Předseda FS A. Dubček: Myslím, že by
podľa rokovacieho poriadku bolo správne najskôr
rozhodnúť o tom, aby sme to zaradili do programu.
Čiže chápem to tak, že tento problém
je možné riešiť na tejto schôdzi tým,
že sa návrh predloží výborom a
môžeme to zajtra prerokúvať, pokiaľ
to Federálne zhromaždenie odsúhlasí.
Myslím, že to by bol správny postup. Nemali
by sme to pri takej závažnej otázke prerokovávať
bez akejkoľvek prípravy. Osobne si myslím,
že keď toto stanovisko dnes budú mať zahraničné
výbory, nič nebráni tomu, aby Federálne
zhromaždenie zajtra tento bod prerokovalo a prijalo k tomu
stanovisko, pokiaľ sa rozhodne. Tým by bolo splnené
i to, o čo pánu Kroupovi ide, aby tento problém
bol prerokovaný na tejto 11. spoločnej schôdzi
Snemovne ľudu a Snemovne národov. Je to tak, pán
Kroupa, dobre som tomu rozumel? Čiže zaradiť
do tohto programu a tým pádom, aby sa dodržalo
to, o čom bola reč, to je rozšíriť
program o bod, ktorý ste navrhli. Súhlasili by ste
s tým, keď nechám o tomto návrhu hlasovať,
aby o tento bod bol rozšírený program 11. spoločnej
schôdze tak, ako to bolo v prípade návrhu,
ktorý predniesol pán poslanec Benda a iní
poslanci, ktorí návrh pána Bendu podporili?
Ak pán poslanec Kroupa trvá na tom, aby sa o tom
hlasovalo, som pripravený nechať o vašom návrhu
hlasovať.
Poslanec SL D. Kroupa: Prosím, abychom hlasovali o zařazení
na program jednání.
Předseda FS A. Dubček: Prosím vás,
formulujte presnejšie.
Poslanec SL D. Kroupa: Prosím, abychom zařadili
na dnešní jednání vystoupení
poslance Suchánka.
Předseda FS A. Dubček: Navrhnite bod programu, ktorý
máme zaradiť na rokovanie.
Poslanec SL D. Kroupa: Vyslání jednotek do pobaltských
republik v Sovětském svazu. (Veselost.) Zařadit
stanovisko Federálního shromáždění
k vyslání jednotek do pobaltských republik.
(Hluk.)
Předseda FS A. Dubček: Ďakujem pánu
poslancovi Kroupovi. O tomto návrhu nechám hlasovať,
aby bol zaradený ako bod do spoločnej schôdze
Snemovne ľudu a Snemovne národov. Nechám hlasovať
v Snemovni národov.
Kto je za tento návrh, nech zdvihne ruku. (Čtyřicet
sedm.) Štyridsaťsedem.
Kto je proti? (Dvacet jedna.) Dvadsaťjeden.
Kto sa zdržal hlasovania? (Čtyřicet dva.) Štyridsaťdva.
Ďakujem. Teraz bude hlasovať Snemovňa ľudu.
Kto je za návrh, ako ho predniesol pán poslanec
Kroupa, nech zdvihne ruku. (Šedesát devět.)
Šesťdesiatdevť.
Kto je proti? (Šestnáct.) Šestnásť.
Kto sa zdržal hlasovania? (Třicet čtyři.)
Tridsaťštyri.
Podľa výsledku hlasovania návrh programu nebol
zaradený na dnešné rokovanie.
(Poznámka redakce: usnesení SL č. 139, SN
č. 139)
Vážené poslankyne, vážení
poslanci, pristupujeme k prerokovaniu prvého bodu nášho
programu. Dovoľte úvodom povedať niekoľko
viet práve k významnému dokumentu, o ktorom
dnes budeme rokovať. Pristupujeme k prerokovaniu
1
Návrhu ústavného zákona Listiny základných
práv a slobôd (tlač 330 a 331) a spoločnej
správy výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov
(tlač 392).
Tomu predchádzalo rokovanie ústavnej komisie Federálneho
zhromaždenia, ktorá po niekoľkých variantoch
vypracovala a potom odporučila širší návrh
v poňatí, ako ho národné rady dopracovali
a predložili na dnešné rokovanie.
Som presvedčený, že všetci si v tejto
chvíli uvedomujeme mimoriadny význam, ktorý
naše rokovanie má. Túžby nášho
ľudu dostávajú konkrétnu podobu v zákonnej
úprave, ktorá má zaručiť dôstojný,
slobodný život každého človeka.
Dejiny spoločnosti sú preniknuté obrovským
úsilím o zabezpečenie slobody. Sú
naplnené snahami o vytvorenie noriem vzájomného
spolunažívania, ktoré slobodu garantujú.
Najlepší duchovia všetkých čias
v prospech a na osoh všetkých hľadali a formulovali
Magnu Chartu, Deklaráciu nezávislosti, spoločenské
zmluvy, aby sa ľudstvo na prahu 20. storočia, poučené
pustošivými vojnami a hlbokými krízami
zjednotilo na Všeobecnej deklarácii ľudských
práv, ktorá bola prijatá Valným zhromaždením
OSN práve pred 42 rokmi.
Odtiaľ sa odvíja neľahké a zložité
úsilie o presadenie základných práv
človeka.
Úspešnejšiemu postupu bránilo vtedajšie
rozdelenie sveta na dva protichodné tábory a hrubé
zneužívanie moci a nezákonnosť najm v
tej časti sveta, ktorú ovládal stalinizmus.
Nemálo ľudí i národov muselo prežiť
ešte veľa príkoria, než sa v Helsinkách
v r. 1975 a na nasledujúcich konferenciách začala
nová etapa zápasu o ľudské práva,
majúca vyrovnať rozpor spoločnosti, ktorá
sa so svojím poriadkom dostávala do priameho protikladu
s prirodzenými a nezadateľnými právami
človeka.
Vtedajšia vládnúca garnitúra v totalitnom
systéme aj v Československu nemohla nepodpísať
helsinský protokol. Napriek tomu však ďalej posilňovala
svoju represívnu protiľudovú politiku. Ale
hlas, ktorý zaznel z Helsínk, nemohla umlčať.
Bol to hlas pravdy a práva. Stal sa novým podnetom
odporu, ktorý našiel svoje vyjadrenie v občianskych
iniciatívach.
Odtiaľ vedie cesta k našej jeseni 1989, v ktorej presadenie
ľudských práv a slobôd malo kľúčovú
úlohu.
Na pokrokovom vývoji v oblasti ľudských práv
a základných slobôd sa významne podieľal
svojou zákonodarnou činnosťou i náš
zbor. Je však pravda, že novými zákonmi
sme upravili iba jednotlivé práva a slobody, a to
prípad od prípadu. Preto celkom zákonite
vyvstáva potreba upraviť ich súhrnne na úrovni
normy najvyššej právnej sily, t. j. ústavným
zákonom.
Má to aj významný medzinárodný
aspekt. Od svojho prvého vystúpenia na pôde
Rady Európy v januári 1990 cez mnohé rokovania
s jej predstaviteľmi - až po stretnutie s pánom
Björckom vo Švédsku koncom minulého roku,
som sa utvrdzoval v presvedčení, že predpokladom
pre prijatie do európskych združení je našou
povinnosťou prijať medzinárodné princípy
a normy ľudských práv a slobôd.
Na pozvanie Federálneho zhromaždenia sa v dňoch
10 - 11. januára uskutoční zasadanie komisie
pre právne otázky a ľudské práva
parlamentného zhromaždenia Rady Európy.
Prerokuje sa tu aj žiadosť ČSFR o prijatie do
Rady Európy. V dňoch 13. - 15. januára bude
v ČSFR na naše pozvanie predseda Európskeho
parlamentu pán Crespo.
Som presvedčený, že dnešné prerokovanie
ústavnej listiny bude úspešné a rozhodujúcou
mierou prispeje k tomu, aby sme boli ešte v tomto mesiaci,
príp. na počiatku budúceho mesiaca prijatí
za riadneho člena Rady Európy.
Po všetkých úvodných uvedených
akciách a prípravných rokovaniach to bude
náš prvý závažný krok do
Európy.
Stojíme na prahu prevratných zmien v našom
živote. Obsiahnú všetky oblasti - hospodárstvo,
duchovný život, sociálnu sféru.
Základným zmyslom našej Listiny práv
a slobôd, ako ju chápem, je usporiadať spoločnosť
tak, aby v nej boli právne zaručené slobody
a rovnosť. Dnes je to dôležité tým
viac, že mnohé dôsledky rozmachu súkromného
vlastníctva, prehĺbenie sociálnej nerovnosti
vyžadujú vytvoriť právnu zábranu
inej neslobode a nerovnoprávnosti.
Slobodu, ktorú sme získali a právne upevňujeme,
chápem ako podmienku nášho mravného
konania.
Listinu ľudských práv považujem za určitý
druh morálneho kódexu, ktorý má v
našej spoločnosti proti zvôli a svojvôli
presadiť a upevniť zásady mravnosti a humanity,
ktoré u nás vždy patrili k rozhodujúcim
najdôležitejším faktorom práve pre
tých, ktorí v našom živote viedli zápas
o ľudské práva.
Som presvedčený, že naše rokovanie o predloženom
návrhu bude prebiehať s vedomím, že po
prvý raz potvrdzuje úpravu ľudských
práv a základných slobôd, ktorá
zodpovedá demokratickým a humanistickým tradíciám
nášho ľudu a tvorí základ pre všestranný
rozvoj každého jednotlivca, pre upevnenie pluralitnej
demokracie a posilnenie charakteru nášho štátu
ako štátu právneho.
Po druhé, vyrovnávame sa s medzinárodným
štandardom ľudských práv a slobôd
a zároveň vnášame i svoj vklad do európskeho
a svetového pokroku v tejto oblasti.
Vklad je v tom, že ústavnou normou prekonáva
nedostatky totalitného režimu v oblasti ľudských
práv a vytvára podmienky pre prechod od totality
k pluralite a občianskej spoločnosti.
Osvojujeme si hodnoty demokratického sveta a vkladáme
ich do nášho vnútorného zákonodarstva.
Po tretie, plným rešpektovaním ľudských
práv a základných slobôd, rozvojom
spoločnosti založenej na parlamentnej demokracii a
právnom štáte prispievame k pokroku pri nastoľovaní
poriadku, trvalého mieru, bezpečnosti, spravodlivosti
a spolupráce v medzinárodnom meradle.
Toľko úvodom. Vážené Federálne
zhromaždenie, na dnešnom rokovaní sú predložené
iniciatívne návrhy obidvoch národných
rád, parlamentné tlače 330 a 331. Intenzívna
práca výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov
v uplynulých týždňoch a osobitne výborov
ústavnoprávnych umožňuje dnes pristúpiť
k prerokovaniu týchto návrhov. Ústavnoprávne
výbory predložili správu (tlač 392)
vrátane dodatku, ktorý vám bol rozdaný.
Obidva návrhy národných rád prerokujeme
spoločne a v znení správy a dodatku ústavnoprávnych
výborov obidvoch našich snemovní.
Predložené iniciatívne návrhy národných
rád odôvodnia ich predsedovia. Prosím teraz
pána Františka Miklošku, predsedu Slovenskej
národnej rady, aby podal výklad k návrhu,
ktorý ste dostali ako parlamentnú tlač číslo
330.
Ešte pán poslanec Senjuk.
Poslanec SN R. Senjuk: Vážený pane předsedo,
já se velmi omlouvám, že narušuji projednávání
takto důležité listiny, ale domnívám
se, že došlo k procedurální chybě.
Já jsem požadoval, aby do programu byl zařazen
bod "Zpráva o projednávání záležitostí
17. listopadu", čili souhrnná zpráva
o výsledcích vyšetřování
17. listopadu. Bohužel o tom nebylo hlasováno. Omlouvám
se, že takto přerušuji jednání.
Předseda FS A. Dubček: Ospravedlňujem sa
vám. Ja som to chápal tak, že táto otázka
je v spojitosti s tým, čo tu hovoril pán
Malý a mnohí iní, že je to v spojitosti
s problémom lustrácií. Ospravedlňujem
sa vám ešte raz. Nesprávne som to pochopil.
Žiadate, aby váš návrh bol teraz prerokovaný,
alebo sa k tomu môžeme vrátiť až po
prerokovaní ohláseného bodu? Ak na tom trváte,
nechám o tom teraz hlasovať.
Poslanec SN R. Senjuk: Chtěl jsem jen, aby to nebylo zapomenuto.
Je možné pokračovat v jednání
a pak se k tomu vrátit.
Předseda FS A. Dubček: Ďakujem. Prosím
pána Miklošku, aby sa ujal slova.
Předseda SNR F. Mikloško: Vážený
pán predseda, vážené Federálne
zhromaždenie, vážené poslankyne a poslanci,
dnešný deň máte prerokovať návrhy
Slovenskej národnej rady a Českej národnej
rady na vydanie ústavného zákona Federálneho
zhromaždenia, ktorým sa má vyhlásiť
Listina základných práv a slobôd. Tento
návrh ústavného zákona, ako už
jeho názov naznačuje, sa svojím obsahom a
významom nesporne zaraďuje medzi najdôležitejšie
právne predpisy, ktoré Federálne zhromaždenie
doteraz prerokovalo v súčasnom volebnom období.
Z poverenia Slovenskej národnej rady mi pripadla úloha
odôvodniť vám návrh Slovenskej národnej
rady.
Genéza vypracovania zásadnej právnej úpravy
ľudských práv a slobôd prešla niekoľkými
názormi, ktoré sa postupne odrážali
v koncipovaní jej návrhu. Predmetný návrh
bol pripravený na základe niekoľkých
rokovaní komisie poslancov pre prípravu Ústavy
ČSFR, ako rokovania delegácií obidvoch národných
rád. Pôvodne vznikol prvý variant ústavnej
listiny, vypracovaný expertmi vo veľmi širokej
podobe s predpokladom, že by bol prijatý už 17.
novembra 1990. Komisia poslancov pre prípravu Ústavy
ČSFR tento zámer neprijala s odporúčaním,
aby sa ústavným zákonom prevzala Európska
konvencia ľudských práv z roku 1950. Voči
tomuto zámeru argumentovali odborníci, stručne
povedané tým, že poukázali na rozdielny
a v súčasnosti i čiastočne zastaralý
jazyk tejto konvencie a ďalej na to, že konvencia je
užšie ponímaná než pôvodne
predložený dokument. Zdôvodňovali to
tiež tým, že v prípade prevzatia konvencie
sa žiada recipovať i ďalšie medzinárodné
právne normy týkajúce sa sociálnej
oblasti. Preto sa komisia priklonila k pôvodnému
projektu, avšak s jeho výrazným krátením
tak, aby sa súčasne vytvoril priestor pre úpravu
práv a slobôd občanov i v ústavách
Českej a Slovenskej republiky. Takto bola prijatá
skrátená verzia, predložená v rovnakom
znení poslancom Českej národnej rady i poslancom
Slovenskej národnej rady. S tou sa 9. novembra 1990 zoznámili
tiež poslanci Federálneho zhromaždenia, členovia
komisie pre prípravu Ústavy ČSFR.
Slovenská národná rada prerokovala návrh
po jeho dôkladnom posúdení vo všetkých
výboroch Slovenskej národnej rady na svojej 8. schôdzi
dňa 22. novembra 1990. Uzniesla sa navrhnúť
Federálnemu zhromaždeniu, aby prerokovalo a schválilo
návrh ústavného zákona, ktorým
sa vyhlasuje Listina základných práv a slobôd
v znení, ktoré vám bolo predložené
Slovenskou národnou radou.
Pri prerokúvaní návrhu v Slovenskej národnej
rade sme boli vedení snahou pokiaľ možno čo
najviac dať do súladu náš návrh
s návrhom Českej národnej rady na základe
informácií a pracovného stretnutia poslancov
a expertov o výsledkoch prerokúvania návrhu
vo výboroch Českej národnej rady a Slovenskej
národnej rady.
V týchto súvislostiach, vážené
poslankyne a poslanci, pokladám za dôležité
zdôrazniť, že prijatím tohto ústavného
zákona dôjde k závažným pozitívnym
zmenám v platnej Ústave a rovnako tak k potrebným
novelizáciám niektorých ústavných
zákonov. Vo vzťahu navrhovaného ústavného
zákona k budúcim ústavám pokladáme
za rozhodujúce, že podľa článku
43 sa výslovne dáva možnosť úpravy
a rozšírenia práv a slobôd občanov
v Ústave Českej republiky a v Ústave Slovenskej
republiky, bez čoho by republikové ústavy
neboli úplné.
Vážené Federálne zhromaždenie,
po tomto úvode mi dovoľte pár poznámok
k samému návrhu ústavného zákona.
Základom nových prístupov k úprave
tejto problematiky je nedotknuteľnosť a univerzálny
charakter prirodzených ľudských práv.
V súlade s prirodzene právnymi prístupmi
k ústavným zákonom štát ľudské
práva uznáva, vyhlasuje a potvrdzuje ich neporušiteľnosť.
Ich kvalita a platnosť prekonávajú hranice
štátu a sú garantované medzinárodne
právnymi normami, ku ktorým sa hlási i Česká
republika a Slovenská republika a ktoré sa musia
stať integrálnou súčasťou nášho
právneho poriadku. Nový prístup chceme vyjadriť
i tým, že navrhovaná právna úprava
neobsahuje programové proklamácie, ktorých
ústavnoprávna vynútiteľnosť je
v podstate nemožná. Znamená to, že sme
sa snažili predložiť vám návrh úpravy
ľudských práv a slobôd, ktorý
je koncipovaný tak, aby sa umožnila ich vynútiteľnosť
cestou nezávislého súdnictva, vrátane
ústavného.
V súlade s koncepciami, bežne uplatňovanými
v moderných štátoch, navrhujeme úpravu
základných práv a slobôd, pretože
len tým sa má poskytovať ústavná
ochrana.
Predmetom úpravy nie sú základné povinnosti
občanov. Povinnosti sa preto chápu ako medze základných
práv a slobôd, pričom obmedzenia sa musia
opierať o zákon. V predloženom návrhu
sa zvlášť výrazne premieta zásada
rovnosti na úrovni medzinárodnoprávnych štandardov
a zákaz diferenciácie pri realizácii práv
a slobôd. Tieto prístupy odrážajú
absolútny charakter ľudských práv.
Návrh obsahuje i sféru sociálnych práv
v horizonte Európskej sociálnej charty. V hlave
prvej sú predovšetkým vyjadrené základné
princípy právneho štátu a prístupy
k ústavnoprávnej úprave základných
práv a slobôd. Osobitný význam má
otázka slobody človeka, do ktorej štát
môže zasahovať len na základe zákona
a zákonne ustanoveným spôsobom. Okrem toho
sa uznáva okruh práv, ktoré nie sú
zmeniteľné ani zákonom.