Národní shromáždění československé 1918 – 1920

Družstvá na Slovensku viazané boly zákonom ku členstvu centrál, ktoré maly sídlo v Budapešti, podliehaly i revízii týchto centrál, obchodovaly s nimi, ukladaly u nich svoje prebytky, lebo braly od ních pôžičky. Štátným prevratom slovenské družstvá ocitnuly sa v neudržitelnom stave, lebo na jednej strane potvrdená bola platnosť zákonov uhorských zákonom zo dňa 28. října 1918, na druhej strane členský pomer slovenských družstiev k cudzozemským centrálam nesrovnáva sa so samostatným postavením nasej republiky a vystavuje družstvá škodám hmotným i morálnym. Aby tento nemožný stav bol odstránený, aby slovenské družstvá našly pomoc k zdarnému účinkovaniu a menovite, aby utvorené bolo centrum, ktoré by urovnalo pohľadávky a podlžnosti družstiev u budapeštských centrál, usnesené bolo v rade referentov pri ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska predostreť Národnému shromaždeniu návrh zákona, ktorý po stránke formálnej pridelil by sa výboru národohospodárskemu.

Návrh tento je:

XXIII. uhorský zák. článok z r. 1898 pozbýva platnosti pre územie Slovenska. Pre družstvá podľa tohoto zákona založené vstupujú v platnosť príslušné ustanovenia uhorského obchodného zákona (XXXVII. zák. článok z r. 1875).

Družstvá na Slovensku, založené podľa XXIII. uhorského zákonného článku z r. l898, nakoľko sú členmi "Országos központi hitelszövetkezet " -u v Budapešti, povinné sú vypovedať toto členstvo pred koncom r. 1919 usnesením valného shromaždenia.

Práve tak povinné sú všetky družstvá na Slovensku, už či sú založené podľa XXIII. uh. zák. článku z r. 1898, a či podľa XXXVII. uh. zák. článku z r. 1875, usnesením valného shromaždenia pred koncom roku 19l9 vypovedať svoje členstvo v ktorejkoľvek inej družstevnej centrále, nakoľko táto sídli mimo hranice štátu Československého.

Výpovede tieto musia byť zaslané najneskôr do konca ledna (januára) 1920 Ústrednému družstvu v Bratislave, ktoré postará sa o ich doručenie patričným centrálam cudzozemským.

Bez ohľadu na to, či výpoveď táto bola už daná, či nie, zakazuje sa družstvám na Slovensku podrobovať sa revízii cudzozemských centrál, obchodovať s nimi, prebytky svoje u nich ukladať, alebo pôžičky u nich vyzdvihovať.

Súčasne s výpoveďou členstva u centrály cudzozemskej povinné je valné shromaždenie usniesť sa na pristúpeni za člena Ústredného družstva v Bratislave, není-li družstvo ešte jeho členom. Členom Ústredného družstva musí ostať takéto družstvo do ukončenia likvidácie všetkých svojich vzťahov k centrále cudzozemskej, najmenej ale do konca r. 1924.

Ústredné družstvo v Bratislave povinné je zistiť revízne s najväčším urychlením všetky pohľadávky a podlžnosti, ktoré vznikly družstvám z ich členského a obchodného spojenia s centrálami cudzozemskými.

Revíziami Ústredného družstva zistené tieto dáta spracuje za účelom ich likvidácie trojčlenná komisia, sostávajúca zo zástupcu Ústredného družstva a 2 zástupcov ministra s plnou mocou pre správu Slovenska.

Žiadne družstvo na Slovensku nesmie byť členom družstva iného, iba so svolením Ústredného družstva v Bratislave. Stávajúce takéto členstvá buďtež do konca roku 1919 vypovedené, nebolo-li svolenie k podržaniu členstva Ústredným družstvom udelené pred 1. listopadom (novemsbrom) 1919.

Ústredné družstvo oprávnené je udelené povolenie kedykoľvek odvolať, na čo musí býť členstvo behom 6 mesiacov vypovedené.

Posledný odstavec 179. §-u XXXVIII. uh. zák. článku z r. l875 o nemenitelnosti tých ustanovení stanov, ktoré boly do stanov z prospektu zakladačného prevzaté, pre družstvá na Slovensku platnosti nemá.

Taktiež nemajú platnosti ustanovenia družstevných stanov, nakoľko činia družstvo akokoľvek zavislým na centrále cudzozemskej.

Nakoľko stanovy tohoktorého družstva predpisujú uverejňovanie oznamov družstva v niekterom časopise vychádzajúcom mimo hranice štátu Československého, je ustanovenie to neplatné a musia oznamy tie uverejňované byť v "Úradných Novinách" pre Slovensko v jazyku slovenskom.

Ústredné družstvo v Bratislave a všetky družstvá na Slovensku, nakoľko sú členmi Ústredného družstva v Bratislave, požívajú všetky výhody berné a poplatkové, ktoré poskytoval 47. § XXIII. uh. zák. článku z r. 1898 družstvám v "Országos központi hitelszövetkezet"-u organizovaným, to jest:

1. prosté sú výdelkovej dane podnikov verejným účtovaním povinných, prirážok z tejto dane (štátnych, stoličných i obecných), dane cestovej a poplatku na priemyselné a obchodné komory;

2. požívajú osvobodenie od kolkov a poplatkov:

a) ohľadom všetkých svojich podaní a ich príloh, ktoré podajú súdu soznam obchodných firiem vedúcemu už či družstvá samé a či ich členovia, taktiež aj ohľadne všetkých vyhlášok, ktoré o nich obchodný súd vydá;

b) ohľadom všetkých podaní a príloh, ktoré podávajú akejkoľvek vrchnosti, okrem podaní v súdných sporoch;

c) ohľadom všetkých svojich obchodných knih;

d) ohľadom poisteniek na splátky podielové i požičkové, taktiež dlhopisov (okrem zmeniek);

e) ohľadom pozemnoknižného zabezpečenia požičiek členom svojim poskytnutých;

f) ohľadom postupu (cessie) svojich pohľadávok voči vlastným členom v prospech Ústredného družstva v Bratislave a ohľadom poisteniek o vyrovnaní takýchto pohľadávok.

V inom ohľade podliehajú družstvá všeobecným ustanoveniam daňových zákonov a kolkových i poplatkových predpisov.

Prestane-li byť niektoré družstvo členom Ústredného družstva, ztráca tieto výhody posledným dňom kalendárneho štvrťroku, v ktorom členstvo prestalo.

Pre družstvá, ktoré pristúpia za členov Ústredného družstva behom roku 1919, platia výhody tieto aj ohľadom daňových a poplatkových podlžností vzniklých prv, než nabyl platnosti tento zákon.

Každé družstvo na Slovensku povinné je každoročne celé svoje zariadenie a svoju obchodnú činnosť vo všetkých odvetviach podrobiť prezkúmaniu revízorom, ktorého stanoví Ústredné družstvo v Bratislave. Ústredné družstvo samo revidované budiž vlastným výborom dozorným.

O revíziu družstiev, ktoré sú členmi Ústredného družstva, stará sa Ústredné družstvo samo podľa svojich stanov.

Družstvá samostatné povinné sú od prípadu ku prípadu žiadať Ústredné družstvo o vyslanie revízora Prvá takáto žiadosť musí byť podaná Ústrednému družstvu behom r. 1919, ďalšie potom vždy pred uplynutím 10 mesiacov od vykonania poslednej revízie. Vykonanie revízie samostatného družstva budiž revízorom oznámené príslušnému súdu obchodnému spolu s návrhom na odstránenie event. zistených závad, aby súd nariadil ich odstránenie. Výlohy revíziou vzniklé súčtuje Ústredné družstvo prostrednictvom tohože súdu obchodného, ktorý ich na revidovanom družstve vymáha a Ústrednému družstvu likviduje.

Penažitou pokutou do 5000 korun a väzením do 6 mesiacov buďtež trestaní:

1. členovia správy družstva, ak nesvolajú včas valné shromaždenie za účelom výpovede členstva v centrálach cudzozemských, ak sa nepostarajú včas, aby družstvo vyhovelo predpisu 4. §-u tohoto zákona, alebo činia-li akékoľvek prekážky, alebo ťažkosti revízorovi Ústredného družstva pri revízii;

2. členovia správy družstva, ktoré nie je členom Ústredného družstva, ak nepožiadajú včas Ústredné družstvo o vyslanie revízora;

3. členovia dozorného výboru družstva, ktorí opomenú podniknúť všetko, čo podľa obchodného zákona o družstevných stanov je v ich moci, aby sa vyhovelo predpisom tohoto zákona;

4. členovia správy i dozorného výboru družstva, taktiež i jeho zamestnanci, ktorí pripustia, aby revízor, alebo iný zamestnanec cudzozemskej centrály družstvo revidoval.

Väzením do 6 mesiacov budiž trestaný revízor, alebo iný zamestnanec cudzozemskej centrály, ktorý by revíziu v niektorom družstve na Slovensku prevádzal. - Pokus je trestný.

Není-li vinník občanom štátu Československého, budiž po vytrpení trestu navždy vypovedený.

Odopre-li valné shromaždenie niektorého družstva vyhoveť predpisom tohoto zákona, budiž družstvo rozpustené. Rozpustenie vypovie po návrhu Ústredného družstva v Bratislave ten obchodný súd, u ktorého je renitentné družstvo v soznamu obchodných firiem zapísané. Rozpustenie budiž bez meškania v soznamu obchodných firiem poznačené.

Likvidátorov rozpusteného družstva menuje obchodný súd z osôb Ústredným družstvom navrhnutých.

Prevedením tohoto zákona poveruje sa minister s plnou mocou pre správu Slovenska.