Dnes už v číročiste maďarských ovciach vydávajú vysvedčenia, smluvy a všelijaké spisy v jazyku, ktorému maďarský ľud nerozumie a nechajú ich ním podpisovať. Je už nariadenie" že výpisy zo starých, v maďarskom jazyku vedených matrík vydávať treba v jazyku štátnom, kdežto prvým predpokladom overenosti výpisov je, aby boly opísané bez akejkolvek zmeny, nehľadiac ani na to, že matrikár nemá práva vydávať overené preklady. (Posl. dr. Jabloniczky [maďarsky]: Tak je!)
Priekopníci kultúry sú učitelia a vychovávatelia ľudu. Krivdy spáchané na nich pôsobia na kultúru. Nemožno zamlčať to bezohľadné zachádzanie, tie sekatúry, ba prenasledovania, ako sa teraz príslušenské a štátnoobčianske záležitosti učiteľov vybavujú. (Výkřiky.)
V článku 3. citovanej mierovej smluvy Saint Germain en Lay-skej stojí: "Československo uznáva bez akýchkoľvek formalít a právoplatne za svojich štátnych občanov všetkých nemeckých, rakúských alebo maďarských štátnych občanov, ktorí v dobe nastúpenia platnosti tejto smluvy dľa okolností prípadu majú bydlisko alevo príslušnosť - pertinenza - na takom území, ktoré vo smluvách uzavretných s Nemeckom, Rakúsko m alebo Uhorskom alevo v iných smluvách, tieto veci upravujúcich, uznané bolo alevo bude ako súčiastka Československého štátu."
Zákon znie alternative: "ktorý mali v dobe nastúpenia platnosti smluvy bydlisko alebo príslušnosť". Tedy štátna príslušnosť musí byť priznaná bez akýchkoľvek formalít - bez sľubu, žiadosti atď. - všetkým, ktorí - jestli nemajú tu príslušnosť - majú tu bydlisko a ktorí sú sem príslušní, i keď nemajú tu bydlisko. U tých, u ktorých nechcú, na bydlisko ani zreteľ neberú. Znám prípad, že učiteľ, ktorý tu už od 29 rokov býva a pôsobí, vrchnosťou uznaný je za výbornú silu, složil sľub, nostrifikačnú zkúšku s prospechom složil a jeho plat mu predsa zastavili, vo nie je štátnym občanom. Očakáva každú hodinu, že bude vypovedaný.
Prísahu složiť a prijať má dľa môjho názoru dvojstranný účinok, je to istý druh smluvy; na základe "do ut des" sľúbi strana štátu vernosť a štát poskytuje jej štátne občianstvo a právnu ochranu. Jednostranne prijať sľub a neposkytnúť za to nič, je ošialenie strany. Komu štát nechce dať občianstvo, od toho nech nevyžaduje sľub vernosti (Souhlas posl. dr. Jabloniczkého.)
Čože znamená nostrifikačná zkúška, ak nie adopciu, prevzatie do spoločenstva štátu? Nechať složiť niekym zkúšku nostrifikačnú, vybrať od neho školné a zkúšobné taxy, napísať mu na listinu, že štátnym požiadavkom vyhovel, a potom ho vyhodiť, to nie je fair.
Nadobudnutie príslušnosti je však viazané na také podmienky, ktorým vo väčšine případov nemožno vyhovieť. Jednou podmienkou je, že ten, kto na príslušnosť nároky činí, musel aspoň 4 roky tu býva pred r. 1910. Prečo požadujú tak dlhú dobu? Či vari tí, ktorí sem prišli pred r. 1906, sú spoľahlivejší štátni občania, ako neskoršie došlí? Nie: preto, aby čím menej Maďarov mohlo svoju príslušnosť dokázať. Lebo od iných národností sa toho nevyžaduje. Iná podmienka je prispievanie k verejným bremenám. Túto učiteľ nemôže preukázať, lebo v Uhorskom štáte bol učiteľ obecných bremien sprostený, vo veď vyučovaním detí obce vykonával služby ovci. Československý štát však toho nečiní. Pod týmto titulom tedy ztráca každý maďarský učiteľ príslušnosť.
Ešte aj právo opcie, zmienenej v čl. 3., čís. 2. citovanej už Saint Germainskej smluvy využíva vláda proti maďarskému učiteľstvu. Vo smluve stojí: "Osoby od 18 rokov staršie budú oprávnené činiť nároky na akékoľvek nimi dosažiteľné štátne občianstvo za podmienok vo zmienených smluvách ustanovených."
Tohoto používa vláda tiež na maďarských učiteľov a nariadila, že tí, ktorí chcú dostať príslušnosť, nech podajú žiadosť na základe práva opcie do 31. decembra 1921. Učiteľstvo nevzťahovalo to na seba, bo smysel smluvy je ten, že tí, ktorí sa chcú vysťahovať, majú optovať. Vláda však vykladá to tak, že kto tu chce zostať, musí optovať. Učiteľstvo postupovalo naprosto bona fide, poneváč o ňom znie číslo prvé dotyčného článku.
Nuž a aké sú následky? Stanovisko školského referátu v Bratislave je, že tí, ktorí nie sú štátnymi občany, nemôžu byť verejnými úradníkmi. Ako heslo znie to dobre. Avšak pod ním skrýva sa to, že na stá maďarských učiteľov vyhadzujú bez výpovedi, bez disciplinárky a vyšetrovania a bez penzie. Penzijné príspevky od nich prijali, avšak teraz ich bez penzie a bez všetkého pustia do sveta. Jestli prepustili aj iných úradníkov, aspoň ich penzionovali, pravda, že i týmto dali len tie nepatrné, malé penzie, ktoré boly pre dobu predválečnú, tedy medzi cele inými pomery ustanovené a teraz už nestačia. Sú penzie o 60, 70, 100 a 200 korún; i tieto niektorým udeľujú a niektorým zase odnímajú. Na stá učiteľov ani tieto nedostávajú. (Výkřiky.) Tak pestujú umele popri do neba volajúcich ponôs vdov a sirôt rozhorčenie a inteligentný proletariát miesto kultúry.
Tým, že štát prevzal školy do vlastnej správy, neboly naše krivdy odčinené. Počet našich stredných škôl snížený bol s 34 na 8. Preveľa našich škôl ľudových si vyvlastnili. Deti štátnych zamestnancov vzdor odporu rodičov vnucujú do cudzojazyčných škôl. Maďarskú učiteľskú prípravňu znemožnili.
Republika vydá na školstvo okrúhle 868 milionov. Koľko dostane z toho školstvo maďarské?
Pre vysokoškolské učenie preliminuje štát 114 milionov; z toho Maďari nedostanú ani haliera. Na stredné školy 99 milionov, z toho pripadá na osem maďarských gymnázií, čiže na paralelné triedy - tedy i o toto sa musím s inými deliť - 678.90a korún. Z toho je poukázané pre gymnázium v Komárne 52.812 korún. Najmenšia suma medzi všetkými. Aká krpatá, aká mizivá veličina v tomto 868 milionovom rozpočte. U tejto položke nachádzame rebus, ktorý má byť rozlúštený. Dotazoval som sa u riaditeľa gymnázia v Komárne, či gymnázium vskutku dostáva od ministerstva osvety túto štátnu podporu, vo i laňajšieho roku bolo pod týmto titulom odhlasované 20.052 korún. Odpoveď bola tá, že gymnázium vôbec žiadnej podpory nepožíva na účet osvetového rezortu. V r. 1922 a 1923 boly vyplácané riadne profesorské platy na účet svojich vlastných, avšak zhabaných statkov Deáky a Füss. (Výkřiky posl. dr. Jabloniczkého.) Predtým dostávali len odrobinky, ktoré si vynútili od správy cirkevných statkov, taktiež z dôchodkov svojich vlastných staktov. Nepochybujem, že tieto v rozpočet pojaté sumy budú vyplatené, avšak záhadou je, kto ich dostane. Dovoľujem si vyzvať na to pozornosť pána ministra a požiadať ho o odpoveď.
Náklady ústrednej správy preliminované sú 13·5 milionami, z ktorých Maďarom sa tiež nič nedostane, vo ani v pražskom ani v vratislavskom ústredí jediného maďara niet. To samé plati o 11·5 milionovej dotácii škôldozorstva. K účelom pečlivosti o študujúcu mládež pojaté je v rozpočet 7·5 milionov; z tohoto poukazujú podpory na výlety, aby aj chudobnejší študenti mohli sa zúčastniť väčších skautských výletov a na mieste sa mohli soznámiť s rôznymi častiami krajín, s prírodnými krásami, baniami a rozsiahlejšími priemyslovými závody a poznať národy zo styku. Aj gymnázium v Komárne predložilo takýto návrh na výlety väčšieho rozsahu, na jeden v Karpatoch a na druhý v Pováží; ale podpora sa veru nedostavila.
Ako už v rozpočte z r. 1923, tak aj v rozpočte na rok 1924 nachádzam položku "na katolícke teologické učenie v Bratislave" 36.772 Kč. Dľa mojej vedomosti však v Bratislave ani katolíckeho seminária, ani kat. teologie niet. S úctou dotazoval som sa posledne pána ministra, komu a na aký účel sa tieto peniaza vyplácajú. Odpovedi som nedostal.
Nemáme žiadnej príčiny radovať sa a spokojnými vyť. Približujeme sa k stanovisku ktoré v neprozreteľnom okamžení vypustil z úst istý český úradník, že totiž "za desať rokov ani jediného maďarského slova nechceme počuť v Československej republike." Zovú nás ideálnymi štátnymi občanmi a nechcú priznať príslušnosť tým, ktorí tu chcú ideálnu prácu vykonávať. Našich vojakov vychvaľujú ako tých najzdatnejších a predsa je z nich len 1% záložných dôstojníkov; aktívneho vôbec niet. Ako to? Čiže v republike nevyberajú dôstojnikov z tých najzdatnejších?
Místopředseda dr. inž. Botto (zvoní): Prosím pána rečníka, aby skončil, poneváč už prešla doba.
Posl. Palkovich (pokračuje): Hneď, prosím pekne. Môžeme riecť, že sme len macošskými deťmi republiky. A Komárno zdá sa byť vôbec vydedeným dieťaťom, ktorému náleží iba povinná čiastka, vo náklady vydržovania gymnázia musia si Benediktíni vynútiť z dôchodkov svojho vlastného majetku iným spravovaného. Chcú nás spravovať ako koloniu, avšak nerozumia tomu. (Výkřiky.) Rím, ten najväčší kolonizátor, neutláčal podmanené alevo spolčené s ním národy, lež rešpektoval ich vieru, jazyk a kultúru; rozdelil sa s nimi o svoje štátne občianstvo, a veru civis romanus bol o niečo väčší titul, ako byť štátnym občanom československým. Vy odopierate štátne občianstvo, nedáte pokoj viere; vyhrožujete, že do našich kostolov nasalašíte cudzincov. Vždy počúvame, akou mrvou je vo vašom oku náboženská výchova a konfesionálna škola. Kresťanskú mravouku, ktorá zcivilizovala Europu a od ktorej keď sa odchýlime, bude to znamenať rozvrat ľudskej spoločnosti, chcete nahradiť nejakým surogátom. (Výkřiky.)
Volíme podľa výnimečných zákonov, a dľa výnimečných zákonov platíme daň. Náš priemysel a obchod hodíte v obeť silnejšiemu českému priemyslu, nášmu zemedelstvu uzavierate vývoz, pozemkovú reformu využívate ku kortešačným účelom a k deposesii Maďarstva.
Takto nebude nikdy spokojnosti a bez spokojnosti ani pokoja. Nekrivdite našej reči, nedotýkajte se našej kultúry a neubližujte našim učiteľom a viere nášho ľudu. Dajte ľudu prácu a nie podporu v nezamestnanosti. Horniaky nikdy nemohly byť živé bez chleba maďarskej dolnej zeme, i dnes ho postrádajú. Otvorte hranice a navzájomným uspokojením záujmov a uzavrením hospodárskych smlúv snažte sa reštaurovať tak ťažko postrádaný mier a porozumenie. Potom bude ľud spokojný a nebude treba ho strážiť vodákmi a obrovskou ozbrojenou silou. Na vodáky nemožno stavať štát. Ríša Alexandra Veľkého sa srútila, akonáhle zomrel. Napoleon ešte za živa spatril srútenie svojho diela, vystaveného na zbraniach. Srútilo sa aj obrovské Rusko, chránené 17 milionami vodákov. Spokojnosť ľudu je najbezpečnejšou oporou štátu.
V nedostatku dôvery neodhlasujem rozpočet. (Souhlas a potlesk na levici.)
Místopředseda dr. inž. Botto (zvoní): Slovo ďalej má pán posl. Kostka.
Posl. Kostka (německy): Co můžeš učiniti dnes, neodkládej na zítřek! Mám jen ještě 13 minut času, a tak bych se rád především přimluvil za odborné školy, jež jsou skutečně pýchou průmyslu a dělnictva, a jež poslední dobou několika výnosy ministerstva byly uvedeny v nebezpečí. Jde zde především o odborné školy tkalcovské v Šluknově, Varnsdorfu, Roketnici n. J., Lanškrouně, Rýmařově, Prostějově ani Rychnova a Humpolce nevyjímám. Opatření ministerstva školství a národní osvěty jsou předčasná, neboť návštěva těchto odborných škol nepřipouští úsudku, zdali napříště budeme míti takovou návštěvu jako dnes. Technická výkonnost dělníků jest velice důležitá, a jest úplně vážně míněno, jestliže tuto otázku, kterou bylo jen málo hnuto, posunujeme do popředí. Školy ve Varnsdorfu a v Roketnici nad Jizerou a dále také odborná škola ve Šluknově stojí před omezením nebo jest úmysl některé kursy rozpustiti. Proti tomu dlužno protestovati jak také již průmysl protestoval.
Dále bych rád také zdůraznil v těchto zcela krátkých vývodech, že jako zástupci naší strany zdůrazňujeme zřízení vysoké obchodní školy v Ústí nad Labem, a vysoké školy báňské, a žádáme vybudování služby pro podporu živností.
Mimořádně smutnou kapitolou v nakládání s německým školstvím v Československu jest také stanovisko, jaké vládnoucí strany zaujímají proti německým vysokým školám. Již několik německých řečníků poukazovalo na nestejné nakládání s německými a českými vysokými školami, a já jménem své strany stížnosti v tomto směru vznesené jen nejrozhodněji podporuji a zdůrazňuji. Zvláště po stránce stavební se nikterak nevyhovuje potřebám německé university a německé techniky, a přes to vyžaduje toho nejen zájem německého obyvatelstva tohoto státu, nýbrž i zájem státní správy, aby německé vysoké školství, jež v každém ohledu jest kulturní položkou Československé republiky, bylo v nejširší míře vybudováno. (Předsednictví se ujal předseda Tomášek.)
Právě s těchto hledisk dlužno nanejvýš žasnouti, že německý řečník, posl. dr. Schollich, se dal strhnouti k výroku, že německé vysoké školy již nemohou činiti nároku na to, aby byly považovány za německá učiliště, že teprve "musejí býti proměněny v útočiště německé vědy, německého vzdělání a německého vytí." Dr. Schollich neodůvodňuje ovšem tohoto mínění tak macešským vybavením našich prastarých německých učilišť, nýbrž známým demagogickým dělením německého národa na třídy a rasy, při čemž k odůvodnění užitá statistická data jsou nesprávná. Odmítáme takové hanobení našich německých vysokých škol, našich profesorů a našich německých spoluobčanů se vší rozhodností. Při těchto útocích a právě tak při demonstračním návrhu na zavedení numerus clausus na školách středních, odborných a vysokých nejde o nic jiného, než o jeden z oněch útoků, které jsouce zdánlivě zvlášť rozhodného postupu v boji národů, nemají jiného účelu než prohloubiti tak politování hodnou a škodlivou roztržku v německém obyvatelstvu a ochromiti spojení všech národních sil ke společnému obrannému boji. Podporujeme každé opatření, jež jest vhodné, aby naše německé školy udrželo německými a odvrátilo od nich nebezpečí, že se z německých vysokých škol stanou školy menšinové. Avšak jako strana demokratická a svobodomyslná bojujeme s neúprosnou rozhodností proti každému pokusu, aby Němci byli kvalifikováni a diskvalifikováni podle vyznání a zvláště aby příslušnost k některému vyznání byla překážkou k dosažení vyššího vzdělání nebo k vykonávání učitelské povinnosti. Takové reakcionářské úmysly slouží jen k tomu, aby poskytovaly materiálu zahraniční propagandě české vlády proti sudetským Němcům. (Potlesk na levici.)
Předseda (zvoní): Přerušuji další projednávání tohoto odstavce, jakož i pořadu dnešní schůze vůbec.
Než přikročím k ukončení schůze, měl bych dáti hlasovati o naléhavých interpelacích, rozdaných ve schůzi včerejší.
Ježto sněmovna není teď schopna se usnášeti, přikročíme k hlasování tomuto ve schůzi, v níž bude dostatečná presence.
Než ukončím schůzi, učiním ještě některá sdělení presidiální.
Dovolenou udělil jsem: dodatečně na 229. schůzi dne 22. listopadu t. r. posl. Remešovi, Johanisovi, dr. Wintrovi, Janu Bečkovi; na 230. schůzi dne 23. listopadu t. r. posl. Chalupníkovi, Lehockému, Oktavcovi, Prokešovi, Jašovi, Janu Bečkovi, Pociskovi, Ulrichovi; na 231. schůzi dne 26. t. m. posl. Bartákovi, Janu Černému, Ertlovi, Hvizdákovi, Jašovi, Al. Křížovi, Kubálovi, Lehockému, Pikovi, Prokešovi, Svobodovi, Vahalovi, Bendovi, Čundrlíkovi, Farbulovi, Hummelhansovi, Chalupníkovi, Karpíškové, Konečnému, Ant. Novákovi, Pociskovi, Remešovi, Ulrichovi; na dnešní schůzi posl. Konečnému a Pohlovi - vesměs pro neodkladné zaměstnání.
Nemocí omluvil se dodatečně na 231. schůzi dne 26. t. m. posl. Tadlánek.
Předseda vlády sdělil přípisem ze dne 22. listopadu 1923, č. j. 27.323/23 m. r., že vláda předložila senátu k projednání a schválení Národním shromážděním návrh zákona, kterým se mění § 113, odst. 3 zák. čl. XXXI-1894 o manželském právu a §§ 51 a 59, odst. 2 zák. čl. XXXIII/1894 o matrikách, pak § 30 zákona ze dne 22. května 1919, č. 320 Sv. z. a n., o obřadnostech smlouvy manželské, o rozluce a o překážkách manželství.
Končím schůzi a podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se příští schůze konala zítra ve středu dne 28. listopadu 1923 v 10 hodin dopoledne s
pořadem:
Nevyřízené odstavce pořadu dnešního.
Je snad proti mému návrhu nějaká námitka? (Nebyla.)
Není jí. Návrh můj je přijat.
Prohlašuji schůzi za skončenou.
(Konec schůze v 8 hod. 10 min. večer.)