Prieplav Rýn- Mohan-Dunaj zrovna prinúti nás v záujme vývozu nášho uhlia, v záujme nášho ťažkého priemyslu, k vybudovaniu prieplavov Dunaj - Labe Odra. A táto vodná cesta bude mašírovať ďalej až k Visle, možno až k Dniepru. Na Dunaji možno pluť lodiam bez prekladania v Galaci z prístavu Levante, jak sme túto možnosť už mohli videť na veľkých monitoroch anglických, z nichž jedon navštívil Bratislavu z Gibraltáru, druhý, italský, z Janova. Tu treba nasadiť páky, aby sme sa uplatnili v železnom objatí Viedne a Pešti, ktoré by chcely zo svojej dosavádnej hospodárskej hegemonie vykonštruovať nejaký dunajský politicko-ekonomický svaz, kdežto tu musí dominovať Československá republika. L en viac sebedôvery a viac toho amerického optimismu k ohromným aktívnym položkám našej štátnej, zemepisnej a ekonomickej bilancie, viac dôvery k veľkej missi Československej republiky!
Ovšem tým nechcem ako znateľ a ako človek, stojací uprostred hospodárského žitia, ani z ďaleka podceňovať ťažkú krisu, v ktorej stojíme. Ale pevne verím, že tu pomocou vo veľkom organisovanej svojpomoci, trebárs nie bez veľkých obetí, ju premôžeme. Krísa nemôže večne trvať, lebo ani konkurencie nebude chcieť stále vyrábäť so ztratou. Tento konkurent je Nemecko - ťažký konkurent! Len povážme, že 26 milionov ľudí v Nemecku organisované je v družstvách! Akú ohromnú páter vnúternej hospodárskej štruktúry to znamená, o tom je škoda ztratiť slova. Ale keď čítame, jaké ohromné obnosy. Nemci musia vydávať neproduktívne za potraviny zo zahraničia, jak úžasne im stúpa index zahraničných surovin, keď vidíme, jak tam delník musí žiť pod existenčným minimom, tak nemožno, aby i vyrobené tovary Nemecka železnou nutnosťou nedosiahly ceny svetovej parity. Náš deflačný a inflačný postup finančnej politiky konečne musí sa križovať na cenovej hladine, ktorá umožní nám medzinárodnú schopnosť súťaže. Už dnes by mohol náš textílny priemysel do Rakúska vyvážať, keby sme mali aspoň pomernú stabilitu našej valuty zabezpečenú. Nosnosť hospodárských síl Nemecka je pretížená a napiatá k prasknutiu. Keď takto štát vo výpomoci priemyslu veľkorysou investičnou politikou pojde napred, pak môže právom i od našich výrobnych vrstiev žiadať, aby nečakaly všetko od vlády, aby vymazané boly z ich duší všetky pozôstatky toho duševného marasmu, do jehož kúzelného kruhu boly začarované viazaným hospodárstvom, aby náš priemysel sa zase stal pružným a neztratil podnikavosti, aby zaviedol standartisovanie a typisovanie aby študoval vedúce motívy produkcie zahraničnej problémy koncentračné, aby vyplnil ztratenú dobu pracovnú hospodársky väčšou intensitou práce a konečne aby si značka: "Made in Čechoslovakia" i pri niečo vyššej cene, hlavne svojim kvalitatívnym asortimentom a solidnosťou dobyla odbytných trhov. Delníctvo vo vlastnom záujme musí pristoupiť k práci akordnej a úkolovej. Jedine tak bude môcť naša výroba snášať veľké zaťaženie následkom sociálne-politických reforiem. Tieto prirodzene ku zlepšeniu osudu delníka i na Slovensku držím za nutné, potrebné a nepostrádateľné. Ovšem berúc nekdajší stav uhorskeho sociálneho zákonodárstva v ohľad, vidíme, že tieto zákony razom bez prechodu zaťažily produkciu na Slovensku koeficientom, ktorý činí asi 40% mzdy. Keď som už pri mzdách, tak podotýkam, že vláda ešte intensívnejšie musí sa zasadiť a to, aby sa náklady životných potrieb snížily. A tu vidíme, že hlavnou príčinou vysokých cien je rozdiel medzi nákupnou cenou vo velkoobchode a predajnou cenou v maloobchode. Tu konečne musí prestať psychósa válečných ziskov, která tak nekonečne poškodzuje našu schopnosť súťaž. Nutno konečne spojiť pojem hospodárstva s mravnosťou. Musí práve tak povstať hospodárska, ako povstala sociálna morálka. Vo svojej hospodárskej úvahe nesmiem neupozorniť vládu na neutešený stav nášho živnostníctva na Slovensku. Predanený, následkom súťaž e továrnickej tiež bez odbytu, vystavený je tento vážny stav zúfalej budúcnosti. Našemu malému človeku nutno zodpovedaplnou daňovou, tarifnou a finančnou politikou umožniť jestvovanie. Iste dopustil by sa veľkej chyby ten, kto by chcel riešiť problém nášho národného a politického zvelebenia bez náležitého zreteľa ku hlavným otázkam nášho živnostenského stavu. Remeslá sú pre štát garanciou rovnováhy a stability, lebo sú vedené výslovne principom demokracie. Ony nechovajú u seba žiadnej protivy sociálnej medzi prace dávajúcimi a pracujúcimi.
Hospodársko duševný význam tohoto stavu väzí v tom, že znemožňuje priemysel zmechanisovanie duší ako to vidíme všade tam, kde tohoto stavu niet. Na príklad v Amerike.
Remeselnické výstavky na Slovensku po čas orientálneho trhu v Bratislave, ďalej vo Zvolene, v Lučenci a konečne v Košiciach dokázaly, že tento stav nehľadí fatalisticky na vývoj vecí, že chce svoj osud sam do ruky vziať a že stojí aj na výšine svojej odbornej zdatnosti a výkonnosti.
Preto vítame vo vládnom prehlásení spomienku o dodávkach malému človeku a družstevníctvu, tak roľníckeho ako živnostenského stavu. I živnostník musí sa spojiť do družstiev k spoločnému hospodárskemu zvelebeniu živnosti. Čo slabou silou nedosiahne, to docielí sdružením kapitálu a práce.
Ku pozdvihnutiu remeselníctva potrebujeme ovšem príliv našich najlepších intelektuálnych hláv. Ku docieleniu tohoto nutno už v škole a hlavne na slovenskej škole, kde doposiaľ panoval ohľadne pojmu práce názor asiatský, zbudiť úctu ku výrobným vrstvám.
Tu je hlavná vec postup kulturálny. Nový človek Masarykov, ktorého by maly naše školy vytvoriť, by mal obrodiť i remeslnícky stav duševne i mravne.
Naša obchodná politika musí za svoj veľký úkol považovať zkommercinalisovanie vyrobkov nášho ľudového umenia a domacieho priemyslu, eventuelne vybudovaním inšpektorátov.
Tisícročné otroctvo nemohlo zničiť túto studnicu vody živej, z ktorej z najhlbších zahybov duše ľudu prúdi tá divotvorná, čarovná fantásia foriem a bariev, ktorá zračí sa v utešených čarovných zjavoch nášho ľudového umenia. Najväčší umelci sveta boli unesení antickou krásou tejto metamorfosy ubolenej duše nášho národa. Naši historickí utlačovatelia drzou rukou chceli nás ošarpať o tento skvost našej duše a dnes - keď z tohoto žriedla geniusa možno povstanú vo voľnom slobodnom vývine umelci, ktorí budú dávať aj svetovému umeniu smer, by sme mali dať zahynúť týmto čarovným nivám duše nášho ľudu? I v minulosti keď pátrame po podkladoch udržania kontinuity národnej, tak nachádzame jej tvorenie iste predovšetkým v húževnatom pridržiavaní sa ku slovenskej hrudi a z toho vyplývajúcej úcte ku starým zvykom, ku viere otcov, ku tradicii predkov, ale aj ku národným krojom, k naším piesniam, tedy ku našemu ľudovému umeniu, akožto vážnej složke duševného obsahu vnútornej bytnosti nášho ludu.
Náš legálny obchodnícky stav žiada úplné uvoľnenie kupectva ako jedinú možnosť správnej deflačnej politiky. On jedine tedy bude môcť zadosťučiniť svojej misii, vyrovnaniu poptávky a nabídky a distribucie tovarov, keď vládné medzítka a nehybné nariadenia čo najmenej zasahovať budú do krajov jeho koncepcie.
Tu spomeniem len tie hriechy, ktoré sa pri vývoze jedného z našich hlavných produkčných odvetví, pri vývoze dreva zo Slovenska páchaly. Že na slovenskom drevárskom trhu nenastal debakle, je dobrým dôkazom vnútornej solidnosti a starých tradicií nášho obchodu.
Žiada predovšetkým náš obchodnicky stav, keď nebude prevedená už vzpomenutá unifikácia daňových poplatkov v dnešnej ťažkej dobe, kde sa miliony ztrácajú, čo najliberálnejšie provodzovanie výberu daní.
Ako hlavnú podmienku zotavenia obratu a daneschopnosti považuje náš obchodnícky stav odstranenie prohibitívnych prostriedkov v relácii so zahraničím. Resumujúc tento krátky náčrt našej produkčnej politiky, bych si len prial, aby na istú dobu prestaly akékoľvek experimenty. I priemysel a obchod je v mnohom ohľade konservativnajší, než si to mnohí myslia. Nutno potrebujeme istú dobu kľudu, aby sme vyzkúšali, ako sa bude srovnávať nosnosť nášho hospodárstva s tými oťažami, ktoré na ňom visia.
Konečne chcel bych prehovoriť niekoľko slov o systému v administratívnom vladárstve jakožto hlavného hospodárského podkladu na Slovensku. Tento musí predovšetkým pohybovať sa smerom obapolnej dôvery a musí byť postaveny na podklad lorgessy. Úradom nutno dať na Slovensku čo najväčšiu právomoc ovšem pod kautelou úplnej zodpovednosti a prirodzene bez porušenia štátnej jednotnosti. Hlavne hospodársky život nemožno je centralisticky viesť. Jeho dynamika môže ísť keď chceme využiť všetky latentné energie jedine centripetálne.
My Slovani zkusili sme to na našom vlastnom tele. Ešte i dnes kulturálne aj ináč cítime, čo to znamenalo, že periferie nekdajšieho Uherska boly zanedbané, že všecko bolo potemkinovsky sústredené do Pešti.
Sblížiť ideove i hospodársky periferie ku centru a stredisko k okrajnám, musí byť naším programom. Tedy parita a homogenita vnútornej a kulturálnej sústavy celej republiky. Tento cieľ vyžaduje vytvorenie a rozširenie hospodárských ustanovízieň na celú republiku.
Keď vidíme, že na príklad pražská bursa cenných papierov je pretížená, že na nej kursy niektorých veľmi vážnych miest vytvorievajú sa následkom odpredaja jediného paketu účastín, tak zdaliž nevzbudí sa v nás myšlienka, že kedže bratislavská plodinová bursa nad mieru dobre koná svoju missiu na Slovensku, na odťažení pražskej bursy železnou nutnosťou musí sa vytvoriť na Slovensku aj vlastná effektná bursa. Juhoslávia tento význam takejto decentralisácie veľmi dobre pochopila a práve v týchto dňoch vytvorila tovaruvú a obchodnú bursu v Lublani. Na Slovensku vždy i v ťažkých dobách prúdil čirý komerciálny duch. Lebo čo sa týče duševných faktorov, týchto hybných síl hospodárstva, tak možno iste tvrdiť, že Slováci netrpia na vzpomenuté zošablonovatenie duší. Z hĺbky tvorivej duše slovenskej prúdia vždy nové a nové koncepty, ktoré prevádza do života, a časom uvádza systematicky vo blahodárnej spolupráci český duch. Utešený duševný duch slovenskej koncepcionálnej špekulácie je tedy doplnený a prehĺbený syntenickým duchom českým.
Zvýšiť blahobyt obyvateľstva a do ubolených duší vliať jas, kľud a spokojenosť je našim hospodárskym programom. Len takto môže nastať po sjednotení politickom i splynutie a sbliženie všetkých čiastok republiky na hospodárskom podklade, bez ktorého to prvšie bolo neuplné. Len takto môže idea Československej republiky presiaknúť všetky vrstvy a udržovať ich vo společnej požehnanej práci.
Ťažká krisa, v ktorej sa nachádzame by vyžadovala odpolitisovanie národného hospodárstva a slúčenie všetkých hybných síl. Že sa to, jak terajšie udalosti ukazujú, nedeje, to možno len ľutovať.
Nám Slovákom neprichodí sa do pomeru českonemeckého miešať, ale nech mi bude dovolené poznamenať, ža urážky, ktoré sa týkajú nášho vznešeného osloboditeľa, p. presidenta, najdú vždy rázné zarátenie a najväčšiu ozvenu v slovenských srdciach a nech mi bude i to dovolené vzpomenúť, že nanajvýš nevkusné vtiahnutie do politického bahna jednej šlachetnej dámy, kterú pre jej utrpenie vo vojne, pre jej humanitnú poválečnú vznešenú činnosť celé Slovensko uprímne ctí, musí každého gentlemansky smýšľajúceho kultúrneho človeka naplniť brydom a hnusom. Takéto zjavy len upevňujú u nás Slovákov našu neodchvejnú oddanosť k jednotnej Československej republike. Mylné sú tie supposície, akoby Slovensko kráčalo odstredivou cestou. Toho doklad som práve pred niekolkými dňami v dojemnej a patetickej forme zkusil. Totiž nedávno mali sme tak asi 600 km od mesta, kde stojím u tiem historického vrchu Žiaľa skoro pri samom Bodrogu ľudové shromaždenie. Tam na malej železničnej stanici v Kalši, len niekoľko kilometrov od maďarskej hranice, v národne hluchom kraji, opustený, na seba ponechaný žil a strádal jednoduchý subalterný, podradného stupňa prednosta Čech.
Až razu bez všetkej príčiny maďarské bandy nie otvoreným čelom za bieleho dňa, ale tmavou nocou, keď víchor lomcoval starými dubami hôr forgachovských, vtrhli na naše územie a prednostu pri konaní svojho úradu neľudským spôsobom zabili; zabili statočného českého úradníka ako psa.
Keď stál som na mieste jeho utrpenia,
tak ma hlboká vlna pohnutia prejela. Čo mal tento biedny človek
zo života? Opustil jasné české luhy, pošiel na to romantické Slovensko
a dnes oplakávajú ho v ďalekej českej zemi zkormútený otec a mať.
A vtedy tam na tej ohroženej periferii ďalekého východného Slovenska,
keď už tichá noc spúšťala svoje perute na jeho osamelý hrob, tedy
mi zrovna živeľne prišlo na um, že kým takýto synovia pospolitého
ludu, heroi povinnosti budú pečatiť naše brat nikdy ani zloba,
ale ani žiadny úklad. Vládne prehlásenie prijímam. (Výborně!
Potlesk.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní):
Dalším řečníkem je pan posl. Svetlik. Dávám mu slovo.
Posl. Svetlik: Ctená snemovňo! Po udalosti, ktorá sa tu zbehla, som nutený menom nášho klubu prehlásiť toto: Protestujeme proti neslýchanému spôsobu, akým trúfal si člen vlády minister Stříbrný odmietnuť intervenciu jednej z oposičných strán z dôvodov, že odmieta spoločenské styky pre ich oposičné stanovisko. Niečo podobného je neslýchanou provokáciou všetkých oposičných strán a nemá v parlamentnej praksi prípadu sebe rovného. Je povinnosťou vlády, aby toto neslýchané jednanie svojho člena odsúdila. (Souhlas komunistických poslanců.)
Ctená snemovňa! Z obsahu vládneho prehlásenia vlády je jasno poznať, že ona bude nasledovať verne v šlapajách vlád minulých. Rozdiel je ten, že vlády minulé svoju bezprogramovitosť zakrývaly pred ľudom sľubmi nikdy nesplnenými, vláda terajšia za to sa podobá cestovateľovi so zažmúrenýma očima. Široké vrstvy ľudu sa nachodia uprostred katastrofy hladu, alebo stoja tesno pred ňou. Nenie pamôtníkov tak hroznej situácie hospodárskej, aká je nateraz. A vláda na miesto, aby tu ustálila jasné smernice, robí sa hluchou a slepou.
Priemysel Slovenska a Podkarpatskej Rusie sa nachodí v tejto dobe v naprostom rozvrate. Tento proces nenie tam zjavom toho časným. Ten sa datuje od doby poprevratovej. Priemysel Slovenska a Podkarpatskej Rusie, ktorý zamestnával výšej dvestotisíc ľudí, sa ocítil vo zvláštnej situácii. Krajina táto má nadbytok dreva, celulosy, papieru, železa, kovových rúd, magnesitu, minerálií, vlny a má tiež nadbytok pracovných síl. Bývalý uhorský štát pomocou veľkých subvencií sriadil tu priemyslové podniky, ktorým sa dávaly úľavy daňové, dopravné, štátne dodávky a aj podpory peňažité. Priemysel tento mohol vyrobený tovar na bývalom území Uhorska uplatniť. Toto po prevrate zastalo.
Je pravda, že vlastníkmi tohoto priemyslu boli kapitalisti, alebo banky peštianské a viedenské, z časti štát sám. Železné rudy a železiarne sú v majetku štátu, rimamuranskej, coburgskej, vítkovickej a hornosliezskej spoločnosti "Friedenshütte". Drevárské závody vedľa spoločností J. P. H. Glessinger a Mundus, peštianských, viedeňských a teraz aj pražských bánk a ministerstva zemedelstva. Textilný priemysel Mauthnerovský, Klingerovský a peštiansko-vlastenský textilný koncern.
Organizované robotníctvo hneď po prevrate trvalo na tom, aby sa problemy tohoto priemyslu riešily cestou socializácie. Vláda Tusarova v tomto smere sa aj súhlasne osvedčila. Socializácia veľkého priemyslu mala byť v programu ďalších československých vlád. Robotníctvu sa odporúčala trpenlivosť a pracovitosť. A keď robotníctvo trpelo, pracovalo, zamenily československé vlády poprevratové sľuby za hrozné skutočnosti: Rozvratu slovenského priemyslu. Na miesto socializácie podnikov bankový koncern Živnobanky nastupuje tvrdú cestu za vyvlastnením priemyslu Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Jedná se len o zmenu osôb vo vlastníctve.
Ale aj ďalšie príčiny znemožnujú tamojšiu výrobu. Vládna väčšina tejto snemovne odhlasovala daň z uhlia, obratovú, vysoké dopravné tarify. Vláda monopolom a vysokými cenami traskavín znemožnila dorábanie rúd. Týmto ste, páni, zarazili posledný kliniec do umrlčej truhly slovenského priemyslu. Máme jediné bane pyritové v Smolníku, sú to rudy, z ktorých sa dorába kyselina sírová, ale sú zatvorené. Sklársky priemysel slovenský už nejestvuje, rudobane nepracujú, v železiarnach vyhasly Martinské a vysoké pece, textilné továrne robia dva alebo tri dni do týždna, papierne a celuloske nemôžu vyvážať tovar, priemysel kožiarsky, drevársky a chemický sa nachodí v likvidácii. Nezamestnaných pribúda o tisícoch a pred tou skutočnosťou, dľa ktorej stojíme uprostred hladovej katastrofy, neutečie ani terajšia vláda a môže oči naďalej žmúriť, skutočnosť, hlad je tu. Čo ste sa, páni z vládnych strán, naznižovali loňskej hladovej katastrofy v Rusku a hlásali ste, že komunismus dogazdoval. U nás ale po dobrej žatve, vysokej valute, plných skladoch tovarov hynie ľud hladom. Tak ďaleko ste to dopracovali s ohlašovanou konsolidáciou, štátotvornosťou a ako sa tie všetky vaše fráze volajú. Obohatili ste jednu malú časť jednotlivcov a široké masy ľudu sú zbiedačené. Pomaháme konsolidovať súsedné štáty, ale v krátkej dobe sa dočkáme nutnosti pomáhať hladujúcim nielen v Rudňanskej doline, ale po celom Slovensku a Podkarpatskej Rusii. Smutná cesta čaká nezamestnaný ľud. Cesta na hrobitov je výsledkom skutkov minulých vlád a táto vláda a jej strany budú sprievody na cmíter rozmnožovať.
Nová osobnosť pána ministra pre Slovensko nie je robotníctvu nesympatickou, ale celá vláda, ako je sostavená, nezaručuje nám žiadnych zmien do terajšieho režimu na Slovensku a v Podkarpatskej Rusii. Vládnuť sa bude na ďalej absolutisticky a byrokraticky. Bude sa vládnuť proti slovenskému a rusínskemu ľudu. Vláda bohatých oproti chudobe. Ľud toto chápe a nenávidí tento režim, ktorý nie je ničím iným, čo je imperialismus kapitalistov nad zotročenými národmi. Pre toto hovoria skutky. Obyvateľstvo Slovenska a Podkarpatskej Rusi nemá práva rozhodovať ani o hospodárskych, ani politických otázkach svojej krajiny. To sa nedá utajiť, že v štátnych závodoch, inštitúciach a iných službách je Slovák živľom menejcenným, vy hovoríte, že nespoľahlivým, neschopným. To vyvoláva všeobecný odpor k tomuto systému, odpor, ktorý má vedľa iných aj sociálné príčiny. Odpor tento sa nedá zakryť frázami, že sa na Slovensku štve a podvracá, táto výtka padá na vaše hlavy, pánovia štátotvorci.
Celá útecha vlády o Slovensku je zriadenie veľkožúp. V Podkarpatskej Rusi, že chcete vládnuť vraj v intenciach mierovej verscailleskej smluvy. Aj toto je klam. Sriadenie veľkožúp sa robí bez dotazov zástupcov ľudu. Ale aj toto bude postava na hlinených nohách. Slovensko sa nechá sriadiť od obce vyšej na podklade odpovedajúcej ľudovýchovy. Ale vy, páni, nechcete, aby sa ľud poučoval. Dôkazom toho je zahrdúsenie hnutia komunistickej mládeže, ktoré sprevádzalo kultúrnu činnosť. Polovina detí na Slovensku, väčšia aj časť na Podkarpatskej Rusi nemá riadnej školnej výchovy. Za to ste rozohnali spolky mládeže a povoľujete nové licencie na krčmy. To je ten istý starý režim, ktorý prevádzala peštianská gentry.
O tom, kedy sa budú vydržiavať voľby do sejmu a tejto snemovne v Podkarpatskej Rusi, už vôbec nehovoríte. A mal by tento sejm skutočne na toľko práce, aby konsolidoval pomery na Podkarpatskej Rusii. Prevádzanie pozemkovej reformy sa tam sľubuje, ale nevykonáva. Bolo by veľkou krivdou, aby sa pozemková reforma na terajšom majetkovom podklade tam prevádzala. Na Podkarpatskej Rusi je sporná otázka vlastnictva pôdy, podľa terajšieho systemu vlastnictva majetku súkromého. Tamojší ľud bol reakčným vládnym systémom po revolúcii r. 1848 a 1849 olúpený o výsledky tejto revolúcie, lebo sa nestal slobodným majetníkom vlastnej jeho zeme. A táto ľudu ukradená zem sa má teraz milostivým spôsobom vracať za peniaze? Kde ich má vziať rusínský mužík?. Z tých dôvodov je prevedenie volieb v Podkarpatskej Rusi nutnosťou, zástupcovia ľudu majú vysetriť a ustáliť právny pomer terajších vlastníkov pôdy, ktorá je ulúpena ľudu. Nech terajší vlastníci pôdy sa preukážu, akým spôsobom vlastnictva nadobudli.
Ctená snemovňo! Takým spôsobom
sa národy ovládať nedajú, to je pomer neudržiteľný, ktorý sa nedá
držať len na násilnej moci. Ale vy aj iným spôsobom tento režim
diskreditujete. Dokázaná korrupcia tlače, ktorú tam prevádzate,
systém politických a hospodárských výsad jednotlivcom, aféry licencií
a konekcií, aféry lichvové atď. dokazujú tuto neudržitelnosť.
Takí Klímovci a Slavíčkovci pracujú najúčinlivejšie oproti vám,
lebo presvedčia poplatníkov, akože sa gazduje s penazmi platenými
na daniach A toto presvedčí aj stredné stavy, ak škodlivá je vláda
kapitalistická aj u vlastného národa a že vláda robotníkov a malých
roľníkov je nezbytnou nutnosťou. (Potlesk komunistických poslanců.)
Místopředseda dr. Hruban (zvoní):
Dalším řečníkem je pan posl. Geršl. Dávám mu slovo.
Posl. Geršl: Slavná sněmovno! Pan kol. Svetlik přednesl právě nyní protest proti výroku, který prý učinil pan ministr Stříbrný vůči panu kol. Tománkovi. Nejsem sice zmocněn, abych jménem klubu k této věci něco prohlašoval, chci pouze z vlastní iniciativy učiniti svůj projev k této věci tak, jak jej cítím.
Pan kol. Svetlik protestuje proti tomu, že pan ministr odmítl vyjednávati s poslancem v nějaké záležitosti úřední. Jistě, že věc bude předmětem bedlivějšího zkoumání a šetření a bude o ní hovořeno. (Posl. dr. Juriga: Móresového kursu!) Ano, chci právě o tom moresovém kursu, o tom systému... (Posl. dr. Juriga: Pána ministra, nie našom!) Nikoli, právě o systému vašem, který od vás, z klubu lidové strany a oposice vyrůstá, chci říci několik slov.
Pánové, ne v rukou předsednictva, nýbrž rukou oposice často je svoboda slova řečníkova, který přijde sem na tuto tribunu. Uplatňujete nový systém a režim: když nechcete nechati řečníka vymluvit, ať je to kterýkoli, znemožníte, aby ostatní sněmovna ho mohla klidně vyslechnout. My máme většinu při hlasování, vy máte většinu při kravalech. Dospěl-li tento systém, který zde vyrůstá, tak daleko, že se stal dnes zase předmětem výbuchu, jest jistě pozoruhodno nejenom pro kluby, nýbrž všechny pány poslance a poslankyně, kteří se účastní debat této sněmovny... (Posl. dr. Juriga: Keď ducha dusíte, musí sa vybúšiť! - Výkřiky posl. Karpíškové a posl. dr. Jurigy. - Hluk.) ... že systém umlčování řečníků oposicí se udržeti nedá. Já mohu k právě pronesenému výroku p. kolegy dr. Jurigy konstatovati, že někteří páni kolegové strhují tuto sněmovnu pod úroveň našich voličských schůzí venku, a to právě neslouží ke cti nikomu z pánů poslanců. (Výborně!)
Strana naše byla předmětem prudkých útoků se strany komunistické proto, že vstoupili zástupcové naší strany znovu do koalice. Já chci několika slovy poukázati k tomu, jakým způsobem možno jest do budoucnosti uplatniti zájmy pracující třídy v tomto státě. Je zde nadhozena otázka, která již rozštěpila stranu komunistickou, otázka "dělnické vlády". Podle mého názoru nemůže žádná vláda, ať se jmenuje jakkoliv, býti vládou v tomto státě na jiném podkladě, nežli vládou na základě právě nyní platné ústavy. Tu bych se ptal pánů kolegů z komunistické strany, zdali oni považují za možno utvoření dělnické vlády s ostatními stranami socialistickými, ať již se stranou lidu pracujícího, s německými sociálními demokraty nebo s českými socialisty. Mluvčím českých socialistů p. kol. Slavíčkem byla již jim dána odpověď, že jestliže vnesli mezi lid otázku jednotné fronty, může tato jednotná fronta dojíti pouze výrazu, když se také uplatní zde v tomto domě. Jednotná fronta může se státi tehdy skutkem, když bude pro ni jednotná myšlenka a když bude pro ni také jednotný program. Stavěti dělnickou frontu s komunistickými důstojníky nebude míti chuti žádná socialistická strana.
Chci promluviti také několik slov k pilné interpelaci, která je právě projednávána, a ke krisi průmyslové, která dusí náš průmyslový stát. Je třeba poukázati zde také na příčiny, které jsou průvodním zjevem dnešní průmyslové krise. Bylo hledáno mnoho příčin, které když se stanou skutkem, mají míti v zápětí snížení nákladů naší výroby. V prvé řadě přišly v úvahu dělnické mzdy. Pánové, myslím, že mohu zde bez obalu prohlásiti, že právě dělnická třída přináší v této době tomuto státu nejtěžší oběti, poněvadž její příjmy jsou zkracovány a snižovány pod ceny životních potřeb. A aby naše výroba stala se lacinější, je zde třeba ještě uplatniti jiné zásady. V prvé řadě je to snížení úrokové míry. Úroková míra je proti mírovému stavu náramně vysoká. Dnes každý živnostník a průmyslník, počítá-li s vypůjčnými penězi jako s provozovacím kapitálem, musí je úrokovati 1 2-13%. Myslím, že za jiných poměrů by bylo takové počínání bank prohlášeno za lichvu. Proto je potřebí také u nás, aby vláda této otázce věnovala větší pozornost a nespokojila se s prohlášením, které učinila v září. Je potřebí, aby úroková míra byla zde snížena, aby průmysl a živnosti naše měly laciné peníze k provozování. Toto je také jeden kardinální požadavek pro zlevnění průmyslu, aby se stal na světových trzích konkurenčně schopným, aby tisíce nezaměstnaných dělníků nám zmizelo.
V dnešní době nesčetných insolvencí přichází v úvahu také otázka změny zákona o vyrovnávacím řízení. Zvláště na Slovensku se přihází, že nesolidní obchodníci zneužívají tohoto zákona tím způsobem, že častými insolvencemi přivádějí výrobu naši k zastavení následkem velikých ztrát. Nesčetná řada insolvencí jest prováděna za účely spekulačními a nikoliv z důvodu nutnosti, jak zákon předpokládá, že dotyční obchodníci dostali se do stavu, že nemohou dále platiti a že se musí vyrovnati. Zde by bylo potřebí, aby také ministerstvo spravedlnosti věnovalo této otázce náležitou pozornost, po případě přineslo návrh zákona na úpravu tohoto vyrovnávacího řízení.
Krise v průmyslu konfekčním stává se rovněž nesnesitelnou. Konfekčnímu průmyslu zasadila dnešní krise těžkou ránu. Tento průmysl ztratil válkou svůj odbyt v Egyptě a na Balkáně a z jeho dřívějšího domácího odbytiště v Haliči, Uhrách a Chorvatsku stala se dnes celní cizina, která následkem rozdílů valutových není u nás schopna svou potřebu krýti. Rovněž Rumunsko z důvodů rozdílů valutových není s to u nás nakupovati různé zboží, které dříve na našem území krylo. Jednotliví továrníci nahražují si ušlý zisk tím způsobem, že zakládají nové továrny v Polsku, Jugoslavii a Rumunsku. Tím se stává, že vyvážíme místo výrobků dělníky. Byla učiněna také opatření z kruhů vládních, která nutno vítati, že dělníci, kteří jedou do ciziny, musí předložiti průkaz o tom, jestli nalezli v cizině zaměstnání. Proti tomuto opatření vládnímu je z kruhů zaměstnavatelských, kteří mají závody u nás pouze pro formu, ale nově otevřené závody v Lublani, v Bukurešti nebo v Bílsku na polském území, vedena kampaň, že prý se znemožňuje dělníkům, kteří doma zahálejí, v cizině nalézti práci. Není tomu tak. Opatření to má za účel, aby dělnictvo nebylo lákáno do ciziny a tam používáno následkem nezaměstnanosti a neznalosti poměrů k e snižování mezd dělníků tamějších.
Stojíme tedy před faktem, že místo zboží vyvážíme dělníky. K těmto zjevům nesmí vláda přihlížeti netečně. Jednou značnou překážkou uschopnění naší konfekce pro konkurenční schopnost na světových trzích j sou vysoké dopravní tarify na drahách a poštách. Před válkou platilo se za dopravu 1 q konfekce z Prostějova do Kahýry v Egyptě 5 K 42 h. Dnes platí se více za 5 kg balíček z Prostějova do Brna. Snížením tarifu alespoň pro export prokázala by vláda tomuto průmyslu a tím i nezaměstnaným velké služby. Dnes je výroba jen na 25% výroby předválečné kapacity a tím tři čtvrtiny dělnictva jest bez práce. Konfekce je po cukru naše druhá položka pro aktivní obchodní bilanci naší republiky. Zadávání dodávek na účet příštího rozpočtu dle slibu vlády je okamžitě nutným pro zmírnění nezaměstnanosti konfekčního dělnictva.