Federální shromáždění České a Slovenské Federativní Republiky 1992
VI. v. o.
1405
Vládny návrh
Zákon
z .......... 1992,
ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník, zrušuje zákon o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom /notársky poriadok/ a menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. § 47 ods. 2 sa vypúšťa. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2 a vypúšťa sa odkaz na odsek 2.
2. § 133 ods. 2 znie:
"/2/ Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanoví inak [Zákon č. ...../1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. Zákon ČNR č. ..../1992 Zb. o katastri nehnuteľností Českej republiky. Zákon SNR č. ..../1992 Zb. o katastri nehnuteľností Slovenskej republiky /katastrálny zákon/.].".
§ 19 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb.".
3. § 151b ods. 2 znie:
"/2/ Záložné právo vzniká, ak ide o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností.".
Odsek 6 sa vypúšťa.
4. V § 151o ods. 1 tretia veta znie:
"Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.".
5. V § 151p ods. 1 sa v prvej vete vypúšťajú slová "písomnou zmluvou". Druhá veta znie: "K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.".
6. § 151r sa vypúšťa.
7. § 460 ods. 2 sa vypúšťa a zrušuje sa číslovanie odsekov.
8. V § 463 ods. 1 druhá veta sa slová "štátnom notárstve" nahrádzajú slovami "súde".
9. V § 464 prvá veta sa slová "štátnym notárstvom" nahrádzajú slovom "súdom" a v druhej vete sa slová "štátne notárstvo" nahrádza slovom "súd".
10. V § 468 sa slová "štátneho notárstva" nahrádzajú slovom "súdu".
11. V § 471 ods. 1 a 2 sa slová "štátne notárstvo" nahrádzajú slovom "súd" a v § 471 ods. 2 sa slová "notárskeho poriadku" nahrádzajú slovami "Občianskeho súdneho poriadku".
12. V § 481 sa slová "štátne notárstvo" nahrádzajú slovom "súd".
13. V § 482 ods. 1 sa slová "štátnom notárstve" nahrádzajú slovom "súde".
14. V § 482 ods. 2, § 483 a 484 sa slová "štátne notárstvo" nahrádzajú slovom "súd".
15. V § 512 ods. 2 sa slovo "notárskej" nahrádza slovo "súdnej".
16. V § 568 sa vypúšťa odsek 2 a zrušuje sa číslovanie odsekov.
Druhá veta odseku 2 sa vkladá na záver odseku 1.
17. V § 588 sa vypúšťa odsek 2 a zrušuje sa číslovanie odsekov.
18. V § 603 ods. 2 druhá veta znie:
"Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkúpne právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností.".
Tretia veta sa vypúšťa.
19. V § 628 ods. 2 sa druhá veta vypúšťa.
20. V § 707 ods. 2 sa slová "štátne notárstvo" nahrádzajú slovom "súd".
21. V § 811 ods. 1 sa slová "záložná zmluva je registrovaná na štátnom notárstve" nahrádzajú slovami "záložné právo vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností.".
V odseku 2 sa slovo "notárskej" nahrádza slovom "súdnej ".
22. V § 711 ods. 1 sa dopĺňa o ďalšie písmeno, ktoré znie:
"i/ ak ide o byt osobitného určenia alebo o byt v dome osobitného určenia a nájomca nie je zdravotne postihnutá osoba."
Za odsek 3 sa vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"/4/ Ak ide o byt osobitného určenia alebo o byt v dome osobitného určenia, možno vypovedať nájom podľa odseku 1 len po predchádzajúcom súhlase toho, kto svojim nákladom takýto byt zriadil alebo jeho právneho nástupcu alebo súhlasu príslušného orgánu republiky, ktorý podľa zákonov národných rád uzavretie zmluvy o jeho nájme doporučil.".
Čl. II
Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov sa mení takto:
1. § 5 ods. 3 znie:
"/3/ Ak je predmetom dohody o vydaní veci nehnuteľnosť, použije sa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka.".
2. § 8 znie:
"K návrhu na vklad do katastra nehnuteľností je oprávnená osoba povinná predložiť príslušnému orgánu republiky [Zákon č. .../1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.".] doklad o odvedení súm uvedených v § 7, prípadne o tom, že sa uzavrela dohoda o splátkach.".
Čl. III
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách sa mení takto:
V § 5 ods. 3 druhá veta znie:
"Ak je predmetom dohody o vydaní veci nehnuteľnosť, použije sa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka.".
Čl. IV
Zákon č. 52/1966 Zb. o osobnom vlastníctve bytov v znení neskorších predpisov sa mení takto:
1. § 12 ods. 2 znie:
"/2/ Zmluva, jej zmeny a doplnky podliehajú vkladu do katastra nehnuteľností.".
2. V § 13 ods. 2 sa slová "štátnemu notárstvu" nahrádzajú slovami "príslušnému orgánu republiky [Zákon č. ... /1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.".]" a slová "registrácii zmluvy" sa nahrádzajú slovami "vkladu do katastra".
3. § 16 sa vypúšťa.
Čl. V
Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov sa mení takto:
1. V § 44 až 46 sa slová "notárstvo" a "štátne notárstvo" nahrádzajú slovom "súd".
2. V § 47 a 4 sa slová "notárstva" vypúšťajú.
Čl. VI
Zákon č. 528/1990 Zb. devízový zákon sa mení takto:
V § 31 ods. 2 písm. a/ sa slová "štátne notárstvo" nahrádzajú slovom "súd".
Čl. VII
Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník sa mení takto:
1. V § 297 ods. 2 prvá veta znie:
"Záložné právo vznikne vkladom do katastra nehnuteľností na základe návrhu vystaviteľa dlhopisov a vlastníka nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu.".
Druhá veta sa vypúšťa.
2. V § 483 ods. 3 druhá veta znie:
"Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností.".
3. V § 493 ods. 1 druhá veta znie:
"Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza vkladom do katastra nehnuteľností.".
Čl. VIII
Zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov sa mení takto:
V § 253 ods. 4 sa slovo "notárskej" nahrádza slovom "súdnej".
Čl. IX
Zákon č. 21/1992 Zb. o bankách sa mení takto:
§ 38 ods. 4 sa vypúšťa.
Čl. X
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku /stavebný poriadok/ sa mení takto:
V § III ods. 3 sa slová "štátnom notárstve" nahrádzajú slovom "súde".
Čl. XI
Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch sa mení takto:
1. V § 13 ods. 1 sa vypúšťajú slová "alebo štátne notárstvo".
2. V § 28 ods. 2 písm. b/ sa vypúšťajú slová "štátnymi notárstvami".
Čl. XII
/1/ Zrušuje sa zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom /notársky poriadok/ v znení neskorších predpisov.
/2/ Osobitné zákony stanovia, kto vykonáva činnosti patriace podľa doterajších predpisov do pôsobnosti štátnych notárstiev.
/3/ Okresný súd, v obvode ktorého pôsobilo štátne notárstvo prevezme dňom účinnosti tohto zákona spisy, písomnosti, predmety úschovy, evidenčné pomôcky a úradné pečiatky štátneho notárstva, pokiaľ osobitný zákon neustanoví inak.
/4/ Zrušuje sa vládne nariadenie č. 15/1953 Zb. o overovaní listín a podpisov na listinách národnými výbormi.
Čl. XIII
Tento zákon nadobúda účinnosť .........
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Inštitúcia notára bola v kultúrne vyspelých krajinách známa už v staroveku. Išlo o slobodné povolanie s určitými známkami oficiality, ťažiskom ktorého bolo vyhotovovanie a úschova listín. Jeho charakter sa v priebehu stáročí v podstate nemenil. Československá republika po svojom vzniku v roku 1918 recipoval a právne normy upravujúce notárstvo. V českých krajinách platil notársky poriadok r. z. 71/1871 a na Slovensku uh. zák. článok XXXIV z r. 1874 v znení uh. zák. článku VII z r. 1886. Okrem spisovenia listín, overovania a osvedčovania právne významných skutočností bolo pre notárov v čom čase charakteristické, že vykonávali i funkciu pomocného súdneho orgánu (súdny komisariát). Takáto konštrukcia inštitúcie notárstva najlepšie vyhovovala trhovému mechanizmu a dominantnému postaveniu súkromného vlastníctva, ktoré boli pre prvú republiku typické.
Po februári 1948 sa museli i notárstva po stránke politickej a ekonomickej prispôsobiť vtedajším spoločenským pomerom. Od schválenia zák. č. 201/1949 Zb. notárstvo strácalo charakter slobodného povolania a svoju podnikateľskú podstatu. Nastal posun v ťažisku pôsobnosti notárov smerom od individuálnej právnej pomoci k ich poštátneniu. Tento proces bol završený prijatím zákona č. 116/1951 Zb. Notárstvo sa tak stalo štátnym úradom a notári štátnymi zamestnancami. S obmedzovaním ekonomickej nezávislosti notárov bola obmedzovaná zároveň i ich stavovská autonómia. Po organizačnej stránke boli notárstva podriadené súdom. Tým sa vytvorili predpoklady pre presun činností typických pre orgány s rozhodovacou právomocou (najmä súdy) na notárstva. Išlo hlavne o rozhodovanie v dedičských veciach, vyrubovanie notárstkych poplatkov, rozhodovanie v niektorých druhoch úschov a neskôr i registrácia zmlúv o prevode nehnuteľností, umorovanie listín a výkon rozhodnutia predajom nahnuteľností.
Jednou z najdôležitejších celospoločenských úloh súčasného obdobia je rozsiahla privatizácia. Uskutočňovaná zmena charakteru vlastníctva vyžaduje nastolenie prísneho trhového mechanizmu. Z väzby ekonomiky na právny poriadok vyplýva nevyhnutnosť prispôsobiť aj inštitúciu notárov novým ekonomickým pomerom tak, aby mohli účinne napomáhať ich rozvoj a zároveň lepšie ako doteraz plnili požiadavky občanov na poskytovanie právnych služieb.
Zrušenie štátneho notárstva, jeho odštátnenie a obnovenie notárstva tzv. latinského typu vychádzajúceho z rímskej právnej kultúry, bude mať za následok premenu štátneho orgánu v notára ako nezávislého nositeľa verejného úradu. Štátu zanikne povinnosť platiť mzdu notárom, ich zamestnancom, starať sa o ich výchovu i niesť bezprostrednú zodpovednosť za činnosť notárstva. Na druhej strane bude činnosť nezávislého notára zdrojom finančných príjmov štátu prostredníctvom daní. Naďalej však zostane ingerencia štátu pri menovaní notárov, určovaní ich počtu a obvodov. Vrchný dohľad nad činnosťou notára zostane zachovaný ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Pri výkone tzv. súdneho komisára v dedičských veciach bude dozor patriť i súdom. V ostatnej svojej činnosti však bude dozorovú funkciu plniť autonómny stavovský orgán notárov - notárska komora.
Doterajšia činnosť notárstiev prevážne rozhodovacieho charakteru, výkon ktorej je nezlučiteľný so slobodným povolaním notára, bude prenesená na iné orgány. Pôjde predovšetkým o súdy, ktoré prevezmú rozhodovaciu činnosť v dedičských veciach, pri umorení listín a tzv. rozhodovacie úschovy, daňové úrady na ktoré prejde pôsobnosť vyrubovania daní z dedičstva, darovania a nadobudnutia nehnuteľností, orgány evidencie nehnuteľností (katastrálne úrady), ktoré budú rozhodovať o vklade právnych vzťahov zo zmlúv do katastra.
Osobitná časť
k Čl. I - XI.
Proces privatizácie štátnych notárstiev vyžaduje rozsiahlu zmenu nášho právneho poriadku. K splneniu tohto cieľa je potrebná nielen príprava federálnych a republikových zákonov a nadobudnutie ich účinnosti v rovnakom okamžiku, ale aj zasúladenie iných zákonov ktoré s činnosťou doterajších štátnych notárstiev počítali. Z tohto dôvodu sa navrhuje čiastková novelizácia Občianskeho zákonníka niektorých reštitučných zákonov, zákona o osobnom vlastníctve bytov, zákona o medzinárodnom práve, súkromnom a procesnom, devízového zákona, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, zákona o bankách, Stavebného poriadku a zákona o súdoch a sudcoch.
Zrušenie štátnych notárstiev týmto zákonom, znovuzavedenie intabulačného princípu, ktorý má nahradiť doterajšiu registráciu zmlúv pripravovaným zákonom o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú zmenu niektorých ustanovení zákonov uvedených v označených článkoch zákona.
Zmena navrhovaná v bode 22 čl. I je nevyhnutá, pretože spoločnosť musí poskytnúť právnu ochranu v súvislosti s nájmom bytov zdravotne postihnutým osobám.
k Čl. XII.
Tento článok obsahuje zrušovacie ustanovenie a upravuje technické zabezpečenie prechodu agendy zo štátnych notárstiev na súdy.
k Čl. XIII.
Účinnosť zákona je potrebné zosúladiť s ostatnými právnymi predpismi umožňujúcim privatizáciu štátnych notárstiev.
Finančný dopad
Finančný dopad privatizácie štátnych notárstiev je spracovaný v návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, ktorý sa predkladá spolu s týmto návrhom zákona. Samotným zrušením štátnych notárstiev dôjde k úspore výdavkov zo štátneho rozpočtu určených na ich činnosť. Treba však tento dopad posudzovať v súvislosti s ostatnými zákonmi, ktoré umožnia privatizáciu, najmä prenesením niektorých činností na súdy, ktoré si vyžiada určité i keď nevýrazné zvyšenie počtu pracovníkov súdov. V súhrne zrušenie štátnych notárstiev prinesie úspory výdavkov zo štátneho rozpočtu, ako aj nižšie nároky na počet pracovníkov rezortu justície.
V Prahe 10. marca 1992
Predseda vlády ČSFR:
Čalfa v. r.
Podpredseda vlády ČSFR:
Rychetský v. r.