Místopředseda inž. Botto (zvoní):
Slovo má ďalej pán posl. dr. Blaho.
Posl. dr. Blaho: Slávna snemovňo! Neni pochyby o tom, že poľnohospodárske školstvo je základom pokroku roľníckeho, je základom blahobytu nášho roľníckeho ľudu a tiež jeho poplatnej sily. Na našom Slovensku poľnohospodárske školstvo je len v začiatku - povedal by som - v embryonálnom stave, lebo doteraz máme tak málo poľnohospodárskych škôl, že celý slovenský západ nemá žiadnu a len niektoré severné župy, kde už za maďarskej vlády boly hospodárske školy, majú také ústavy. V Orave máme zimnú hospodársku školu pre 50.000 obyvateľov, v Liptove máme ju pre 89.000 obyvateľov, v Hrádku, v Turci otvorili sme roľnícku školu, v Záturčí 2 ročníky roľníckej školy, v Sabinove 2 ročnú roľnícku školu, v Gemerskej župe zimnú hospodársku školu. Pre Zvolensko máme rovnež jednu v Brezne, v Komárne sme otvorili tohoto roku rovnež hospodársku školu a podobne i v Uhorskej Skalici.
Keď pozreme na niektoré z týchto škôl, vidíme, že ministerstvo zemedelstva obetuje dosť na tieto školy, ale konštatujeme, že v samej našej slovenskej spoločnosti niet záujmu a interesu o tieto školy, lebo vidíme, že v mnohých župách je ich návšteva veľmi malá, skrovná, čo by ukazovalo na isté nepochopenie. To je pravda, naše vyspelé roľnícke kruhy, naša inteligencia nevykonáva tú agitáciu a ten tlak na roľnícke vrstvy, aby svoje deti posielali na odborné vzdelanie na tieto odborné školy. To vidíme v Orave, kde je náklad skoro Kč 700.000 na zimnú hospodársku školu, ktorá mala v roku 1921 v celku len 17 žiakova z týchto boli len dvaja Oravci, ostatní tvorili Liptovania, Trenčania a Nitrianci. Tu by som mal malé napomenutie pre našich Oravcov, aby sa snažili zo svojich vlastných síl sohnať žiactvo a dokázať potrebu tejto školy, poneváč inak štát by skutočne nemohol toľko obetovať ako obetuje, alebo po prípade by sa musela škola preložiť inam, čo by sme neradi, poneváč vieme, že Orava ztratila mnoho a že potrebuje tohoto a iných ústavov. Na rok 1922-1923 vidíme, že je zapísané 24 žiakov, ale medzi nimi len 4 Oravci a niekoľko ruských bežencov. Každá župa musí sa snažiť, aby si svoju školu udržovala vlastným materiálom, už preto, poneváč ministerstvo sa stará o to, aby títo žiaci dostali podpory a štipendiá. V Brezne sa škola veľmi priaznive vyvinuje, vykázala veľmi peknú produkciu obilnín t. r., lebo keď v 20. roku tam skoro hladom umierali žiaci a učitelia odtiaľ utekali, tohoto roku vyrobila škola 10 vagónov obilia. Keď do povahy vezmeme vysoké položenie 550 m nad morom, vidíme, že i v tomto horskom kraji pri intensívnom hospodárení s umelými hnojivami dá sa dosiahnuť veľmi peknej úrody. V Brezne tiež vidíme, že žiactvo je zapísané z okolia Trnavy, Nitry a zo slovenského západu. Dokiaľ školu nezaplní zvolenská roľnícka mládež, nemôžeme pomýšľať na otvorenie školy v inom mieste slovenskej župy. Bolo by potreba, aby táto škola sa premenila na odbornú školu lukársku, pastvinársku, kde by sa vychovávali dobrí majstri pastvinári, abysme mali odborne vzdelaných ľudí pre správu a opatrovanie pastvín, ktoré sa chystá naše ministerstvo zemedelstva vykrojiť a prideliť zo štátnych lesov hlavne tam, kde bude toho potreba.
Údolie zvlášte u Hroncov, kde sú roviny a svahy porostom lesným porostlé, bude nutno tieto vymýtiť a založiť moderné pašienky, ako to vzpomenul veľmi rozumne kol. Bečko, poneváč ten ľud, ktorý býva v týchto horách, nemôžeme podeliť veľkými pozemky, lebo tam neni čo parcelovať, v týchto krajoch ten ľud môže sa živiť len z tých pastvín a lúk. Vyzývam preto pozornosť ministerstva zemedeľstva, aby hlavne pri štátnych lesoch a pri soštátňovaní lesov pohraničných sa postaralo o vykrojenie istých krajov, kde by sa tieto pašienky založily.
V Sabinove roľnícka škola je na dobrom postupe, ale tiež vidíme, že sa zaplňuje žiactvom zo západu. V Záturčí je jediná roľnícka škola, ktorá má značný počet žiactva z Turca, je tedy domácimi dobre navštevovaná. Na strednej hospodárskej škole v Košiciach vidíme ten istý zjav, až toho roku prišli tam 2-4 mládenci zo šaryšskej a zemplínskej župy. Škola doteraz bola domácimi študentmi skoro zanedbávaná. Preto je nutno tieto školy, ktoré majú návštevu dobrú, dosť četnú, vybudovať a v Košiciach hlavne internát rozšíriť, aby sme mohli za lacný peniaz poskytovať tým chlapcom stravu a udržovať ich tam, lebo na svoje útraty pri dnešných drahotných pomeroch nie sú v stave študovať. Ľutujeme, že sa otázka internátu pretiahla celý rok, že ministerstvo verejných prác vypracovalo síce tento návrh, ale pre odpor ministerstva financií sa tento plán nepreviedol. Veríme, že do budúceho roku bude tento internát rozšírený a bude môcť byť o 20-30 študentov viac prijaté. Tohoto roku sa končí štvrtý ročník strednej hospodárskej školy v Košiciach a tešíme sa na prvých absolventov. Preto bude treba tento internát rozšíriť a všetkými pomôckami tú školu opatriť. (Předsednictví převzal místopředseda dr. Hruban.)
Ohľadom slovenského roľníckeho školstva jedná sa v najbližšej dobe o veľmi dôležitú a vážnu zásadnú otázku. Aké školy máme budovať na Slovensku, či dvojročné roľnícke školy, či zimné hospodárske školy? Ktorý typ školy zodpovedá najlepšie slovenskému roľníckemu dorostu? Môj názor o tejto otázke stojí v istej protive s názorom ministra zemedelstva dr. Hodžu, ktorý tvrdí, že pre slovenské pomery bol by lepší typ zimnej hospodárskej školy. Veď tu musíme uvážiť stav vzdelania, v akom sa nachádzaj ú naši roľnícky mládenci, ktorí majú tieto školy hospodárske navštevovať a ktorí vesmes vyšli z maďarskej školy obecnej. Chodili do maďarskej školy, v ktorej sa nenaučili ani čítať ani i písať, tým menej rátať, poneváč vyučovanie sa nedialo v materinskom jazyku. Keď takýto mladík dnes prijde na dvojletú hospodársku školu, musí sa tam predovšetkým učiť čítať, písať a rátať a hlavne mysleť, a nie je možne na ňom žiadať, aby rázom vnikal do Ťažkých odborných vecí, ako je trebárs lučba, anatomia, fysika, zdravoveda zvierat a ostatné predmety. Tvrdím, že náš slovenský roľník sa najlepšie učí vtedy, keď má pred očima príklad a vzor, keď vidí. Bez vzorného hospodárstva, bez vzorného hospodárskeho objektu pri roľníckej škole nenaučia sa tam naši mládenci naprosto nič. Oni musia videť to, o čom sa učia, musia videť to umelé hnojivo, čo to je, k čomu sa ho užíva, ako sa s ním pokusy robia a aké má účinky. Z teoretických prednášok nenaučí sa Slovák-roľník nič a hlavne prináša si chaos domov. Také teoretické vyučovanie je práve na zimných hospodárskych školách. Pravda, je to veľmi jednoduché, pohodlné a lacné. Pre zimnú hospodársku školu sa najme jediná izba a tam sa žiakom hovorí, ako to alebo ono sa robí, ako to alebo ono rastie, a žiak sa učí, počuje, ale nevidí nič, a preto nechápe, neverí. Preto tvrdím, že nám na Slovensku bolo by potrebné, aby sa tri roky i na hospodárskej škole učilo, ale prvou podmienkou muselo by byť, aby pri škole bolo pokusné hospodárstvo. Slovenský žiak musí videť všetko v praksi, on musí ísť do stáje, do chlieva, musí ísť k siatbe a sadbe do zahrady, musí sa naučiť so strojom zachádzať, musí byť pri mlátení, pri pálení zemiakov na lieh, pri zpracovaní repy atď. Opakujem: Zimné hospodárske školy vyhovujú len vzdelanému a pokročilém dorostu roľníckemu, ako je v Čechách a na Morave, vyhovujú v tých krajoch, kde sa žiakom v zimnej škole už len teoreticky povie a opakuje, čo bol pred tým prakticky videl. Ale náš slovenský synok, ktorý příjde z horskej dediny do zimnej hospodárskej školy a počuje tam len teoriu, ten si z nej odnesie len málo alebo nič. Som na Slovensku za typ dvojročnej roľníckej školy, aby slovenský roľník, ktorý tam chodí, niečo z toho mal pre život. A ani dva roky nie je mnoho. Preto tiež radím: Radšej menej škôl, ale dobre ich vypraviť. Za dnešného stavu máme nezkúšaného učiteľa na škole v Orave, v Sabinove jeden učiteľ nie je aprobovaný pre svoj predmet, inde je zase nezkúšaný pre iný predmet. To, slávna snemovňo, nepovedie k žiadnemu pokroku, ale skôr ku škode, poneváč roľnícky mladíci z toho fakticky nemajú ničoho, keď sú vyučovaní v teorii učiteľmi, ktorí k tomu ešte nie sú aprobovaní. (Posl. Bobok: Opakovacie školy by to maly byť.) Áno, máme hospodárske školy ľudové. (Souhlas posl. Boboka.) A tieto nedostatky vidíme pri väčšine našich roľníckych slovenských škôl, že totiž nie sú dostatočne vybudované a stolice nie sú obsadené preto, že nieto dostatok učiteľov. A kde tiež vezmeme tak rychle učiteľa na všetky tieto roľnícke školy? V sriaďovaní zimných hospodárskych škôl vidím jednu snahu: Chceme to robiť veľmi lacno. Pre zimnú hospodársku školu netreba ničoho budovať, netreba zariaďovať žiadneho hospodárskeho statku či majetku, ale najme sa iba dom, ako tomu bolo v Trnave, a škola je hotová a pri tom učiteľ nemá kde bývať. Schvaľujem to ovšem, lebo je lepšie niečo ako nič, poneváč je to začiatok budúcej slovenskej školy roľníckej. Schvaľujem, že sme šli tam, kde boly budovy, ktoré sme prevzali, lebo kde bolo treba, ich trochu rozšírili. Do Holiča musíme s roľníckou školou, tam je všetko! Do Nitry tiež, rovnež na Myjavskej škole trváme pevne. Správa ministerstva zemedelstva nepostavila dosiaľ ani jedinej zemedelskej školy na Slovensku. To treba tu konštatovať. Myslel by som preto, že nebolo by správne ani rozumné rušiť teraz systém dvojročných roľníckych škôl a dávať na ich miesto len zimné hospodárske školy s teoretickými prednáškami. My si všade prajeme také malé ľudové hospodárstva, také malé gazdovstvá, na každej dedine, u každej školy obecnej, aby žiaci videli, ako sa to alebo ono robí. (Posl. Bobok: To aj bývalo!) Ja to verím. Aby sa učili tam ovocinárstvo, orať, sádzať atď. (Výkřiky poslanců strany ľudové.) Ja som rád presvedčený, že aspoň v jednej veci ste srozumení s tým.
Ministerstvo zemedelstva žiadame, aby vybudovalo školu lesnícku v Baň. Štiavnici, aby tam netrpelo ten stav, ktorý možno nazvať škandalóznym. Tam nie sú obsadené 4 predmety učiteľmi. Slovenčinu a nemčinu vôbec nevyučujú. Ve dvoch ročníkoch, jak som už minule vzpomenúl, 2 odborné predmety nie sú obsadené, nemajú tam učiteľov.
To by bolo pekné, prosím, aby minister nemohol nariadiť, aby nemohol takú silu zaplatiť, ktorá by tam musela ísť, aby tam vyučovala. Máme jednu lesnú školu a tá nemá dostatok dobrých učiteľov. Aký to bude materiál, ktorý z tejto školy vyjde, koho bude zodpovednosť? (Výkřik: Nás ne!)
Som tedy toho názoru, aby sme sa držali systému dvojročných roľníckych škôl, vždy s pokusným hospodárstvom. (Tak je! Jiný výkřik: Jako bývalo za starej vlády!) Na jednu vec chcem ešte poukázať, čo sa týka učiteľov na hospodárskych školách, a to preto, že ministerstvo nakladá učiteľom na hospodárskych školách hrozne mnoho všetkých možných úloh: aby sa zúčastnili v ľudovej výchove, aby viedli účty školy, by poriadali prednášky, aby poriadali exkurzie, to všetko majú títo učitelia robiť, čo sa však nedá previesť. (Výkřik: Ještě politiku provádět!) To nerobia, ktorých ja znám, tí sa venujú svojim odborným vedomostiam.
Na pána ministra financií mám
poznámku: (Výkřik: On tady není!) Mal by tu byť. Aby daň
z výroby vína snížil na tých 40 halierov, ako to bolo. (Výkřik:
Tak jest!) Teraz jeden liter vína stojí 2-3 K, lenže z toho
platí 65 hal. obratovej dane, ktorá je nespravedlivá a preto je
treba, aby táto daň bola snížená, lebo ináč by slovenské vinárstvo
prišlo v nivoč. (Výkřik: Při tom zvýšení ale vy jste byl ve
vládní straně, vy jste pro ně hlasoval. Křik. - Místopředseda
zvoní. Jiný výkřik: Hlinka nehlasoval.)
Místopředseda dr. Hruban: Pánové,
prosím o klid.
Posl. dr. Blaho (pokračuje): Hlinka hlasoval za zvýšenie, on povedal, že nemá vinohrady. (Výkřiky ľudových poslanců: Žiadon z nás nehlasoval.)
Ďalej chcem sa zmieniť o našej kolonizačnej politike, o naších koloniach. To je jedna veľmi dôležitá stránka nášho národného hospodárskeho života, celá idea kolonizačná následkom nevybavenia pozemkového úradu a následkom prekotného prevádzania kolonizácie sa nezdarila. Dnes musím povedať na veľké poľutovanie nás a všetkých Slovákov, že na tomto poli máme jeden veľmi smutný list v našom hospodárskom a štátne politickom vývoji, keď poviem, že naše kolonizovanie doteraz prevádzané sa nezdarilo.
Bude vás iste zaujímať, ako to s tými koloniami vypadá podľa úradnej zprávy Štátneho pozemkového úradu. Podľa úradných zpráv Štátneho pozemkového úradu bolo pridelené v koloniach Hviezdoslavov, Miloslava Štefánikov (župa Bratislavská), Ujpuszta, Silošpusta (župa Komárňanská), Malý Fajkurt, Šetetkút (župa Tekovská), Gernyő Puzsta, Leánymező, Čobanka a Kacagó (župa Gemerská) úhrnom 7589 katastrálnych jutár ornej pôdy, medzi tým sú zahrady, lúky, pastviny, ktorých je málo, takže pripadá na jednu koloniu priemerne 690 kat. jutár zemedelskej pôdy. Jednotlivé kolonie boly osídlené týmto počtom samostatných hospodárov: Hviezdoslavov 24, Miloslava 39, Štefánikov 42, Ujpuszta 36, Gernö Puszta 37, Leánymező 26, Čobanka 13, Kacagó 50, priemerne je tedy kolonia obydlená 33 samostatnými hospodári.
Ráta-li sa na jednoho zemedelca minimálny počet 8 členov rodiny (hospodár, hospodyňa, otec hospodára, matka hospodyne, sestra hospodárova a tri, štyri deti), vychádza úhrnný počet obyvateľstva jednej kolonie 264 obyvateľov, z čoho približne pripadá 165 na dospelé pracovné sily zemedelské a 99 osôb na nedospelé deti povinné návštevou školy.
Z doterajšej štatistiky pridelenej zemi v jednotlivých koloniach kolonistom vychádza približne na jedného samostatného hospodára priemerne pridelenej zemedelskej pôdy vo výmere asi 16 až 20 kat. jutár (50-60 meríc, t. j. asi 9 až 11 1/2 ha), čo možno označiť za malé stredné hospodárstvo, na ktorom všetci členovia rodiny aj dosť četnej môžu slušne vyžiť.
Pôvod kolonistov je rozdielny. Kolonisti osadení v týchto koloniach, ku ktorým ešte pristupujú kolonie nové: Ťana, Nová Ďala, Hody a Margitmajer v župe Komárňanskej, ďalej Bracovce a Tušice v župe Zemplínskej, sú všetko národnosti československej. (Výkřik: Aký to národ?) Sú tam i Češi. (Výkřik: Český a slovenský.) Tú radosť vám nechám. Element český býva často vklinený medzi slovenských kolonistov preto, aby sa dostali pokročilejší hospodári medzi našich horniakov, ktorí prijdu a tam na rovinách začínajú docela iný spôsob hospodárenia. To je zdravé a to byste mali radosť, keby ste videli, ako sa tam po bratrsky snášajú jeden s druhým a jeden od druhého sa učia.
Element slovenský pochádza jednak zo Slovenska samého, vedľa toho však sú tiež slovenský prisťahovalci z Ameriky, z Jugoslávie, z Rumunska a aj z terajšieho Maďarska a Bulharska.
Kolonisti slovenskí zo Slovenska pochádzajú hlavne z plebiscitného územia župy oravskej a spišskej, ďalej zo severnej župy trenčianskej a z okresu bánovského, zo župy oravskej, zo župy liptovskej, zo župy spišskej, šarišskej, zemplínskej, zvolenskej, gemerskej a novohradskej. Možno teda v celku povedať, že najväčšia časť všetkých slovenských kolonistov prichádza z krajov extenzívneho, horského, pastvinárskeho a dobytkárskeho hospodarenia z horného Slovenska do krajov intenzívneho, rovinového, obilnárskeho a repárskeho hospodárenia, do dolného Slovenska, ktorá okolnosť hrá v hospodárskom podnikaní kolonistov veľkú úlohu. Je tedy veľký rozdiel medzi spôsobom hospodarenia v starej domovine a novej kolonii.
Pôda na koloniach je rozdielna, výnosnosť je prostredná, ba v niektorých krajoch mohlo by sa povedať, že je výborná, zároveň ale v niektorých krajoch sa kolonistom dostalo pôdy, ako na pr. na Žitnom ostrove, ľahká pieskovitá pôda a veľmi žiznivá, ktorá potrebuje mnoho dažďov, práve preto veľmi závisí výsledok hospodárenia od klimatických pomerov. Taká pôda je v Miloslave, v Hviezdoslavove, v Štefánikove je pôda silná, repná a veľmi úrodná. V Gernyő Puzste v gemerskej župe sa stala tá chyba, ktorú zavinil pozemkový úrad, že pridelená bola pôda močálovitá, bahnitá. Stala sa chyba, že sa technicky táto pôda neodvodnila, nezmeliorovala a následkom toho tí ľudia prišli do strašnej situácie, zvlášte na podzim, keď začalo pršať, a ani nemohli zasiať a zem obrábať. Preto by sa doporučovalo, nežli sa zem pridelí, aby ju pozemkový úrad kulturno-technicky upravil. Preto je potrebné, aby štátny pozemkový úrad bez výnimky takú močálovitú pôdu neprideľoval, ale keď sa rozhodne založiť koloniu, aby skôr pôdu technicky upravil. Hospodárska poloha v kolonii je tiež hodne rozdielna. Niekde kolonie sú na dva kilometry, niekde 7-8 km od železnice. Z toho si vyložíte, jak ťažko sa takým malým ľuďom hospodarí, jak sa ťažko trápia, keď nemajú kone, nemajú záprah a nemôžu sa dostať na najbližšiu stanicu, zvlášte na ohromných rovinách, kde nie sú vybudované cesty, kde sú bahná, piesky a nepriaznivá hospodárska poloha a preto si vysvetlíme ľahko, s akými veľkými prekážkami a ťažkosťami títo ľudia bojujú. Do tržíšť a odbytíšť hospodárskych, že musia svoje výrobky ďaleko voziť a majú veľké náklady, aby sa sblížili s centrom zpeňažovania hospodárskych výrobkov. Nemajú tiež možnosť nazpäť z týchto priemyslových stredísk odoberať rôzné priemyslové odpadky, jako krmivo, hnojivá atď. Pokiaľ sa týče hospodárskej situácie všeobecnej, pri posudzovaní dosavádnych výsledkov vo vnútornej konsolidácii na Slovensku za tú dobu, čo trvá naša republika, padá na váhu hlavne to, že hneď na začiatku nepostaral sa ani pozemkový úrad, ani vláda o to, aby títo kolonisti, ktorých sme z hôr zlákali a zavolali dolu na úrodnú zem, dostali lacný úver hypotekárny, a preto zaľahla na nich drahota tohoto úveru ohromnou ťarchou a u mnohých zničila všetko jednanie a všetkú vôľa chuť gazdovať a tam sa trápiť. Najväčším úrazom pre nich a sklamaním bolo hneď na začiatku, že železničná správa sľúbila im lacný dovoz všetkých hospodárskych vecí a odsťahovanie z ich starých domov. Sľúbila 50% sľavy, ale tú sľavu nedostali dodnes. A staly sa prípady, že dovoz jednoho vozu sena stál na Žitný ostrov 2000 K, takže všetko to seno, mrva atď. nestálo toľko, čo samotný dovoz. Už je 1 1/2 roku, čo tam sú, ale doteraz sme nemohli vyreklamovať, aby im tých 50% bolo vrátené.
K tomu pridružily sa hospodárske katastrofy, a to na podzim boly ohromné mokrá, takže nemohli zasiať a v lete zase katastrofálne suchá a krupobitia a ohromné vichry, ktoré vládnu na týchto ostrovoch, ktoré zapríčinily veľkú neúrodu týchto kolonií, Ovšem že veľkú katastrófu hospodársku zapríčinil i rapídny pokles cien všetkých hospodárskych výrobkov, ako obilia, dobytka, takže tí ľudia, keď prišlo na platenie dane a keď prišlo na splátky pozemkovému úradu, nemali ani jediného haliera. A stalo sa, že úradník pozemkového úradu ich navštívil a pohrozil im, ak nezaplatia tú rátu, ktorú majú platiť, že im predajú dobytok, obilie a náradie. Tak si môžeme predstaviť, že zklamanie tých ľudí je ohromné, že sú nešťastní a rozhorčení. Ovšem k tomu sa pridružuje, že si musia nakúpiť ešte rad potrebných vecí, hospodárske stroje, ťažný dobytok, umelé hnojivá, náradie atď., ba i domy si musia stavať. Vyskytli sa tam rôzní agenti, stavitelia, ktorí od nich pýtali: Dajte nám zálohu a my vám tú chalupu vystavíme! Oni zálohu dali, agenti ju vzali a zmizeli a už sa neukázali. Kolonisti nemajú však ani žiadnej právnej ochrany, poneváč niet úradu, ktorý by sa o tieto kolonie staral. Oni nepatria do žiadnej obce. Sú tam síce ešte slúžnovské úrady, ale slúžny hovorí: Ja o tom úradne nič neviem. Nemajú ani rychtára a len medzi sebou dobrovoľne si ho zvolili. Tu sa tiež musí niečo učiniť.
Následkom veľkej drahoty stavebného materiálu neboli v stave ani postaviť si domy a chalupy, poneváč prišli do doby hospodárskej kríze, takže i ten, kto bol dobre hospodársky fundovaný a mal peniaze, to ťažko vydržal a oni to vôbec nemôžu vydržať. K tejto všeobecnej ťažkej hospodárskej situácii pridružujú sa ešte iné mimoriadne ťažkosti, že aparát štátnej administratívy nefunguje tak, ako je to pekne na papieri napísané a ako sa to povedá, ahlavne nepracujú tie maďarské slúžnovské úrady. Ďalej by mal byť vybudovaný tiež štátny pozemkový úrad pre Slovensko. Kolonisti si ďalej sťažujú, že tamojší veľkostatkári maďarskí dívajú sa na nich nepriateľsky a nechcú im predávať ani seno ani slamu a že im vôbec ztrpčujú život.
Konečne nutno zdôrazniť, že kolonisti na Slovensku nemajú žiadneho strediska, tak rečeného verejnoprávneho, že niet úradu, o ktorý by sa mohli opierať. Títo ľudia chodia s deputáciami do všetkých možných úradov, do ministerstva pre Slovensko, do expositúry min. zemedelstva v Bratislave, do ministerstva sociálnej pečlivosti a všade niečo chcú a človek opravdu uznáva, že podpory zasluhujú, ale kde vziať nato peniaze? Títo ľudia nevedia, kam sa majú uchýliť, kde majú hľadať pomoci.
Pokiaľ sa týče charakteru týchto kolonistov, majú bez výnimky veľkú lásku k rodnej pôde a zemedelstvu a snášali by svoj osud ľahko, keby vedeli, že sa im shora trochu pomôže. Majú vytrvalú a húževnatú energiu a nehľadia tak smutne do budúcnosti. Chcú len videť, že aj politické úrady, ktoré ich tam usadily, i štát konajú voči nim svoju povinnosť. Títo ľudia sú národne prebudilí, oddaní štátu a sú si vedomí toho, že sme ich tam usadili preto, aby tvorili ostrovy v tomto maďarskom mori. Netajíme sa nič, že robíme národnú politiku, ač nie je pravda, čo tvrdil zástupca maloroľníckej strany maďarskej pán poslanec Füssy, že cielime na vykynoženie Maďarov. Jestliže Maďari nebudú mať také požehnanie detí ako máme my, že sa Slováci množia viac ako Maďari, tak sú sami od seba odsúdení, aby vymreli. To je jediná naša dobrá vlastnosť, že máme zdravé a pekné deti a preto v tejto veci je naša budúcnosť. My nikoho neznásilňujeme, ale žiadame pre svoj ľud kus zeme a kus chleba. K tomu máme úplné právo a budeme ďalej pracovať, ako sme dosiaľ pracovali, ale musíme pracovať lepšie, inak by nám ľud ani štát za to povďačný nebol.
Naši kolonisti, zvlášte Amerikáni, sú dosť vyzbrojení kapitálom, od 50.000 do 100.000 Kč, ale to bolo všetko málo, z toho nemohli si domy postaviť a previesť potrebné investície, ktoré sa v každom hospodárstve vyžadujú. Veľkou prekážkou bolo, že zo začiatku z neznalosti intenzívneho hospodárenia a následkom toho, poneváč sa tento starý názor srazil s mnohými novými potrebami hospodárskym, spôsob obrábänia zeme v Orave a spôsob gazdovania v trenčianskej župe, je docela iný, než v rovinách Žitného ostrova. Preto boly prvé hospodárske výsledky dosť slabé a špatné.
Čo sa týka budov, je vám známe, že kolonisti niekde prevzali majery, izbu a kuchyňu lebo stáj, na dvoje a troje rozdelili a tam sa s rodinou usadili. Sú to byty, v ktorých by žiadny kultúrny človek nebýval; mnohokrát sú to byty v starých maštaliach, kde bývali panské koně a ešte je salnytr na stenách a všetko je amoniakom cítiť. A tí ľudia sú tu nútení bývať, poneváč nemajú svojho domu.
Veľkou závadou je i to, že nemajú vystavane chlievy a maštale a následkom toho najdeme tam dobytok ešte v kuchyni a prasa v izbe, ako to býva na Kisuciach, ale ľudia nemôžu si pomôcť, sú nútení často bývať v podzemných dierach, kde vykopú jamu, zahádžu hlinou a bývajú tam celý rok. Že tieto budovy sú v takom nedostatočnom stave, príčina je v tom, že jednak nemajú za čo postaviť a že kolonizovalo a stavalo sa bez plánu. Poslali tam ubohých no holú zem a - trápte sa, ako viete! - Nevymerali miesto ani pre školu ani pre kostol, ani pre žiadnu verejnú budovu a následkom toho jeden staval na pravo, druhý na ľavo, jeden dovnútra, iný vystrčil chalupu atď. a každý domec je iný. Chyba je i v tom, že stavia sa maďarským spôsobom: dlhé domy s nezavrenými dvory a nie do štvorca, ako sa riadne gazdovstvá stavajú dľa vzoru západného, ako na Morave, kde statky stavajú sa do štvorca a majiteľ má tam svoju stodolu, humno, jamu na hnoj, studňu a sklep. Iná ťažkosť je v tom, že nemajú vodu. Na Ujpuste nemajú ani pre dobytok vody a musia jednu hodinu cesty voziť vodu. Je to úžasné trápenie. Dnes si vŕtajú studňu a sú už 25 m v zemi a ešte nemajú vodu. Robia to z časti na svoje útraty, a bolo by to predsa verejnou povinnosťou, ktorú by mal prevádzať štát, pozemkový úrad, resp. ministerstvo verejných prác. Ďalej nemajú dreva ani na stavby ani na palivo. (Posl. Tománek: Však ste pri vláde, však je Slovák v ministerstve!) To nie je jeho vinou, to vy dobre viete. Tedy začiatky prvého roku boly ako vidíte veľmi smutné a ťažké. Abych vám niekoľko jednotlivých takých prípadov uviedol, uvádzam prípad jedného takého kolonistu, koľko vytrpí ten ubohý človek. Je tam Kysučan ze Smrčinca, Štefan Strýček, bývalý italský legionár, usilovný človek. Tento je slobodný a bydlí so svojou matkou. V zime mu matka ochorela, od hladu mu zhynula krava, nemal krmiva. Na jare mu padol jeden vojenský kôň a druhého si nemal za čo kúpiť. Hľadal pôžičku, nemohol ju však dostať, a poneváč pozemky nemá na seba prepísané, nedostal ju. Konec koncov dostal malú náhradu z ministerstva, z toho si tiež kone nemohol kúpiť. Postavil si chalupu, ale poneváč tam niet zeme, ktorá by sa hodila k výrobe tehál, hotovil, tieto sa mu však rozpadly, prišla víchrica a zlámala mu dreva s väzbou a rozbila 500 škrydlíc. Potom si kúpil pár koní, tieto dostali sopľavku, nákazlivú chorobu, kone mu zastrelili.
To je taká situácia, že tomuto ubohému človeku nezbývá nič iného, nežli sa obesiť. (Posl. Buday: Ako všetkým Slovákom!) Já myslím, že pán kol. Buday by sa tak narýchlo neobesil. Kultúrné pomery na našich koloniach sú tiež smutné. Tiež nemajú ľudové školy, sami si založili školu, urobili si sami lavice, opatrili pomôcky, za učiteľom museli behať 1/2 roka, celý rok nechodily deti do školy. To je ovšem smutná kapitola! A za 1/2 roka zase im odtiaľ utiekol učiteľ, nemal čo jesť, nemal mu kto variť, ľudia šli na pole a učiteľa nechali tak. Tu zase školský referát musí zasiahnuť a neopúšťať ich. Ale aj naši učitelia musia sa obetovať, myslíme-li to vážne a chceme-li ten národ s hôr dostať dolu a dať mu lepšieho chleba, aby sa mohol postarať o svoju rodinu a za svoje veľké námahy aby bol tiež odmenený.
Právne pomery v koloniach sú nedostatočné. Musia sa deklarovať za skutočne obce politické, dostať riadne zvolené predstavenstvo. Oni majú rychtárov len tak po priateľsky zvolených. (Posl. Bobok: Lebo voľby nechcete previesť. - Jiný hlas: To nemá právního podkladu!) Vy zapomínate, že sme po vojne. (Posl. Buday: Za 4 roky nemohly byť voľby. - Jiný hlas: V Čechách už boly prevedené!)
Slávna snemovňa! Jestliže neposkytneme naším koloniam lacnejšieho úveru, jestliže neumožníme, aby hypotečná banka alebo zemská banka česká otvorila filiálky na Slovensku, niet im pomoci, musia opustiť ten kraj a nerád by som, aby sa vyplnilo proroctvo Maďarov, že Slováci za jeden lebo za 2 roky budú zase ich bírešmi a tie rozparcelované zeme prijdu zase našim nepriateľom do rúk a že si zase sadnú na tieto veľkostatky. Je povinnosťou všetkých nás, aby sme tomu zabránili a aby sme tomu nedovolili. Dľa terajšej zprávy prednesenej o týchto kolóniách na Slovensku, možno konštatovať, že situácia ich je nielen stiesnená, ale i veľmi kritická a snáď v niektorých krajoch beznádejná. Príčiny toho - jak ste počuli - sú veľmi složité. Je to hlavne neistý právny stav, nemožnosť docieliť vhodného úveru hypotečného a provodzovacieho, rozbitá, nesústredená a málo výdatná pečlivosť všetkých odvetví štátnej správy v obore sústavného vybudovania a podporovania slovenských kolonií, jak po stránke poľnohospodárskej, tak po stránka stavebnej a kultúrnej. V záujme našej republiky a jej prestiže je, aby nove utvorené slovenské kolonie v tomto maďarskom území boly za každú cenu udržané a tiež podporované, ináč následky stroskotania kolonizačnej politiky na Slovensku sú nedohľadné ako v smere národnom, tak sociálnom a tiež štátnom. Beriem zvlášte pomer československého štátu ku štátu maďarskému. Vodčím motívom kolonizácie na Slovensku bolo vybudovanie niekoľko vzorných, ideálnych, typicky svojráznych slovenských obcí pri intenzívnom hospodarení týchto krajov, ktoré nám čiastočne v minulosti boly maďarizáciou urvané a ktorých dnes dobývame zpäť. Možno však povedať, že tohoto cieľa kolonizácia na Slovensku nedosiahla a že sklamala. Čo do dnes bolo vykonané, je typickým príkladom toho, ako sa kolonizovať nemá. Mohli sme ešte 2 roky čakať, ale mohli sme vystavať celé obce a odovzdať sedliakovi kľúč a pri tom mu ešte zostalo, aby si kúpil stroje, obilie, ťažný dobytok atď. Ale posadiť takého chudobného roľníka, takého chudáka z hôr na holú zem, aby si pomáhal sám, to povedám, je nielen nerozumné, ale je to aj nehumánne.