Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1921.
I. volební období.
2. zasedání.
1302.
Súrna interpelácia
poslanca Karola Svetlíka, Darulu a súdruhov
na ministra vnútra
v záležitosti násilného rozohnánia soc. demokratického sjazdu v Lubochni.
Československá soc. demokratická strana robotnícka (ľavica) svolala sjazd delegátov zo Slovenska a Podkrpátskej Rusi na deň 16. a 17. januára do Lubochne.
Dňa 16. januára ráno bol sjazd zahájeny, na ktorom sa zúčastnilo 88 slovenských, 36 maďarských, 15 německých, 6 rusínských a 4 židovskí delegáti, zastupujúci 241.000 organisovaných proletárov.
Na sjazde sa pojednávaly otázky organisačné, administrativné, taktičné, a otázka pristupu ku III. Internacionále.
Prítomný hlavný slúžny Skyčák, ešte nezkusený mladíček, prezradzoval hneď od začiatku veľkú nervositu, obzvlášť ked počul slová: ťSovjetové Rusko, ruska revolúcia, proletariát, III. Internacionála a pod.Ť Skutočne aj zakázal to slovo ťrevolúciaŤ vyslovovať, ačkolvek naša republika povstala revoľúciou a sociáldemokrati ľavého smeru chcú túto republiku udržať, upevniť a pretvoriť na socialistickú republiku. Popoludní sa rozdelil sjazd na dve sekcie a síce na slovenskú a maďarsko-nemeckú, ktoré maly, každá pre seba, oddelená v inej miestnosti, svoje zasadnutie.
Nepochopitelné je, že večer asi okolo 7 hodine, keď jedon slovensky rečník (Julius Verčík, ktorý sa vrátil z Ruska, kde bol vyslaný ako člen delegácie robotníckej) vyslovil to slovo ťtretia InternacionálaŤ, ktoré cez deň už viec rázy bolo vyslovené, od rázu hlavný slúžny vstal a oslovil rečníka takto:
ťŽiadam pána rečnika, aby mi vysvetlil, čo si vlastne pod tretiou Internacionálou predstavuje!Ť
Poneváč rečník nemal vôlu pánu slúžnemu jednu zvláštnú přednášku urobiť, rozpustil tento v méne zákona shromaždenie. Delegáti protestovali proti tomuto nezákonnitému pokračováni a nechceli opustiť miestnosť. Po niekoľka minútach objavilo sa 16 četníkov pod vedením strážmajstra v miestnosti. Tento prešel cez dvoranu na podium k predsedovi a vyzval ho, aby sa delegáti ihneď vzdialili z miestnosti, a keďže sa okamžite tak nestalo, komandoval: ťČeta v pred!Ť
Četníci pristupili k nemu na podium a dalšie komando bolo: ťNasadit bodáky! ťOdtud vyprázdniť miestnosť!
Na toto urobili žandári pravidelný ťšturmangriffŤ na bezbranných slovenských delegátov. Samozrejme boli prítomní, medzi ktorymi sa aj poslanci a senátori nachádzali, prinúteni, surovej presile ustupiť. Poneváč bol jen jodon úzky východ, nemohli účastníci sjazdu tak rychle miestnosť opustiť, aby ich rozbehnutí bojalační žandári s nasadzenými bodáky nedohonili. Pri tejto atake bol jednomu delegátovi zimný kabát od spodku až hore po krk na chrbte bodákom rozrezaný a niekoľko osob dostalo rány kolbami, po medzi ktorými bol aj poslanec Svetlík.
Dolupodpísaní sa pytajú pána ministra vnútra:
1. Či má známosť o tomto pripade, alebo či asnáď už vopred dal rozkaz proti nenávidenej strane bezohľadne zakročovať, kde len možno?
2. Aké opatrenie hodlá učiniť, aby shromaždovacie právo štátnych občanov bolo rešpektované?
3. Či je ochotný zamedziť v budúcnosti každú neodôvodnenú surovost pri intervenciách verejných orgánov?
4. Či hodlá hlavného slúžného Skyčáka exemplárne potrestať za jeho nezákonnité brutálne rozohnanie sjazdu?
5. Či je ochotný ráz pre vždy rozkázat, aby sjazdy a konferencie politických strán konaly sa bez akejkoľvek assistencie štátnych orgánov, ako tomu je v Česku, na Morave a vo Slezku?
Praha dňa 19. ledna 1921.
Svetlík, Darula,
Haken, Burian, Merta, Surányi, Nagy, Koutný, Malík, Kučera, Houser, Krejčí, Mikulíček, Borovszky, Skalák, Teska, Skaunicová, Blažek, Kunst, Rouček, Dr. Šmeral, Tausik.