Národní shromáždění československé 1918 – 1920

Níže podpísaní členovia Národného shromaždenia podávajú následovný návrh zákona o revízii prenájomných smlúv, uzavretých pred 28. ríjnom 1918.

Všeobecne známa vec je, že svetovou vojnou jako politické, tak aj národohospodárské pomery sa úplne zmenily; ceny všetkých článkou sa s roka na rok zvyšovaly, až dosiahly dnešnú neobyčajnú výšku; podľa toho sa zákonami alebo nariadeniami upravovaly finančné pomery, jako stúpaly ceny potrebných článkov, tak stúpaly platy, stúpalo aj nájomné bytov.

Výroby poľnohospodárske od počiatku vojny s roka na rok stúpaly na cene, nájomníci pôdy dostávali ohromný zisk za svoje produkty, bohatli preto - poneváč oni aj naďalej platili nájomné nízke, stanovené dľa starých pomerov; majitelia pôdy medzi ktorými je stá a tisíce malých majiteľov - ktorý boli prinútení pôdu do prenájmu dať, medzi ktorými je mnoho vdov, sirôt, práce neschopných ľudí, títo majitelia chudli, zápasili a zápasia s ťažkostiami drahoty.

Za jedno jutro 1200 siah ešte dnes sa platí na základe starých smúv 50 - 60 korún - za čo dnes nekúpi kačku - kdežto jedno jutro môže priniesť nájomníkovi 500 - 1000 korún, aj vyše, čistého zisku. Tak nájomníci stávajú sa milionármi, a majitelia pôdy zápasia s nedostatkom a biedou.

To není spravedlnosť, to není stav zodpovedajúci dnešným pomerom.

Dávka z majetku prinúti majiteľov ešte k ohromným poplatkom, ktoré nebudú môcť uniesť, privedie ich k opravdovej katastrofe.

Svetová vojna a z tejto vyvinuté, úplne zmenené hospodárske pomery sú vis major, ktoré oprávňuje revíziu a zmenu starých smlúv v prospech majiteľov.

Skoro na všeckých ustanovizňach spoločenských sa staly premeny, zodpovedajúce terajším hospodárským pomerom, len staré smlúvy majetkové sú ešte v platnosti.

Odpomôcť tomuto, povolaný je nami navrhnutý zákon, ktorý sa tuto prikladá.

Podpísaní navrhujú, aby tento návrh i s priloženou osnovou zákona pridelené boly odboru zemedelstva.

Každý majiteľ pôdy, ktorý dal svoju pôdu, alebo jej čiastku pred 28. ríjnom 1918 do prenájmu, má právo od prenájomca žiadať zvýšenie prenájomného v tom pomere, aký zodpovedá miestnym a osobným pomerom.

Akby sa majiteľ s prenájomcom dohodnúť nevedeli, na žiadosť majiteľa pôdy výšku prenájomného, s platnosťou od 1ho ledna 1915 až do vypršania prenájomnej smlúvy určí v 3 §e ustanovená obecná, poťažne župná komisia.

Obecnú komisiu, volí obecný výbor tak, že zvolí do nej dvoch členov zpomedzi majitelov pôdy a dvoch členov zpomedzi prenájomcov, ktorým predsedá starosta obce.

Župnú komisiu volí župný výbor tak, že zvolí do nej dvoch členov zpomedzi prenájomcov a dvoch členov zpomedzi majiteľov pôdy príslušných do niektorej obce župy. Komisii předsedá predseda sedrie, alebo ním menovaný iný sudca.

Proti výroku obecnej komisie možno sa odvolať na župnú komisiu, ktorá rozhoduje s konečnou právoplatnosťou.

Jednací riad komisie upraví minister zemedelstva v dorozumení s ministrom spravedlnosti osobitným prevádzajúcim nariadením.

Komisia určuje výšku prenájomného podľa miestnych pomerov a podľa cien toho roku, na ktorý sa prenájomné určuje.

Vo zvláštnych prípadoch môžu byť i osobné pomery majiteľa a prenájomca braté do ohľadu, čo má byť ale vo výroku komisie zvlášť odôvodnené.

Zákon nadobudne platnosti dňom vyhlásenia. Prevedenie ukladá sa ministerstvu zemedělstva.