Pátek 26. května 1922

Škoda, že v Janove neboli maďarskí cigáni po ruke, bo v tomto prípade rytier Beneš pri tak tragicky nenadánom otrase svojej prvej lásky, ktorú pokladal za večnú, akiste by si bol dal zahrať tú nôtu:

"Pre čo je len tá láska na svete."

Nuž, ja mám úprimnú sústrasť s týmto rytierom, ktorý je ku trvalej láske neschopným, poneváč on za to nemôže, - je to jeho vrodená chyba - že nemá vlohy ku väčšej vernosti.

Naturam expellas furca, tamen usque recurret.

Ostatne však ešte sa ničoho zlého nestalo. Sláčik ešte nevypadol z ruky prímistu, jedine vernosť v láske rytiera sa naštrbila a reťaz ružová počína sa meniť v reťaz otroka.

Ináč sme vďakom zaviazaní pánu min. predsedovi Benešovi, že svoje exposé o janovskej konferencii - odchyľne od svojho dosavádneho zvyku - nepredniesol v zahraničnom výbore, lež v parlamente, poneváč takto aspoň tiež široká verejnosť mohla sa presvedčiť o jej naprostej bezpodstatnosti.

Mne prichodí, jako by k národom v napiatí vyčkávajúcej a trpiacej Europy nebolo dostalo sa iného vážnejšieho zvuku, jako tá rana obrovského pohlavka, ktorá sa rozliehala od severnej točny až k južnej, a ktorý pohlavok dostala Veľká a Malá dohoda v podobe rusko-nemeckej shody.

Táto rana účinne prebudila tých, ktorí ešte vždy driemali vo falošných illúsiach parížského mieru a ochladila snilú lásku niekoľkých rytierov.

Čítal som v listoch, - priniesly to "Morgenzeitung" v Mor. Ostrave, - že pán min. predseda Beneš v Janove sa vyslovil, že porušenie práv národných menšín v Československej republike bude sa trestať ako velezrada. Ja úprimne rečeno ešte ani u pána min. predsedu nemôžem predpokladať takúto obrovskú lož, bárs aj on v tomto obore na obdivuhodné výkony môže sa odvolávať. Keby sa bol však - neznajúc asnáď pomery na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi - predsa v tomto smysle vyjadril, tak nech nechá zahájiť trestné pokračovanie proti všetkým tamojším úradom, lebo celé zaujaté domorodé obyvateľstvo jednomyselne preukáže, že úrady šlapajú - vonkoncom na celej čiare - v každom ohľade na práva národostných menšín a že z týchto práv - až na niektoré nepatrnosti určené pre zaslepenie zraku, - ani toho najmenšieho niet uskutečnené.

Vo verejnej správe je používanie štátneho jazyka natoľko výlučným, že obyvateľstvo čirých maďarských alebo nemeckých vidiekov dostáva do rúk iba hieroglyfy, ktoré upravujú prekladači v úradoch zamestnaní. Štátnej reči totiž nerozumejú ani sami úradníci. Následkom toho musí strana, ktorej sa to týka, s obdržaným spisom behať od Pontiusa k Pilátovi, dokiaľ sa dozvie, čoho sa od nej požaduje.

Maďar sa nevyzná v textu slovenskom, Slovák nerozumie textu českému, východný Slovák nerozumie textu Slováka západného a ani jeden z nich nerozumie textu československému. Je pravde podobné, že vo väčšine prípadov väzí chyba v tom, že ide o literárné diela takých nekvalifikovaných ľudí, ktorí k osnovaniu alebo prekladaniu sú neschopní, a ktoré diela ipso facto už preto sú nesrozumiteľné.

Možno si predstaviť, že v takomto bábeľskom zmätku na jakej úrovni stojí verejná správa.

Už je skutočne svrchovaný čas, aby ste sa rozlučili so lživou ideologiou nejestvujúceho jazyka československého a vyslovili ste sa poctive, zda bude češčina alebo slovenčina štátnym jazykom na Slovensku, poneváč dosavádna prax, ktorá ešte v dejinách príkladu nemá, patrí do blázinca. Dotiaľ, dokiaľ všetky, na celom svete jestvujúce česko-slovenské, čiže slovensko-české slovníky nebudú zničené a dokiaľ všetci naši slovenskí bratia neuznajú, že ich reč nie je slovenská, lež československá, ktorá je životnou skutočnosťou, dotiaľ my ostatní pri najlepšej vôli nemôžeme veriť v existencii tohoto záhadného antomu. Bolo by vôbec žiadúcno rozlúčiť sa s touto za fantomy honiacou politikou - ako je prečarovanie tejto rôznojazykovej republiky v štát národný, - a koniec koncov preísť na takú reálnu politiku, ktorá počíta so skutočnými pomery.

Jedon prejav tejto politiky fantomov je snaha, aby bola valuta republiky umele zvyšovaná.

Vraví sa, že bankovky, ktoré sú v 10 miliardách v obehu, sú zaokryté do výšky 10%. Je to však zavedenie v omyl, poneváč takto každý myslí na zaokrytie zlatom, kdežto zaokrytie existuje iba v devísach, ktoré, vyjadrené vo švajčiarskych frankoch, representujú iba jednu desatinu ceny; skutočnosť je tedy tá, že bankovky ktoré sú v obehu, sú zaokryté iba do výšky 1%.

Poneváč však súčasne s umelým vyhnaním do výšky ceny peňazí nepostarali sa o sníženie výrobných útrat, octnul sa priemysel republiky vo vážnej krísi.

Menovite platí to o priemysle na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi, jehož kritická poloha je už katastrofálnou. Na miesto vývozu tovaru stúpilo u nás vyvandrovanie obyvateľstva a proces tento nabýva stálym vzrastom massy nezamestnaných vždy nebezpečnejších rozmerov.

Aktívnych členov báňskych braterských pokladní na Slovensku, a totiž počet báňských robotníkov v r. 1918 bolo 17.738, a dnes je ich len 10.500, čo sa rovná 40%nému úpadku. Väčšina závodov pracuje už len tri dni v týždni a výroba upadla v pomere k roku 1918 na 10%.

Slovenskému priemyslu dostávalo sa za maďarského režimu stálych a účinných štátnych podpôr a pri týchto rozsiahlych subvenciách tiež tarifálnych výhod a dostával veľké štátne objednávky, lebo maďarská vláda vedela dobre, že živobytie obyvateľstva na horniakoch závisí od rozkvetu tamojšieho priemyslu.

No pán ministerský predseda Beneš, ktorý chce učiniť Prahu centrumom stredoeuropskej politiky a chce celú Europu oblažiť, pri svojich neustálych cestách, ktoré koná v záujme týchto svojich veľkorysých plánov, prirodzene nemôže si najsť času k tomu, aby sa zaoberal katastrofálnymi pomery Slovenska. Svojim neustálym lietaním po hlavných mestách europských docielil toho, že ho pokrstili politickým Messenger-Boy-om, avšak iný výsledok jeho činnosti s hľadiska budúcnosti sotva sa dá konštatovať.

Fakt, že ho Nemci s ruskou smluvou predbehli, učinil naskrz pochybnou hospodársku polohu tejto na export odkázanej republiky.

Zahraničná politika Čechoslovákie pohybuje sa v znamení zrakoklamstva, jej vodcovia zastierajú neustály pokles vnútorných mravných a hospodárskych síl. Bez usporiadaných vnútropolitických pomerov, bez spokojnosti národov republiky zahraničná politika v reálnych silách opory nenájde, poneváč prvá zkúška by znamenala úplný úpadok.

Bez uspokojenia oprávnených nárokov národnostných menšín, bez uskutočnenia autonomie Slovenska a Podkarpatskej Rusi republika nielen že nemôže sa stať mocenským faktorom, ba trvale vôbec nemôže existovať.

Pán ministerský predseda Beneš praví, že on neprevádza ani anglickú ani francúzsku politiku, avšak prevádza politiku československú. Inými slovy, prevádza politiku v znamení českého fantomu a snenia veľmocenského. A práve to je chyba. Nech prevádza pán ministerský predseda politiku europskú, europskú v tom smysle, aby sa snažil medzi europské národy, ktoré dosiaľ s nepriateľskou nenávisťou na seba pohliadajú, zasiať myšlienku snášanlivosti a porozumenia, aby sa snažil stvoriť takú politickú atmosferu, ktorá by umožnila normálné spôsoby medzinárodného styku a v ktorej by hospodársky vývoj mohol svoju prirodzenú cestu nastúpiť.

Uzavretie hospodárskej smluvy s Maďarskom je pre slovenský a podkarpatskoruský, svojho trhoviska pozbavený priemysel životnou otázkou. Avšak kol. poslanec Hrušovský, dôverník pána ministerského predsedu, riekol, že túto hospodársku dohodu uzavrieť je preto ťažké, poneváč je obava, že by ohrožovala jednotnosť hospodárskeho života československého. Zase len nejaká predstava zo vzduchu, za ktorou reálnej skutočnosti nieto. Veď môžte sa podívať na výsledok. Priemysel Slovenska a Podkarpatskej Rusi je už zničený. K vôli pána ministerského predsedu Beneša ani kol. poslanca Hrušovského nepotečú rieky smerom z juha na sever a ani železničnú sieť, ktorá gravituje k centrumu Maďarska, nemožno bez obrovskej práce niekoľko desaťročí doplniť transversálnymi traťmi západovýchodnými.

Nebezpečne približuje sa významné dátum europskej politiky, 31. máj. Francúzska vláda shromažďuje už čierné vojská pre prípad, neučiní-li Nemecko do tohoto dna svojim reparačným záväznostiam zadosť. Tento úmysel francúzskej politiky opiera sa o Malú dohodu a v prvom rade o sľuby pána ministerského predsedu Beneša.

Pýtam sa pána ministerského predsedu, jaké stanovisko zaujme, bude-li sa vojenská intervencia vyžadovať tiež so strany Čechoslovákie, a jaké stanovisko zaujme obzvlášte vtedy, narazí-li bezohľadná politika proti Nemectvu na odpor Anglie. Zda-li bere na seba zodpovednosť za novú europskú konflagráciu, ktorá týmto spôsobom zo dňa na deň strhnúť sa môže a je vo svojich následkoch nevypočítateľná. Naším presvedčením je, že dokiaľ Parížske mierové smluvy revisii podrobené nebudú a dokiaľ Francia, opierajúc sa na Malú dohodu na otrockú reťaz priviazanú, bude prevádzať politiku bezohľadnú, dokiaľ v Europe môže sa uplatňovať iba hrubosť surového násilia, a zásady demokracie, bárs ako sa o tom bude mluviť, k uskutočneniu nedojdú.

Exposé pána ministerského predsedu v známosť neberiem. (Souhlas na levici.)

Místopředseda inž. Botto (zvoní):

Prerušujem rozpravu a prejednávanie denného poradu.

Mali by sme prikročiť ku hlasovaniu o naliehavej interpellácii posl. Hillebranda a súdr. o krvavých událostiach v Krasliciach, ktorá bola tiskom rozdaná v predošlej 139. schôdzi. Poneváč však snemovňa nie je schopná sa usnášať, je nutno toto hlasovanie odročiť a pristúpim k ukončeniu schôdze.

Dovolenú na dnešnú schôdzu udelil som posl. Malíkovi pre neodkladné zamestnanie.

Dodatočne pre minulú schôdzu a ďalšiu omlúva sa chorobou pí. posl. Skaunicová a posl. Malá, pre dnešnú a pondeľnú schôdzu posl. Rouček.

Nastaly niektoré zmeny vo výboroch. Klub čsl. socialistov vyslal de výboru rozpočtového posl. Práška za posl. dr. Bartoška.

Klub poslancov komunistickej strany Československa vyslal do výboru zahraničného posl. Buriana za posl. Hakena.

Došly spisy. Žiadam o ich sdelenie!

Sněm. tajemník dr. Říha (čte):

Naléhavá interpelace posl. Buriana a soudr. celé vládě o hospodářské krisi, nezaměstnanosti, snižování mezd a obranném boji kovodělníků.

Naléhavá interpelace posl. Skaláka, dr. Šmerala, Tausika a soudr. celé vládě o protizákonných poměrech v samosprávě a že se nevypisují volby do Národního shromáždění v Podkarpatské Rusi.

Dotaz posl. Hillebranda a druhů ministru věcí zahraničních, že saský pohraniční úředník zabil Karla Viléma Voita z Rossbachu.

Dotaz posl. dr. Lodgmana ministru vnitra o kominické koncesi Leopolda Wildburgera ve Cmuntě.

Dotaz posl. Adámka a soudr. ministru zemědělství a poskytnutí podpory z peněz státních občanům ze Sobkovic a Jamného, poškozeným průtrží mračen.

Dotaz posl. Sedláčka a soudr. ministru obchodu o založení t. zv. "Černé knihy" u ministerstva obchodu.

Dotaz posl. Svetlika ministru pravosúdia ohľadom prevádzania "kommassácie" v Nemeckej Lupči (župa liptovská).

Dotaz posl. dr. Lodgmana ministrům školství a nár. osvěty, nár. obrany a financí o nárocích na plat a požitky paní Anny Schubertové, vdovy po cvičném učiteli Rudolfu Schubertovi v Chomutově, který se stal ve světové válce nezvěstným.

Dotaz posl. Schälzkyho, Patzela a druhů ministru soc. péče o prodloužení ustanovení na ochranu vojínů, vracejících se ze zajetí, a o omezení výpovědi služebních poměrů zaměstnanců, podléhajících zákonu o obchodních pomocnících.

Místopředseda inž. Botto: Medzi schôdzou bolo tiskom rozdané:

Sněm. tajemník dr. Říha (čte):

Tisk 3550. Sbírka interpelací:

I. posl. Böhra, Budiga, dr. Luschky, dr. Petersilky, Schälzkyho, Scharnagla a druhů min. financí o snižování mezd v tabákových továrnách,

II. posl. inž. Junga a druhů min. vnitra a min. spravedlnosti o postupu úřadů ve věcech týkajících se sčítání lidu,

III. posl. inž. Junga a druhů min. železnic o tom, jak olomoucké ředitelství státních drah jedná s německými úředníky,

IV. posl. J. Mayera, dr. Hanreicha, Pittingera, Röttela a druhů ministrovi vnitra a nár. obrany o tom, jak se choval vládní zástupce na sjezdu venkovského dorostu v Brně,

V. posl. Matznera a druhů min. vnitra o zabavení provolání v časopise "Freudenthaler Zeitung" čís. 25, "Jägerndorfer Zeitung" čís. 25 a "Deutsche Post" čís. 72 v Opavě,

VI. posl. Kovačiče a soudr. ministrům: školství a nár. osvěty, veř. prací, veř. zdravotnictví a předsedovi ministerstva o nedodržených slibech, daných sněmovně ve věci novostavby Štefánikova čs. štát. ref. reál. gymnasia v Novom Mestě nad Váhom na Slovensku,

VII. posl. dr. Schollicha, Pittingera, dr. W. Feierfeila, Simma, dr. Kafky a druhů min. školství a nár. osvěty o zřízení německé soukromé obecné školy v Starých Horách, okrese německo-brodském.

VIII. posl. dr. Schollicha, Pittingera, dr. W. Feierfeila, Simma, dr. Kafky a druhů min. školství a nár. osvěty a min. vnitra, že česko-dubská místní školní rada ode přela německé obecné a občanské škole v Českém Dubu příslušné učebné pomůcky.

IX. posl. dr. Schollicha, Pittingera, dr. W. Feierfeila, Simma, dr. Kafky a druhů min. školství a nár. osvěty o zavření německé soukromé obecné školy ve Znojmě-Hradisku.

Místopředseda inž. Botto (zvoní):

Medzi schôdzou boly tiskom rozdané naliehavé interpellácie:

Sněm. tajemník dr. Říha (čte):

Tisk 3555. Naléhavá interpelace posl. Buriana, Skaláka, Svetlika a soudr. vládě o sporu v kovodělném průmyslu.

Tisk 3560. Naléhavá interpelace posl. dr. Czecha, Čermaka, R. Fischera a druhů vládě, že podražily nejnutnější potraviny.

Tisk 3562. Naléhavá interpelace posl. Roschera, dr. Czecha, Hausmanna, Čermaka a druhů vládě, aby byla ihned vykonána opatření, potírající hospodářskou krisi a nezaměstnanost.

Místopředseda inž. Botto: Došly imunitní věci:

Sněm. tajemník dr. Říha (čte):

Vrchní státní zastupitelství v Košicích přípisem ze dne 22. května 1922, č. 4874/22 předkládá žádost sedrie v Rimavské Sobotě ze dne 11. května 1922, č. 1183/1922, za souhlas k stíhání posl. Szentiványiho pro přečin pobuřování podle § 172, II. odst. tr. zák.

Místopředseda inž. Botto: Prikazujem výboru immunitnému.

Podľa usnesenia predsednictva navrhujem, aby sa budúca schôdzka konala v pondelok, dna 29. kvetňa 1922 ve 13. hodín (1 hod. odpol.) s týmto

poradom:

1. Rozprava o prohlášení ministerského předsedy.

2. Návrh vlády, aby byla povolena obnova resp. pokračování ve sněmovních pracích u těchto vládních předloh:

a) u vládního návrhu na ratifikaci "Mezinárodní úmluvy o zřízení Mezinárodního Ústavu zimného" uzavřené dne 21. června 1920 v Paříži (tisk 3196),

b) u vládního návrhu zákona, kterým se upravují přísahy osob bez vyznání náboženského, konané před občanskými soudy (tisk 2650),

c) u vládního návrhu zákona, kterým se předkládá mezinárodní smlouva ohledně schválení druhé skupiny ujednání mezinárodní konference práce ve Washingtoně 1919 (tisk 1148),

d) u návrhu zákona o mimoř. opatřeních bytové péče (tisk 3308).

3. Zpráva výboru zdravotnického a výboru sociálně-politického k usnesení senátu (tisk 3328) o vládním návrhu zákona o započtení válečné služby vojenské do odborné činnosti lékárnické (tisk 3487).

4. Zpráva výboru ústavně-právního o usnesení senátu (tisk 3444), jež se týká osnovy zákona, kterým se mění zákon ze dne 15. dubna 1920, č. 328 Sb. z. a nař., o organisaci kanceláře sněmovny poslanecké a senátu (tisk 3481).

Sú proti môjmu návrhu námietky? (Námitky nebyly.)

Námietok nieť. Končím schôdzku.

(Konec schůze ve 4 hod. 15 min. odpol.)

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP