Ústavný výbor pojednával návrh
posl. Dr. Bellu (tisk č. 41) a jednomyslne sa usniesol,
že z dôvodov, v odôvodnení návrhu
obsažených, potrebné je rozšíriť
počeť členov Národného shromaždenia
o 14 a miesta tieto zaplniť Slovákmi. Dosavádne
zastúpenie Slovákov v Národnom shromaždení
nezodpovedalo číselnému pomeru Slovenska
k ostatným zemiam republiky. Ďalej bolo nutné
uznať, že so Slovenskom je železničné
spojenie tak nevýhodné, že sa slovenskí
členovia N. S. nemôžu súčastňovať
v plnom počte ani schôdze N. S. ani zasadnutí
jednotlivých výborov. K tomu všetkému
treba uvážiť, že mnohí z členov-Slovákov
Národného shromaždenia sú zároveň
i poradcami československého ministra s plnou mocou
pre Slovensko a ako takí viazaní úradnou
zamestnanosťou stále ku Slovensku, tak že sa
prác Národného shromaždenia len výminečne
môžu súčastniť.
Z dôvodov hore označených ústavný
výbor navrhuje, aby Národné shromaždenie
prijalo nasledovnú zmenu § 1. zákona zo dňa
13. listopadu 1918 o prozatýmnej ústave:
§ 1. zákona ze dne 13. listopadu 1918 o prozatimní
ústavě zní takto:
Národní výbor rozšiřuje se na
270 členů způsobem a dle klíče,
jak vznikl Národní výbor. Tento sbor nazývá
se Národní shromáždění.
Tento zákon nabývá moci dnem vyhlášení.
Veškerému ministerstvu se ukládá, by
tento zákon uvedlo ve skutek.