1. Citovaný zákon protiví sa čl. 6.
štátnych základných zákonov.
2. Zákon tento protiví sa aj záborovému
zákonu zo dňa 16. dubňa 1919, č. 215
sb. z., ktorého vedúca myšlienka, odstrániť
latifundia a rozmnožiť počet malých samostatných
majiteľov pôdy, stáva sa illusornou, kedže
rozmnožuje počet tých, ktorí sú
bez pôdy.
3. Zákon tento protiví sa sociálnej spravodlivosti,
pretože umožňuje i boháčom, nakoľko
nemajú 9 ha. vlastnej pôdy, lacné nadobudnutie
pôdy a poneváč zákon tento znemožňuje
aj plnenie vôle zakladateľov fundácií
a chrámov a riešenie týchto vecí patrí
do súboru otázok cirkevno-politických, navrhujú
dolu podpísaní, aby čl. 1.
znel takto:
§ 1. Prenájomník (podprenájomník)
zemedelského pozemku môže žiadať,
aby mu pozemok prepustený bol do vlastníctva za
náhradu, ustanovenú dl'a tohoto zákona, alebo
aby mu bol prenechaný v prenájmu (§ 29.), jestli
požadovaný pozemok patrí štátu
alebo je zabraný štátom dl'a
zákona o zabraní veľkého majetku pozemkového
zo dňa 16. dubňa 1919, č. 215. sb. z. a n.,
alebo je zapísaný v zemských doskách,
alebo je hospodárskou súčasťou majetku,
zapísaného v zemských doskách a bol
najmenej od 1. rijňa 1901 nepretržitel'ne až
do dňa, keď tento zákon bol vyhlásený,
v prenájmu alebo podprenájmu jeho, jeho manželky
alebo ich rodín alebo ich právnych predchodcov v
úžitku nemovitosti, s ktorými je požadovaný
pozemok spolu obrábaný.
Prestávky, nie ďalšie, ako jedon rok a zamieňanie
pozemkov v čiastočnom prenájmu nárok
tento neruší. Za prenájem vo smyslu tohoto
zákona sa nepokladá, týka-li sa právo
prenájomníka len pobočných úžitkov
pozemkov (na pr. pri zahradách len trávy a pod.).
Zákon tento netýka sa zemedelských pozemkov
v zastavenej časti mest alebo obcí (stavebných
miest), jako aj pozemkov obciam patriacim.
Návrh tento nech je pridelený výboru pre
pozemkovú reformu.