Národní shromáždění československé / Poslanecká sněmovna1920 – 1925

Přítomni:

Předseda: Tomášek.

Místopředsedové: dr. Czech, dr. inž. Botto, Buříval.

Zapisovatelé: Benda, Roudnický.

186 poslanců podle presenční listiny.

Zástupci vlády: ministři inž. Bečka, dr. Dolanský, dr. Hodža, dr. Markovič, inž. Novák, Udržal; za ministerstvo financí min. rada Chochole.

Z kanceláře sněmovní: sněm. tajemník dr. Říha, jeho zástupci Nebuška, dr. Mikyška.

Předseda (zvoní): Zahajuji 280. schůzi poslanecké sněmovny.

Dovolenou udělil jsem dodatečně posl. A. Chalupovi na tento týden; na dnešní schůzi posl. dr. Hrubanovi a Svobodovi; na zbytek tohoto týdne posl. dr. Raddovi a Jos. Fischerovi - vesměs pro neodkladné záležitosti.

Chorobou omluvil se posl. Špatný.

Lékařské vysvědčení předložil a nemocí se omlouvá na 2 měsíce posl. Toužil.

Byly provedeny některé změny ve výborech. Žádám o sdělení.

Zástupce sněm. tajemníka dr. Mikyška (čte):

Zemědělský výbor zvolil v dnešní schůzi I. místopředsedou posl. Šamalíka, II. místopředsedou posl. Koudelku.

Klub poslanců čsl. soc.-dem. strany dělnické vyslal do výboru zemědělského posl. Čundrlíka za posl. Bendu; do výboru kulturního posl. Tadlánka za posl. Kubála; do výboru živnostenského posl. J. Bečko za posl. Prokeše; do výboru soc.-politického posl. Maxiana za posl. Tayerleho.

Klub poslanců čsl. národní demokracie vyslal do výboru zdravotního posl. G. Navrátila za posl. Purkyňovou.

Klub poslanců komunistické strany v Československu vyslal do výboru iniciativního posl. Mertu za posl. Buriana; do výboru zemědělského posl. Mikulíčka za posl. Mondoka.

Klub poslanců čsl. strany socialistické vyslal do výboru kulturního posl. Sladkého za posl. inž. Záhorského.

Předseda: Došly některé spisy: naléhavé interpelace, dotazy, odpovědi a. t. d. Žádám o jich sdělení.

Zástupce sněm. tajemníka dr. Mikyška (čte):

Naléhavé interpelace:

posl. Mikulíčka a soudr. ministru zemědělství o nevyúčtování fondu pro umělá hnojiva,

posl. Tausika a soudr. vládě o hospodaření v ústředně pro nákup vlny na Slovensku.

Dotazy:

posl. dr. Srdínka a druhů ministru veř. prací o liknavém postupu universitních novostaveb,

posl. Tausika ministru soc. péče o rozpuštění správního výboru okr. nemocenské pokladny v Košicích.

Odpovědi:

min. školstva a nár. osvety na dotaz posl. dr. Körmendy-Ékesa vo veci vdovskej penzie Ilony Szalabej, rod. Mrázovej, vdovy po učiteľovi v Kežmarku,

min. vnútra na dotaz posl. dr. Körmendy-Ékesa o bytovej záležitosti vdovy Anny Schwartzovej, rod. Hurákovej, v Szeredni (Podkarpatská Rus),

min. veř. zdravotnictví a tělesné výchovy na dotaz posl. dr. Körmendy-Ékesa o propouštění obecních lékařů,

min. financí na dotaz posl. dr. Lelleyho o přeložení Františka Tonhaizera, zaměstnance mincovny v Kremnici.

Předseda: Počátkem schůze byly tiskem rozdány zprávy.

Zástupce sněm. tajemníka dr. Mikyška (čte):

Tisk 4759. Zpráva výboru imunitního o žádosti hlav. stát. zastupitelství v Bratislavě za vydání k trestnímu stíhání posl. dr. Jurigy pro přečin podle § 14, č. 1, 2, 3 a 5 zákona na ochranu republiky a posl. Tománka pro přečin podle § 14, č. 2 a 3, § 15, č. 1 a § 16, č. 1 zákona na ochranu republiky, dále pro přečin urážky na cti podle § 2, § 3, č. 1 a 2 a § 8, č. II zák. čl. XLI. z rok u 1914.

Tisk 4762. Zpráva výboru imunitního o žádosti kraj. soudu v Uh. Hradišti ze dne 11. prosince 1923, č. j. 162, za vydání k trestnímu stíhání posl. Koutného pro zločin úkladu podle § 1, odst. I a II zákona na ochranu republiky.

Tisk 4763. Zpráva výboru imunitního o žádosti kraj. soudu v N. Jičíně za vydání k trestnímu stíhání posl. dr. Schollicha pro zločin podle § 58 c) trest. zákona event. zločin podle § 16, č. 2 zákona na ochranu republiky a dále pro přestupek §§ 3 a 19 zák. shromažďovacího.

Tisk 4766. Zpráva výborů ústavně-právního a zemědělského k vládnímu návrhu zákona o zrušení svěřenství.

Tisk 4767. Zpráva výboru imunitního o žádosti okr. soudu v Plzni za vydání k trestnímu stíhání posl. Najmana pro přestupek proti bezpečnosti cti podle § 491 trest. zák.

Tisk 4768. Zpráva výboru imunitního o žádosti okr. soudu pro přestupky v Praze za vydání k trestnímu stíhání posl. Witticha pro přečin proti bezpečnosti cti podle §§ 491 a 496 trest. zákona.

Předseda: Počátkem schůze byly tiskem rozdány a současně přikázány výboru iniciativnímu návrhy.

Zástupce sněm. tajemníka dr. Mikyška (čte):

Tisk 4752. Návrh posl. Zierhuta a druhů, aby byl znovu předložen návrh zákona o výkonu vazby na politických provinilcích.

Tisk 4764. Návrh posl. Blažka a soudr. na vydání zákona o jmenování úředníků v kancelářské službě.

Předseda: Přistoupíme k pořadu schůze, a to nejprve k 1. jeho odstavci, jímž je:

Zpravodajem je pan posl. inž. Nečas, jemuž dávám slovo.

Zpravodaj posl. inž. Nečas: Slavná sněmovno! Účelem návrhu je umožniti jednodušší a rychlejší civilní sporné řízení na Slovensku a v Podkarpatské Rusi. Příčiny toho, že řízení v občanských právních věcech ze Slovenska a z Podkarpatské Rusi trvalo u Nejvyššího soudu poměrně mnohem déle než řízení o dovoláních z ostatních území republiky a že tu byly značné průtahy, jsou dvě:

Především přichází k Nejvyššímu soudu ze Slovenska a Podkarpatské Rusi poměrně mnohem více revisí než z Čech, Moravy a Slezska, protože na Slovensku a v Podkarpatské Rusi rozhodují soudy rozsudkem i o otázkách, které v Čechách se vyřizují usneseními. Na Slovensku a v Podkarpatské Rusi je proto připuštěno odvolání ke stolici druhé a dovolání ke stolici třetí i tam, kde u soudů v ostatních částech republiky je přípustna toliko stížnost, jejíž vyřízení je rychlejší.

Druhou příčinou průtahů v řízení o občanských právních věcech na Slovensku a Podkarpatské Rusi je, že podle zák. čl. I z roku 1911 o civilním řízení soudním je ústní přelíčení dovolací obligatorní, kdežto v Čechách, na Moravě a ve Slezsku rozhoduje Nejvyšší soud podle civilního řádu soudního z 1. srpna 1895 - o dovoláních v zasedání neveřejném.

Navrhovaná osnova zákona snaží se odpomoci oběma uvedeným příčinám průtahů. V číslech 1 až 11 §u 1 navrhované osnovy dociluje se zjednodušení řízení tím, že o tak zvaných "námitkách a okolnostech sporu překážejících" má býti rozhodováno usnesením, a ne rozsudkem, jak se dosud dálo.

Ustanovením čísel 12 a 15 §u 1 navrhované osnovy sleduje se účel omeziti co nejvíce ústní líčení před revisním soudem.

§ 2 navrhované osnovy stanoví, aby zákon platil také na všechny již zahájené případy, a omezuje v čísle 4 platnost ustanovení čísel 12 a 15 §u 1 časově z toho důvodu, že ústavněprávní výbor považuje tato ustanovení za nouzová.

Ježto navrhovanou osnovou zákona bude docíleno podstatného urychlení civilního sporného řízení na Slovensku a v Podkarpatské Rusi a ježto tím bude řízení zlevněno pro strany i pro stát, navrhuji přijetí osnovy zákona ve znění předloženém ústavně-právním výborem. (Souhlas.)

Předseda (zvoní): Zahajuji debatu. Zapsáni jsou: na straně "proti" p. posl. dr. Körmendy-Ékes a na straně "pro" p. posl. dr. Dérer.

Než udělím slovo řečníku zapsanému, navrhuji podle usnesení presidiálního řečnickou lhůtu 20minutovou.

Námitka proti tomu není? (Nebyla.)

Není jí. Dávám slovo prvnímu řečníku "contra", jímž jest p. posl. dr. Körmendy-Ékes.

Posl. dr. Körmendy-Ékes (maďarsky): Ctené dámy a pánovia! Niesom praktickým právnikom, avšak toľko právnického citu som si odniesol z lavíc univerzity, že sa musím ozvať proti omedzovaniu principu ústnosti a priamosti, lebo vidím v tom zneužitie.

S právnickou stránkou tejto veci ani nechcem sa zaoberať; to prenechám právnikom z povolania, ktorí sa zabývajú právom prakticky. Zamýšľam učiniť niekoľko poznámok iba k politickej stránke tejto veci. Dôvod návrhu, že je nedostatok sudcov, je naprosto neprijateľný, lebo to je nedostatok, ktorému sa môže i musí odpomôcť.

Na Slovensku ešte dodnes žije a dlho bude žiť tradícia povzneseného ducha uhorského súdnictva. Bolo by naozaj v záujme štátu podniknúť všetko, aby súdnictvo toto zostalo na tejto úrovni a aby sa ono ešte ďalej vyvinovalo. Žiaľ však, vidíme, že účelom obsadzovania sudcovských miest je nie to, aby sme mali sudcov prvotriednych, ale ešte i do tejto veci vnáša justičná správa politikum, na miesto toho, aby si vychovala právnicky vyškolených, bezpodmienečne korektných a dobre platených sudcov. Tu je najdôležitejšie, aby sudcovský stav skladal sa z tak zv. štátu verného elementu. Podľa vás nie je štátu verný ten, kto sa nepriznáva za Čechoslováka.

Včera sme tu pojednávali návrh zákona o úplatkárstve verejných zamestnancov. Zaiste by vôbec nebolo treba takéhoto návrhu zákona, keby pri obsadzovaní miest neboly sa uplatňovaly hľadiska politické, ale keby aspoň na tých miestach, kde to bolo možné, boli bývali ponechaní tí starí, osvedčení úradníci. Dnes sú v niektorých administratívnych miestach naozaj také pomery, že je v nich viac "východov" ako vchodov, lebo niektoré osoby dostaly pravý patent na to, aby "vychodily" svojim stranám ilegitimné výhody a tým bohate koristily čiste na základe priateľských stykov.

Rozhodne tvrdím, že na poli súdnictva a administratívy možno badať obrovskú dekadenciu. Bo veď nemáme-li dosť vyškolených sudcov - ako že ich opravdu nemáme - tomu je ľahká odpomoc. Máme sudcov prepustených; týchto treba posadiť na ich miesta.

Tu je jedna dôležitá vec: otázka nepreložiteľnosti sudcov. Na akej úrovni je súdnictvo bez sudcovskej neodvislosti? Sudca je teraz vystavený samovôli vlády. Chyba je tam, že nie to je dôležité, ako, akým spôsobom a výsledkom sudcovia pojednávajú, ale to, v akom jazyku pojednávajú. Práve tak, ako v iných otázkach, ani v jazykovej otázke nedostane sa sanácie menšinám.

Umelým preskupením okresov proste snížili 20%nú kvótu jazykovým zákonom predpísanú; mimo toho veci maďarských strán predkladajú sa takému sudcovskému senátu, ktorého členovia maďarskej reči nerozumejú. Vyskytne sa i taká anomália, že v určitých okresoch, kde môže strana svoju vec pred svojou inštanciou predniesť v jazyku maďarskom, nerozumie sudca jeho reči. V týchto miestach učiní sa právo menšiny týmto spôsobom iluzórnym. Systematicky zavedená prax je, že na maďarské súdne podania prichádza odpoveď v reči českej.

Poukázať chcem ešte na tie anomálie, že Rusíni nehovoria česky, Česi nehovoria rusínsky, následkom čoho vykazuje rusínska justičná správa oproti slovenskej obrovskú diferenciu na úkor Rusínov. Položenie je také, že maďarsky pojednávať nechcú, sudcovia nerozumejú ani maďarsky ani rusínsky a tým vytvára sa nemožný postup a nemožná prax, že v Podkarpatskej Rusi pojednávajú českí sudcovia veci rusínskych a maďarských strán v reči nemeckej, výroky však vynášajú v reči českej, ktorej nikto nerozumie. Chaos sa zväčšuje tým, že sudcovia tam komandovaní neznajú miestne pomery a zákony platné na Slovensku.

Pred okresným súdom vo Veľkej Sevljuši odohráva sa spor, ktorý vzišiel neznalosťou pomerov. Ide o to, že niekto odpredal byvola do inej dediny. Ku kupcovi doprevádzal toho byvola jeden poháňač. Po ceste sa byvol otelil a preto poháňač sa musel s byvolom vrátiť. Byvol po ceste poháňača kopnul a tento podal na majiteľa byvola žalobu pre ťažkú urážku na tele. To by ešte nebola chyba. Český sudca však prehlásil byvola za divú zver, za ktorú človek nemôže byť zodpovedný. Na to však zahájené bolo pokračovanie proti majiteľovi pre držbu divej zvery a pred okresným súdom vo Velkej Sevljuši znalcovia budú rozhodovať o tom, či je byvol divá zver a či nie. Byvol je práve tak krotká zver ako krava, avšak pred okresným súdom platí byvol za divú zver.

Za krátko už i ľudia zdivočia, lebo pomery sú neudržateľné. Je obrovskou chybou, že tí páni tam sú uhorského práva neznalí. Sú na tom tak, ako ten žiak, ktorému profesor botaniky predkladá otázky o systeme Linného; žiak nemá o tom ani potuchy, a na to sa ho profesor pýta, čo zná z botaniky. Na to kandidát zaspieva: "Horký je list brečťana". - To bola celá botanická veda žiakova. Tak je to i s českými sudcami a s uhorským právom.

Pomery tieto sa vymstia na úkor verejnosti a výsledok je, že pomery v Podk. Rusi už nie sú balkánske, ale azijské.

Návrh nemôžem prijať, lebo vidím v ňom zpiatočníctvo. (Potlesk na levici.)

Předseda (zvoní): Slovo dále má pan posl. dr. Dérer.

Posl. dr. Dérer: Slávna snemovňa! Som tak smelý predostrieť k tomuto vládnemu návrhu pozmeňovacie návrhy, a to predovším k číslu 12 §u 1, kde navrhujem, aby toto číslo znelo miesto toho, čo uvedené je vo zpráve ústavne-právneho výboru, takto:

"Ústní přelíčení před dovolacím soudem se nekoná, jestliže se ho strany zřekly anebo nezažádala-li ani jedna ze sporných stran za to v dovolacím návrhu, pokud se týče v odpovědi anebo jde-li o případy upravené v § 545."

Ďalej navrhujem k číslu 15 §u 1, aby 2. odstavec tohoto čísla znel, miesto návrhu ústavne-právneho výboru, nasledovne:

"V případech uvedených v předešlém odstavci dodá předseda dovolacího senátu dovolací návrh s tím, že může do 8 dnů od jeho doručení podati k dovolacímu soudu odpověď podepsanou advokátem. Převyšuje-li hodnota předmětu sporu částku 2000 Kč, může se odpůrce v odpovědi připojiti k dovolacímu návrhu."

Konečne navrhujem, aby 3. odstavec čísla 15 §u 1 znel, miesto návrhu ústavne-právneho výboru, nasledovne:

"Připojí-li se v případech uvedených v prvním odstavci odpůrce dovolatelův k dovolacímu návrhu, může dovolatel na připojovací návrh podati u dovolacího soudu odpověď podepsanou advokátem do osmi dnů od doručení připojovacího návrhu."

Slávna snemovňa! Ústavne-právný výbor vyslal k pojednávaniu tejto záležitosti subkomitét a na základe návrhu subkomitétu bola štylizovaná osnova ústavne-právneho výboru a v tejto štylizácii prijatá. Ale vkĺznul do tejto štylizácie omyl, nakoľko nebolo do tejto štylizácie pojaté to, čo v subkomitéte a pozdejšie v ústavne-právnom výbore prijaté bolo jaksi len zásadne, totiž že vylúčenie ústnosti prejednávania reviznej žiadosti má byť obmedzené nielen na tie prípady, keď sa strany výslovne zriekly, aby revízia bola ústne pojednávaná, ale i na tie prípady, keď v dovolacej žiadosti alebo v pripojovacej žiadosti nežiadaly ústneho pojednávania. Aby vyhovené bolo týmto intenciám, ktoré s osnovou malo ministerstvo spravedlnosti, preto navrhujem prijatie čísla 12 so zmenou mnou označenou.

K číslu 15, odst. 2 a 3 navrhujem zmeny z toho dôvodu, aby bolo nado všetkú pochybnosť jasné, že ustanovenia odst. 2. a 3. vzťahujú sa len na tie prípady, keď ústne pojednávanie revíz je vylúčené, a nie na tie prípady, keď sa o revízii rozhoduje po ústnom pojednávaní.

Slávna snemovňa! Pri tejto príležitosti by som chcel riecť niekoľko všeobecných slov ohľadne tejto osnovy. Táto osnova nesleduje v prvom rade unifikačný účel a toto výslovne prehlásili aj zástupcovia ministerstva spravedlnosti v ústavne-právnom výbore. Táto osnova je vlastne len núdzovým zákonom, ktorý má za účel hlavne to, aby tie resty, ktoré sú nakopené u Najvyššieho súdu, mohly byť rýchlejšie zpracované, ako keby Najvyšší súd musel v týchto veciach o každej zvlášte po ústnom prelíčení rozhodovať. Pôvodná osnova išla o mnoho ďalej ako návrh, ktorý predkladá ústavne-právny výbor. Pôvodná osnova zákona mala ustanovenia, ktoré vylúčily ústne pojednávanie revíznej žiadosti všade, kde to predseda dotyčného senátu za potrebné uznal. Toto prakticky by bolo znamenalo toľko, že sa zrušuje ústnosť pojednávania revíznej žiadosti vôbec.

Proti tomuto návrhu sme sa postavili nie z nejakých záujmov, ktoré by sa nesrovnávali so všeobecnými záujmy a s tými zásadami, na ktoré postavený je celý civilno-právny poriadok na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. Nechcem tu obšírne hovoriť o otázke, či vylúčenie ústnosti pojednávania, bárs i len pri revíznej žiadosti a i tam len obmedzene, neznamená krok nazpät voči tomuto stavu, ktorý bol zavedený článkom I. z r. 1911. Tu ide o otázku dvoch princípov. Jeden princíp je založený na tom, že každý spor má byť riešený na základe ústneho pojednávania. Druhý princíp je, že spory riešené majú byť na základe písomnosti bez ústneho pojednávania. Je nesporné, že uplatnenie princípu ústnosti znamená pokrok a že uhorský zákon v tomto ohľade bol snáď jeden z najmodernejších zákonov na poli civilno-procesuálneho zákonodárstva a že uhorský zákon v tomto ohľade zaviedol na Slovensku právny stav, ktorý iste mohol a môže byť pomenovaný ako vzorný a ktorý vo všetkom zodpovedal najmodernejším výdobytkom vedy civilnoprocesuálne-právnej.

Ale, vážené shromaždenie, ja sa do tejto otázky nechcem púšťať, ani nemám času, aby som sa mohol do tejto otázky púšťať.

Jesli by bol mal byť uskutočnený vládny návrh, tak ako bol navrhnutý, vtedy by to bolo znamenalo, že by bol rušený ten systém, na ktorom založený je uhorský civilno-procesuálny poriadok. Náš civilno-procesuálny poriadok na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi v jeho reviznom systéme je iný, ako revizný systém rakúskeho civilno-právneho poriadku. Revizný systém rakúskeho civilno-právneho poriadku je systém kasatorný, tam revizný súd rozhoduje len nad právnou otázkou a tam revizný súd hraje rolu kasatornej inštancie, kasatorného súdu, kdežto podľa uhorského právneho systému revízia a revizný súd nie je kasatorný prostriedok poťažne inštancia, ale len druh odvolania, ovšem odvolania obmedzeného, ktoré zpravidla obmedzuje sa na právne otázky, ale pri tom je pripustená i otázka skutková, ba dokonca je pripustené v určitých zákonom uvedených prípadoch i nové dokazovanie, nové preukazy a nové okolnosti, ktoré v nižšej inštancii uvedené neboly.

Tento rozdiel zračí sa i v tých dvoch zákonoch, nakoľko uhorský zákon celkom vo všeobecnosti ustanovuje, že proti všetkým rozsudkom II. inštancie je prípustná revízia a neustanovuje bližšie podmienky revíznej žiadosti, takže zpravidla vo všetkých prípadoch a pre všetky príčiny je prípustná revízia. Podľa rakúskeho zákona a tak to bolo i v Uhrách pred uvedením dnešného civilného procesuálneho zákona, je uvedené taxatívne, z akých príčin je prípustná revízia a len taká revízia môže byť predmetom pojednávania Najvyšieho súdu, ktorá výslovne je založená na prípadoch v zákone taxatívne uvedených.

Slávna poslanecká snemovňa! Ale táto otázka má ešte iný význam na Slovensku. Bárs aj v revízii u nás možno jednať o skutkovom stave, predsa len najdôležitejšie je a zpravidla sa pojednáva právna otázka. A tu by som chcel poukázať na veľmi význačný rozdiel, ktorý je na tomto poli medzi českými právnymi pomery a medzi právnymi pomery na Slovensku. Podľa civilného procesuálneho poriadku rozhodujú sa v prevážnej väčšine súkromoprávne otázky. Súkromé právo je v historických zemiach kodifikované. Tam platí občiansky zákonník, ktorý celé civilné právo materielné kodifikoval a v právnych pravidlách, v paragrafoch určite predpísal, čo je právo. Na Slovensku nemáme civilný občiansky zákonník. Na Slovensku nemáme 1900 i niekoľko paragrafov súkromého práva, na Slovensku máme právny zvyk, nemáme kodifikované súkromé právo, na Slovensku je právom a zákonom vlastne len to, čo vypovie posledná súdná inštancia, najvyšší súd alebo prípadne tabula. V Rakúsku sudcovi, súdu dal predpis zákon a ten sudca vie, čoho sa má držať, má direktívu v tom zákone. U nás na Slovensku máme právny zvyk, takejto určitej direktívy však nie: U nás na Slovensku sú často protirečiace decízie rôznych súdov, i najvyšších inštancií. Na Slovensku ten súd tedy nekoná len kogníciu, len aplikovanie zákonného práva v konkrétnom prípade, ale na Slovensku je ten súd i zákonodárcom. Preto je odôvodnená a oprávnená naša snaha, aby vládny návrh nešiel tak ďaleko, ako pôvodne šiel, lebo úkol najvyššieho súdu v slovenských veciach je o mnoho dôležitejší a ďaleko sahajúcejší než vo veciach z historických zemí. A preto ústavne-právny výbor na návrh právnických kruhov zo Slovenska omedzil pôvodnú vládnú osnovu a prakticky vylučuje ústne pojednávanie revizných sporov len v tých prípadoch, kde sú dva súhlasné rozsudky nižších inštancií. Kde však nižšie inštancie súhlasne nerozhodly, v tých prípadoch vec revizná (žiadosť) pojednávaná bude u najvyššieho súdu ústne, poneváč ústne pojednávanie je väčšou garanciou toho, že vec bude nielen dôkladnejšie pojednaná, ale, že sporná právna otázka, ktorá u nás nie je riešená zákonom, ale ktorá má byť ustanovená len súdnou praksou, bola tým dôkladnejšie objasnená, pojednaná a rozriešená.

Slávna posl. snemovňa! Tým, že ústavne-právny výbor akceptoval tieto úvahy, vládna osnova nejaví sa viac zasiahnutím do právneho systému, na ktorom založený je procesuálny poriadok na Slovensku, ale javí sa len prechodným ustanovením, len núdzovým zákonom na tú dobu, až po roku 1926 pomery sa pravdepodobne zlepšia natoľko, že ani tohoto obmedzeného zásahu nebude zapotreba.

Slávna snemovňa! Ešte v krátkosti chcel bysom poukázať na príčiny a pohnútky, z ktorých tento zákon vznikol. My máme na Slovensku zákon moderný, dobrý, najmodernejším zásadám dotyčnej vedy odpovedajúci a musíme týmto zákonom, v obmedzenejšej miere síce ako to bolo pôvodne navrhované, učiniť aspoň na prechodnú dobu do konca r. 1926 krok nazpät a zhoršiť platný zákon preto, lebo nemáme dostatočného personálu v súdnictve, dostatočný počet ľudí, ktorí by moderný, dobrý zákon mohli prevádzať. A vážené shromaždenie, tohoto personálu nemáme preto, poneváč hmotné pomery v súdnictve zamestnaného personálu sudcovského a kancelárskeho sú také, že sudcovia opúšťajú sudcovskú službu, že kancelársky personál opúšťa svoju službu preto, poneváč požitky používané týmto personálom nestačia na to, aby mohli vykonávať svoje povinnosti tak, ako to vyžaduje zákon a všeobecný záujem. Nebudem tu hovoriť o všeobecných príčinách, ktoré jaksi kategoricky vyžadujú toho, aby táto veľmi ožehavá otázka bola k uspokojeniu tohoto zamestnanectva vyriešená. Chcem sa zmieniť len o špeciálnych momentoch a pomeroch, ktoré sú na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, a ktoré jaksi ešte naliehavejšími činia požiadavky súdneho zamestnanectva na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, o úprave ich požitkov, ako je to u personálu v zemiach historických. Personál tento je dnes menší, ako bol za Maďarska vzdor tomu, že je agenda zvýšená, že súdy majú dnes o mnoho viac práce, ako mali pred tým a vzdor tomu, že na Slovensku sú ešte pri súdnictve zvláštne, špeciálne ťažkosti, ktoré tu padajú veľmi na váhu a musia byť veľmi vzaté do povahy.

My máme rôzne kategorie ľudí, zamestnaných v súdnictve na Slovensku. Máme tu v prvom rade tak zvaných slovenských sudcov, tých sudcov, ktorí prevzatí boli zo starého maďarského režímu, a jestli si tu dnes pán kol. posl. dr. Körmendy-Ékes sťažoval na to, že nie všetci sudcovia zo starého maďarského režímu boli prevzatí do služieb Československej republiky, ja by som tu zdôrazňoval, že v žiadnom rezorte štátnej správy nebolo zo starých zamestnancov z Maďarska prevzaté toľko síl, ako práve v rezorte súdnictva a že štátna naša správa pri prevzatí sudcov zo starého režímu nebola nijakým spôsobom vedená akousi animozitou proti starým maďarským sudcom, ktorí často bez vlastnej viny a len nátlakom pomerov, ktoré vtedy boly, neboli v stave, aby si osvojili jazyk toho ľudu, v kruhu ktorého pôsobili, v takej miere, ako je to pri normalnom a dobrom súdnictve potreba. A toto bola hlavná príčina, prečo nemohli byť mnohí sudcovia prevzatí do služieb Československej republiky, keďže nevedeli jazyk toho ľudu, medzi ktorým pôsobili. A to nie je vinou Československej republiky, to je vinou toho hriešneho systému, ktorého najväčšími podporovateľmi boli práve tí pánovia, ktorí dnes hromžia na republiku preto, poneváč musia zápasiť s tými ťažkosťmi a s tým dedictvom, ktoré ponechané bolo starým maďarským režímom.

Vážené shromaždenie! Ja chcem s tohoto miesta konštatovať, že prevzatí sudcovia zo starého maďarského režímu na Slovensku stoja na výške ich povolania a vo všeobecnosti možno povedať, že konajú svoju povinnosť, že sa úplne prispôsobili pomerom, že dokonca obdivuhodným spôsobom osvojili si jazyk ľudu i štátny jazyk, a v tom vidím asi tú špeciálnu ťažkosť, s ktorou musela zápasiť i táto kategoria na Slovensku, nakoľko museli nielen zmôcť tú zvýšenú agendu, ktorá nastala následkom prevratu a zmenených pomerov, následkom právnej neistoty, ktorá nastala menovite po prevrate na Slovensku, ale že pri tejto ich agende museli sa zaoberať ešte i linguistickými, jazykovými štúdiami, museli si osvojiť ťažkú právnickú terminologiu, ktorá vlastne i dnes ešte nie je definitívne určená a museli prekonávať ešte tieto zvláštne ťažkosti. A práve takéto ťažkosti zvláštne mali exponovaní čeští sudcovia na Slovensku, ktorí síce s jazykovými ťažkostmi nebojujú, ale ktorí presadení boli do úplne iného ovzdušia, do iných pomerov, do úplne iného právneho poriadku, ktorí súdiť musia podľa celkom iných zákonov a celkom iného práva, aké sa oni učili a študovali, ktorýžto zákon a právo je často veľmi podstatne odlišné od práva historických zemí, ktorí popri ich každodennej agende ešte zvlášte študovať museli a musia zákonné právo na Slovensku platné. Následok toho je, že týmito ťažkosťmi trpí aj kancelársky personál, ktorý dnes nekoná 8hodinovú prácu v súdnictve na Slovensku, ale 10 a 12 hodin pracuje denne. Preto ja by som tejto priležitosti použil, že by som vláde pripomenúl vážnosť požiadovkov zamestnanectva štátneho špeciálne zamestnanectva súdneho, čo sa týka tiež špecielne "slovenskej výhody", ktorú tiež takmer vo všetkých ostatných rezortoch všeobecne dostávali všetci, tak Česi ako i Slováci, v rezorte poštovom, železničnom, národnej obrany, v niektorých oboroch ministerstva vnútra, četníctvo, všetci generelne dostali "slovenskú výhodu", naproti tomu práve v rezorte spravedlnosti, tam, kde je zamestnanectvo snáď najviac zaťažené prácou a ktoré koná jaksi najdôležitejšiu úlohu v tomto štáte, tam konzekventne, úzkoprse sú odmietané žiadosti zamestnanectva, ktoré by si toho najviac zaslúžilo.

Předseda (zvoní): Upozorňuji pana řečníka, že jeho lhůta řečnická již prošla.

Posl. dr. Dérer (pokračuje): Pripomenúl bych pri tejto príležitosti vláde, že tu úzkoprsosť nemá miesta, lebo tu platí zásada "justitia est fundamentum regnorum, justitia est fundamentum rei publicae".

Navrhujem prijatie osnovy navrhnutej ústavno-právnym výborom a s tými zmenami, ktoré som navrhol ja. (Výborně!)

Předseda (zvoní): Žádám o přečtení podaných návrhů.

Sněm. tajemník dr. Říha (čte):

Návrhy posl. dr. Dérera, J. Marka, Staňka, Slavíčka, dr. Noska, dr. Lukavského a spol. k §u 1:

Navrhujeme, aby čís. 12 znělo takto:

§ 530 doplňuje se tímto dalším odstavcem:

"Ústní přelíčení před dovolacím soudem se nekoná, jestliže se ho strany zřekly anebo nezažádala-li ani jedna ze sporných stran za to v dovolacím návrhu, pokud se týče v odpovědi, anebo jde-li o případy upravené v §u 545."

Navrhujeme, aby 2. odstavec čísla 15 zněl takto:

"V případech uvedených v předešlém odstavci dodá předseda dovolacího senátu dovolací návrh s tím, že může do osmi dnů od jeho doručení podati k dovolacímu soudu odpověď podepsanou advokátem. Převyšuje-li hodnota předmětu sporu částku 2000 Kč, může se odpůrce v odpovědi připojiti k dovolacímu návrhu".

Navrhujeme, aby 3. odstavec čísla 15 zněl takto:

"Připojí-li se v případech uvedených v prvním odstavci odpůrce dovolatelův k dovolacímu návrhu, může dovolatel na připojovací návrh podati u dovolacího soudu odpověď podepsanou advokátem do osmi dnů od doručení připojovacího návrhu."

Předseda (zvoní): Návrhy tyto jsou dostatečně podepsány a jsou předmětem jednání.

Ke slovu není již nikdo přihlášen, debata je skončena.

Dávám závěrečné slovo zpravodaji, panu posl. inž. Nečasovi.

Zpravodaj posl. inž. Nečas: Slavná sněmovno! Připojuji se jako zpravodaj ústavně-právního výboru k pozměňovacím návrhům pp. posl. dr. Dérera a soudr. a doporučuji schválení osnovy se změnami, navrženými pp. posl. dr. Dérerem a soudr. k čís. 12 §u 1 a k odst. 2 a 3 čísla 15 §u 1.

Předseda (zvoní): Měli bychom hlasovati. Nebude-li námitek, odložím hlasování na dobu pozdější. (Námitky nebyly.)

Námitek není.

Přejdeme k odst. 2 pořadu, jímž jest:

Byl jsem však požádán, poněvadž tento odstavec jest ještě předmětem porad, abychom odložili jednání o něm na pozdější dobu. Nebude-li proti tomu námitky, dal bych o tomto odstavci jednati po vyřízení zpráv imunitního výboru, tedy po odstavci 15 pořadu. (Námitka nebyla.)

Námitky proti tomu není.

Přikročíme k odstavci 3, jímž je: