Pondělí 1. října 1990

Předsedající místopředseda SN M. Šútovec: Ďakujem, pán poslanec Kříž. Podotýkam, že sa aj v tomto prípade očakáva písomná odpoveď v tzv. skrátenej zákonnej lehote. Slovo má pán poslanec Konečný.

Poslanec SL P. Konečný: Chtěl bych jenom doplnit kolegu Kříže o to, že vlastně situace, o které hovořil, se netýká dneska jenom západních hranic, ale vlastně i severních hranic, protože dojde brzy k sjednocení Německa a už dneska dostáváme z dosud východoněmecké strany požadavky, aby i tam se některé přechody znovu otevřely a aby také tam se umožnil rychlejší provoz.

Předsedající předseda SN M. Šútovec: Ďakujem. Myslím, že sa všetci spoliehame na to, že príslušné odpovede zahrnú problém v jeho komplexnosti. S interpeláciou sa prihlásil poslanec Kanis.

Poslanec SN P. Kanis: Vážený pán predsedajúci, vážení páni a dámy, využívam svoje ústavné právo interpelovať vládu ČSFR a jej členov podža § 60 odsek 1, 2 § 64 zákona o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia. Dámy a páni, sme z rôznych politických strán a domnievam sa, že sa usilujeme v tomto parlamente o jedno, aby sme prijímali čo najlepšie zákony a riešili zložitú situáciu, v ktorej naša spoločnosť je. Je to ťažké, ale vlastne sa stále o to pokúšame, a zrejme ide o to, aby si parlament získal úctu i rešpekt spoločnosti. Práca parlamentu je však často kritizovaná politicky diferencovanou spoločnosťou aj preto, a javí sa to verejnosti tak, že viaceré závažné zákony neprešli oponentúrou širšej verejnosti, alebo presnejšie povedané, táto verejnosť nemala možnosť sa k nim vecne vyjadriť. Vzniká dojem, že v tvorbe zákonov sa celý proces v značnej miere odtŕha od spoločnosti a stáva sa záležitosťou kabinetov, či už vlády alebo parlamentov. Myslím si, že tento názor značne rozšírený neplatí o tých zákonoch, do ktorých mali možnosť hovoriť odbory. O viacerých zákonoch, ktoré sa týkajú odborov, sa príslušné odborové orgány vyjadrili a možno uviesť napríklad také kroky k demokracii, ako bola pluralita odborov a ďalšie zákony, ktoré sa týkajú odborov. Pravda v inom prípade sa na názor vrcholného orgánu odborov neprihliadalo, ako príklad možno uviesť, že neboli v podstate rešpektované pripomienky vrcholného orgánu odborov v zákonnom opatrení Predsedníctva FZ o rozšírení okruhu funkcionárov obsadzovaných vymenovaním. V poslednom čase vzrušilo širokú verejnosť vyjadrenie ministra práce a sociálnych vecí p. Millera, žiaž, nie je tu, odišiel a preto aj svoju interpeláciu orientujem na premiéra Čalfu a predpokladám, že sa k tomu vyjadrí aj minister Miller.

Předsedající předseda SN M. Šútovec: Prepáčte, že prerušujem s vysvetlením. Pán minister Miller odišiel uprostred rozpravy s ospravedlnením, že má schôdzku s holandským partnerom.

Poslanec SN P. Kanis: Je nám zrejmé aj vývinom života v regiónoch, v ktorých sme boli zvolení, že viaceré prechádzajú zložitou sociálnou situáciou, na viacerých miestach dochádza k prepúšťaniu zamestnancov. Dobre vieme, že systémová premena, ktorú sme v podstate schválili a dali jej podporu už v programovom vyhlásení alebo v scenári ekonomickej reformy, si vyžaduje koncepčné riešenie mnohých sociálnych problémov a sociálnych konfliktov, ktoré sú tu nastolené. A ak v týchto podmienkach minister práce a sociálnych vecí sa vyjadrí k problému štrajkov a k problému prepúšťania z práce tak, ako sa vyjadril, tak potom spoločenský dôsledok týchto výrokov a dosahov je taký, že by sme sa mali, myslím, týmto problémom zaoberať aj v parlamente. Ja využívam svoje ústavné právo na to, aby som dal túto interpeláciu. Vy zrejme sám nie ste často spokojný, ako sa píše o práci parlamentu v novinách, bez ohžadu na to, o aké noviny a o aké politické strany ide. Preto pripúšťam možnosť, že došlo ku skresleniu výroku. Ak došlo ku skresleniu výrokov, prosím, zrejme pán minister Miller by to vysvetlil. Avšak názory o tom, že odbory by nemali mať nárok alebo právo na politický štrajk, alebo názory o tom, že štrajk je akoby staromódny nevhodný prostriedok riešenia konfliktov, záujmov a potrieb, alebo názor o tom, aby sa odbory nevyjadrovali k problémom prepúšťania zo zamestnania, považuje za názory, ktoré právom vzrušili širokú verejnosť. A keďže na mnohých miestach k týmto štrajkom dochádza, chcel by som svoju interpeláciu zamerať na ministra práce a sociálnych vecí v tom, aby zrejme v písomnej podobe mi odpovedal, či tieto výroky v novinách boli nepravda, alebo je to jeho koncepcia alebo vlastný názor. A druhú interpeláciu dávam na premiéra Čalfu, aby vzhžadom na to, že štrajky sa stávajú vlastne každodennou záležitosťou a sú na programe dňa, a viem iste, že vláda usilovne pracuje, ako zvládnuť tieto problémy aj v istej legislatívnej podobe, ale keďže sú to problémy dňa, obraciam sa na neho s interpeláciou, či by nemohol ústne alebo v písomnej podobe objasniť, akú koncepciu má vláda už dnes pri riešení týchto problémov, pretože sa domnievam, že nemožno postupovať od prípadu k prípadu podža rozsahu konfliktov ako je tomu doteraz. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající předseda SN M. Šútovec: Ďakujem. Rozumiem veci tak, že ide o dve interpelácie. Jednu adresovanú na pána ministra Millera, ktorú očakávate v písomnej podobe, a druhá interpelácia je adresovaná na pána premiéra Čalfu o tom, aká je vládna koncepcia riešenia konfliktných situácií? Áno? Pán premiér Čalfa môže dať ústnu odpoveď, alebo sa chce vyjadriť písomne?

Předseda vlády ČSFR M. Čalfa: Pán predsedajúci, dámy a páni, ja samozrejme chcem využiť svojho práva, aby som mohol na to dať písomnú odpoveď, ale potrebujem sa tu z tohoto miesta k tejto otázke vyjadriť. Ja osobne, a tiež som to publikoval rovnako ako minister Miller, sa domnievam, že potom, čo prebehli slobodné vožby, potom čo sme prijali zákonodarstvo o politickom mechanizme, potom, čo sa po vožbách nanovo usporiadali všetky štátne orgány, ktoré sa môžu usporiadať a na ktoré vožby majú vplyv, potom len ťažko môžeme akceptovať myšlienku odborárskeho politického štrajku.

Odborárska organizácia zastupuje práva svojich pracovníkov, zastupuje ich voči zamestnávatežovi. Odborárske právo je teda právom, ktoré je vo vzťahu pracovník - zamestnávatež a štrajk je najvyššou formou odporu, najvyššou formou vynucovania názoru zamestnancov voči zamestnávatežovi. Ja nechápem, ako môže byť vo vzťahu zamestnanec - zamestnavatež politické spektrum. To je pracovný vzťah, vzťah sociálny. Podža môjho názoru treba si jasne buď na tejto úrovni, alebo niekde inde vydiskutovať, či je vôbec možné použiť slovo politický vo vzťahoch pracovníka a jeho zamestnávateža. Pri riešení týchto vzťahov sú zákony, pri riešení týchto vzťahov sú nezávislé orgány, ktoré sú súdy, pre riešenie týchto vzťahov sú zastupitežské orgány, ktoré tieto zákony prijímajú, a riešenie týchto vzťahov sa môže preniesť i na pôdu politického mechanizmu, teda na pôdu politických strán.

My sme jasne povedali, že politické strany a hnutia v tomto vzťahu vystupovať nebudú a z pracovísk odídu. Pri tejto príležitosti chcem osobne vyjadriť svoj názor, že sa domnievam, že nie je možné spojovať slovo štrajk v odborárskom poňatí s využívaním politických práv. Ďakujem. (Potlesk.)

Předsedající předseda SN M. Šútovec: Ďakujem. Nazdávam sa, že z procedurálneho hžadiska ide o situáciu analogickú situácii Moravy, takže rozpravu k veci zahájime po dodaní písomnej odpovede pána premiéra a pána ministra. Od predsedníckeho stola sa hlásil pán poslanec Sokol.

Místopředseda SN J. Sokol: Vážený pane předsedající, vážení kolegové, vážené kolegyně, chtěl jsem jen upřesnit sdělení pana poslance Kanise, že připomínky odborových orgánů k zákonnému opatření o rozšíření funkcí jmenováním byly vzaty v úvahu v míře, v jaké to náš právní řád dovoluje. Děkuji.

Předsedající předseda SN M. Šútovec: Ďakujem. Písomne sú prihlásení ešte dvaja interpelanti, a síce pán poslanec Kulan a poslankyňa Samková. (Poslankyně Samková se vzdává.) Ďakujem, takže pán poslanec Peter Kulan.

Poslanec SN P. Kulan: Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, využívam ústavné právo interpelovať federálneho ministra vnútra vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podža článku 49 Ústavného zákona o Československej federácii a podža § 622, odst. 1 a 2) a § 64 Zákona o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia.

Podža informácie podanej pracovníkom Federálneho ministerstva vnútra existuje v našej republike ešte stále skupina žudí, bývalých diplomatov a exponentov, stále vlastniacich a teraz už bezdôvodne a protiprávne, diplomatické pasy. Žiadam preto pána ministra, aby v spolupráci s Federálnym ministerstvom zahraničných vecí zabezpečil okamžité odobratie diplomatických pasov týmto žuďom a tak predišiel ich zneužitiu.

Žiadam taktiež o podrobnú správu zo šetrenia príčin úmrtia bývalého federálneho ministra zahraničného obchodu Ing. Slavomíra Stračára, kedy, kde, kým a ako bolo toto šetrenie urobené. V našej spoločnosti vzniklo priveža dohadov a podozrení publikovaných najmä na stránkach tlače a žiadam preto o informáciu vežmi podrobnú. Práve touto informáciou by sme predišli mnohým zrejme nesprávnym dohadom. Chcem podotknúť, že Ing. Stračár bol známy svojimi nekompromisnými postojmi k bývalým pracovníkom štátnej bezpečnosti pracujúcim na úseku zahraničného spravodajstva, toho času zamestnancami ministerstva zahraničného obchodu. Týmito postojmi sa nikdy a nijako netajil.

Žiadam takisto pána ministra o informáciu, kedy a kým bola bývalým źudovým milíciám odobratá spravodajská technika, inštalovaná a používaná v ich zariadeniach, ako bola evidovaná a na čo bola využívaná. Prosím o podrobnú informáciu.

Na záver dovožte jeden podnet. Ide o problematiku zabezpečenia našej najvýchodnejšej hranice, hranice s Ukrajinskou republikou Sovietskeho zväzu. Dlhé roky sa ochrana hraníc so Sovietskym zväzom považovala za tabu, pretože po 21. auguste 1968 sa ohrozenie z tejto považovalo za neprípustné, a teda hranica bola a je z našej strany viac než transparentná. Vo vývoji politickej situácie na Ukrajine začína mať stále väčší vplyv hnutie RUCH, ktoré sa nijako netají územnými nárokmi voči Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Prosím, aby bol tento fakt zohžadnený pri zabezpečení našej najvýchodnejšej hranice. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající předseda SN M. Šútovec: Ďakujem, pretože federálny minister vnútra nie je prítomný, pýtam sa pána podpredsedu vlády, alebo pána premiéra, či chcú dať písomné odpovede. Ak nie, budeme očakávať písomnú odpoveď v zákonnej lehote.

(Technická poznámka: Z interpelace vyplývalo, že požadujeme zkrácení zákonné lhůty na odpověď na 10 dní. Mám tomu rozumět, pane premiére, tak, že těchto 10 dnů bude dodrženo?)

Předseda vlády ČSFR M. Čalfa: Samozrejme to akceptujeme i bez rozhodnutia parlamentu. Je to potreba.

Předsedající předseda SN M. Šútovec: Ešte som dostal jednu žiadosť o vystúpenie. Prosím, slovo má Dr. Gémesi.

Poslanec SN K. Gémesi: Vážený pán predsedajúci, vážené zhromaždenie, mám dve otázky. Prvú na pána podpredsedu vlády Miklošku, ktorého sa pýtam, v akom štádiu je zriadenie komisie federálnej vlády pre národnosti, o ktorej nás informoval na zasadnutí výborov kultúrnych a sociálnych Federálneho zhromaždenia pred programovým vyhlásením vlády.

Druhú otázku smerujem na pána predsedu vlády, v neprítomnosti pána ministra Dienstbiera. Otázka znie: Prečo doteraz niektoré československé zastupitežské orgány nie sú ešte stále označené novým názvom našej republiky, prečo máme ešte stále tabule na niektorých našich vežvyslanectvách s nápisom Československej socialistickej republiky? Môžem aj konkrétne uviesť kde.

Předsedajíci předseda SN M. Šútovec: Ďakujem pánovi poslancovi Gémesimu. Želá si pán premiér odpovedať na tieto otázky? (Bude zaslána písemná odpověď.) Takže očakávame písomnú odpoveď. Ešte sa hlási pán podpredseda Mikloško.

Místopředseda vlády ČSFR J. Mikloško: Situácia je asi taká. 8. 2. 1990 bol rozhodnutím Federálnej vlády ustanovený vládny výbor, avšak vtedy sme nemali k tomu súhlas slovenskej vlády, ten sme potom žiadali, nedostali sme ho. Medzitým došlo k zmene slovenskej vlády. Žiadali sme ho znova, teraz pred mesiacom, žiaž, doteraz sme písomnú odpoveď nedostali. Viem, že k štatútu a k nášmu návrhu bola v Slovenskej vláde vežká diskusia skôr negatívna ako pozitívna, takže bod sa stiahol z programu. V miestnosti existuje len sekretariát vládneho výboru, pracuje tam niekožko žudí, vežmi kvalifikovane, majú dosť čo robiť, aby vládny výbor ešte stále nebol menovaný. Je v ňom doteraz navrhnutých 6 občanov maďarskej národnosti, mali by v ňom byť štyria Nemci, štyria Poliaci, 6 Rusínov a 5 Rómov. Keď dostaneme súhlas zo slovenskej vlády k tomuto federálnemu výboru, okamžite začneme jeho činnosť. Podobná situácia je aj s vládnym výborom pre ženy, ktorý mal byť tiež federálny. Medzitým sa vytvoril slovenský, česká vláda taký výbor doteraz nemieni robiť. Takže momentálne vec stojí a čaká sa na diskusiu medzi federálnou a slovenskou vládou.

Předsedající předseda SN M. Šútovec: Ďakujem. Pán poslanec Gémesi, ste spokojný s touto odpoveďou? (Ano.) Ďakujem.

Tým sme vyčerpali našu dopoludňajšiu agendu. Pred vyhlásením prestávky vám chcem oznámiť toto: o 13. hodine sa majú zísť ústavno-právne výbory s predsedami všetkých výborov, ktorým bol prikázaný na prerokovanie reprivatizačný zákon.

Bezprostredne po skončení tejto časti schôdze, to znamená o 12,30 hod., sa všetci predsedovia poslaneckých klubov zídu v miestnosti 026.

Prestávka, ktorú týmto vyhlasujem, trvá do 15,00 hod. Budeme pokračovať odpoveďami na interpelácie poslancov.

(Jednání přerušeno ve 12.32 hodin.)

(Jednání opět zahájeno v 18.25 hodin.)

Předsedající předseda SN M. Šútovec: Panie poslankyne, páni poslanci, musím vám oznámiť niekožko skutočností a zároveň vás požiadať o pochopenie a trpezlivosť.

Predpokladali sme, že nasledujúcim bodom programu budú Odpovede na interpelácie poslancov. Avšak rozhodujúci vládni činitelia, ktorí mali podstatnú časť balíka na zodpovedanie, museli v odpoludňajších hodinách odísť do vlády, kde sa prerokúvajú isté organizačné opatrenia proti nedovolenej zmene peňazí. Sú to opatrenia proti vekslákom. O 17. hodine sa očakáva prílet brazílskeho prezidenta a z tohto dôvodu zrejme ani po 17. hodine nebudú môcť prísť ani predseda vlády, ani podpredsedovia. Z tohto dôvodu bod Odpovede na interpelácie sme nútení presunúť pravdepodobne na zajtra.

Chcem vám povedať, že ústavnoprávne výbory riešili problematiku spojenú s úpravou s konečnou verziou stanovísk tlače 88 k tzv. reštitučnému zákonu. Výsledky sú pozitívne. Došlo k olámaniu hrotov, ktoré tam boli a k istej dohode. V tejto chvíli sa formulujú závery pre spravodajské správy. Budú hotové o 16.30 hod. Situácia je teraz taká, že pre najbližšie dve hodiny nemáme pripravenú agendu. Preto vedenie politických klubov navrhuje, aby sa pre dnešok toto naše zasadanie prerušilo, aby sa zišli o 15.30 h výbory sociálne a kultúrne s výbormi ústavnoprávnymi v miestnosti č. 274 a znovu prerokovali zákon o štátnych vyznamenaniach a radoch. Pretože tento návrh zákona doznal značné úpravy a existuje už jeho piata alebo šiesta verzia. O 16.30 hod. by sa zišli poslanecké kluby, aby prerokovali svoje stanoviská k tlači 88. Zajtra by sme začali o 8.30 hod. s tým, že by sme začali rokovať o reštitučnom zákone. Všetku ostatnú agendu príp. zákon o vyznamenaniach a odpovede na interpelácie by sme prebrali zajtra po skončení rokovania o tlači 88.

K tomu chcem povedať tožko: klub Občianskeho fóra by sa mal konať v sále tejto snemovne. Klub VPN by sa zišiel v miestnosti č. 209. Klub komunistických poslancov v miestnosti č. 274, KDH v miestnosti 534, klub KDU v miestnosti 026, klub Hnutia za samosprávnu demokraciu - Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko v miestnosti č. 214, klub ESWMK v knižnici, príp. jeden z týchto klubov si bude musieť dohodnúť časovú postupnosť, klub Slovenskej národnej strany v miestnosti "X". V tejto chvíli prerušujem naše rokovanie.

Pýtam sa pána predsedu Battěka, či máme pripravené podklady pre vožbu členov vyšetrovacej komisie? Vybavili by sme tento bod, ktorý sme predložili. 20. septembra sme prerokúvali návrh výborov branných a bezpečnostných na zriadenie parlamentnej komisie na dohžad nad vyšetrovaním udalostí zo 17. novembra 1989. Návrh odôvodňoval poslanec Ladislav Lis. Na základe dohody snemovní sa požadovalo podpísanie čestného vyhlásenia, že navrhovaní členovia tejto komisie neboli nikdy spolupracovníkmi Štátnej bezpečnosti a že súhlasia s vyšetrovaním tejto záležitosti.

Pretože niektorí z navrhovaných neboli prítomní, dodatočne došlo k podpisu čestného vyhlásenia. A môžeme preto dnes rozhodovať o zvyšných členoch komisie. Čestné vyhlásenie dodatočne podpísali poslanec Jiří Ruml, Eduard Baštigál a poslanec Jozef Šepetka. Navrhujem, aby komisia, ktorú sme z väčšej časti zvolili, bola doplnená o týchto poslancov. Sú k predloženému návrhu nejaké pripomienky? (Ne). Nie je tomu tak. Ak nie sú pripomienky, budeme hlasovať.

Obidve snemovne sú uznášaniaschopné. V Snemovni národov je prítomných 59 poslancov zvolených v Českej republike a 61 poslancov zvolených v Slovenskej republike. V Snemovni žudu je prítomných 113 poslancov. Opakujem mená navrhovaných poslancov: Jiří Ruml, E. Baštigál a J. Šepetka.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP