových metrov užitočného objemu.
2. Spoločnosť je povinná pre odvedenie vody z tohoto jazera prevrtať a vystaviť tunel prierezu 7 štvorcových metrov až do údolia rieky Velký Ág a potom ďalej k tunelu pripojiť rúrový odvod vody, a sice piatimi ocelovými rúrami, každá prierezu 1.3 štvorcového metra, siahujúc až k elektrickej centrále.
3. Prierez tunelu a ocelových rúr má dovolovať nehatený prietok 22 krychlových metrov vody za sekundu.
4. Spoločnosť je povinná postaviť silovú centrálu na rieke Velký Ág vo výške 301.5 metrov nad hladinou mora jaderského v blízkosti obci Dolná Bystra, a sice s maximálnym výkonom 25.000 kilowattov.
5. V centrálke dorábaný elektrický prúd má byť trojfásový s napnutosťou 10.000 voltov a 50 period za minutu. Tento prúd má byť pretvorený na 110.000 voltovú napnutosť vo zvláštnych transformátoroch, postavených v osobytnom stavisku. S touto napnutosťou má byť vedený do všeobecnej sieti.
6. Sieť vysokej napnutosti má spoločnosť následovne viesť:
a) československá vláda behom jednoho roku od udelenia koncessie elektrisačnej spoločnosti uvedomí túto, zdali sieť má sa rozprestierať len na území Československej republiky alebo i na Rumunsko, potažne Maďarsko. V takomto prípade obdržia osobytné transformátorové stanice mesta: V Československu Hustoje, Királháza, Beregsasy a Munkačevo, v Rumunsku: Sat mare, Carei Mare, Ermihalyfalva, Oradea mare, v Madarsku: Debrecín, Nireďháza a Kisvárda.
b) Jest-li by československá vláda oznámila spoločnosti v dobe pod a) uvedenej obmedzenejšie územie rozprestretia sieti, tak súčasne označí spoločnosti iný, zodpovedajúcí porad transformátorových staníc.
c) Spoločnosť je povinná vystaviť jednu provoznú sieť stredného napnutia (10.000 voltov) od centrálky k jazeru.
7. Sieť vysokej napnutosti má mať podobu slučky, tak že každému bodu tejže z dvoch rozdielnych strán možno elektricky prúd dodávať.
8. Sieť má sa z pravidla tiahnuť podľa železničnych čiar a väčších ciest, križujúc tedy také kraje, ktoré sú pre zemedeľstvo a priemysl vhodné. Sieť má sa obzvlášte dotknúť aj široko rozvetvených alunitových ložísk v beregskej župe, k umožneniu utvorenia aluminiového priemyslu v tomže kraji.
§ 5.
Jestli by v smysle § 4. bodu 6, pod a) označené rozprestrenie sieti vzťahovalo sa na Rumunsko, alebo i na Maďarsko, v takom prípade, po predchádzajucom dohodnutí sa s vládou rumunskou potažne maďarskou majú byť utvorené samostatné spoločnosti rumunské potažne maďarské, ktoré každá o sebe podľa stávajucích zákonných predpisov, stavbu a provoz tých zariadení, ktoré na patričné územia spadajú, prevádzať budú.
§ 6.
Vláda československá zmocňuje sa, aby pridelila elektrisačnej spoločnosti primeraný prúdový obvod, v ktorom by táto mala výlučné právo elektrickú energiu vo velkom predávať.
Tento prúdový obvod môže obsahovať v sebe ten kraj, ktorý sa nachodí mezi sieťou vysokej napnutosti a ríšskou hranicou v tom pripade, jestli bude elektrickou energiou zásobované i Rumunsko a Maďarsko v smysle § 4., bod. 6., odst. A.).
Vláda je oprávnená prideliť elektrisačnej spoločnosti ešte jedno na najvýš 15 kilometrov široké pásmo obvodové, ktoré s prúdom strednej napnutosti ešte technicky a hospodársky docela racionelne možno ovládať.
§ 7.
Rozdelovanie energie má sa tak diať, že by spoločnosť dorábaný prúd vo velkom dodávala jednotllivým velkokonsumentom, ako župám, miestam, alebo velkozávodom, ktorý by potom prúd skrze svoje vlastné siete strednej alebo nizkej napnutosti jednotlivým konsumentom ďalej v drobnom odpredávaly.
§ 8.
Vláda sa zmocňuje, aby udelila právo optie i na kraje, ktoré ďalej ležia ako výš uvedených 15 kitometrov, s tou podmienkou, že týmto oprávnená súťaž prípadných iných elektrisačných podnikov nebuďe znemožnená.
§ 9.
Cielom zaistenia rentability elektrisačného podniku vláda sa zmocňuje dovoliť elektrisačnej spoločnosti na dobu koncesie, že môže každoročně do 50 milionov kilovattov elektrickej energie do zahraničia vyviest, a sice buďto smerom na Kisvárda, alebo smerom na Satmare.
Rozumie sa, že toto dovolenie je viazané na ustanovenia obsažené v § 4., bod 6., odst. A.).
§ 10.
Elektrisačná spoločnosť má právo optie na zužitkovanie vodných síl rieky Velký Ág i níže elektrickej centrály.
§ 11.
Elektrisačná spoločnosť má právo vyvlastnenia pre všetky so stavbou súvisiace práce v smysle zákona III. čl. uh. zákona z r. 1907.
Toto právo vyvlastnenia, potažne povinnost trpenia rozširuje sa na celý čas trvania koncessie.
Spoločnosť je povinná kresby a podklady, potrebné k vyvlastneniu zavčasu kompetentným medzítkam predložiť.
Právo vyvlastnenia vzťahuje sa i pre tie vodné práva, ktoré sa na rieke Talabor poniže projektovanej hati nachádzaju a ktoré následkom zadržania vody v jazere, v ích provoze občas hatené byť môžu.
§ 12.
Spoločnosť má elektrisáciu takým zpôsobom previesť, že by pri tom žiadne práva iných, obzvlášte majiteľov súsediacích obcí neboly obmedzené. Následkom toho spoločnosť je povinná prispeť polovicou obnosu nákladu k stavbe ďalšej železnej dráhy v údolí Talabor, ktorá by drevo, dovezené plťami až k jazeru, odtiaľ ďalej dolu údolím dopravovala.
Taktiež spoločnosť má prispet vládou ustáliť sa majúcím obnosom na preloženie jestvujúcej okresnej cesty ako aj hornej cesty nakolko tieže do obvodu projektovaného jazera spadajú.
Do ohladu vzaté majú byt i všetky iné žiadosti súsediacích, nakoľko tieže skrze kompetentné úrady budú uznané za oprávnené.
§ 13.
Spoločnosť je povinná v oblasti prúdového obvodu a v rámci daného technického zariadenia všetkým pripojeným konsumentom bez prestávky a v primeranej jakostí elektricky prúd dodávať. V páde provozných poruch, alebo vismajor, povinná je spoločnosť čo najskôr zabezpečiť správny a riadny chod provozu.
§ 14.
Aby bol úplný výkon podniku stále zajistený, má byť na primeranom mieste sieti vysokej napnutosti, parná reserva v objeme najmenej 3000 kilovattov postavená.
§ 15.
Vláda je oprávnená spoločnosti udeliť koncessiu v smysle § 17., čl. XVIII. uh. zák. z r. 1913 najďalej na dobu 60 rokov.
§ 16.
Spoločnosť je povinná všetky stavby a technické práce behom 5 rokov od doby udelenia koncessie previesť.
Podnik má byť však čiastočne, aspoň v 50% výkonu už koncom tretieho roku uvedený do provozu.
Vláda môže tuto stavebnú lehotu len po zvlaštnom odôvodnení spoločnosti predĺžiť.
§ 17.
Vláda určí maximálnu sadzbu pre cenu eleklrického prúdu, dodávaného spoločnosťou. Sadzba táto má dovolovat 6 i 1/2% zúrokovánie účastinného kapitálu súkromnej spoločnosti.
Sadzba za dodávanú elektrickú energiu do cudzozemska má byť ustálena vládou po dohode so spoločnosťou a cudzozemskými interesovanými vládami.
§ 18.
Aby vláda mala možnosť nové priemyslové podniky podporovať, spoločnosť je povinná štátu ročite 6 milionov kilovattov elektrickej energie za sníženú cenu dodávať, ale len s tou podmienkou, že tieto nové priemyslové podniky budú najviac v oblasti 40 km od centrálky rátajúc, elektrickú energiu odberať.
Výška tejto sníženej sadzby obnášá 50% označenej maximálnej sadzby.
§ 19.
Vláda československá sa zmocňuje:
1. Vyhlásit spoločnosť za podnik všeužitočný.
2. Nariadiť, aby na štátnych dráhach všetky ku stavbe a provozu potrebné látky, stroje a ine veci taktiež i všetok delnický personál bol za režijnú cenu dopravované. V páde by niektoré tovary, stroje a podobné so súhlasom vlády z cudzozemska boly dovezené, má sa prípadne zaplatené clo spoločnosti prinavrátiť.
3. Na dobu 10 rokov rátajúc odo dňa vydania koncessie spoločnosť je osvobodená od všelkých kolkov a poplatkov z listín a dokumentov spoločnosťou vydávaných.
4. Spoločnosť je osvobodená na dobu 20 rokov odo dňa vydania koncessie od všetkých priamych daní.
5. Spoločnosť má právo vypustiť úpisy vo výške súčasného základného kapitálu.
6. Štát československý garantuje minimálne 4 1/2% zúrokovanie stavebného kapitálu.
§ 20.
V tom páde, že by podnik previedla súkromá spoločnosť, štát má právo na 33% čistého zisku, nakoľko on prevyšuje zúrokovanie 8%ové základného kapitálu.
§ 21.
Štát, župy a mesta interessované majú predprávo súčastniť sa na základnom kapitále súkromej elektrisačnej spoločnosti až po 30% základného kapitálu.
§ 22.
Súkromá spoločnosť ako účastinná spoločnosť môže sa sriadiť síce na základe uh. zák. z roku 1875 o účastinných spoločnostiach, volba správnej rady a dozorného výboru účastinnej spoločnosti má sa však diať na základe pomerného zastúpenia.
Do správnej rady a do dozorného výboru štát má právo vyslať svojho zástupcu.
§ 23.
Stát má právo celý podnik do svojej správy prevziať po uplynutí 25 rokov, rátajúc odo dňa vydania koncessie, výmenou. Pre ustálenie odškodného je smerodajný provozný výsledok posledných 7 rokov; z týchto 7 rokov vylúčia sa dva najnepriaznivejšie a z pozostalých 5 rokov vypočítá sa priemerný výnos, jehož 4%ové kapitalisovanie tvorí obnos výmeny.
Oznámenie výmeny treba 5 rokov vopred spoločnosti sdeliť.
Modality výmeny spočívajú vo všeobecnosti na predpise zákona uh. XXXI., z r. 1880, vzťahujúceho sa na stavbu vicinálných dráh.
§ 24.
Po vypršaní koncessie pripadnú všetky zariadenia podniku, nakoľko tieže k provozu nevyhnutne potrebné sú, do rúk štátu, a sice za cenu 25% úplného účastinného kapitálu.
Platenie tohoto obnosu je viazané k podmienke, že patričné zariadenia vystavené boly dľa predpisov koncessie a sa nachodia v úplne dobrom provoznom poriadku.
§ 25.
Výška kapitálu elektrisačnej spoločnosti poráta sa podľa investicii vykonaných na území československého štátu, tedy všetkých stavieb, reservných čiastok, zakladačných trov, ako aj primeraného obnosu na provozný kapitál.
U súkromej spoločnosti jedna polovica celého kapitálu má býť zajistená vo forme účastinnej istiny, druhá polovica vo forme kapitálu, získaného vydáním úpisov.
§ 26.
Všelky smluvy, ktoré by spoločnosť zo zahraničnými spoločnostiami ako i s odberateľmi prúdu uzavrela, majú býť predložené vláde Československej republiky cielom schválenia.
§ 27.
Cieľom rýchleho úradného rozhodovania pri praktickom prevádzani stavieb nutných k prevedeniu elektrisačného projektu, vláda vyšle medziúradnú komisiu.
Tato komisia má po celú dobu stavby a kollaudatie rozhodovať v otázkach vyskytnuvších sa pri prevádzaní projektu, obzvlášte má právo vydávať všetky stavebnopolicajné povolenia, vyrieknuť potrebné vyvlastnenie a povínnosť trpenia, riešiť všetky otázky súvisiace s otvoreným provozom, previesť štátnu kollaudatiu, a konečne ustaliť aj výšku investovaného kapitálu založit sa majúcej spoločnosti.
Právomoc a účinkovanie medziúradnej komisie má sa diať na základe vládou vydaného poriadku v rámci povoleného projektu.
Všetky podrobné kresby a plány majú byť predložené k odobreniu medziúradnej komisie, podobne i rozpočty a iné pomôcky.
Medziúradná komisia má byť sostavená zo zástupcov vlády, patričných interesovaných miest a verejných ústavov, a vymenuje ju vláda Československej republiky.
§ 28.
Prevedenie tohoto zákona ukládá sa rninistrovi vnútra, ministrovi verejných prác, ministrovi financií a ministrovi pre zahraničné veci.
§ 29.
Zákon vstúpí do platnosti po jeho vyhlásení.
Odôvodnenie.
Elektrisácia Podkarpatskej Rusi je čiastočným riešením národohospodársky tak významnej uholnej otázky. Zo študiumom využitia energie riek Podkarpatskej Rusi zaoberali sa svojho času i maďarské vlády a už 14. kvetna 1918 pod čís. 9470/1918 vydaná bola kompetentnou vrchnosťou koncessia na využitie vodnej síly niektorých riek Podkarpatskej Rusi. Pre známe okolnosti k uskutočneniu projektu nedošlo. Od tohoto času, zaoberal sa zo študiumom zužitkovania vodnej síly rieky Velký Ág zvlášte pochvalne známý odborník inženýr Jaromír Križko, ktorý ozaj originálným spôsobom odporúča previesť zužitkovanie vodnej síly tejto rieky a síce prevedením celého toku rieky z výše položenej doliny do doliny blízkej súbežnej rieky, ktorá je hodne nižšie položená. Týmto spôsobom získala by sa pri pomerne nie veľkom stavebnom náklade vodná sila zodpovedajúca ročným 25.000 vagonom kamenného uhlia.
V posledné časy zužitkovanie vodnej sily na elektrickú energii deje sa v mnohých štátoch. V neďalekom čase toto t. zv. ťbiele uhlieŤ bude jedným z najdôležitejších hospodárských činiteľov. Vo Francii za války, ked Nemci mali obsadenú severofrancúzku kamenouhelnú pánev, Francúzi nahradili nedostatok svojho kamenného uhlia pre priemysel tým, že na svahoch Jury, Alp a Cevennes zúžitkovali vodnej sily riek a potokov tak, že získali 250,000 koňských sil energie. V Nemecku osvedčil sa obzvlášte spôsob zužitkovania vodnej sily ako náš návrh zákona navrhuje. Na jednom mieste prevedenie vody do koryta súsednej rieky malo také finančné i hospodárske úspechy, že behom 7 rokov všetky investicie boly výnosom elektrisácie nahradené. V tomto prípade podnik založily a financovaly súčastnené okresy.
Študijná kancellária, ktorá menovaného inž. Jaromíra Križka s viacktorými prvotriednými znalcami na poli elektrotechnickom a hydrotechnickom disponuje, zaoberala sa zmožnosťou využitie vodnej sily Talabora a Velkého Águ, dvoch to riek strednej Tisy. Tento už dávnejšie známy hydroelektrický projekt, rozšírila studijná kancellária cielom využitia dorábanej energie projektovaním veľmi modernej sieti vysokej napnutosti. ktorá by bola vstave väčší počet žúp elektrickou energiou dostatočne zaopatriť. Táto sieť vysokej napnutosti by bola tak sostavená, že by sa veľmi snadno dala k projektovanej všeobecnej štátnej sieti prispôsobiť.
Predené výskumy a rozpočty dokiazaly, že takto rozšíreny projekt je úplne života schopný.
Veľké duševné a finančné výkony, ktoré sú pri tom potrebné, vyžadujú samozrejme, že by uskutočnenie tohoto projektu všetky kompetentné medzítka, v prvom rade sám štát morálne co najvýdatnejše podporoval.
K jednotlivým odstavcom nami navrhovaného zákona dokladáme:
K § 4 bodu 1: Vystavenie hati, poťažne s ňou súvisiaceho jazera, je vzhľadom na rationellné využitie nad mieru priemenlivej vodnej sily rieky Talabor na každý pád potrebné. Týmto spôsobom môžéme stály odtok počítajúc 7.8 m³ za sec. zaistiť.
K § 4 bodu 2: Tunelom a rúrami pre odtok sú všetky v praktickom provoze prichodiace zmeny výkonu sú docela zaistené.
K § 4. bodu 6: Označený projekt by bol obzvlášte rentabilným, keby sa zjednala dohoda s maďarskou a rumunskou vládou.
Prevedenie projektu leží rovnomerne v záujme všetkých troch krajín. Aby sa daným medzinárodným okolnostiam zodpovedalo, bolo by cieľuprimerané tri samostatné spoločnosti založiť, ktoré každá o sebe podľa stávajúcích zakonných predpisov stavbu a provoz tých zariadení, ktoré na patričné území padajú, prevádzať by maly, pričom však by bolo úkolom našej vlády jednotnosť podniku zabezpečiť v záujme nášho štátu.
K § 6: Právo výlučného prava odpredaju elektrickej energie v zmienenom prúdovom obvodu je samozrejmým a vyplývá z výšky investičných trov.
K § 8: Vzhľadom na tú okolnosť, že v mnohých pádoch bude možné prúd dodávať i krajom, ktoré ďalej ležia ako výš uvedených 15 km, ktoré však predbežne nemožno určiť, bo patričné podklady chybujú, je navrhované cielom lepšieho využitkovania investovaného kapitálu, aby spoločnosti bolo dané právo optie i na tieto ďalšie kraje. Touto optiou nemá sa níjako konkurencia zamedziť, má sa tým len docieliť, aby spoločnosť voči naskytnuvším sa cudzím projektom dosť zavčasu mohla svoje stanovisko zaujať.
K § 10: Následkom postavenia dolinovej hati na rieke Talabor, docieli sa pomerne rovnomerný celoročný odtok vody z centrálky na rieke Velký Ág. Postavením zodpovedajúcich zariadení na tomto stálom odtoku, možno pri jestvujúcom celkovitom spáde 100 metrov až po Tisu takú výhodnú vodnú silu obdržať, ktorá je vstave pri malých stavebných a provozných trovách ročite do 100,000.000 Kw elektrickej energie vyrobiť. Súčasné vystavenie tejto nadmieru výhodnej vodnej sily je nateraz ešte nie možné, bo nieto dostatečného odbytu pre elektrickú energiu. Je však samozrejmé, že v krátkom čase po dokončení hlavnej centrálky v Dolnej Bystrej, následkom možného postavenia nových priemyselných podnikov odbyt elektrickej energie pravdepodne tak rapídne bude stúpať, že už o pár rokov bude nutné sa postarať o zväčsenie dôroby hydroelektrickej energie. Poneváč zvláštne výhody vodnej sily postavenej na odtoka rieky Velký Ág, zakladujú sa výlučne na postavení dolinovej hati na rieke Talabor, je samozrejmé, že tieto vodné sily najrationelnejšie bude môct spoločnosť označená využívať. Je odôvodnená tedy i v tomto smere o právo optie. Menovaná vodná síla tvorí integrujúcu súčiastku všeobecného projektu, podľa ktorého celá vodná sila riek Talabor a Velký Ág majú byť rationellne využité.
K § 11: Vzhľadom na tú okolnosť, že projektovaný hydroelektrický podnik viac veľkým mestám, ako i železniciam atd. prúd dodávať bude, tedy že je podnik všeužitočný, je odôvodnené v smysle zákona III. z roku 1907 udelenie práva vyvlastnenia, pre všetky so stavbou súvisiace práce. Týmto spôsobom má byť rationellná stavba jednotlivých súčiastok podniku ako jazera, údolnej hate, jasku, rúrovodu, centrálky spolu s provoznými staviskámi, a zvlášte aj celej sieti, stlpov, vedenia a transformátorových staníc, zabezpečená. Toto právo vyvlastnenia, poťažne povinnosť trpenia má sa na celý čas trvania podniku rozšíriť, lebo len v tomto páde možno pravidelný a nerušený provoz zabezpečiť. Kresby a podklady, potrebné k vyvlastneniu majú byť zavčasu kompetentným medzítkam predložené.
Právo vyvlastnenia je odôvodnené aj pre tie vodné prava, ktoré sa na rieke Talabor poniže projektovanej hati nachádzajú, a ktoré následkom zadržania vody v jazere, v ích provoze občas hatené byť môžu. Do ohľadu príde 20 menších mlýnov priemerne po 4—5 H. P., ktoré potrebujú 0.5 m³ vody za sekundu. Keď toto množstvo vody využije sa v elektrisačnom podniku, tak dostane tento 1.000 H. P. Využitie tejto vody (0.5 m³) v elektrisačnom závode je tedy 6krát tak rationellné, ako keď táže voda cez mlýny potečie. Táto okolnosť je z národohospodárského stanoviska súdiac rozhodujúca.
K § 13: Projekt má byť takým spôsobom previesť, že by pri tom žiadne práva iných, najme majiteľov súsediacích obcí neboly obmedzené. Následkom toho chce návrh zákona hlavne otázku pltníctva, ktoré ináče len vo veľmi malom objeme prevádzané býva v takom smysle riešiť, že spoločnosť je povinná polovicou nákladu, prispeť ku stavbe dalšej železnice v údolí Talabor, ktorá by drevo, dovezené pltami až k jazeru, odtial ďalej dolu údolím transportovala. Vystavenie zvláštneho prievozu pre plte je následkem vysokosti hati (48 metr) nemožné. Okrem loho treba uvažiť, že by podobný vodný prievoz ku plavbe tak moc vody spotreboval, že by to s modernými principami ohľadom rationellného využitia rieky nebolo možné srovnať.
Poniže projektovanej hati, budú následkom čiastočného sníženia vodného prítoku, niektorí majitelia jestvujúcich vodných práv v ích provoze hatení. Aby bola stavba projektovaného podniku umožnená, je povinná spoločnosť týchto majiteľov vodných práv úplne odškodniť.
K § 14: Aby bol úplný výkon podniku stále zaístený, bude na primeranom mieste siete vysokej napnutosti parná reserva v objeme najmenej 3.000 Kw postavena, ktorá bude uvedená do provozu hlavne po čas nízkého vodného prítoku v rieke Talabor. Následkom tohto zariadenia je úplný výkon hydroelektrického zariadenia, ešte aj v katastrofálnych, vodochudých rokoch úplne zabezpečený.
K § 15: Vzhľadom na vysoké stavebné trovy, ako aj na tú okolnosť, že podnik eminentne verejným záujmom slúži, zmocňuje sa vláda, udeliť koncessiu na základe paragrafu 17. zákona XVIII z roku 1913 na dobu 60 rokov.
K § 16: Následkom mimoriadnej veľkej práce, ktorú pri prevedení projektu treba vykonať, ustálená je stavebná dobu na 5 rokov. Podľa stavebného programu bude ale možné podnik čiastočne — z 50% výkonu — už koncom tretieho roku do provozu uviesť.
Poneváč medzi terajšími okolnostiami obchodné firmy často nechcú prevziať závazné dodavacie lehoty a aj ináč pri prevedení stavby a nečakanými ťažkostiami nutno rátať, môže vládu v tom pade, že by sa provoz bez viny spoločnosti preťahoval, že jej bude stavebná lehota primerane predlžená.
K § 17: Spoločnosť je povinná maximálnu sadzbu prijať, ktorá ovšem z jednej strany úplnú, bárs aj len skromnú rentabilitu celého podniku zabezpečiť musí, z druhej strany ale konkurenciu s druhými už jestvujúcimi alebo ešte leh postaviť sa majúcimi parnými, poťažne inými podnikami vydržať môže.
Výška sadzby, poťažne uviesť sa majúci system tarify, sa len po prevedení stavby, poťažne po zistení skutočného stavebného kapitálu v takej miere má ustáliť, že by z toho 6 1/2% súrokovanie akciového kapitálu resultovalo.
K § 19.: Ako už spomenuté bolo, je stavba a provoz s veľkými výlohami spojená, a obsahuje v sebe veľké risiko. Je tedy veľmi prirodzené, že žiadatelia na výdatnú financiellnú podporu zo strany štátu reflektujú. V nedostatku patričných novších zákonov poukazujeme na III. zákon z roku 1907, v ktorom pre stavbu a provoz priemyselných podnikov podobné výsady sú zabezpečené.
Všetky výš v § 19 uvedené výsady sú vstave stavebné a provozné trovy smenšiť bez toho, že by pri tom štát bol direktne obťažený.
Je samozrejmé, že podnikatelia v dneskajších pomeroch nútení sú veľmi draho stavat. Oni sa len v tom páde možu k tomu odhodlať, jestliže aspoň jednu čiastku risika štát na seba prevezme. Však štát zaiste má značný záujem na tom, aby veľké hydroelektrické podniky vo všeobecnosti, a tedy špeciellne aj prítomný projekt čo najskôr bol realisovaný.
Rýchle vystavenie mnohých veľkých hydroelektrických závodov, v súvise s rozsiáhlýma sietami tvorí pre štát naprosto životnú otázku, medzi týmito okolnostiami môže tedy, ba musí štát čiastku risika na seba vziať. Správne rozdelenie risika je, keď štát žiadateľom zaistí minimálne 4 1/2% zúrokovania stavebného kapitálu. Táto úroková garantia pravdepodobne nebude použitá, najviac ak v prvé roky provozu; ona tedy neznamená stále obtaženie štátu.
Nami navrhovaný zákon neznačí priame obtaženie štátneho rozpočtu.
Navrhujeme, aby návrh zákoha bol prikázaný výboru technicko-dopravnému.
V Prahe, 1 brezna 1921.
Hrušovský,
dr. Bartošek, Drobný, dr. Uhlíř, Tučný, Stříbrný, Hrizbyl, Špatný, Slavíček, dr. Vrbenský, Draxl, Langr, Landová-Štychová, dr. Franke, Laube, Zeminová, Sajdl, Pelikán, Pechmanová, Trnobranský, Netolický.