Poslanecká sněmovna N. S. R. Č. 1920.
I. volební období.
1. zasedání.
228.
Interpellácia
poslanca Dra Ľudevíta Labaya a jeho spoločníkov
na ministra vnutra
ohľadom vyhlasovania zákonov a nariadeni v slovenskej reči.
§ 1. zákona č. I. z dňa 2. novembra r. 1918, znie:
"Zákony a nařízení vyhlašují se platně ve Sbírce zákonů a naříuení státu československého. Sbírka tato vydává se v jazyce českém. Vedle toho vychází sbírka tato i ve znění slovenském. Původní jest znění české".
Dla toho sa majú zákony a nariadenia vedľa českého jazyka aj v slovenskom jazyku vyhlasovať.
Vzdor tomuto zákonu vsetkie, dodnes vynesené zákony a nariadenia vyhlasené boly a vyhlasujú sa aj dnes vylučne len v jazyku českom, čoho následok je, že slovenskí sudcovia a vôbec slovenskí úradníci tieto zákony a nariadenia nerozumejú a ích mnohoráz v ích uradnom učinkovani chybne vykladajú, čo sa potom deje na úkor právneho poriadku a spravedlnosti.
Preto pýtame sa p. ministra:
1. Čo je príčinou toho, že sa zákony a nariadenia vzdor výšoznačenemu zákonu v slovenskej reči nevyhlasujú?
2. Či je náklonný p. minister tento zákon do života uviesť a sa o to postarať, aby sa zákony a nariadenia v "Sbierke zákonov" vedľa českej reči súčasne aj v slovenskej reči vyhlasovaly.
Praha 19. júna 1920.
Dr. Ľudevít Labay,
Roudnický, Bezděk, Sedláček, Dr. Juriga, Rozsypalová, Adámek, Onderčo, Tománek, Čuřík, Dr. Mazanec, Myslivec, Hlinka, Dr. Buday, Dr. Kmeťko, Košek, Kopřiva, Bobok, Rýpar, Šrámek, Tomik, Dr. Dolanský.