Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1921.
I. volební období.
2. zasedání.
1325.
Zpráva
zahraničného výboru o usnesení senátu Národného shromaždenia republiky Československej:
I. o mierovej smluve s Maďarskom z 4. června 1920,
II. o smluve medzi cesionárskými štátmi rakúsko-uhorskej monarchie z 10. srpňa 1920 (tisk 1297).
I.
Z mierových smlúv nemeckú a rakúskú schválilo ešte revolučné Národné shromaždenie. Mierová smluva maďarská v celku je osnovaná dľa tychže zásad ako rakúská. Maďarsko ňou uznává, že víťazné národy spojené a sdružené boly strhnuté do války vnútenej ím napadením zo strany Rakúsko-Uhorska a jeho spojencov. Vo všeobecnosti tedy mierová konferencia vo veci Maďarska zaujala podobné stanovisko ako vo veci Rakúska alebo Nemecka.
Dôsledkom války umožnené bolo, aby si získala cestu spravedlivost k riešeniu otázky národov obývajúcích územie bývalého Uhorska. Štátoprávna integrita bývalého Uhorska smluvou maďarskou sa následkom toho ruší a súvislé územia obývané kompaktnou massou Slovákov a Podkarpatských Rusov z bývalého Uhorska sú pripojené k československej republike, obývané Rumunmi královstvu rumunskému, obývané Juhoslovanmi královstvu Srbov, Horvatov a Slovincov a obývané Nemcami Rakúsku.
Hranice československo-maďarské stanovené sú v tejto smluve nezmenene dľa tých hranic, ktoré popisuje rozhodnutie Najvyššej rady zo dňa 12. červňa 1919, schválené Národným shromaždením dňa 7. listopadu 1919. Pri tomto stanovení hraníc mnohé oprávnené a spravodlivé požiadavky československého národa neboly splnené. Celý úsek hraníc pozdlž rieky Ipľa až po vrchy gemerské je pre nás neprajne stanovený, lebo takto hospodársky a komunikačně súvislá dolina rieky Ipľu je rozdvojená a jej Maďarsku náležiaca časť je od tohoto odrezaná pohorím novohradským, ináče i tak Slovákmi obydleným. Podobne je tomu i na úseku juhovýchodne od Košíc. Neprajne pre nás sú stanovené hranice i preto, lebo z územia bývalého Uhorska mierová konferencia až na nepatrné hnedouhelné ložisko v Handlovej nepririekla nám žiadnu uhelnú pánev, a šalgotarjanská uhelná oblasť je ponechaná Maďarsku, ačkoľvek ona zemepisne náleží k massívu slovenského stredohoria a ačkoľvek tam pracujú massy slovenského robotníctva. Podobne celá baňská a hutnická oblast pohraničného Boršodu zostala Maďarom, vzdor desaťtisícom tam bydliacich a pracujúcich Slovákov. Námahy naše, aby sme k zabezpečeniu Bratislavy získali predmostie, maly len nepatrný úspech; predmostie nemá pre nás strategického významu, lebo ho nesmieme opevniť. 350.000 Slovákov zostáva ešte i naďalej pod panstvom maďarským.
Ako je už hore spomenuté maďarská smluva je v celku osnovaná dľa týchže zásad, ako rakúska, predsa však v detailoch je v mnohom ohľade voči porazeným Maďarom miernejäia než voči Rakúsku. Je to patrné z mnohých ustanovení o vojenských, námornych a vzduchoplaveckých klauzulách, po istú mieru i v ustanoveniach o náhrade škôd, v klauzulách finančných a hospodářských.
Bôlne sa nás dotýka, že dľa maďarskej mierovej smluvy musíme my zaplatiť štátne majetky, ktoré postúpeným územím dostávajú sa do nášho držania. Dľa smluvy máme ích zaplatiť Maďarsku. Je to zrejmá nespravodlivosť, lebo miliardové imanie Habsburgov a štátu, nákladné stavby štátne, to všetko je z väčšej čiastky koncentrované v Budapešti a zostáva Maďarsku. A predsa je zjavné, že k nadobudnutiu tohoto majetku prispievalo poplatnictvo celého bývalého Uhorska, tedy v značnej miere i Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Rezolúcia, ktorú bolo prvé Národné shromaždenie prijalo pri projednávaní mierovej smluvy rakúskej jasné poukazuje na túto nespravodlivosť, a zahraničný výbor zdôrazňuje, že rezolúcia táto je platná i pre mierovú smluvu maďarskú.
Zahraničný výbor nachodí v smluve maďarskej ešte jedon závažny nedostatok. V článku 181 je ustalená povinnosť Maďarska hradiť všetok náklad na vydržovanie všetkých vojsk štátov spojených a sdružených v obsadenom území Maďarska, ako jeho hranice sú ustálené v tejto smluve, odo dňa podpisu prímeria zo dňa 3. listopadu 1918. Podľa tohoto ustálenia Československá republika má nároky na náhradu vydaní naších vojanskych pri obsadení Miškovca, Šalgovtarjánu atď., ale nie za vojanské operácie na území Slovenska pri vpáde maďarskej bolševickej armády.
Maďarská smluva v celku predsa znamená osvobodenie nemaďarských národov bývalého Uhorska zpod nadvlády Maďarov je aktom spravedlnosti a výbor odporúča ju snemovni k schváleniu.
II.
Mierovú konferenciu viedla snaha, aby uľavila a odstránila tie obtiaže, ktoré rozkúskovaním rakúsko-uhorskej monarchie nastaly v hospodárskom živote a súkromoprávnych vzťahoch medzi jednotlivými oddelenými územiami bývalého mocnárstva. V miere rakúskom a maďarskom v klauzulách hospodárskych je postarané o riešenie týchto dôležitých otázok medzi Rakúskom poťažne Maďarskom a cesionárskými štátmi.
Nutné bolo upraviť ešte hospodárske a súkromoprávne otázky vzniknuvšie z rozkúskovania monarchie medzi samými cesionárskymi štátmi. Mierové smluvy tak rakúska ako i maďarská zavazujú tieto štáty, aby v určitej lehote sa o všetkých tých otázkach dohodly. Smluva z 10. srpňa 1920 je vyplnením tohoto záväzku.
Zásada smluvy spočiva v celku na zásadách vyslovených v mierových smluvách rakúskej a maďarskej v hospodárskych klauzulách. Rozumie sa samo sebou, že v smluve nemôže byť a není ani reči o takých ustanoveniach, ktoré nesú známky víťazného mieru, a ktoré po istú mieru sa zračia v smluve rakúskej alebo maďarskej. Vedúcou myšlienkou smluvy je zásada parity.
Smluva je v jednotlivých ustanoveniach svojich viazaná na 3 alebo 5 ročnú lehotu a môže byť obnovená. V článku šiestom pojednáva o majetkoch, právach a záujmových účastenstvách týkajúcích sa osôb, spoločností a obchodných podnikov, pri čom je záverečné ustanovenie, že nakoľko sa jedná o Poľsko, že tento článok platí iba o poisťovacích spoločnostiach. Toto vacuum v pomere československo-poľskom je nahradené osobytnou smluvou medzi Československom a Poľskom, ktorá pojednáva o predmetoch smluvy o mnoho podrobnejšie než prítomná smluva, a ktorá má byť tiež predložená Národnému shromaždeniu ku schváleniu.
Dľa predloženej osnovy smluvy smluvnými štrahami sú Italia, Poľsko, Rumunsko, kráľovstvo SHS a Československo. Smluva nesie však ibo podpisy zástupcov Italie, Poľska a Československa. Rumunsko a kráľovstvo SHS maly smluvu dodatočne podpísať a Rumunsko to už i urobilo.
Zahraničný výbor z toho dôvodu, že upravenie v smluve obsažených otáziek bude mať dobrý vplyv na rozvoj dôverných a priatelských stykov cesionárských štátov a prispeje k založeniu hospodárských a právnych vzťahov na základe dokonalej vzájemnosti medzi týmito štátmi, odporúča snemovní schválenie smluvy.
Výbor zahraničný doporučujíc schválenie oboch smlúv, uvedených v horejších zprávach, navrhuje toto schvalovacie usnesenie:
Národní shromáždění československé republiky se usnáší:
1. a) Mírová smlouva mezi mocnostmi spojenými a sdruženými na straně jedné a Maďarskem na straně druhé dne 4. června 1920 v Trianonu podepsaná,
b) smlouva mezi Italií, Polskem, Rumunskem, Srbo-Chorvatsko-Slovinskem a Československem o úpravě vzájemných vztahů ze dne 10. srpna 1920 v Sèvres podepsaná,
se schvalují.
2. Vládě se ukládá, aby smlouvy tyto publikovala ve Sbírce zákonů a nařízení státu Československého.
V Prahe dňa 21. januára 1921.
Podpredseda:
Dr. Pavel Blaho, v. r.
Zpravodajca: