Předseda (zvoní):
Prosím o klid.
Posl. Anděl (pokračuje): Ale budiž! Chtějte to mít! Chtějte tedy, aby celý národ se povznesl k tomuto vašemu nazírání! Ale pak, prosím, přesvědčujte a poučujte, ale nevolejte po policii, nehleďte pokutovati lidi a snažte se, abyste přesvědčováním lidi přivedli k tomu, by stali se tím vyšším národem.
Tedy z toho důvodu, že tímto návrhem
p. dr. Holitschera nezajistíte, aby mládež nepila, že mládež
nezachráníte od alkoholového moru, ale že budou šikanováni hostinští,
a protože je to zároveň první praktický pokus výstředních abstinentních
kruhů, budeme hlasovat proti návrhu (Výborně! Potlesk.)
Předseda (zvoní):
Slovo má dále p. posl. dr. Ivan Hálek.
Posl. dr. I. Hálek: Slávny sneme! Otázka alkoholismu zasahuje do všetkých oborov života tak, že priemerný pozorovateľ vidí v nej väčšinou len jednu alebo v najlepšom prípade niekoľko složiek. Nemyslím toho o sebe, že bych ju videl všestranne, ale ako lekár prirodzene vidím v nej hldvne to, čo sa týka ľudského zdravia, jej stránku biologickú a higienickú. Ale práve ako mluvčí stanoviska hygienického som v istej výhode. Jestli si uvedomíme, oč v prítomnej debate ide, vysvitne zrejme prvenstvo stanoviska hygienického pred všemi druhými. Jde o následujíce: Osnova zákona navrhuje isté restrinkcie pri predaju a v dôsledku toho snáď i výrobe jedu. Treba si predevším iným uvedomiť, že ide o jed najrozšírenejší zo všetkých jedov, lebo sa z neho pripravujú liehové nápoje. Jestliže si problém formulujeme takto a jestliže sa takto nezkaleným zrakom dívame na veci, tedy prirodzene najvážnejšou otázkou, ktorá sa sama sebú vnukne, je otázka, aký vliv má tento jed, a na druhej strane obmedzenie jeho rozšírenia na zdravie národa. Ohľad na zdravie národa musí byť prvým a teprve zatým prijde ohľad na vačky nektorých jeho jednotlivcov alebo i na samú štátnu kasu. Preto v tejto debate so všetkou dôraznosťou reklamujeme prvenstvo pre hľadisko zdravotnické. Ono musí byť instanciou, od ktorej niet odvolania. V otázke výroby a predaja jedu musí zdravotné hľadisko rozhodnúť v poslednej instancii.
A jako právom reklamujeme preň rozhodovanie v najvyššej instancii, tak máme právo žiadať, aby všetky druhé hľadiská: hospodárske, živnostenské, štátne finančné si v tomto prípade uvedomily svoje pravé, to jest podradné miesto. Žiadam od nich skromnosť tým istým právom, jakoby ony mohly žiadať skromnosť od hygieny, keby sa rozhodovalo o predaji a výrobe čokolády, alebo konserv, lebo čohokoľvek druhého.
Prosím Vás tedy, vážené panie a pánovia, abyste ani na chvílku nepúšťali so zreteľa, že pri prejednávanom zákone ide o omedzenie predaja a výroby jedu otázku eminentne zdravotnícku.
A ja si dovolím obrátiť ďalej vašu pozornosť na niektoré účinky tohoto jedu na zdravie národa, ktoré sa vo všeobecnosti menej vidia, o kterých sa menej vie, ktoré ale podľa môjho presvedčenia by maly stáť v popredí každej diskusie o alkoholismu. Za prvé je to jeho účinok degeneračný,. Alkoholom, kterého temer v celej prírode niet a ktorý pripravujú iba ľudia, vniknul človek podlúdne do onej dielne prírody, kde sa staväjú samotné základy ľudského života a ktoré príroda zavrela sedmerom zámkom. Človek nemá totiž možnosť svoj biologický fond, ktorý odovzdáva jako dedičstvo svojmu potomstvu, samovoľne preladiť alebo rozmnožiť. Ale prišiel na to, jak by ho mohol ztenčiť, zhoršiť a znivočiť. A o to sa človek stará veľmi svedomite po celý život, otravuje svoju zárodkovú hmotu: Muž svoje semeno, žena svoje vajíčko a touto otrávenou zárodkovou plasmou plodí slabé, krehké, choré, degenerované potomstvo. Práve ústroje, slúžiace k množeniu - mužské i ženské pohlavné žlázy - prijímajú alkohol v tele ľudskom po modzgoch najžiadostivejšie. Neidem uvádzať statistický materiál, dokazujúcí, že alkoholismus rodičov je príčinou degenerácie potomstva. Poviem iba dva závery, ktoré z neho vyplývajú. Ohromné procento idiotov, epileptikov, vo svojom vývoju zaostalých a rôznym spôsobom defektných individuí pochodí z rodičov a dedov notorických pijákov, tedy chronicky alkoholisovaných. Veľké procento idiotov a slabomyselných pochodí z počatia vo chvíli alkoholového opojenia, tedy z rodičov akútne alkoholisovaných. To potvrdzujú aj experimenty. Tak iste aj u zvierat pochodí z umele alkoholisovaných rodičov zdegenerované potomstvo. Alkohol je takto prvotriednym činiteľom degeneračným. Sú činitelia, ktorí degeneráciu udržujú a sú takí, ktorí ju vyvolávajú, ktorí ju vnášajú do života. Alkohol patrí k činiteľom vyvolávajúcim degeneráciu. To je moment takého ohromného významu, že mnohým zdáním mal by stáť v popredí každej diskusie o alkoholismu. Nie to je hlavné, že alkohol kazí orgány ľudského tela, ktoré pod jeho vlivom onemocňuje, ani to, že podlamuje vôľu človeka, zatemnuje rozum, otupuje cit, ani to, že rozvracia rodiny, plní nemocnice, ústavy pre choromyselných a väzenia a spôsobuje takto ohromné národohospodárské ztraty, ale hlavný význam otázky zdá sa mi ležať v tom, že alkohol kazí nositeľov dedičných vlastností, zárodkovú hmotu, nahlodáva a sožiera sám koreň života a tým vyvoláva a do života vnáša degeneráciu ľudského pokolenia. Všecky tie druhé zjavy týkajú sa alebo jedinca, alebo rodiny, alebo štátu. To, že alkohol je činiteľom degeneračným, je moment, ktorým význam alkoholismu prerastá všetky tieto hranice, stávajúc sa problémom vývoja celého ľudského pokolenia, jeho civilizácie, jeho kultury.
Vážené panie a pánovia! Československá republika nemá dôvodu k tomu, aby zanedbávala otázku degenerácie. My posiaľ na československý národ hľadíme ako na mladý, zdravý, plný síl. A medzi tým práve tá vetev jeho, ktorú pokladáme za najzdravejšú - Slováci, vykazuje takéto zjavy:
V župe oravské pripadá na desať tisíc duší 44; v bratislavskej 39·1, v trenčínskej 31·3 slabomyselných a idiotov. Prosím, abyste si uvedomili, že v týchto krajoch z tisíci ľudí štyria sú vlastne bez duše. Čo znamená idiocia v životnom procese rodu, národa, rasy? Niet pochyby, že to nie je azda rozmar prírody alebo nepodarený pokus, lež, že idiocia je zjav prísne determinovaný. Ona znamená najnižší bod v životnom procese rodu. Kde ale je idiocia takovou mierou rozšírená, že sa stala hromadným zjavom, tam znamená ďaleko pokročilý úpadok rodu. V takých krajoch môžeme s istotou rátať na to, že tam najdeme hojne i priechodných štádií a tvarov degenerácie. A tak tomu skutočne je. V severných častiach žúp trenčianskej a oravskej nachádzame celú škálu degenerácie, od prostej zakrpatelosti až po úplnú blbosť.
Bratislavská lekárská fakulta už venovala tomuto zjavu pozornosť. Nutné vyšetrovania neboly dosiaľ skončené, alebo ich resultáty neboly ešte publikované. Čokoľvek oni donesú, isté je, že tento zjav pokročilej degenerácie vystupuje práve v krajoch, kde pálenečný mor notoricky najviacej zurí. O súvislosti tejto hromadnej degenerácie s rozšírením alkoholismu nemôže byť pochybnosti ani vtedy nie, keď vyšetrovanie dokáže, že alkoholismus je nie jedinou príčinou: som presvedčený, že je prinajmenej jednou z najdôležitejších.
Stálo by ostatne za prácu previesť i zpätný dokaz: spraviť kataster zjavnej degenerácie v krajoch druhých zemí republiky, kde bol vykázaný nejväčší predválečný odber liehu. Očakávam, že i v týchto okresoch, kde odber a pravdepodobne aj konsum je najväčší, naliezly by sa zjavy, ukazujúce na pokročilú degeneráciu.
Naša republika má teda dôvod zabývať sa otázkou degenerácie aspoň tak horlive, ako ktorýmikoľvek otázkami dňa. A keďže o ostudnej súvislosti medzi ňou a alkoholismom, kedže vieme, že alkohol je jediným dosiaľ bezpečne známym činiteľom, ktorý degeneráciu vyvoláva a vnáša do života, má naša snemovňa povinnosť zabývať sa i otázkou alkoholismu tak horlive, ako ktoroukoľvek zo štátných nezbytností. A táto povinnosť nastáva tým viacej, poneváč žijeme v dobe, ktorá na väčšinu evropských občanov uvalila účinky druhého vážneho činiteľa degeneračného - vojny.
Tak ako alkohol je prvotriednym činiteľom degeneračným tým, že úpadok do života vnáša, tak vojna, alespoň moderná vojna je vážnym činiteľom, ktorý degeneráciu stupňuje. Do radu činiteľov degeneráciu udržujúcich a stupňujúcich patria všetky vlivy, ktoré jakýmkoľvek spôsobom hatia, križujú tendenciu prirodzeného výberu. Sú to všetky tie momenty, ktoré v našom kulturnom svete jedincom menej cenným s menej dokonalými sanitárnymi dedičnými vlohami zabezpečujú možnosť zakládať rodiny a rozmnožovať sa práve tak ľahko alebo ľahšie, ako ľudia zdatní a schopní. V tomto smysle je moderný militarismus so svojou všeobecnou brannou povinnosťou predovším, ale moderná vojna sama činiteľom degeneráciu podporujúcim a stupňujúcim. Štyrletá svetová vojna postavila práve jedincov najzdatnejších na fronty a do etapy, kde boli námahou, chorobami a nepriátelskými zbraňami decimovaní. Na druhej strane tým, ktorí pre menšú zdatnosť a primerane horšie dedičné sanitárne vlastnosti zostali v zázemí, zjednala lepšie podmienky životné, odstraniac konkurenciu schopnejších súperov v životnom boji. Takto vojna umožnila slabším a defektným v ľudskej spoločnosti skôr a s menšími nesnádzami přijsť k tomu, aby mohli založiť rodinu a ovšem prenášať svoju dedičnú slabosť alebo defektnosť ďalej na potomstvo.
Preto v dobe poválečnej možno očakávať, že všechno evropské ľudstvo vyšle do sveta generáciu, alebo celý rad generácií telesne i duševne menej cenných a menej vynikajúcich, lebo oni budú potomstvom menej zdatných otcov. V tom a nie v podvýžive, jak sa obyčajne myslí, je hlavná príčina úpadku, ktorým válka a poválečná doba ohrozila evropské ľudstvo.
Tak tedy alkoholismus vyvoláva degeneráciu vojna ju podporuje a stupňuje. Nuž za spolupôsobenia týchto oboch činiteľov očakáva evropské ľudstvo veľmi neutešená budúcnosť.
Vážené panie a pánovia! Demokratický štát mal by pečovať stále o to, aby vlivy degeneračné boly všemožne soslabené. V dobe poválečnej pre degeneráciu tak priaznivej, je to príkazom dvojnásobne naliehavým Ale válečné a poválečné degeneračné vlivy sú povahy komplikovanej, takže je ťažko dajakým spôsobom ich zákonodárne zachytiť a regulovať, nehľladiac ani na to, že ony už väčšinou svoje dielo vykonaly. Za to máme možnosť celou sílou vrhnúť sa na druhého nepriateľa: Máme možnosť a povinnosť zapchať to žriedlo, z ktorého degenerácia vyviera. Válečná doba na druhej strane, pravda, sama doniesla isté otriezvenie, ktoré by bolo mohlo paralisovať degeneračné vlivy. Ale my to, čo sme za války premeškali, doháňame už sedmimílovým krokom. Kým celkový odbyt čistého zdaneného liehu činil v Československej republike v kampani 1918/19 150.738 hl, v kampani 1919/20 činil už 283.033 hl a v terajšej kampani už v máji dosiahol 244 tis. hl.
Degeneračný vliv alkoholu zdá sa mi byť najvážnejším momentom a najvýznamnejším práve pre sbor zákonodárny. Ale je to ešte jedon moment, ktorý by mal vy volať záujem v zákonodárnom sbore, menovite vo stranách socialistických. Socialisti majú predovšetkým dôvod rozmýšlať o tom, ako a na koľko je alkohol pomocní kom sociálného útisku a hamovníkom všetkých snáh a sociálnej reformy. (Předsednictví převzal místopředseda inž. Botto.)
Engels už v r. 1845 vo spise "Die Lage der arbeitenden Klasse in England" ukiazal na pričiny, ktoré priamo ženú robotnika k alkoholu. Ale neviem či bolo kedy poukázané aj na to, ako zase alkohol napomahá udržovanie, konservovanie všetkého toho, čo je nespravodlivé a zlé v dnešnom sociálnom poriadku.
Nehovorím teraz o hospodárskych následkoch alkoholismu, o jeho pomeroch k pauperismu, lež mám na ume jednoducho fysiologický účinok alkoholu.
Alkoholom môže si človek zmierniť rôzne neprijemné telové pocity, predovšetkým pocit únavy a hladu. A v tom spočíva jeho nie sociálný ako by sa zdálo, lež protisociálny význam. Pocit únavy dostavuje sa normálne ako výstražný signál prv, kým fysické síly ešte nie sú vyčerpané. Dostavuje sa ako signál, pripomínajúci, že od tejto chvile s fysickými silami treba gazdovať.
Lež alkohol tento výstražný signál môže umlčať. "Alkohol takto umožňuje robotníkovi, aby chýbajúcu sil nahradil na útraty svojho tela, umožňuje mu, aby vynaložil už dnes to kvantum síly, ktoré by malo a smelo byť vynaložené iba zajtra. Robotník troví z kapitálu miesto z úrokov, z čoho resultuje nevyhnutný bankrot jeho tela". To sú slova Liebigové. Ja vidím vo zvyku požívať menšie kvanta koncentrovanej liehoviny pri práci za tým účeľom, aby pocit únavy sa tak chytro nedostavil - priamo protisociálny moment.
Odejmete-li pracujúcemu človekovi prostriedok, ktorý, nedodávajúc sil, poskytuje mu iba klamný pocit síly, nielen že ste ho neochudili o nič cenného, ale odstránili ste jednu složku z tých, ktoré hamujú realisovanie sociálnych reforiem. Socialisti mali by si uvedomiť, že alkohol je jednou z najnebezpečnejších zbraní, čo ich má vykorišťujúci systém vo svojom arsenále, lebo otupuje štimulus všetkého sociálneho pokroku - nespokojenosť. A práve proletariát mal by sa postaviť proti tomuto pomocníkovi sociálneho útisku ako proti svojmu úhlavnému nepriateľovi.
Práve tak ako alkohol snižuje pocit únavy, otupuje aj pocit hladu. My však miesto toho, že by sme sa starali o rozmnoženie výroby potravín, ktoré by pomohly hlad odstrániť, venujeme ohromnú čásť svojej pôdy a svojich síl na výrobu jedu, ktorý nesýtiac, iba potlačuje pocit hladu. V Nemecku, kde výrobe alkoholu slúži 1,780.000 ha, to jest 1/15 všetkej pôdy, vynaložilo sa ročne včas pokoja iba 7 miliard na zaopatrenie výživy, ale najmenej 3 miliardy na zadováženie liehových nápojov.
V našej republike podľa zpráv štátneho štatistického úradu stúpla výroba piva z 3 1/2 mil. hl. r. 1919 na 5,700.000 hl v r. 1920. Len v pive prepije sa tedy u nás ročne na 5 miliard korún. Nazdávam sa, že v poválečnej dobe s jej nedostatkom potravných článkov a s jej podvýživou mali bysme o týchmto cifrách veľmi vážne rozmýšlať.
Panie a pánovia, ja som hovoril o alkoholu len z určitých hladisk, jednostranne. Ale nazdávam sa, záver môže byť teraz iba jeden - alkohol ako ľudový nápoj by mal vymizeť.
K tomu istému záveru došli bysme i vtedy, kebysme uvažovali o predmetu po ktorejkoľvek stránke. Alkoholismus je problémom nielen hygieny individuálnej a komunálnej, je predmetom štúdia sociologického, ethiky, kriminalistiky, národného hospodárstva. A ktorékoľvek z týchto hľadísk stačilo by na stejný záver, že je našou povinnosťou chopiť sa všetkého na vyhubenie alkoholismu.
Preto vítam predlohu zákona Holitscherova ako prvú splátku ohromného dlhu, ako prvý krok na novej dráhe. Je to síce liečenie nemoce paliatívne, kde všetko volá po liečbe radikálnej. Ale je to aspoň príznak toho, že sa pociťuje potreba tak či onak chorobu vôbec liečiť. Význam tejto predlohy vidím hlavne v tom, že je prvým signálom k zákonodárnej činnosti protialkoholnej, ktorá dnes alebo zajtra, drieve alebo pozdejšie musí isť u nás za vzorom najväčšej demokracie sveta, Spojených Štátov.
K tomuže záveru došli bysme i vtedy, keby sme uvažovali o predmete po ktorejkoľvek stránke. O prohibícii Spojených Štátov je možno smýšlať jakkoľvek. Je možno pochybovať o tom, že je Amerika úplne suchá, a je možno o tom viace menej duchaplne vtipkovať. Ale jedno sa zdá byť istým: Prohibícia podľa objektívnych zpráv opravila podmienky robotnícke, zvýšila cenu majetku a naskrze ne poškodila priemyslu, jak sa to bolo očakávalo. Ona síce zavrela 236 ohromných páleníc, 1090 pivovarov a 177.790 výčepov. Lež skoro všetky tieto podniky sa premenily v užitočné a prosperujúce závody, ktoré miesto aby šírily otravu, zkázu a úpadok, napomáhajú nyní blahobytu a pohodliu. 500 pivovarov premenilo sa na továrne na liehuprosté nápoje. Asi 23 % pivovarov premenilo sa na výrobne ľadu a zariadily chladiarne, iné sa premenily na rafinerie oleja, na výrobu cukrovinôk, konserví, octa, zmrzliny, na cukrovary, lučebné továrne atd.
Prohibícia zlepšila hospodárske pomery, takže nápadne stúply bankovné vklady.
Prohibícia ďalej nápadným spôsobom snížila kriminalitu vo Spojených Štátoch, takže na pr. v Bostone r. 1920 bolo menej uväznených vôbec než r. 1919 bolo uväznených len pre opilstvo. Dát z oboru kriminalistiky v stejnom smysle znejúcich bolo by možno uviesť rad zo všetkých štátov a miest Unie.
Viem, že u nás proti prohibicii sú možné námietky hlavne so stanoviska štátnych financií. Pri dnešnom zákone nejde o prohibiciu, ide len o restrinkciu, a my tieto námietky predsa slyšíme už dnes. Riekol som na počiatku, že ich oprávnenosť je podriadená stanovisku hygienickému. Ale pri tom všetkom nevyhýbal bych sa odpovedi na ne tým viacej, že odpoveď bola by potvrdením stanoviska prohibičného. Žiaľ Bohu, dnes odpoveď táto v našich pomeroch nie je možná, lebo nemáme štatistického materiálu, na základe ktorého by sme doviedli číselne vyjadriť škody alkoholom zavinené a postaviť ich proti známym cifrám, vyjadrujúcim prospech, ktorý štátu z alkoholu plynie. Bude povinnosťou vlády, aby tento materiál zo všetkých oborov pripravila. Posiaľ pokusiť sa o matematické vyvrátenie štátne-finančných námietok nie je možné.
Bol bych rád citoval z knihy, ktorá nie je hygienická, ale národohospodárska, z knihy profesora Kolouška. Pre krátkosť času od toho upúšťam. Dlžno riecť, že tento národohospodár je v tejto veci za jedno s nikým menším nežli bol Gladston, ktorý k deputácii liehovarníkov, keď šlo o isté restrinkcie, pravil: "Pánovia, netreba sa vám znepokojovať štátnymi príjmami, otázka štátnych dôchodov nesmie nikdy stáť v ceste miestnym reformám. Ostatne so striezlivým obyvateľstvom, ktoré svojho majetku nepremárni, budeme už vedieť, kde vziať štátne dôchody."
Vážená snemovňo! Osnova zákona Holitschera počala s restrinkciou veľmi správne u detí. Kto chce prispeť k tomu, aby naším deťom bol zachovaný najcennejší poklad, zdravá sústava nervová, bude hlasovať pre predlohu. Mám za to, že v dobe historického prelomu, akým je prítomná doba, naše deti ešte budú potrebovať zdravých a silných nervov. Z jednomyseľného odporu všetkých záujemníkov pri výrobe a predaju liehu je vidno, že od zákona je možno na ozaj čakať velkú vec: skutočné sníženie odbytu liehovín. Jednomyseľný protest hostinských a liehovarníkov dokazuje, že po prevedení zákona do organismu nášho národného tela nebude na budúce vsákovať toľko alkoholného jedu, ako ho vsákuje dnes, a to je, čoho zákon chce dosiahnúť.
Od tohoto Holitscherova zákona
neočakáva nikto, že by alkoholismus vykynožil a páni hostinskí
veľmi správne poukazujú na to, že by maly prijsť zákony, ktoré
by zakázaly voľný predaj v pečatených flaškách, zákony, ktorými
by sa zabránilo udeľovanie nových koncessií hostinských a výčapníckych
a ktorými by výroba liehovín bola vyhlášená za koncesovanú živnosť
tak jako výčap. Súhlasím, aby všetko toto prišlo; ale to nemôže
poriad snížiť cenu osnovy Holitschera. Všetko toto musí
prijsť a prijde. Ale to ani všetko nestačí. Jediná správna liečba
liehového moru v budúcnosti je liečba radikálna - prohíbícia.
Lebo zákon Holitscherovi tie ďalšie, ktoré prijdú ešte
pred prohibíciou, utnú stohlavému šiarkaňovi iba po jednej hlave.
Ale ja verím, že naše Národné shromáždenie raz vyspeje na takého
junáka, ktorý si bude trúfať nielen utnúť jednu alebo niekoľko
hláv, ale ktorý trafí netvora priamo do srdca. Odkazujem návrh
ku prijatíu. (Výborně! Potlesk.)
Místopředseda inž. Botto (zvoní):
Slovo má ďalej pí. posl. Malá.
Posl. Malá: Předložený zákon je pokusem o ochranu chudých dětí před alkoholisací, pokusem velmi nedostatečným, protože děti nezachráníme před tímto jedem potud, pokud jeho prodej nebude vůbec zakázán, pokud jej nevezmeme z rukou rodičů.
Tento zákon má býti přímou ochranou dítěte; mluviti o nepřímých příčinách alkoholisace dětí, znamená otevříti knihu lidské bídy a čísti z ní kapitoly, v nichž se předloha zákona bude zrcadliti jako velmi chabý pokus, kterým dítěti nebude pomoženo.
Požívání alkoholu je tak obvyklé v našem způsobu života, že sami rodiče mu u svých dětí nebrání. Dle školní statistiky v knize "Výdělečná práce dětí" od kol. učitele Housera nepije v chudé předměstské čtvrti z 50 žáků jen jediný žák. Všichni pijí pivo buď někdy v neděli, každodenně nebo několikráte týdně. Někteří pijí i kořalku. Připusťme, že nyní není pivo pro drahotu tak snadno přístupnou pochutinou; tím však neoddisputujeme skutečnosti, že pití je považováno za projev mužnosti a že jsme shovívaví k alkoholikům. Sobotní výplaty se oslavují tím, že se koupí o litr piva více, aby se také děti mohly napíti. Je to nebezpečná rodičovská láska, ale jenom bohaté děti jsou tak šťastné, že mají rodiče, kteří již vědí, že alkohol je nesmírně dítěti škodlivý, i když se podává občas a v malé dávce.
Logickým důsledkem z přijetí tohoto zákona by měl býti zákaz dětské práce v hostincích. Dle Houserovy statistiky participuje na hostinské živnosti 6% dětských dělníků a to: posluhou, prodáváním doutníků, sirek, řetkvičky, čerpáním vzduchu, roznášením piva, mytím nádobí a sklenic a stavěním kuželek.
Nebezpečí demoralisace, kterou je dítě ohroženo v hostinské živnosti, by mělo býti důvodem k jednoduchému výroku: "Zakážeme tedy dětskou práci v hostincích!" Ano, zakažte všechnu dětskou práci všude, ale postarejte se dříve o to, aby příjmy otců, a jmenovitě matek, vdov, byly dostatečné, tak aby příjem dítěte nemusil býti podstatnou částí rodinných příjmů. Pravda je, že někdy děti pracují jen proto, aby si mohly opatřiti mlsky, ale i tato t. zv. zpustlost musí býti výtkou této společnosti, jejíž hrůzy soukromokapitalistické výroby vrhají své temné stíny i na dětskou duši.
Právě z této nemožnosti, vytrhnouti pracující dítě z ovzduší hostinců, jest zřejmo, jak každý zákon sebe lépe míněný se rozplývá v pouhé nic; zachráníte jedno dítě před díváním se na opilce a sta malých proletářů, učňů, pikolíků a stavěčů kuželek, prodavačů bude pustnouti dále a tisíce dětí bude píti pivo doma, protože tisíce rodičů chce se svými dětmi nejen rozděliti své srdce, ale i svoji nešťastnou, nezaviněnou nevědomost. Ovzduší hostinců jest zhoubné pro duši dítěte, ale tisíce žáků federovaných jednot cvičí v hostincích; ve státě, který má své ministerstvo osvěty, není ve školách místa pro malé proletáře, žáky federativních jednot, protože tak velí zákon slepé třídní msty.
Dětem patří mléko, ovoce, sladkosti. A proto jim zdražíme mléko a sladkosti dáme do výkladní skříně pro radost očí bohatých lidí; místo mléčných automatů, které by měly býti po velkoměstských ulicích zřízeny a vystaveny a zdarma přístupny nebo velmi lacino dětem přístupny, zřizujeme automaty s kořeněnými, punčovými pochutinami a nezbytným alkoholem. Nejlepší ochranou před zalkoholisováním dítěte je útulná domácnost a muž nemilující hospod. A proto těm tátům, které jsme ve válce nezabili, snížíme mzdy a vezmeme chuť k životu, a mámy pošleme do továren a dítě vyženeme na ulici, která je věrným obrazem kapitalistických nemravů. Vezmeme dětem domov a až zpustnou, zavřeme je do ústavů.
Odalkoholisovati dítě a národ je velký mravní ideál. Tato předloha má býti náběhem k tomuto ideálu, jenže současná kapitalistická společnost nemůže ze sebe vydati nic lepšího nežli je sama, čehož důkazem je Amerika. Pokoutním způsobem za vysoké ceny mohou si bohatí lidé v Americe opatřiti alkohol; přísný zákaz alkoholu platí tam pouze pro chudé, kteří si ho nemohou pokoutným způsobem opatřiti. Za to v Rusku, kde již před revolucí byl značný pokus o prohibici, je účinek úplného zákazu alkoholu zcela opačný - blahodárný. S opilým lidem nelze vůbec ničeho vybudovati a tak chudí nedostávají svoji vodku a bohatí své šampaňské. A dnes již není v Rusku trapných zjevů pološílených opilců, válejících se po ulicích velkoměst i ve venkovských krčmách. Sovětová vláda je z lásky přísnou k svému lidu. Má-li býti tento zákon náběhem k tomu, aby prodej alkoholu byl kontrolován a posléze odkázán tam, kam patří - do lékárny - pak by měli jeho iniciátoři přijíti současně s návrhem, aby již nebyly napříště udíleny hostinské a kořaleční koncese; měli by přijíti s provoláním k rodičům, aby nedávali svých hochů učiti číšnictví. Tím by byla jeho opravdovost aspoň trochu podepřena, když již jeho účinek je tak problematický.
Budeme hlasovati pro tento zákon, ale my ženy si při tom myslíme: "Co pak s tou záplatičkou?" Ostřízlivíme lidstvo zákazem prodeje alkoholu, a ono si potom snadněji nalezne cestu k svému spasení. Jenže evropská demokracie není zatím s to, zachovati člověka při nezkaleném rozumu; nemá k tomu ani mravních popudů, ani poctivé vůle, ani dobrých úmyslů. Budeme ještě dlouho viděti lány polí, kde roste chmel a ječmen, zatím co není dosti pšenice; budeme nadále odbývati své schůze za řinčení půllitrů a oslabené vnímavosti. Miliony žen v Evropě jsou stále odsuzovány k prožívání tragedií vedle mužů-alkoholiků a miliony dětí v Evropě zůstane neochráněno před následky dědično ti a před brutálnostmi zalkoholisované domácnosti.
Stát, který opírá své státní finance o daň z alkoholního průmyslu, se neodhodlá k zákazu prodeje lihovin; stát, který nemůže dobře platiti práci, ani organisovati výrobu, nemůže provésti přesun jednotlivých průmyslových odvětví bez těžkých následků pro dělnictvo a také nesmí, poněvadž nikoli on, ale výrobci, podnikatelé, jsou pány této země, a ti jsou hlavně angažováni na tom, aby lid více pil a méně uvažoval. Příležitost
ně mu to ovšem vyčtou, že chodí do hospody, ale v nitru jsou přesvědčeni o tom, že jest s nimi dobře, pokud lid hledá útěchu v alkoholu, a jak mohou, hoví této nešťastné vášni lidu. Není tak náhodné, že ruští bolševici vydali nejprve zákaz výroby alkoholu. Má-li vláda lidu, vláda rad býti kulturním vzestupem, pak lid, národ musí býti vlečen k tomuto vzestupu třeba proti své vůli. Má-li sloužiti věci vyšší, jakou jest hospodářská demokracie, pak se musí zříci vášní, které ochromují jeho rozum. A protože by se jich dobrovolně sám nezřekl, musí mu býti vzaty.
V životě pracující třídy evropských národů hraje alkohol tutéž roli, jako buben ve válce. Má překřičeti rozum, aby se netázal, proč jest vše takové a nikoli lepší. Tak zvané pokrokové státy nechávají svému lidu zapomínati na tíhu života ve džberech piva, a po celé Evropě, kromě Ruska, z části Švýcarska a Norska, jest právo na hloupnutí obhájeno naprostou liberálností zákonů vůči alkoholikům. Hlavně ovšem proto, že bystrý, střízlivý rozum by byl velmi špatnou oporou kapitalistickým řádům.
Před 16 lety řekl Masaryk, že trůn a oltář spočívají na jedu alkoholismu. Zbavme tedy lid jedu vůbec, a trůny hospodářských monarchů a nebeských komisionářů se rychleji rozsypou pod náporem střízlivého, komunisticky usuzujícího lidu. A vláda pracujícího lidu se již postará o to, aby děti netrpěly ani fysicky, ani duševně.
My z části chápeme stanovisko
stran živnostenských, ony se cítí poněkud ohroženy ve svém podnikání,
ale nechápeme stanovisko strany národně-demokratické, která v
poslední době přichází s návrhy zhoršujícími podstatně tuto předlohu.
Nám se zdá, že národní demokraté chtějí za každou cenu potlačiti
naše stanovisko, které jest, že tak zvaná měšťácká demokracie,
skládající se z venkovských zemanů a městských bank, je skutečnou
nepřítelkyní nejenom hospodářského, ale i kulturního vzestupu
lidu. (Souhlas komunistických poslanců.)