To všetko, vážené poslankyne, vážení
poslanci, využíva alebo zneužíva značná
časť našich spoluobčanov. Bol by som nepresný,
keby som chcel súčasný stav kriminality pripisovať
na konto uvedených hľadísk. Nie je možné
opomenúť, že nová ekonomická, a
tým aj sociálna situácia zohráva významnú,
a snáď nepreženiem, keď poviem, rozhodujúcu
úlohu. Nepopieram tým deformáciu výchovy,
duchovnú aj vzdelanostnú devastáciu predchádzajúcich
rokov, ale aj možnosť slobodnejšieho prejavu názorov,
jednaní a odporu.
Nejde teraz o to, aby som sa pokúšal o nejaké
kriminologické a sociologické analýzy a závery.
Je to len upozornenie na potrebu prevencie všetkými
prostriedkami vrátane legislatívnych, trestno-právnych.
Z toho vyplýva aj záver o nevyhnuteľnosti istého
stupňa kriminalizácie a penalizácie.
Určite sa vo verejnosti, medzi svojimi voličmi,
stretávate a stretnete i po prijatí tohto zákona
s názormi, že v období, keď hovoríme
o rozvoji demokracie, sa príliš všetko znovu
kriminalizuje a že sa dostávame alebo vraciame späť
do doby pred niekoľkými rokmi.
Je treba však vedieť, že život je taký,
ako ho poznáme, že aj zákonodarca a zákonodarstvo
musí reagovať na tie javy, ktoré je treba nevyhnutne
upraviť a nielen upraviť, ale aj náležito,
adekvátne, primerane a podľa možností
spravodlivo sankcionovať.
Ďalší dôvod, ktorý nás vedie
k tomu, že sme pristúpili k práci na novelizácii,
je treba vidieť v tom, že aj Listina základných
ľudských práv a slobôd nám prikazuje
určité skutočnosti novo posúdiť,
zvážiť a synchronizovať so základnými
myšlienkami a základnými ustanoveniami i duchom
tohto významného ústavného, vôbec
zákonodarného prameňa.
Ako spoločný spravodajca chcem ešte s vaším
dovolením upozorniť na niektoré najzávažnejšie
otázky, ktoré je treba náležito zvážiť
a posúdiť.
Po prvé - chcem informovať, že z výborov
Českej národnej rady a Slovenskej národnej
rady, ako aj z branno-bezpečnostných a sociálno-kultúrnych
výborov Federálneho zhromaždenia došlo
okolo 20 pripomienok k novele trestného zákona.
Ústavnoprávne výbory sa všetkými
návrhmi zaoberali. Dá sa povedať, že aj
všetky buď v podobe, ktorú výbory ponúkli
alebo v určitej zmenenej formulácii prijali a predkladajú
ich snemovniam.
Po druhé - v diskusii v ústavnoprávnych výboroch
vznikol návrh na novú úpravu jednej z principiálnych
otázok podmienok trestnej zodpovednosti a to zmenou ods.
2, resp. jeho vypustením v § 12 trestného zákona.
Je všeobecne známe, že okrem veku sa pre uplatnenie
trestnej zodpovednosti vyžaduje či predpokladá
aj určitá kvalita rozumovej a vôľovej
spôsobilosti. Terajšia úprava citovaného
odstavca tento princíp obchádza, je možno dokonca
povedať - ignoruje. Keď sa totiž niekto uvedie
do stavu nepríčetnosti, či už z nedbalosti,
pod vplyvom návykovej látky, je trestne zodpovedný,
aj keď je nepríčetný, ako keby bol príčetný.
Je tu právna fikcia, ktorá zakladá trestnú
zodpovednosť bez ohľadu na to, že sa jedná
o človeka, ktorý nie je príčetný.
Je to mimoriadne závažná otázka, ktorá
je predmetom pozornosti nielen kriminológie, teórie
trestného práva, ale predovšetkým psychológie,
psychiatrie a iných biologických a lekárskych
vied a je nevyhnutné sa s touto otázkou aj dnes
na našom rokovaní vysporiadať.
Mám teda povinnosť informovať vás o tejto
fundamentálnej otázke a zaujať s vašim
dovolením i osobné stanovisko k nej.
Ústavnoprávne výbory odporúčajú
prijať tento návrh, ktorý bol prednesený
v ústavnoprávnych výboroch.
Prakticky to teda znamená, že osoba - podľa tohto
návrhu - ktorá sa privedie do stavu nepríčetnosti
použitím návykovej látky, to znamená
alkoholu alebo akýchkoľvek návykových
preparátov a látok, a spácha trestným
zákonom definovaný čin, by nemala byť
trestaná, a to z toho dôvodu, že čin
spáchala v stave nepríčetnosti. Nechcem robiť,
a ani si to nedovolím, výklad tohto problému,
akým spôsobom sa zisťuje nepríčetnosť,
aký je spôsob dokazovania tejto skutočnosti,
tohto faktu, ktorý sa viaže na určitú
konkrétnu osobu.
Opakujem, okolo tejto otázky sa vedú a viedli sa
už dávno predtým, pred desaťročiami,
ba storočiami diskusie vo svetovej literatúre a
vedú sa dlhoročné vedecké spory o
tomto probléme.
Sú názory, ktoré podporujú veľmi
jednoznačne takúto úpravu, ale sú
aj názory, ktoré odmietajú akúsi liberalizáciu
trestnej zodpovednosti.
Nebudem sa týmito otázkami zaoberať. Patrí
to na seminár. Chcem len zdôrazniť, že
princípy zodpovednosti majú mať svoju kvalitu
a nie je možné ich takto účelovo definovať.
Na druhej strane je pochopiteľné stanovisko, že
nemôže obstáť bez povšimnutia tak
závažný následok, ktorý by prakticky
za iných skutočností, keby tu neabsentovala
táto náležitosť, táto spôsobilosť,
ktorá spočíva v nedostatku, resp. vo vážnom
narušení vôľovej aj rozumovej stránky,
bol kvalifikovaný ako trestný čin. Môže
to byť napríklad vražda, môže to byť
lúpež, môže to byť čokoľvek
iného.
Z toho dôvodu ústavnoprávne výbory
odporúčajú takú úpravu, ktorá
je známa. V našom trestnom zákonodarstve i
za prvej republiky sa o týchto otázkach veľa
písalo a táto skutočnosť bola upravená
v zákone z roku 1950. To je dôvod na novú
skutkovú podstatu trestného činu opilstva.
Keď som pri názve tejto skutkovej podstaty opilstva
a poznáme to z predchádzajúcej právnej
úpravy opilstva § 201 - nemala by to byť identická
skutková podstata. Sám mám pochybnosti, a
bolo by potrebné ešte zvážiť, či
je celkom šťastný tento názov - opilstvo.
Pretože opilstvo sa viaže na požitie alkoholického
nápoja. A aj dnešná právna úprava
§ 201 počíta s určitým stavom,
ktorým je nepríčetnosť ale aj po požití
inej návykovej látky, napríklad psychotropné
látky. Takže myslím si, ešte zvážme,
či by tento názov skutkovej podstaty nemal byť
tak formulovaný, aby náležito odrážal
aj samotný proces vzniku stavu nepríčetnosti.
Takáto formulácia bola - už som o tom hovoril
- v zákone z roku 1950. Rozdiel je len vo formulácii,
pretože vtedy sa to viazalo na alkohol a ďalší
rozdiel je v sankcii, pretože vtedy bola sankcia, poviem
to celkom lapidárne, 0 až 5 rokov, teraz v tomto návrhu
je sankcia 3 až 8 rokov. To znamená, že by fakticky
podľa tejto skutkovej podstaty bol trestne zodpovedný
človek, ktorý sa uviedol do stavu nepríčetnosti.
Nebol by trestaný za ten trestný čin, ktorý
spáchal. To ale znamená, že pokiaľ by
spáchal v stave nepríčetnosti nejaký
trestný čin, ktorý je miernejšie trestaný,
napríklad tromi rokmi, tak potom by sa neuplatnila táto
sankcia 3 až 8 rokov, ale tá sankcia, ktorá
prináleží tej skutkovej podstate, ktorá
bola naplnená.
Pochopiteľne sa v praxi vyskytujú aj také príklady,
že sa niekto napije alkoholu na guráž. Nazýva
sa to v psychiatrickej literatúre acio liberali in causa.
U nás sa tento trestný čin nazýva
aj ako delikt, ktorý má svoj špeciálny
názov a preto tento trestný čin nie je potom
pojatý do tejto skutkovej podstaty, ktorá je určitým
spôsobom liberalizovaná, ale takýto páchateľ
je potrestaný presne podľa tej skutkovej podstaty,
ktorej znaky naplnil. Takže, keď sa niekto opil, a povedzme
to celkom zjednodušene, bol tak opitý, že nevedel
čo robí, ale predtým si uvedomoval, že
pije preto, aby s ľahším srdcom spôsobil
ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
tak v tom prípade je trestaný podľa tej skutkovej
podstaty, ktorú naplnil. To znamená, skutkovú
podstatu vraždy alebo ublíženie na zdraví
alebo nejaký iný trestný čin.
To je podľa môjho názoru najdôležitejšia
otázka, ktorá prelamuje dnešnú koncepciu
trestnej zodpovednosti a ktorú je potrebné náležito
zvážiť. Osobne ju odporúčam a myslím,
že hovorím menom ďalšieho spravodajcu a
je tu aj stanovisko ústavnoprávneho výboru,
aby sme túto koncepciu prijali.
Ešte je tu zmienka o rozsahu úpravy zvláštnej
časti trestného zákona, pretože to bola
problematika, ktorá patrí do všeobecnej časti
Trestného zákona. Ide zhruba o dvadsať úprav.
Reagoval na to v úvode pán podpredseda, že
ide o také trestné činy, ktoré priamo
súvisia jednak s odstránením administratívno-direktívneho
riadenia národného hospodárstva a nastupuje
tu úplne nový ekonomický systém, ktorý
so sebou prináša nové javy, nové fenomény,
nové problémy a na to aj trestné zákonodarstvo
náležitým spôsobom, podľa môjho
názoru, reaguje v návrhu tými skutkovými
podstatami, ktoré by mali eliminovať, resp. preventívne
pôsobiť na to, aby sa nerozširovali trestné
činy, ktoré sú nežiadúce pre
normálny úspešný rozvoj ekonomiky a
fungovanie nového ekonomického systému.
V úprave trestného zákonodarstva - na to
by som si dovolil tiež upozorniť - dochádza aj
k úprave niektorých trestných sankcií,
a to zvlášť, že sa v niektorých prípadoch
rozširuje trestná sankcia o peňažný
trest a o prepadnutie majetku v prípadoch, kde je to opodstatnené
ziskuchtivosťou alebo inou motiváciou, ktorá
súvisí s touto kvalitou. Potom to je úprava
sankcií smerom dolu pri niektorých trestných
činoch - ako sa ukázalo v praxi - nie vždy
môžu súdy náležito brať do
úvahy závažné skutočnosti pri
ukladaní sankcií, pretože horná hranica
takéhoto trestu je napríklad 3 roky a uloženie
podmienečného trestu nie je možné je
možné. Ale na druhej strane tento návrh zákona
predpokladá aj zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby. Ale v niektorých prípadoch aj hornej hranice
trestnej sadzby, a to aj v takých prípadoch, ktoré
si zasluhujú pozornosť aj z tohto hľadiska, to
znamená, hlavne v prípadoch, keď sa jedná
o obzvlášť priťažujúce okolnosti,
ktoré sa prejavujú, napríklad spolčovanie,
zhlukovanie, organizovaný zločin atď.
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, prosím vás o prepáčenie,
že som možno hovoril dlhšie o niektorých
otázkach, ale považoval som za potrebné sa
k nim vyjadriť práve s ohľadom na závažnosť
tohto princípu, ktorý som uviedol ako jediný,
a bol by som toho názoru, aby sme návrh, ktorý
predložili ústavnoprávne výbory podporili.
Návrh znie tak, ako je obsiahnutý v návrhu
ústavnoprávnych výborov k vládnemu
návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa
trestný zákon - tlač č. 1002. Odporúčame
ho schváliť v predloženom znení. Ďakujem
za pozornosť.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji poslanci Čičovi
za jeho zpravodajskou zprávu. nyní prosím
zpravodaje Sněmovny národů poslance Oleje,
aby přednesl svou zprávu.
Společný zpravodaj výborů SN J. Olej:
Vážené dámy, vážení
páni, východiská navrhovanej úpravy
a novely Trestného zákona ste počuli vo vystúpení
navrhovateľa ako aj spoločného spravodajcu
Snemovne ľudu. Ja sa zameriam výlučne na pripomienky,
ktoré prišli z jednotlivých výborov,
ktorým bola tlač prikázaná, prípadne
na pripomienky, ktoré nám dali národné
rady.
Tlač bola prikázaná výborom branno-bezpečnostným,
ako aj výborom sociálnym a kultúrnym Federálneho
zhromaždenia a tiež sa k nemu vyjadrovala Česká
národná rada a Slovenská národná
rada cez svoje ústavnoprávne výbory.
Stanovisko ústavnoprávneho výboru Slovenskej
národnej rady bolo také, že poslanci, členovia
tohto výboru, nemali dostatok času, aby sa zoznámili
s týmto materiálom, a preto k nemu nezaujali žiadne
stanovisko.
Česká národná rada dala rozsiahle
stanovisko s rôznymi vecnými názormi, ktoré
sa týkajú predovšetkým rozšírenia
sankcií, prípadne úpravy sankcií pri
jednotlivých skutkových podstatách. Tieto
návrhy boli akceptované ako ústavnoprávnym
výborom, tak aj navrhovateľom a odrazili sa potom
v tlači, ktorú ste dostali ako návrh výborov
ústavnoprávnych č. 1064. Na podnet ústavnoprávneho
výboru Českej národnej rady bola formulovaná
aj nová skutková podstata, o ktorej sa zmienil aj
pán podpredseda za navrhovateľa, a to je skutková
podstata uvedená v bode 47 § 257a) - poškodenie
alebo zneužitie záznamu na nosiči informácií.
Z branno-bezpečnostných výborov sme dostali
pripomienky k paragrafom 196 a 198, teda násilie proti
skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, ako aj hanobenie
národa, rasy a presvedčenia s tým, že
bolo odporučené, aby bola prijatá a zaradená
do návrhu nová skutková podstata podnecovania
k národnostnej a rasovej nenávisti. Obdobný
návrh vyplynul aj z výborov sociálnych a
kultúrnych. Ústavnoprávne výbory ako
aj navrhovateľ akceptovali návrhy týchto výborov.
Výbory sociálne a kultúrne dali tiež
rozsiahly zoznam vecných pripomienok k predloženému
návrhu. Väčšia časť týchto
pripomienok bola akceptovaná. Je treba zvážiť,
i keď ústavnoprávne výbory odmietli
návrh, aby sa namiesto pojmu "intrigy" užíval
pojem "machinácie". Vychádza sa aj z dosť
ťažkého prekladu špeciálneho pojmu
"intrigy" do slovenčiny. Aby tento pojem bol
jednotný, výbory navrhli použiť pojem
"machinácie".
Čo nebolo akceptované z návrhov sociálnych
a kultúrnych výborov Federálneho zhromaždenia,
to boli návrhy na úpravu § 205 - ohrozenie
mravnosti, kde predovšetkým návrh smeroval
proti rozširovaniu a propagácii tvrdej pornografie
a rôznych sexuálnych zvráteností. Členovia
ústavnoprávnych výborov sa domnievajú,
že aj súčasná právna úprava,
ktorá teraz existuje, je dostačujúca k tomu,
aby tieto veci boli náležito postihnuté.
Obdobne bol návrh upraviť inak, než je to v návrhu
predkladanom vládou, § 203 - týranie zvierat,
predovšetkým v odseku 2, kde sa hovorí o utýraní
zvieraťa na mieste verejnom alebo prístupnom verejnosti.
Návrh sociálnych výborov znel, aby táto
podmienka, že sa jedná o utýranie zvieraťa
na mieste prístupnom verejnosti alebo na verejnom mieste,
odpadla a stačilo by samotné znenie, že kto
utýra zviera, bude potrestaný. Po dosť dlhej
diskusii v ústavnoprávnych výboroch členovia
týchto výborov podporili návrh, ktorý
spracovala vláda ako navrhovateľ.
Toľko z návrhov, ktoré boli predložené
jednotlivými výbormi Federálneho zhromaždenia,
ako aj Českej národnej rady prípadne Slovenskej
národnej rady cez ich ústavnoprávne výbory.
Návrhy, ktoré boli akceptované, sa potom
odrazili v tejto spoločnej správe a sú uvedené
v zvláštnych bodoch pod číslami 1, 11,
15, 16, 21, 23, 29 - 32 a 47.
Ako spoločný spravodajca Snemovne národov
odporúčam Snemovni národov prijať novelu
Trestného zákona v znení tlače č.
1064.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Děkuji zpravodaji
poslanci Olejovi. Po výkladu příslušného
člena vlády a pověřených zpravodajů
můžeme přistoupit k rozpravě. Prosím
poslance, kteří se hlásí do rozpravy,
aby tak učinili písemně. Vzhledem k tomu,
že zatím nikdo z přihlášených
poslanců se nepřihlásil, že chce mluvit
jménem klubu, budu dávat slovo poslancům
tak, jak se hlásili. Jako první je přihlášen
poslanec Hubálek. Uděluji mu slovo.
Poslanec SL B. Hubálek: Pane předsedající,
dámy a pánové, k projednávané
novele trestního zákona jsem si dovolil vám
nechat rozdat 6. prosince návrh k paragrafům 260
a 261 platného trestního zákona. Tento návrh
je velmi jednoduchý. Tím, že je jednoduchý,
dává sice možnost k diskusi, že by třeba
se mohl obšírněji rozvést. Já
se domnívám - jde o vyjádření
v dosavadním textu, kde se vzpomíná fašismu
bez bližší specifikace - že je každému
jasné, co znamená doplnění návrhu
o čárku za slovem fašismus a zařazení
slova komunismus. Proto jsem rozdal ten návrh, abyste se
s ním všichni, kdo máte zájem, mohli
seznámit, abych nečerpal náš čas
vysvětlováním věcí dá
se říci samozřejmých.
Mluvím současně jménem poslance Bajnoka,
Batty, Kloknera, Kukučky, Kvasničky a Molnára.
To bylo jen několik lidí, nechtěl jsem obtěžovat
víc, nakonec o názoru ostatních rozhodne
hlasování.
Pro dodržení formálního postupu pro
záznam, který předám i písemně,
čtu požadovanou změnu a ta by se týkala
nadpisu dvou paragrafů, a sice "podpora a propagace
fašismu, komunismu a podobného hnutí".
V § 260 pouze do odst. 1 dát znění "Kdo
podporuje nebo propaguje fašismus, komunismus nebo jiné
podobné hnutí, které směřuje
k potlačování práv a svobod občanů,
nebo hlásá národnostní, rasovou nebo
náboženskou zášť, bude potrestán
odnětím svobody na jeden rok až pět
let." To je text článku, text odpovídá
trestům za propagaci fašismu a jiného násilí,
které tady bylo pácháno.
Navrhovaný text pro § 261: "Kdo veřejně
projevuje sympatie k fašismu, komunismu nebo k jinému
podobnému hnutí, uvedenému v § 260,
bude potrestán odnětím svobody na 6 měsíců
až 3 léta."
Zdůvodnění nebudu říkat, bylo
by to nošením slov do Atén, dřeva do
lesa. Žádám o vaši podporu při
hlasování. Děkuji za pozornost.
Předsedající první místopředseda
FS Z. Jičínský: Jako druhý je přihlášen
poslanec Pohanka, připraví se poslanec Sokol.
Poslanec SL M. Pohanka: Pane předsedající,
dámy a pánové, když uváděl
pan akademik Čič tuto novelu, projevil obavu, že
bychom mohli být vystaveni kritice ze strany veřejnosti,
že všechno příliš kriminalizujeme
a že je to v rozporu s požadavkem liberalizace a uplatňování
demokratických zásad a svobod v zemi. Já
se spíš obávám, že jsme vystaveni
kritice, že ve formě trestního zákona
i po této novelizaci nedáme k dispozici dostatečně
účinný nástroj ke zvládnutí
vzestupu kriminality. Dostáváme dopisy, petice,
jsme svědky volání po obnovení trestu
smrti, jak o tom byla zmínka. Domnívám se,
že se tu projevuje i neinformovanost části
veřejnosti o tom, že i kdyby byl znovu trest smrti
zaveden, že by se vrahů z Leopoldova netýkal:
spětná účinnost zákona, zejména
trestního, je vyloučena.
V souvislosti s tím je v tisku a ve sdělovacích
prostředcích věc diskutována, připomínají
se argumenty, které vedly ke zrušení trestu
smrti. Snad by bylo možno jako aktuální věc,
která nebyla tak příliš opakována,
upozornit na to, že i britská justice, která
je považována za velmi seriózní, se
dopustila řady justičních omylů, jak
právě v posledních dnech vychází
najevo, když byl zproštěn viny jakýsi
Winston Silbot a další jeho údajní spolupachatelé.
To jsou další tři, kteří byli
nespravedlivě odsouzeni, před tím Wilfordská
čtyřka, Birminghamská šestka, v posledních
několika letech 13 lidí jen ve Velké Británii
odsouzeno k nejvyššímu trestu v důsledku
justičního omylu. To na okraj.
Chci tímto úvodem přejít k pochybnosti
o tom, zda je vhodná chvíle, abychom právě
této novelizace využili pro praktické zmírnění
trestnosti úmyslných trestných činů
páchaných pod vlivem návykových látek,
zejména alkoholu.
Je třeba si uvědomit, že změna takového
závažného základního zákona
by měla být připravována s rozvahou
a dostatečným klidem a že v tomto případě
došlo k tomu, že je ve zpravodajské zprávě
doporučeno vypustit druhý odstavec § 12 a udělat
příslušnou změnu také dál
ve zvláštní části zavedením
§ 201a, až při projednávání
v ústavně právních výborech.
Nikdo před tím se o tom nezmínil v žádném
výboru ani v národních radách a návrh
neodpovídá koncepci, s jakou byl zákon vládou
připravován. Tak by snadno i po formální
stránce mohlo dojít k nedůslednosti. Např.
upozorňuji na to, že není současně
měněno ustanovení § 32 odst. 1, které
vylučuje jakékoliv zmírnění
pohledu na trestnost pachatelů, kteří se
dopustili činu v částečně zmenšené
příčetnosti pod vlivem návykových
látek, které zaviněně požili.
Považoval bych to za nesoulad s navrhovanou úpravou,
asi by se tam měla udělat změna.
Domnívám se, že i když teorie většinou
považuje toto navrhované řešení
za čistší, že čisté stejně
není, protože je nedůsledné. Když
omezíme trestnost za nejtěžší trestné
činy na sazbu od 3 do 8 let, pak ponecháváme
podle této úpravy nezměněnou trestnost
u trestných činů ohrožených sazbou
mírnější. Asi se spoléhá
na praxi, že v rámci sazeb se bude mírněji
soudit.
Je samozřejmě pravda, že za úmyslné
trestné činy spáchané v úplné
nepříčetnosti v důsledku požití
návykové látky, je pachatel odsuzován
svým způsobem nespravedlivě, protože
nebyl při vědomí, a přesto je brán
k plné trestní odpovědnosti. Vychází
se z jakési nedbalosti, kterou se do této nepříčetnosti
sám přivedl. Přitom často zná
svoje vlastnosti a ví, že ztráta sebekontroly
po požití návykové látky u něho
uvolňuje agresivitu, sadismus, pedofilii a podobné
sklony. Můžeme vzpomenout na příklad
z Bulovky, kde se snad všechny tyto tři úchylky
projevily, kde byl nějak pohlavně zneužit,
znásilněn a potom usmrcen kojenec. Pachatel, který
nejdřív pro sebe žádal trest smrti,
činu litoval a byl odsouzen podstatně mírněji.
Po této úpravě by byl ohrožen pouze
sazbou od 3 do 8 let, přísnější
trest by mu nemohl být vyměřen.
Je třeba zvážit - nárůst trestné
činnosti pod vlivem alkoholu, a to závažné
agresivní povahy, i sexuální. Zřejmě
bude docházet ke vzrůstání trestné
činnosti pod vlivem drog. Je třeba zvážit,
že by asi nebyla vhodná chvíle, aby právě
nyní se tímto způsobem koncipovalo zmírnění,
i když by v praxi možná nedopadlo tak výrazně,
postihu této trestné činnosti. Kromě
toho by vznikly potíže při dokazování,
které dnes nejsou. Bylo by třeba dokazovat stav
úplné nepříčetnosti, nebo popřípadě
vyvracet, protože ten by byl podmínkou privilegované
mírnější trestnosti za objektivně
závažné úmyslné trestné
činy nebo prokazovat napití na kuráž
v případech, kdy někdo spáchal sice
čin v úplné příčetnosti,
ale předem s tím počítal. Nemusel
pít přímo na kuráž, pro konkrétní
případ, ale mohl mít averzi vůči
konkrétní osobě a těmito myšlenkami
se mohl zabývat už dříve a alkohol nebo
návyková látka, mohly uvolnit zbytek jeho
zábran.
Doporučoval bych zvážit tuto věc podobně
jako pan akademik Čič. Spíš se kloním
k názoru, že by bylo vhodné se změnou
koncepce počkat až do nového trestního
zákona, který se připravuje. Zatím
ještě vystačit se zaběhnutou praxí,
která se v tom směru osvědčila od
r. 1960 a která v žádném směru
nezvýhodňuje toho, kdo se trestné činnosti
dopustil pod vlivem návykové látky.
Podávám návrh k bodu 1 zpravodajské
zprávy, kterým se v ustanovení § 12
vypouští odst. 2, aby se nevypustil a k bodu 32, kterým
se do zákona vkládá § 201a o trestném
činu opilství, aby se tam nevkládal. Pokud
by tento můj pozměňovací návrh,
který se kloní k původní vládní
předloze nebyl přijat, bude třeba doplnit
bod 1 zpravodajské zprávy slovy: "a ruší
se číslování odstavců".
To je úprava redakční.