Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1920.
I. volební období.
2. zasedání.
702.
Odpoveď
ministra školstva a národnej osvety
na interpeláciu poslancov dr. Budayho, dr. Kmeťku a súdruhov (číslo tlače 321)
v záležitosti nezákonného nariadenia školského referátu v Bratislave o učiteľskej zkúške dospelosti na cirkevných ústavoch nadobudnutej.
Ad 1. O interpelovanom nariadení školského referátu v Bratislave viem. Ide o diplomy, nadobudnuté na cirkevných ústavoch učiteľských na Slovensku v školskom roku 1918-19. V tomto prvom roku slobody, bolo naším štátom prevzaté 5 učiteľských ústavov (Modra, Prešov, Levice, Spišská Nová Ves a Štubňanské Teplice).
Len na týchto ústavoch učilo sa po slovensky. Na druhých 11 učiteľských ústavoch a síce na 2 štátnych, 6 katolíckych, 2 evanjelických a 1 greckokatolíckom nebola v tomto školskom roku vyučovaná slovenská reč, slovenská literatúra a slovenská vlastiveda. Z tohoto dôvodu vydal bratislavský referát 31. marca 1920 ono nariadenie, podľa ktorého učitelia, z týchto ústavov v roku 1918-19 vyšlí, mali sa podrobiť novej zkúške dospelosti na niektorom ústave štátnom. Poneváč však podľa zákona zo 14. dubňa 1920, číslo 276, učitelia po dvoch rokoch učinkovania musia teraz skladať zkúšku učiteľskej usposobilosti, pri ktorej podajú dôkaz o svojich vedomostiach v obore slovenskej reči, literatúry a vlastivedy, nie je ono nariadenie školského referátu v Bratislave nutným.
Ad 2. Preto bolo otázne nariadenie školského referátu v Bratislave zrušené výnosom ministerstva školstva číslo 51.325 zo dňa 30. augusta t. r., ktorým bolo oznámené školskému referátu v Bratislave, že diplomy učitelských ústavov roku 1919 štátom neprevzatých, vydané po 31. decembru 1918 majú tú istú platnosť ako vysvedčenia dospelosti ústavov štátom roku 1919 prevzatých a učitelia, opatření týmito diplomy sú právne i finančne rovnocenní učiteľom, opatreným vysvedčením dospelosti.
V Prahe dňa 3. novembra 1920.