V súčasnej dobe považujeme za rozhodujúcu integráciu všetkých demokratických a konštruktívnych síl v tejto repuhllke. Maďarská, ukrajinská a rusínska menšina chce byt takýmto integračným faktorom napomáhajúcim stabilitu spoločnosti. Za politicky chybné, s ťažkými následkami však považujeme snahu integrovať slovenský národ na základe obrazu nepriateľa, či už v českých, maďarských alebo iných farbách. Sme presvedčení, že prosperitu Slovenskej republiky možno dosiahnuť integráciou na základe pozitívnych hodnôt zameraných na riešenie skutočných a pálčivých problémov súčasnosti.
Považujeme za neprijateľné a urážajúce, že s obrazom nepriateľa sú stotožňované predovšetkým národné menšiny. Je zarážajúce rozširovanie dezinformácii, poloprávd, národnej neznášanlivosti, prejavujúce sa štvavými heslami, ktoré posielajú menšiny do geta, do plynu alebo na prvý pohľad racionálnym - na Slovensku po slovensky. Chceme byt v tejto krajine doma, s povinnosťami i právami ako plno rovnoprávni občania. Pevne verím, že prvý demokratický parlament Slovenskej republiky neuzákoní demokraciu iba pre niektorých, že neprijme zákony, ktoré by diskriminovali akékoľvek menšiny, ani v prípade jazykového zákona. Akákoľvek sloboda sa konči tam, kde sa zakladá na neslobode iných.
Historickým poslaním tohoto parlamentu všetkých občanov Slovenskej republiky je napomôcť napredovaniu krajiny po cestách ekonomického, kultúrneho rozvoja, skrátka civilizačných procesov našej spoločnej krajiny, vrátane elementárnych ľudských práv. Mrzia nás niektoré konštatovania pána podpredsedu vlády Jána Čarnogurského. Ťažko možno súhlasiť a tendenčným výkladom vytrhnutých príkladov, ktorých by bolo mužné nájsť bohato aj na strane druhej. Prosila by som slovenský parlament, aby sa v tejto pre nás životne dôležitej záležitosti nepokračovalo v smutne známej praxi o nás bez nás.
Ďakujem. /Pollesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pani poslankyni Bauerovej. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Hrnko.
Poslanec A. Hrnko: História maďarsko-slovenských vzťahov do 18. storočia bola pomerne dobrá. Myslím si, že tam by nejaké problémy neboli. Začalo to v podstate na konci 18. storočia, kedy sa určitým spôsobom prejavil trend, ktorý vlastne mal určité vyvrcholenie v Apónyího zákonoch atď. Poznáme všetci históriu. Plne súhlasím s pani poslankynou, keď hovorí, že treba nájsť spoločnú platformu, lebo slovenský národ vo svojich dejinách nikdy nežiadal niečo proti niekomu, vždy žiadal pre seba len toľko, čo pokladal za potrebné, aby bol rovnocenný so všetkými ostatnými národmi v strednej Európe. Myslím, že na tomto sa všetci zhodneme. Ale pýtam sa pani poslankyne, či platforma na dohodu je na báze diela vedúceho predstaviteľa Spolužitia pána Duraya publíková pod názvom "Psí obojok". Nech ml vysvetlia, či je to ich platforma alebo akú platformu majú.
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pánovi poslancovi Hrnkovi. Hlási sa do diskusie ďalší poslanci? Ak nie, pýtam sa pána predsedu vlády, či si želá vyjadriť sa k odznelým príspevkom.
Predseda vlády SR V. Mečiar: K otázkam jazyka sa vysloví pán prvý podpredseda vlády Čarnogurský. Uvediem niekoľko poznámok.
Ďakujem vám všetkým za podporu vlády v jej úsilí o vyriešenie slovensko-českých vzťahov na báze rovnosti, vzájomnosti a spoločnej šátnosti. Je to program, ktorý napĺňame tak ako sme sa k nemu zaviazali a ktorý v najbližších mesiacoch môže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť diania v Čechách i na Slovensku a vytvoril priestor, aby sa konečne mohli vytvárať ekonomická procesy, ekonomické reformy, aby sa rovnocenne mohlo nastúpil k sociálnym reformám. Takže my v tom nevidíme konečný cieľ, ale jeden s reálnych krokov k vysporiadaniu vzájomných vzťahov, k zlepšeniu podmienok života u nás.
O slovenskom poklade sme nehovorili. Zostáva to teda ako interpelácia na ministra financií.
V otázkach ministerstva práce a sociálnych veci je vytvorená pracovná skupina pod geaciou českej vlády. Táto pracovná skupina zasadala v Slovenskej republike. Začala pracoval. Vychádzame z toho, že podmienky trhu pracovných síl musia byť rovnaké. V podstate ide o pracovno-právne vzťahy. Ide o to, že vzťahy, na základe ktorých vzniká alebo konči pracovný pomer a podobne, by mali byt pre obidve republiky v zásade rovnaké, aby teda aj podmienky realizácie pracovnej sily na trhu práce v Českej i Slovenskej republike boli rovnaké. Analogicky z toho vychádza potreba rovnakého dôchodkového zabezpečenia, nemocenského zabezpečenia, ale samozrejme, rešpektovania všetkych osobitosti, o ktorých hovorila pani poslankyňa, účelom postupovania kompetencii je učelná deľba práce, aby sa postúpilo to, (o je spoločné a riešilo to, čo je u nás osobité.
Dovoľte, aby som zaujal stanovisko k niektorým politickým poznámkam. Samozrejme, že programové vyhlásenie a v nadväznosti naň program z tlačovej konferencie, kde som v mene vlády oboznamoval širokú verejnosť, našiel veľký ohlas na Slovensku aj v zahraničí. Môžem povedať, že všetky ohlasy, ktoré zatiaľ z Európy prišli, sú veľmi pozitívne. Ohlásili sa i niektoré delegácie, ktorú chcú skúmať náš projekt, či by nebol aplikovateľný v ich štátoch. Prijatie v európskych Štátoch je všeobecnou úľavou.
Mrzí ma, že na tejto tlačovej konferencii neboli prítomní zástupcovia českej tlače a dokonca ani záznam v televízii v skrátenej verzii, pretože konferencia trvala bezmála 4 hodiny, diváci v Českej republike nemali moznosť vidieť. Čiže sa tu vytvára Informačná bariéra, na báze ktorej niektorí ľudia v českej republike vytvárajú obraz slovenskej politiky ako neprijateľnej pre českú, poťažne
nepriateľskej Českej republike, čo nie je pravda. Túto bariéru treba zlomiť.
Keď hovoríme o zahraničných vzťahoch, že nie je pravda, že by nás Európa neprijala, že vezmime napríklad Litvu, Lotyšsko, Estónsko. Však sa pozrime! Koľko západných štátov sa za ne bije, aby zostali samostatné? Akú ekonomickú pomoc dostali, keď boli v kríze? Aký politický tlak sa vyvíja na ich podporu? Každý má záujem, aby zostali určitŕ štátnopolitické celky, aby sa vzťahy riešili vo vnútri, ale nie aby došlo k úplnému rozpadu. Túto analógiu môžeme vzťahovať aj na seba. Rovnaké sily sú aj v Juhoslávii, ktoré niektorých republík chcú vytvoriť samostatné štátne útvary. A záujem Európy je udržať Juhosláviu ako štátny celok.
Môžem zodpovedne prehlásiť, že všetci politici, ktorí v poslednom období navštívili úrad vlády - a bolo ich dosť - jednoznačne majú záujem na stabilizovanej Európe a na spoločnom štátnom útvare Čechov a Slovákov. Ak niekto žije v ilúzii, že nás podporia, tak je to len ilúzia, pretože okamih vzniku dvoch štátnych útvarov je okamihom vzniku krízovej situácie v Strednej Európe s dôsledkami, ktoré sa dnes ťažko dajú prodvídať. Toho si musíme byť vedomí, keď hovoríme o medzinárodno-politických súvislostiach. Sú priaznivá z toho hľadiska, že nám nikto nebude poskytovať "bratskú pomoc", ak budeme mať rozdiely v názoroch. To je priaznivé. Ale nie je priaznivá situácia, aby sme dnes rozbíjali štátne útvary, ktoré sú funkčné, majú perspektívu a sú zárukou stability aj z geopolitických záujmov, ktoré v Strednej Európe existujú.
Bola tu postavená otázka, kto má strach z toho, že by tu vznikol samostatný štát. Kto? Najväčší strach majú Slováci, tí, ktorí reálne uvažujú o životnej perspektíve a o svojej budúcnosti. Je pekné chodiť v krojoch, ale tým krojom treba aj niečo zákryt, teda aby bola riešená aj sociálna základňa, aby bolo riešené stravovanie, pracovné príležitosti a všetko ostatné. Takže národný program nemôže byt národným iba v zmysle folklóru. Musí byt národným v zmysle reálneho života národného spoločenstva na danom území na najbližšie obdobie. Ak je tu nejaká báza, na ktorej sa môžeme, zjednotiť, na ktorej môžeme nájsť dohodu, tak by to mala byť táto báza národného programu, ktorú vláda dnes prezentovala. Myslím si, že je tu možné zjednotenie medzi všetkými politickými silami a nemali by sme hovoriť, že tento program patrí jednej strane. Tento program patrí občanom Slovenskej republiky, Slovákom, Maďarom, Ukrajincom, patrí všetkým, ktorí chcú žiť v ďalšom období v prosperite, v spokojnosti a chcú hľadať svoju základňu v spolupráci s českým národom. Pre Slováka je neprijateľná predstava, že by na moravskej hranici mala byť colnica a mal mať pas na to, aby sa mohol prísť pozrieť do Prahy. Tieto reality treba brať do úvahy v trochu iných súvislostiach.
Takisto je tu otázka, čo sa stane, keď sa tieto dohody neschvália. Prečo máme dnes takto uvažovať? Dali sme reálny program, ktorý je programom Slovenska. Prvú otázku mám ja. Čo sa stane, keď sa na tomto programe nezjednotíme? Aby sme sa mohli prezentovať ako slovenská reprezentácia, ktorá niečo obhajuje, musíme byť jednotní najskôr doma. Chceme to? Ak áno, poďme za tým všetci, nepozerajme, z ktorej strany sme, pozerajme, že patríme k národu a štátnemu útvaru, poďme spoločne riešiť tieto veci vo vzťahu k českej reprezentácii a povedzme, že sme tu jednotní. Nemôžeme sa prezentovať tak, že jednota je v parlamente, jednota je vo vláde, ale mimo nej si každá strana robí čo chce a necíti sa byť viazaná politickými závermi parlamentu a vlády. To nie je jednota. /Potlesk. /
Ak sa na tejto báze dohodneme, vytvoríme veľmi pevnú základňu i s tými v slovenskej národnej strane, ktorí reálne hľadajú perspektívu reálneho a dobrého života pre Slovákov, reálnu základňu na to, aby sme svoje záujmy vedeli obhájiť.
Vzhľadom na to, ako prebieha vývoj v Českej republike, je tu jedno východisko. Môžeme dávať ultimáta tomu, s kým chceme dlhé roky žiť v susedstve? Veď to naruší tie vzťahy. Tu musí dôjsť ku kultúrnej diskusii a vysvetľovaniu stanovísk. Dnes hovoríme, že príčinou všetkých rozporov je to že sa nepoznáme. Tak poďme zmnožovať styky, poďme zmnožovať vzťahy po stránke politických organizácií a hnutí, po stránke vlády. Vlada sa stretne s celou Českou vládou do 14 dni. Poďme to zmnožovať po stránka parlamentov, poďme si vysvetľovať, čo vlastne chce slovenská reprezentácia, čo je slovensky politicky život, pretože ten je v Čechách dosť slabo známy. Komunikácia je narušená, nie je taká ako by sme si ju predstavovali.
Je prijaté stanovisko federálnej vlády, ktoré odobruje náš program. Podobne Česká vláda sa stavia za tento program a podporuje ho, i keď vieme, že predseda tejto vlády je predmetom kritiky práve preto, že ho prijal. Ale on neprijíma program pre Slovákov. On ho prijíma ako program pre Českú republiku, českú štátnosť a budúcnosť českého národa vo vzťahu ku Slovákom. A tieto veci sa na druhej strane, podľa mojej mienky, nedostatočne akcentujú. Preto rozprávajme a konajme tak, aby si poslanci politicky osvojili naše zámery, aby videli koho zastupujú, koho obhajujú. Ja si neviem predstaviť, že by tento program nemal byť prijatý, aj keď i to je možné. Ma prijatý nebude vtedy, keď ho budeme rozbíjať nejednotnosťou, a nebude prijatý vtedy, keď nebudeme získaval politickú podporu obyčajných ľudí v Českej republike, ktorí majú presne tie isté ťažkosti v živote ako ich mame my. Majú iný jazyk a kultúru, bývajú na inom území, ale nie sú dôvody na rozpory medzi nami. Prehrať to môžeme vtedy, keď nezískame podporu pre tieto naše zámery aj v iných politických stranách a hnutiach. Nebude to bez škrabancov. Ale kto vstupuje do politiky B tým, len aby nedostal škrabanec, nech sedí doma. Preto i v tomto zápase treba počítal s tým, že sa tento proces bude ďalej rozvíjať, bude mal svoje pokračovanie so všetkými politickými silami, ktoré sU na Slovensku a bude úspešný vtedy, ak slova, ktoré tu odzneli, premenia všetky strany na činy.
Program, ktorý sme predložili, je programom obyvateľov Slovenska. Je to program pre Slovensko, program, v ktorom všetky ostatné politické strany vo voľbách hľadali svoje naplnenie. Ako minister vnútra som prešiel politickými programami a stanovami všetkých politických strán. Z tých, čo boli registrované, ani jedna si nedávala za cieľ vytvorenie Slovenského štátu, ani jedna to v stanovách nemala. Prečo tieto otázky sa majú stal určujúcimi v našom politickom živote v tejto podobe, prečo majú spochybňovať naše úmysly o samostatný útvar? To Slovensko bude naše, môžeme sa na ňom narobiť a zveľaďovať ho koľko vládzeme, ale budeme musieť od politických reči prejsť k politickým skutkom a zápas o komplexnosť a pôsobnosť slovenských orgánov dovedieme do konca. Dovedieme ho do konca úspešne, ale podmienkou je, že spoločne.
Ďakujem. /Potlesk. /
Podpredseda. SNR M. Zemko:
Ďakujem pánovi predsedovi vlády Mečiarovi. Pýtam sa pána prvého podpredsedu vlády Čarnogurskeho, či sa chce vyjadriť k príspevkom, ktoré odzneli.
Prvý podpredseda vlády SR J. Čarnogurský: Nazdávam sa, že to nie je potrebné, pretože návrhy, ktoré odzneli, budú prorokované a prijaté konkrétne závery.
Podpredseda SNR M. Zemko: Dávam ešte slovo podpredsedníčke SNR pani Keltošovej.
Podpredsedníčka SNR O. Keltošová: Vážené poslankyne, poslanci, pokiaľ viem, viaceré politické strany a hnutia už aj v závere minulého funkčného obdobia predložili Slovenskej národnej rade, aj v súčasnosti spracovali návrh zákona o jazyku. Obávam sa, že predkladanie ďalších variantov tohoto zákona bude len trieštením síl aj v zmysle toho, čo povedal predomnou pán premiér Mečiar.
Preto predkladám konkrétny návrh, obraciam sa na všetky politické sily, ktoré majú spracované alebo rozpracované návrhy zákona o slovenčine, aby spojili svoje sily a bez ohľadu na svoju príslušnosť k vládnej koalícii alebo opozícii delegovali svojich zástupcov do osobitnej parlamentnej komisie, ktorú týmto navrhujem ustanoviť a ktorej ponúkam svoju organizačnú pomoc, pretože gestorujem zároveň okrem výboru pre sociálne veci aj výbor pre kultúru a vzdelávanie. Som presvedčená, že pomocou tejto parlamentnej komisie a ďalších odborníkov by mohol vzniknúť taký návrh zákona, ktorý by bol prijatý všetkými stranami a hnutiami.
Ďakujem vám za pozornosť. /Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pani podpredsedníčke Slovenskej národnej rady. Pristúpime k ďalšiemu bodu nášho programu.
Tretím bodom programu je
3.
Správa Mandátového a imunitného vyboru Slovenskej národnej rady o nastúpení
náhradníka na uvoľnený mandát poslanca.
Prosím predsedníčku tohto výboru pani Kvetu Kondášovú, aby podala úpravu.
Poslankyňa K. Kondášová: Volený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, Slovenská národná rada dostala písomne vzdanie sa poslaneckého mandátu poslanca Martina Hubu. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vzalo na vedomie rezignáiu Martina Hubu na svojej schôdzi dna 27. augusta 1990. Na uvoľnený mandát poslanca nastupuje náhradník.
Podľa spisov Slovenskej volebnej komisie nastupujúcim náhradníkom politického hnutia Verejnosť proti násiliu vo volebnou kraji západoslovenskom je pán Ján Chmelo. Ján Chmelo je slovenskej národnosti, narodil sa 28. novembra 1950. Pracuje ako predseda Mestského národného výboru v Piešťanoch, v ktorom meste aj trvale býva.
Mandátový a imunitný výbor Slovanskej národnej rady preskúmal platnosť nastúpenia náhradníka ako aj jeho vollteľnosť. Na základe odporúčania Mandátového a imunitného výboru Slovenskej národnej rady predsedníctvo slovenskej národnej rady na dnešnej schôdzi podľa S 48, ods. 3 zákona SNR č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady vyhlásilo nastúpenie náhradníka za poslanca a odovzdalo Jánovi Chmelovi osvedčenie o tom, že sa stal poslancom Slovenskej národnej rady dňom 27. augusta 1990.
Ďakujem za pozornosť.
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem pani poslankyni Kondášovej. Má niekto z vás otázku k prednesenej správe? Prosím pána poslanca Jána Chmelu, aby predstúpil pred tribúnu a zložil ústavou predpísaný sľub. Prosím člena Predsedníctva Slovenskej národnej rady pána Vladimíra Kmeťa, aby prečítal znenie a sľubu. Zároveň prosím všetkych prítomných, aby povstali.
Poslanec V. Kmeť: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Slovenskej republike, Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, princípu demokracie a humanizmu. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, riadiť sa ústavnými a ostatnými zákonmi Slovenskej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. "
Ponlanec J. Chmelo: Sľubujem.
/Potlesk. /
Podpredseda SNR M. Zemko: Piatym bodom programu je
5.
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o organizácii ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky.
Návrh ste dostali ako tlač 18 a spoločnú opravu výborov ako tlač 10a. Návrh zákona za vládu slovenskej republiky odôvodni podpredseda vlády pán Gábor Zászlos. Prosím ho, aby sa ujal slova.
Podpredseda vlády SR G. Zászlós: Vážený pán predseda, vážená slovenská
národná rada.
Vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov Štátnej správy Slovenskej republiky sa predkladá na realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z 29. júna 1990. Vzhľadom na to, že zákon slovenskej národnej rady č. 207/1968 Zb. o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy bol už sedemkrát novelizovaný, prikročila vláda k vypracovaniu návrhu úplne nového organizačného zákona, a to aj s vymedzením základnej kompetencie jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy. Takéto vymedzenie kompetencie citovaný zákon Slovenskej národnej rady na rozdiel od obdobného zákona Českej národnej rady neobsahoval.
Základné pôsobnosti ústredných orgánov Slovenskej republiky sa v návrhu zákona a ich organizácii upravujú po prvý raz. Navrhovaným zákonom sa má zrušit slovenská komisia pre plánovanie a vedeckotechnický rozvoj, niektoré jej funckie prevezmú novozriadené Ministerstvo pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Funkciu Výboru ľudovej kontroly Slovenskej republiky prevezme Ministerstvo kontroly Slovenskej republiky a funkciu slovenskej komisie pre vedecké hodnosti ministerstvo školstva, mládeže a športu. Okrem toho na upravujú názvy niektorých ďalších ministerstiev.
V návrhu zákona sa upravuje pôsobnosť tých odvetvových hospodárskych ministerstiev, ktoré v súlade a programovým vyhlásením vlády budú v priebehu dvoch rokov zanikať a včleňovať na do nového ministerstva hospodárstva.
Taktiež na v tejto lohote posúdi možnosť zlúčenia ministerstva poľnohospodárstva a výživy a ministerstva lesného a vodného hospodárstva. Pôsobnosť na úseku farmaceutického priemyslu sa z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky prenáša na Ministerstvo priemyslu Slovenskej republiky vzhľadom na úzku nadväznosť farmaceutického priemyslu na chemický priemysel. Pokiaľ ide o drevospracujúci priemysel, ponecháva sa zatiaľ v pôsobnosti Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky, aj keď sa z návrhu tohto rezortu toto označenie vypúšťa.
Výkon štátnej úpravy vo veciach tlače a hromadných oznamovacích a informačných prostriedkov, ako aj cirkevných otázok sa ponecháva v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky s tým, že na úrovni vlády sa počíta a vytvorením príslušných poradných orgánov na čele a podpredsedom vlády. Navrhuje a zriadiť Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky, a to napriek tomu, že k očakávanej zmene čl. 7 ods. l písm a/ ústavného zákona o československej federácii nedošlo. podľa tohto ustanovenia patrí do výlučnej pôsobnosti ČSFR zahraničná politika, uzavieranie medzinárodných zmlúv, zastupovanie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných vzťahoch a rozhodovanie v otázkach vojny a mieru. Ministerstvo medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky bude svoju činnosť vykonávať tak, aby uvedenú výlučnú pôsobnosť federácie nenarušilo. Pôjde napríklad o prezentáciu Slovenska v širšom slova zmysle, o jeho pripravenosť v medzinárodnej spolupráci, o vzájomnú informovanosť s orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, o koordináciu rozvoja medzinárodných vzťahov na úrovni vlády slovenskej republiky.
Vládny návrh zohľadňuje zmenu ústavného zákona o československej federácii uzákonenú 19. júla 199O, ktorou bola pôsobnosť federácie združená v oblasti strojárstva, elektrotechniky a ťažby a spracovania rúd a magnezitu. Tieto úseky činnosti prejdú do pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Usiluje sa o úsporné vyjadrenie nákladnej náplne činnosti úloh ústredných orgánov. Nenahradzuje a nemôže nahradiť rad osobitných zákonov platných na jednotlivých úsekoch štátnej správy, ani nemôže upravovať podrobnosti a nahradzovať štatúty rezortov. Napriek tomu miera zovšeobecnenia nemôže byť všade rovnaká. U nových ministerstiev, ktorých pôsobnosť a činnosť sa neopiera o osobitné zákony, je potrebná ich postavenie upraviť širšie, i keď bez podrobností, ako u orgánov pôsobiacich celý rad rokov a opierajúcich na o zákony, ktorá platia na úseku nimi spravovanom.
Vládny návrh zákona nevypočítava podriadené organizácie najmä hospodárskeho charakteru, výskumné ústavy a podobne, a to už z toho dôvodu, že každá organizačná zmena v ich štruktúre by sa musela urobiť novelou zákona. Naproti tonu podriadenosť štátnych orgánov môže upravovať len zákon. Preto tieto orgány, napríklad inšpekcie, sa v návrhu zákona neuvádzajú.
Vážená Slovenská národná rada, vážené poslankyne, poslanci, spoločná správa výborov Slovenskej národnej rady nám bola doručená teraz, tesne pred schôdzou Slovenskej národnej rady, takže k návrhom v nej uvedeným môžem zaujať iba osobné stanovisko. Viaceré odporúčania sú zamerané na čiastkové vylepšenia, na prehĺbenie vládou predloženého návrhu. Možno s nimi vysloviť súhlas. Pokiaľ ide o inštituclonalna zavŕšilo štátnej starostlivosti o rozvoj vedy, o ktorom sa vo výboroch široko diskutovalo, vláda sa problamalikuu podrobilo zaoberala a jej názor je uvedený vo vládnom návrhu. Predpokladali iné, za úlohy Slovenskej konílaln pre vedecké hodnosti môže až do novej úpravy vedeckých hodnosti vykonávať komisia zložená z vedcov, ktorá by pôsobila na ministerstve školstva. Riešenie je navrhnuté v spoločnej správe. Znamená o jeden orgán viac. Celkový počet pracovníkov v ústredných orgánoch sa tým nemení.
Na rozdiel od stanoviska uvedeného v spoločnej správe k S 4 neodporúčam rozširovať názov ministera financií potrebné v názve tohto orgánu uvádzať aj jeho kompetenciu v oblasti cien, a to už aj vzhľadom na vývoj, ktorý smeruje stále k širšiemu okruhu voľne tvorených cien. Tá časť cenotvorby a cenovej kontroly, ktorá zostane v sfére štátnych orgánov, je plne pokrytá v znení ods. l a 2 ustanovenia. Doplnenie názvu by bolo nadbytočné. Taktiež neodporúčam vykonať zmeny §§ 8 a 14 a presúvať pôsobnosť v oblasti polygrafie a ministerstva priemyslu na ministerstvo kultúry. Tým by sa len prehĺbil odvetvový systém riadenia ekonomiky, ktorý chceme v krátkom čase opustiť. Návrh na úpravu textu S 17 ods. 2, týkajúci sa Ministerstva medzinárodných vzťahov, je vo svojom zámere správny. Slová "vytvárania podmienok" však treba z gramatických dôvodov vložiť pred slovo "zapojenia" a nie namiesto tohto slova.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na potrebu urýchleného konštituovania a pôsobenia najmä nových ústredných orgánov Štátnej správy odporúčam, aby ste predložený vládny návrh zákona Slovenokej národnej rady schválili.
Podpredseda SNR M. Zemko: Ďakujem podpredaedovi vlády pánovi Zászlósovi za odôvodnenie návrhu zákona. Prosím spoločného spravodajcu výborov Slovenskej národnej rady poslanca Milana Sečanského, aby predniesol spravodajskú správu.
Poslanec M. Sečánsky: Vážený pán predseda Slovenskej národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená vláda, milí hostia, myšlienka, aby sa vytvoril skutočne moderný demokratický štát, má zodpovedať nielen vytvorenie vyhovujúcej politickej štruktúry, ale aj vytvorenie takej štruktúry ústredných orgánov štátnej správy obidvoch republík českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorá by zodpovedala ich záujmoví. Za tým účelom bol na rokovanie slovenskej národnej rady a jej orgánov predložený vládny návrh zákona Slovenskej národnej rady o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, ktorý ste dostali ako tlač SNR č. l8.
Z politického hľadiska je predložený vládny návrh zákona akceptáciou zámerov Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v oblasti štátnej správy na všetkých úsekoch spoločenského života. Je aj zhodnotením a zobjektívnením vzťahov obidvoch republík v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Tento vládny návrh zákona treba považovať za významný politický krok v realizácii postupného prechodu štátnej správy z federácie na republiky. Preto vlády návrh zákona v plnom rozsahu zohľadňuje politické princípy, ktoré sa majú premietnuť v novom postavení ústredných organov štátnej správy Slovenskej republiky a jej funkcii.
Treba povedať, že aj spoločensko-hospodárska raforma a základe zmeny, ku ktorým má dôjsť v praxi riadenia ekonomiky, si budú podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky vyžadovať, aby sa novým spôsobom usporiadala hospodárska sféra, vlastnícke práva republiky k národnému majetku a aby sa vytvorila nová štruktúra ekonomických centrálnych orgánov. V rámci pôsobnosti republiky možno k nim zaradiť Ministerstvo pre hospodársku stratégiu Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky.
Predloženiu vládneho návrhu zákona orgánom Slovenskej národnej rady predchádzala široká odborná diskusia k vytvoreniu Štruktúry ústredných orgánov štátnej správy, predovšetkým k zriadeniu niektorých nových ministerstiev a Slovenského protimonopolného úradu.
Tento vládny návrh zákona s cieľom všestranného posúdenia vecnej a obsahovej stránky normatívnej právnej úpravy prorokovali všetky výbory Slovenskej národnej rady okrem mandátového a imunitného výboru, a to na svojich schôdzach v auguste tohoto roku a vyslovili s ním súhlas. Súčasne, ako to vyplýva z ich uznesení, odporučili Slovenskej národnej rade, aby ho schválila v predloženom znení B úpravami obsiahnutými v spoločnej správe výborov Slovenskej národnej rady, ktorú ste dostali ako tlač 18a. K tomuto treba zaujať stanovisko.