Možnosť, dospieť zmenou školských obvodov ku školám vyššie organizovaným, platí nielen pre jednotlivé mestá s niekoľko školami, ale tiež pre priľahlé blízke obce. Štátna školská správa sama použila tohoto spôsobu a slúčila obvody niektorých škôl, o ktorých sama rozhoduje.
Ináč javia sa školské pomery na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Na tomto území usiluje štátna školská správa predovšetkým o to, aby smutné dedictvo bývalého režímu bolo napravené, zvlášte, aby všetky deti školou povinné skutočne do školy chodily.
Samy úradné štatistiky uhorské uvádzaly na pr. v r. 1915 len 1,723.733 detí, ktoré vskutku do školy chodily, ačkoľvek detí školou povinných bolo na pr. v r. 1907 3,202.750. K územiu režímom býv. Uhorska takto zanedbávanému náležalo veľkou mierou územie Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Ako sa ukázalo šetrením, ktoré konala štátna školská správa po prevrate, bola skutočnosť ďaleko horšia, než ako priznávaly úradné štatistiky bývalého uhorského štátu.
Za takýchto pomerov nelzä hovoriť o poklese žiactva chodiaceho do škôl a tedy ani o reštrikcii vo školstve na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi; naopak, sriaďuje sa v poslednej dobe na 150 ľudových škôl pre tie kraje, v ktorých dosiaľ mládež školou povinná do školy vôbec nechodila. Ďalej vzrastie na Slovensku počet žiakov prevedením osemročnej školskej dochádzky na miesto doterajšej šesťročnej podľa t. zv. malého školského zákona z r. 1922.
Zákon čís. 286 z r. 1924 poskytnul štátnej školskej správe dokonca i možnosť, aby jeho ustanovení bolo použité účelne ku zdokonaleniu ľudového školstva a tým i ku zvýšeniu národnej kultúry na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Na jednej strane bolo nám zanechané, ako bolo vyššie rečené, na tisíce detí, nemajúcich príležitosti chodiť do školy, na druhej strane pripúšťa dosavádna školská organizácia na Slovensku, aby boly na veľa miestach udržované školy pre nepatrný počet detí. Tak na pr. je obec, v ktorej sú dve jednotriedne cirkevné školy ľudové, jedna so 24 a druhá s 25 deťmi, t. j. dve jednotriedne školy spolu so 49 deťmi; v inej obci majú dve školy, z ktorých každá má iba po 13 deťoch, a inde je v cirkevnej ľudovej škole len 7 detí a v druhej miestnej škole iba 27 detí. Je veľa neštátnych škôl so 7-15 deťmi. V Bratislave cirkevná maďarská škola u Ochrany sv. Marie má vo dvoch triedach 48 detí, ktoré by cele dobre mohly dochádzať do iných vyššie organizovaných maďarských škôl v Bratislave, ktoré nijako nie sú žiactvom preplnené.
Úhrnom je na neštátnych ľudových školách na Slovensku 312 učiteľov, ktorí sú na svojich dosavádnych miestach snadno postrádateľní a ktorých sa môže použiť na miestach iných. Ide tu o miesta, kde síce je školská budova, ale kam sa nikto z učiteľstva nehlási pre odľahlosť od železníc a všetkých komunikačných prostriedkov. Alebo ide o miesta, kde sa síce vyučuje, ale kde vyučovanie obstaráva osoba, ktorá nemá predpísaného vzdelania. Tak na pr. nie je vzácnosťou na neštátnej škole, že jej učiteľom je osoba, ktorá sa sama vzdelávala iba v škole ľudovej. Štátna školská správa dala podnet k účelnému využitiu všetkých učiteľských osôb, aby v každej obci bol zabezpečený kultúrny rozvoj občianstva, tak že ide vlastne o zjednodušenie školskej organizácie na Slovensku. Pri tom sa však školská správa snaží, aby tento nesnadný úkol bol rozriešený v súčinnosti s dosavádnymi udržovateľmi školy, s ich ochotou, porozumením a dohodou. V každom jednotlivom prípade prijíma pripomienky udržovateľov školy, veľmi bedlive skúma miestne dôvody, ktoré sú pre ponechanie školy i s menším počtom žiactva, aby jej opatrením neboly ani v najmenších veciach ohrožené kultúrne potreby všetkých národných skupín.
Ako doklad zvláštnej pečlivosti, ktorú venuje štátna školská správa školstvu na Slovensku bez rozdielu národností, uvádzam tieto čísla: Na štátnu ľudovú školu s vyučovacím jazykom československým na Slovensku pripadá priemerne 100 detí, ale na jednu školu s vyučovacou rečou maďarskou iba 93 detí. Jedna slovenská trieda má priemerne 48 detí, maďarská trieda však iba 43 detí.
Ani naši spoluobčania nemeckej národnosti na Slovensku nemôžu si sťažovať na nedostatok pečlivosti so strany štátu. Kým v dobe po prevrate zdedil československý štát na Slovensku len 23 nemeckých škôl, je dnes na tomto území 109 ľudových a 8 občianskych škôl s vyučovacou rečou nemeckou. Okrem toho sú ešte dve školy občianske, ktoré majú nemecké pobočky.
Zjednodušením organizácie národného školstva na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi nemôžu byť ovšem poškodené školy, v ktorých žiactva prirodzeným vývojom (populáciou) pribýva. Vo všetkých prípadoch, v ktorých sú dané zákonité podmienky, sriaďuje štátna školská správa, pokiaľ ide o školy štátné, nové triedy a pobočky; tak na pr. počiatkom školského roku 1925/26 bolo otvorené na štátnych ľudových a občianskych školách 80 nových tried. Pokiaľ ide o školy neštátné, povoľujú sa taktiež nové triedy pri rovnakých podmienkach, ba dokonca štátna školská správa zo svojej iniciatívy nutí v četných prípadoch udržovateľov škôl, aby podľa počtu zapísaného žiactva urobili, čoho je treba k prevedeniu zákonitých predpisov.
Bude-li so strany udržovateľov škôl úsilie školskej správy správne chápané, nemôže prevedenie zákona čís. 286/1924 dať podnet k výtkam a domnienkam, že by tento zákon znamenal nejaké zhoršenie vo školstve na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Naopak.
Obyvateľstvo republiky oddáva sa nádeji, že počet školskej mládeže v budúcich rokoch zase stúpne. Štátna školská správa je naplnená rovnakou nádejou. Ľutujem však, že zkúsenosť pôsobí trochu skepsy. Zvýšený počet žiakov bol totižto očakávaný už tohoto roku, keď vstupovaly do škôl deti narodené v r. 1919, tedy rok po vojne. Vskutku však prejavil sa zase i tohoto roku v prvých triedach úbytok žiakov.
Celkom javí sa v Čechách, na Morave a v Sliezsku v tomto školskom roku proti roku loňskému úbytok 69.095 žiakov, a to, v Čechách 54.888, na Morave 11.531, v Sliezsku 2.676 žiakov. Sú tiež prípady, že do prvej triedy nebol zapísaný ani jeden žiak školou povinný.
Napriek tomu však tam, kde je odôvodnená len trochu nádej, že počet žiactva zase stúpne, vyslovuje sa zrušenie tried iba dočasne. Tak bolo pri reštrikcii na pr. v Čechách 514 tried uzavrené len dočasne.
Z toho, čo bolo rečené, je zjavné, že reštrikčné opatrenia boly prevedené takým spôsobom, aby sa počet tried mohol čo najrychlejšie prispôsobiť, zväčší-li sa počet žiactva. Na úroveň z r. 1918 naše školstvo už nikdy neklesne, lebo vlastným zákonodarstvom bol už učinený krok v pred. Mienim tak zv. malý školský zákon zo dňa 13. júla 1922, ktorý v §§ 5 a 6 snižuje najväčší počet detí, stanovený rakúskym zákonodarstvom na 1 triedu počtom 80, postupne na 70 a 60. Týmto zákonom je tedy daná pre rozvoj nášho školstva bezpečná záruka. Školská správa bude len vítať, dovolí-li v budúcnosti hospodárska sila obyvateľstva a verejných financií ešte ďalšie sníženie maximálneho počtu žiakov pripadajúceho na 1 triedu. Štátna školská správa - priznávam - chápe znepokojenie občianstva, zruší-li sa v niektorom mieste škola alebo trieda. Treba však riecť, aké sú skutočné príčiny opatrení, o ktoré ide, a zdôrazniť, že školská správa nemôže ináč než upravovať zariadenie škôl podľa prenikavých zmien v populácii, že však vzdor tomu teší sa naše školstvo po prevrate veľkému rozvoju.
Tiež inde bola prevedená redukcia tried následkom menšieho počtu žiakov. Na pr. aj vo Viedni bola prevedená reštrikcia z rovnakých dôvodov ako u nás. Podľa úradnej zprávy bolo vo Viedni na nemeckých školách r. 1924 len 139.180 detí, r. 1915 však 239.457. K úbytku žiactva bol prispôsobený počet tried a len v roku 1924 bolo zrušené vo Viedni 352 tried a prevedené tiež preškolenie jednotlivých obvodov spojením škôl chlapčenských a dievčenských, i škôl málo navštevovaných. Vo Viedni očakávajú v budúcich rokoch väčšie zápisy; a predsa boly reštrikčné opatrenia učinené, preto, že, ako uviedol prezident viedeňskej školskej rady, poslanec Glöckel, bude celkový počet žiakov ešte niekoľko rokov klesať, keďže z vyšších tried vystupuje stále viac žiakov, ako do školy vstupuje. Vo Francúzsku je tiež veľký úbytok žiakov, ktorý činí pri srovnání stavu v r. 1920 a 1925 v celku 237.155 žiakov. Preto aj francúzske školské úrady boly nútené zrušiť značný počet obecných škôl poť. tried na dedinách i v mestách, v dôsledku čoho počet učiteľov obecných škôl bol od r. 1920 snížený o celých 4000.
Všeobecne pripojujem ešte toto: Podmienky i príslušnosť pre sriadenie, rešp. opätné sriadenie škôl a tried sú dané príslušnými predpisy platných zákonov. Štátna školská správa v medziach kompetencie, danej jej tými zákony, bude dbať ako dosiaľ, aby predpisy tie boly prevádzané spôsobom slúžiacim celkovému rozvoju národného školstva. V ministerstve školstva a nár. osvety je už pripravený zákon, ktorý má jednotne upravovať pomery na školách národných, a to tak, aby sa mohol stať v r. 1926 predmetom ústavného pojednávania. Tu budú mať rôzne politické strany možnosť, aby uplatňovaly v rámci ústavného pojednávania zásady, ktoré pokladajú pre ďalšiu správu a rozvoj národného školstva za správné.
Zaiste tiež z neznalosti stavu, ktorý bol práve vylíčený, staly sa pokusy, zobraziť reštrikčné opatrenia v našom národnom školstve v očiach domácej i zahraničnej verejnosti ako čin nekultúrny alebo čin namierený jednostranne proti niektorej minorite. Pokiaľ ide o úroveň nášho školstva na území Čiech, Moravy a Sliezska, snesieme srovnanie s ktorýmkoľvek štátom Europy, a to pri posudzovaní veľmi prísnom; na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi premáhame dedictvo uhorského režímu, získavame mládež pre školu a povznášame úroveň národného školstva s vynaložením všetkých prostriedkov, ktoré máme pri ruke.
Nutné presuny, vzniklé iným pomerom národností než bol za Rakúska, inou orientáciou občianstva, politickým oslobodením, národným uvedomením, úbytkom porodov a uplatňovaním hospodárskych konsolidačných snáh prevádzame so stálym zreteľom na to, aby úroveň ľudového vzdelania bola stále povznášaná. Až dosiaľ darilo sa tejto snahe a kultúrna vyspelosť národa samého je zárukou, že sa jej bude dariť i v budúcnosti. (Výborně! Potlesk.)
Předseda (zvoní): Byl mně podán p. posl. dr. Uhlířem návrh podle §u 65 jedn. řádu, aby o prohlášení pana správce ministerstva školství a nár. osvěty byla zahájena rozprava v příští schůzi.
O tomto návrhu sněmovna rozhodne bez rozpravy prostým hlasováním.
Sdělují však, že ve věci, jíž se týká vládní prohlášení, byly podány 3 naléhavé interpelace.
Dvě z nich rozdány byly tiskem v předešlé 362. schůzi a jedna ve schůzi dnešní, a poněvadž se má umožniti současná rozprava také o této naléhavé interpelaci, žádám, aby bylo přečteno záhlaví a petit všech těchto tří naléhavých interpelací.
Zástupce sněm. tajemníka dr. Mikyška (čte):
5323. Naléhavá interpelace posl. Hillebranda, Hoffmanna, Deutschové a druhů ministrovi školství a nár. osvěty o novém rušení německých školních tříd.
Tážeme se pana ministra:
1. Jest ochoten podati poslanecké sněmovně přesný, podle okresů sestavený seznam všech německých obecných škol, definitivních a prozatímních školních tříd, které byly zrušeny od té doby, co stát trvá?
2. Jest ochoten podati přesný seznam, rovněž sestavený podle okresů, všech škol a školních tříd nově zřízených od té doby, co stát trvá, a to podle počtu dětí, které do nich docházejí, a uvésti národnost těchto dětí?
3. Jest ochoten naříditi, aby obecné školy letos zrušené byly ihned znovu zřízeny?
4. Jest ochoten zrušení tříd obecných škol, nařízená letošního roku, v nejkratší době přezkoumati, vyžádati si posudky příslušných okresních školních výborů a naříditi, aby školní třídy byly obnoveny všude, kde by jejich zrušením počet dětí v jedné třídě přesahoval 40?
5. Jest pan ministr konečně ochoten v dohodě s politickými stranami provésti předběžné práce pro provedení národní školní samosprávy, aby vhodný návrh zákona byl podán Národnímu shromáždění, aby se o něm usneslo, nejpozději na jaře 1926?