My, kteří stojíme pevně na půdě tohoto státu, pod praporem tohoto státu, dali jsme mu vždy, co potřeboval, dáme mu i dnes, co potřebuje a proto budeme hlasovati pro jeho rozpočet. (Výborně! Potlesk.)
Místopředseda Buříval (zvoní): K této druhé, finanční skupině podrobné rozpravy rozpočtové není již přihlášen další řečník, listina řečnická jest vyčerpána a rozprava o této, finanční, skupině skončena.
Proto přistoupíme k podrobné rozpravě o další skupině, totiž skupině třetí, kulturní, obsahující kapitolu XIII a XIII A. Ministerstvo školství a nár. osvěty.
K této skupině přihlášeni jsou dosud tito řečníci: posl. Hvizdák, dr. Uhlíř, Rosolová-Chleborádová, dr. Blaho, Rozsypalová, Vahala, Aster.
Uděluji slovo prvému řečníku, panu posl. Hvizdákovi.
Posl. Hvizdák: Ctený snem! Príležitostne chcem prehovoriť o otázke, o ktorej sa s tohoto významného miesta najmenej hovorí alebo nehovorí vôbec. Chcem o nej hovoriť zvlášte so stanoviska slovenského, lebo v tomto ohľade hovoriť o tejto otázke pokladám za svrchovane dôležité. Je to otázka všeobecnej vzdelanosti najširších vrstiev slovenského národa, lebo ako používame všeobecne termínu, ľudovýchova.
Pod týmto titulom v rozpočtoch nášho štátu rok po roku je obsažená nejaká položka, ináč v pomere k iným potrebám trebárs i menej významným býva položka na ľudovýchovu hodne nepatrná a rubrika o nej dľa toho neobsažná. Už z tohoto faktu dá sa súdiť, že táto otázka nie je u nás dostatočne ani nie žiadúcne ocenená, alebo niet pre ňu u nás vôbec žiadúcneho pochopenia.
Nie je možné si vec vykladať tak, že by výsadné triedy československého národa trpely tou predpojatou morálkou, ktorou sme boli ubíjaní v starej monarchii vládnucou kastou, že čím je ľud sprostejší, tým je z neho lepší otrok. Nie, toto by sa priečilo princípom tohoto štátu. Otázka ľudovýchovy slovenského národa zostáva pomíjaným úkolom z príčin horúčkového politizovania, ktoré nás v tejto novej dobe zachvátilo všetkých, ktorí sme zodpovední za povinnosti.
A tiež trebárs čudným, nie zriedkavým zjavom je u nás, že každý politický začiatočník chcel by robiť t. zv. politiku veľkých koncepcií a v dôsledku toho i viac významné veci javia sa nám malichernými. Ľudovýchovnú otázku slovenského národa nemožno bagatelizovať a komu je ona malichernou, sám je malicherný. Veď je už porekadlom, že kultúrna vyspelosť každého národa javí sa vo vzdelaní najširších vrstiev ľudových. A o toto kultúrne spenie slovenského ľudu musíme sa náležite pričiniť, lebo jestli odhliadneme a od všeobecných vzdelanostných a kultúrnych podmienok, ktorými si vyhovujú všetky národy navzájom, československý národ má ešte o jednu podmienku v tomto ohľade viac. Je to naša československá vzájomnosť.
Už ten fakt, že český národ je o niekoľko desaťročí kultúrne napred od národa slovenského, viaže nás obapoľná povinnosť pričiniť sa všemožne o najúspešnejšie vzdelávanie slovenského ľudu. Lebo zaostalosťou jedného národa trpí rozvoj i národa druhého a škoda vzniklá z hlúposti sprostého, je škodou múdreho, ba i úpadok slabého môže byť úpadkom silného.
Zrejmý príklad ako dôsledok takýchto zjavov javí sa u nás zvlášť v našej národnej vzájomnosti. Keby v najširších vrstvách slovenského národa vládlo všeobecné národné povedomie, nevládly by nad slovenským ľudom tie živle, ktoré otravujú slovenský ľud zášťou proti všetkému, čo tvorí jednotnosť tohoto štátu a jednotnosť československého národa. Z týchto dôvodov musí národná vláda tohoto štátu čím skôr rozhodnúť otázku národných škôl na Slovensku v tom smysle, že sa všetky národné školy zoštátnia, aby sa v nich vyučovalo jednotnou metodou v duchu modernej republiky, akou chce byť tuším náš štát. Ďalej na Slovensku rastie ešte vždy mnoho negramotných občanov, zvlášť Slovákov, lebo niet dostatok ľudových škôl. Štát pri dobrej vôli za rok môže postaviť Slovensku 100 ľudových škôl rátajúc po 100.000, čo je také minimum v tomto prípade vzhľadom na rozsah štátneho rozpočtu, že hanba by bola sa z toho vyhovárať. Ba čo viac, Slováci si to sami zaplatia v nepriamych daniach, nakoľko vo svojej zaostalosti vypijú viac alkoholu, než Česi za tu istú dobu. Malicherná je tiež v tomto prípade škriepka tých bratov Čechov, ktorí sa priečia tomu, aby Slovákom boly stavané školy, keď že si české obce, okresy atď. stavajú školy samy, čím by boly Čechy postihnuté dvojmo platením daní. Jestli majú bratia Česi, ako vzdelanejší národ, už svoje školy, sú dvojmo šťastnejší od nás zaostalejších Slovákov, ktorí postrádame obojeho. Dnes-zajtra neobstojí už viac výhovorka, že Slováci toto lebo ono, maďarský feudálny štát je príčinou toho lebo onoho, čo je nedôstojné slovenského ľudu. Dnes už nesieme za všetko čo mohlo byť vlani a nebude ešte ani o rok, zodpovednosť sami.
Mimochodom rečeno, že v ohľade stredného a vyššieho školstva u nás javí sa už nadprodukcia, nech slúži nášmu štátu ku cti a chvále, ale najproduktívnejšia časť obyvateľstva štátu, najširšie to vrstvy národa zasluhujú, ba majú bezpodmienočný nárok na tie najlepšie výhody svojho vzdelania, ako aj na všetky výhody plynúce z kultúrnych výdobytkov.
Tým nie je povedané, že by naše ministerstvo nár. osvety nepamätalo na tieto úkoly; to je zrejmé i z milionových položiek štátneho rozpočtu patričnej kapitoly. Tu sa ale musí vytýkať, že tieto obnosy venované na tak dôležitý účel sú naskrze nedostatočné. A tiež i toto málo je mockrát neúčelne upotrebené.
Náš štátny rozpočet vykazuje primerane niečo vyše troch milionov korún na ľudovýchovné účely, avšak na cirkevné veci dvacaťráz toľko dáva štát ročne. Keď uvážime, že práve tá časť občianstva, ktorá je cirkvami držaná v modliarstve, potrebuje najviac slobodného vzdelávania a vzdelania; nuž nasledovne maly by sa tieto dve rubriky nášho štátneho rozpočtu buďto zameniť alebo aspoň primerane rovnako rozvrhnúť: Koľko na ohlupovanie, toľko na vzdelávanie najširších vrstiev obyvateľstva tohoto štátu. Mimochodom pripomínam, že takéhoto náhľadu v tejto otázke je akiste aj p. farár Hlinka, ktorý po čas reči dr. Dérera pri tejto rozpočtovej debate vytýkal rozpočtu tú chybu, že je stranícky, na vydržovanie strán sostavený. Toto tvrdenie je iste z tejto stránky pravdivé, lebo žiadna strana neprijíma od štátu taký paušál ako strany cirkevné, čo je veľmi nespravodlivé. Nespravodlivé od štátu, že dáva jedným na úkor druhých a nespravodlivé od dotyčných cirkví, ktoré takéto subvencie od štátu prijímajú, na štáte sa takto priživujú a za to dobro proti nemu politicky štvú a vedú agitáciu a politiku monarchistickú a iredentistickú zvlášť na Slovensku.
Povedal som, že ani ten v rozpočte vykázaný obnos na ľudovýchovu nie je účelne na Slovensku používaný. Aby mi nebola vytýkaná neobjektívnosť, dovolím si uviesť konkrétné prípady. Svojho času konal sa na Slovensku t. zv. prvý sjazd osvetových pracovníkov, ale nebol to sjazd, za aký by si ho i ten najpovrchnejší idealista predstavoval. Bola to veľmi výrazná stranícka schôdzka istej strany na Slovensku. Hlavné referáty čelných ľudí tejto strany boly dľa toho samozrejme tendenčné. Prednášky niekoľkých skutočných snáď ľudovýchovných pracovníkov, ktorí nevdojak sa tam dostali, boly trapné, ba bezmála bol by tam vzniknul konflikt medzi poriadateľstvom sjazdu a istou vládnou pokrokovoz stranou, ktorej kultúrna složka na sjazd pozvaná vôbec nebola; proti tomu ale pozvaná bola t. zv. "vzdelávajúca" složka klerikálnej strany, ktorá na sjazd zase neprišla. Teraz k tomu vítacia paráda politických veličín, nezbytný banket, dekorácie, autá, muziky atď., nuž je zrejmý pravý konstrast toho, čo vlastne malo byť: sjazd osvetových pracovníkov.
Patričné ministerstvo na túto parádu vyplatilo hotově 20.000 Kč. Koľko to stálo tie osvetové sbory, ktoré ju organizovaly, môžeme si domyslieť. Zdôrzňujúc ten zjav, že na tomto sjazd traktovali páni teoretickými prednáškami o ľudovýchove samých seba, poneváč skutočných ľudovýchovných pracovníkov v tom smysle slova prítomných bolo málo alebo vôbec nebolo, nuž bolo to iste neúčelné použitie ľudovýchovných prostriedkov.
Iný prípad: Renegátske asi 13milionové mesto dalo od prevratu na podpory rôznym cirkvám a na potreby svojho cirkevného patronátu iste vyše polmiliona Kč, teda na cirkevné špásy dáva priemerne 100.000 Kč ročne; ale toto mesto dodnes nemá žiadneho vzdelávajúceho spolku vydržovaného alebo podporovaného obcou, nemá čítárne, nemá knižnice, nemá obecného archívu, nemá obecného muzea, ba sotva je toto mesto členom Slovenskej Matice alebo Muzeálnej slovenskej spoločnosti: a toto mesto z čista jasna dostane od "Osvetového Sväzu" pre Slovensko hotovú knižnicu grátis! Nuž, či je toto, prosím, účelné použivanie prostriedkov venovaných svojmu účelu? Takú knižnicu treba dať chudobnej dedine a také bohaté mesto - minulého roku malo 80% obecnú prirážku ai pri 5 mil. rozpočte - treba donútiť zákonným spôsobom k plneniu svojich povinností v tomto ohľade.
Ďalej: Miestna odbočka ktoréhosi mesta dostala niekoľko tisícok na ľudovýchovnú činnosť. Miestna elita sa síde k dôležitej porade a vážne radí sa, ako majú tie tisícky použiť na označený im účel. Ach, bolo to rozumovania akademicky vzdelaných pánov, kým vyhútali, že sa vypíše súbeh na reflektantov 30korunového honoráru, ktorí budú za to prednášať ľudu po dedinách. Nuž, až nebudem poslancovať, každý deň na inej dedine prednesiem 3-4 prednášky, pravda, každú na iné téma, a naučím sa ich nazpamäť, budem osvetovým pracovníkom, ak nie apoštolom ľudu, a pri tom vyžijem aspoň tak, ako z poslanectva. Len, prosím, kto bude analfabetom písať listy ich pokrevným do cudziny? Kto bude ľudom vyplňovať daňové, popisné a iné hárky od úradov? Kto bude ľuďom písať odvolania proti vyrubeniu daní? Kto bude učiť náš ľud výhodne zpeňažovať svoje hospodárske a poľnohospodárske produkty? Kto bude názorne učiť náš ľud sadiť, štepiť a pestovať ovocné stromy? Kto poučí názorne slovenského roľníka vyorať hlbšiu brázdu? Kto ho bude názorne poučovať racionálnemu hospodáreniu, chovu dobytka atď. atď. A kto bude a ako vzdelávať široké vrstvy remeselnícke, aby sa zdokonalily na žiadúcnu úroveň svojej vzdelanosti? Kto ich bude učiť obchodným schopnostiam, aby boli schopní priemyselnej a obchodnej súťaže? Takto naporad zostávajú nezodpovedané otázky trudného života ľudových vrstiev.
V Čechách a na Morave mnohé z týchto otázok sú už prekonané, ale preto ľudovýchova najrôznejších osvetových sborov a organizácií nadobúda čím diaľ širšieho a hlbšieho rozvoja, o akom my Slováci nemáme ani prehľadu.
Vzdelávajúce složky politických strán na Slovensku pričiňujú sa síce podľa vlastných schopností o povznesenie svojho členstva, ale keby sa aspoň tie prostriedky a tá energia, ktoré sa vyčerpávajú v straníckom boji, venovaly v smere vzdelanostnom, iste by výsledok ich práce s tejto stránky bol značnejší. Je to iste veľká škoda pre celý slovenský národ, že sa jeho oslobodenie využilo prv na politizovanie než na vzdelávanie.
Do tohoto chaosu ľudovýchovy a nevýchovy na Slovensku bude musieť zasiahnuť vhodným spôsobom nanajvýš povolaný orgán v štáte, totiž ministerstvo národnej osvety. Jestli bude dotyčné ministerstvo chcieť podujať sa tohoto dôležitého úkolu, iste si najde vhodný spôsob tejto akcie, ale predsa by som si len dovolil nadhodiť niekoľko námetov, akým spôsobom pokúsiť sa organizovať, poťažne rozširovať, ľudovýchovu na Slovensku.
Dôležitá vec je najprv vyvolať záujem o vec u ľudomilov, vonkovských inteligentov, učiteľstva atď. Takýchto súcich ľudí držať v patrnosti a poverovať ich občas nejakými dôvernými alebo lokálnymi záležitosťmi ich okolia a kraja. Jestli možno, nuž dobre by bolo týchto časom sorganizovať v nejaké voľné sdruženie kultúrnych pracovníkov a umožniť im občas spoločnú schôdzku, aby sa navzájom oboznamovali. Uhorský štát mal pre Slovensko na tak zvané voľné maďarizovanie slovenského ľudu z takých dobrovoľných maďarizátorov taký spolok, ktorý sa menoval "felšő magyarorsági kultur egyesület", to jest, hornouhorské kultúrné sdruženie, ktorého zkratka bola "femke". Hotovými mamelukami tohoto spolku boli vtedy iste učitelia a profesori. A trebárs bol taký uhorský učiteľ horšie platený, než murársky nádenník, predsa sa tak mnohí pretekali o závod v tej maďarskej ľudovýchove, aby len pri výročnej schôdze mohol dostať aký-taký ten pochvalný diplom "femky".
V našej republike tuším učiteľstvo svojho času z príčin platových vypovedalo štátu v ľudovýchovnej práci pasívnu rezistenciu, čím, pravda, nepomstilo sa štátu, ale občianstvu zanedbanému, jeho pomoci potrebnému ľudu; čím iste takí pedagogovia prejavili svoje nepedagogické sklony, lebo lepšie rečeno pedagogickú neschopnosť.
Ináč v takýchto prípadoch sa najde dobrej veci dobrý spôsob. Osvedčených priateľov ľudu treba zásobiť vhodnou literatúrou na rozširovanie medzi ľudom, aby si tento mnohé predmety a otázky, o ktorých prípadne už aj počul, aby si mohol o ních ešte prečítať a podnecovať modzog k mysleniu. Slovenský ľud vo všeobecnosti ešte vždy málo číta, lebo nerád dáva peniaze za knihy, noviny. Preto všetky slovenské časopisy, i tých najväčších strán, sú pasívne a slovenské knihy sa tak slabo míňajú, ako v dobe otroctva. Najrozšírenejšia kniha na Slovensku je kalendár. To je skoro jediná potrebná kniha slovenského ľudu, ale i túto potrebu zneužívajú rôzne kšeftárske podniky, ktoré svojimi kalendárnymi výrobkami otravujú ešte viac ducha slovenského ľudu. Označujem za povinnosť patričného ministerstva, aby vydávalo primeraný vzdelávajúci ľudový časopis a kalendár, ktoré by sa dostaly aspoň do každej dediny, na každú slovenskú kopanicu a do každej dedinskej krčmy, keď nie do každej slovenskej chalupy.
Mnohé podmienky ľudovýchovy na Slovensku budú musieť byť upravené zákonom. Zmienim sa len o niektorých. Ľudovýchova na Slovensku v mnohých odstienkoch bude sa musieť začať tým najelementárnejším spôsobom. Aby mohla byť vzdelávaná každá triedna súčiastka národa, nutno brať tie najzaostalejšie najprv: Je to trieda súkromného služobníctva, ktorá je celkom zabudnutá: sú to massy ľudu sezónneho robotníctva poľného, ktoré sa síce tu a tam organizuje, ale len za účelom mzdového zaistenia, ináč je ponechané vlastnému osudu. Vzhľadom na skutočnosť, že je u nás ešte vždy mnoho indiferentného robotníctva priemyselného, fabrického atď., bude nutne treba, aby o vzdelanie týchto bolo postarané primeranou a zákonnou úpravou. Čo nevykoná štát a obec v prospech týchto, budú musieť doplniť tí, ktorí spotrebujú fizickú a duševnú silu takýchto pomíjaných. Za zužitkovanie ich energie musia im poskytovať duševného osvieženia tak, ako im štát zákonom zaručuje telesný odpočinok regulovaním pracovnej doby. Všetci títo zamestnávatelia musia sriadiť pre svojich zamestnancov knižnice v čakálniach a dielenských spálniach. Musí mať robotníctvo dobré slovenské - pravda nestranné, nestranícke - poučné, odborne vzdelávajúce, zošľachťujúce noviny, časopisy, aby čítanie a navštevovanie vhodných prednášok v dielniach po práci a v obývacích ubikáciach bolo tak povinné, ako je povinnosť dbať v podobných miestach čistoty a bezpečnosti. Výdavky na tieto vzdelanostné účely budú tak minimálne zaťažovať zamestnávateľov, ako zaťažuj ú zdravotné a bezpečnostné opatrenia. Ba nebudú to žiadné zaťaženia, ale bude z toho plynúť zisk samým zamestnávateľom, čo je samozrejmé, že čím je robotníctvo vzdelanejšie, tým je spôsobilejšie k práci. Z takýchto pomerov je osoh spoločenského nažívania a zisk z práce obapolný.
Čím viac a lepšie umožní štát a spoločnosť vzdelávať sa malému človeku, tým viac sa mu usnadní jeho živobytie; kulturným povznášaním najširších vrstiev ľudu povznáša sa národ, národom štát a to je vari tiež úkolom štátu nášho, našej demokratickej republiky. (Výborně! Potlesk.)
Místopředseda Buříval (zvoní): Přerušuji rozpravu.
Dovolenou na dnešní a zítřejší schůzi udělil jsem p. posl. A. Chalupovi pro neodkladné záležitosti.
Mezi schůzí byl tiskem rozdán a současně přikázán výboru iniciativnímu návrh: s
4941. Návrh posl. dr. Schollicha a druhů, aby byla rozšířena působnost zákona ze dne 3. července 1924, č. 166 Sb. z. a n., o jednorázových výpomocích učitelů na Slovensku a na Podkarpatské Rusi.
Podle usnesení předsednictva navrhuji, aby se příští schůze konala zítra, t. j. v úterý dne 25. listopadu 1924 o 10. hod. dopol. s
pořadem:
Zpráva výboru rozpočtového o vládním návrhu (tisk 4905) státního rozpočtu republiky Československé a finančního zákona pro rok 1925 (tisk 4930).
Jsou proti tomuto mému návrhu námitky? (Nebyly.)
Není tomu tak. Návrh můj je přijat.
Končím schůzi.
(Konec schůze v 7 hod. 5 min. večer.)