Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1920.
I. volební období.
2. zasedání.
1105.
Interpellácia
poslancov Jána Bečku, Josefa Oktávca, Vincenca Čundrlíka, Daniela Ertla a spol.
na ministra zeměděľstva
o protizákonnom úradovaní štátneho lesného úradu v Starých Horách.
Štátny lesný úrad v Starých Horách poslal 29 občanom tohoto kraja vyzvanie k plateniu väčšich-menšich obnosov za lesné škody, odškodné, pokutu a i. Vyzvania, datované dňa 15. novembra 1920, nesúce čísla 59-93 a nadpísané slovami "Fizetési felhivás", sú vystavené výhradne v maďarskej reči a len razítko lesného úradu je na nich slovenské.
Obec Staré Hory je v čiste slovenskej Zvolenskej župe a v súdnom okrese, kde niet snáď ani 1% obyvateľov neslovenského jazyka; občania, ktorých sa prípad týká, sú všetci Slováci a chudobní ľudia.
Doručením slovenským občanom maďarských úradných vyzvaní k plateniu i niekoľkých tisíc korún boly nie len hrube porušené ustanovenia jazykového zákona a vyvolané oprávnené pohoršenie miestneho slovenského pracujúceho ľudu, ale bola spôsobená patričným i značná hmotná škoda, lebo zo svojich bydlisk, roztrúsených po horách, museli putovať — ako za býv. Uhorska — do okresného mesta, aby sa tam dozvedeli, čo ím odkazuje po maďarsky československý štátny úrad.
Krome toho vo vyzvaniach je vyrátaná nie len udajná škoda a odškodné, ale v tej istej výške i pokuta, k ustáleniu a vyrúbeniu, ktorej podľa nášho úsudku lesný úrad práva nemá. Robí to dojem určitého zneužitia úradnej moci, úradného teroru k tomu, aby práva neznalí a úradným vyzvaním postrašení občania bez ďalšieho odporu zaplatili to, k čomu prípadne podľa platného práva nie sú ani povinní. Výška týmito vyzvaniami požadovaného úhrnného obnosu je 24.030 korún!
Konečne súdime, že pri nedokonalosti lesnej správy na Slovensku, pri naprostom neporozumení, ba odpore, ktorý prejavujú k životným potrebám a oprávneným požiadavkom pracujúceho ľudu niektorí jej úradníci a úrady, malo by sa pokračovať pri požadovaní odškodného a pokút od chudobných obyvateľov tohoto biedneho kraja s krajnou opatrnosťou a dobroprajnosťou, vyšetriť jednotlivé prípady veľmi bedlive a svedomite a žiadať náhradu škody a tým viac pokutu len tam, kde je zjavný zlý úmysel, a upustiť od toho tam, kde takéhoto úmyslu niet a je len snaha vypomôcť si za daných nezriadených pomerov a pri zmienených nedostatkoch príslušných úradov z biedy. Tak by sa iste nestaly prípady, kde sa žiada náhrada lesnej škody od občana, ktorý vôbec v lese ani nebol, alebo kde sa náhrada tej istej škody žiada 2—3 razy.
Na základe vyššie uvedeného sa pýtame:
1. Je pán minister ochotný nariadiť svojim úradom na Slovensku, aby prísne dodržovaly predpisy jazykového zákona? Je ochotný prísne disciplinárne potrestať úradníka, ktorý tak hrube porušil jazykový zákon v týchto prípadoch?
2. Je ochotný nariadiť, aby lesne úrady na Slovensku nezasahovaly do právomoci úradov, jedine oprávnených k ustáleniu a vyrubovaniu trestu pre priestupky?
3. Je ochotný nariadiť, aby podobné prípady boly pred ustálením škody a zodpovednosti za ňu jednotlive a podrobne vyšetrené, posudzované s krajnou objektivnosťou a dobroprajnosťou a ích trestanie požadované len v případoch trestu vskutku zasluhujúcich?
4. Je ochotný nariadiť, aby v tu uvedených konkrétnych případoch bolo prevedené nové vyšetrovanie v duchu, uvedenom pod 3.), a aby tým, ktorých platebná povinnosť bude zistená na základe tohoto nového vyšetrovania, boly doručené nové slovenské vyzvania k plateniu?
V Prahe, 17. decembra 1920.
J. Bečko, Oktavec, Čundrlík, Ertl,
Koudelka, Hvizdák, Kasík, Aster, Kubal, Sychravová, Benda, Marek, Remeš, Kovačič, Svoboda, Geršl, Lehocký, Tadlánek, Pocisk, Dr. Dérer, Dr. Markovič.