Středa 19. září 1990

4. den - středa 19. září 1990

(Pokračování schůze v 8.35 hodin.)

Přítomno:138 poslanců Sněmovny lidu
68 poslanců Sněmovny národů zvolených v české republice
67 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské
republice


Omluvení poslanci:

Sněmovny lidu:

Dienstbier J. st., Dlouhý, Gyimesi, Honner, Jambor, Kavan, Klaus, Kňažko,

Kováč, Miller, Mohorita,

1 poslanec rezignoval

Sněmovny národů zvolení v české republice:

Gandalovič, Hradílek, Jičínský, Kaplanová, Maštálka, Motyčka, Vodehnal

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské republice:

Čalfa, Farkaš, Kanis, Kováč L., Mečiar, Sykora, Šebej

1 poslanec rezignoval

(Jednání zahájil místopředseda FS K. Viktorín)

Předsedající místopředseda FS K. Viktorín: Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia, budeme pokračovať v rokovaní 6. spoločnej schôdze Snemovne žudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. Podža programu prerokujeme

8

správu ministra vnútra ČSFR o bezpečnostnej situácii v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.

Správu prednesie minister Ján Langoš. Prosím, aby sa ujal slova.

Ministr vnitra ČSFR J. Langoš: Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, dámy a páni, postavenie, základné úlohy a činnosť Federálneho ministerstva vnútra a bezpečnostných zložiek sú v súčasnosti predmetom diskusií a pozornosti oznamovacích prostriedkov. Tento stav súvisí nielen s prevažujúcou neblahou funkciou, ktorú ešte v nedávnej minulosti bezpečnostné zložky zohrávali, ale taktiež so súčasnou neuspokojivou situáciou v ochrane verejného poriadku.

Preto som za jednu zo svojich základných úloh považoval spracovanie celkovej koncepcie bezpečnostnej politiky, určujúcej hlavné úlohy pre funkčné obdobie federálnej vlády a opatrenia potrebné na ich zabezpečenie. Po prerokovaní s ministrami vnútra republík bola táto koncepcia predložená vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorá ju vzala na vedomie. Koncepcia chápe bezpečnostnú politiku ako súhrn opatrení, ktoré budú postupne uskutočňované vo sfére kompetencie Federálneho ministerstva vnútra. Za rozhodujúce roviny, v ktorých sa bude bezpečnostná politika vlády realizovať, možno teda považovať ochranu Ústavy a práva s dôrazom na rozvoj demokratického spoločenského usporiadania a všestranné zabezpečenie verejného poriadku ako obligatórnej služby štátu občanom. Táto nová rovina má s ohžadom na súčasnú vnútornú situáciu v ČSFR mimoriadny politický význam.

Súčasná bezpečnostná situácia v štáte priamo odráža zmeny, ktoré v našej spoločnosti nastali. Dochádza k zvýšenej aktivite kriminálnych živlov v prostredí nie malej tolerancie obyvatežstva, k subjektívnej interpretácii práv a slobôd jednotlivcov. Úlohu zohráva i humanitárny prístup štátu k otázkam viny a výkonu trestu odňatia slobody a prechodne znížená účinnosť orgánov činných v trestnom konaní súčasne v podmienkach vlastnej právnej a sociálnej neistoty. Labilita občianskej disciplíny a neuspokojivá úroveň právneho vedomia sa prejavuje predovšetkým v pokračujúcom náraste kriminality na území celej federácie. Pre ilustráciu mi dovožte uviesť niekožko príkladov.

K 1. septembru 1990 je v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike evidovaných 189 vrážd, 2758 lúpeží, 8 310 trestných činov úmyselného ublíženia na zdraví a 822 útokov na príslušníkov Verejnej bezpečnosti. Priamo geometrickým radom narastajú teroristické útoky, alebo aspoň vyhrážanie teroristickými činmi. Všeobecne známe sú mimoriadne udalosti v hospodárskej sfére. Majetková kriminalita tvorí približne 70 % všeobecnej kriminality a je najkritickejším miestom v hodnotení bezpečnostnej situácie a účinnosti hodnotenia práce polície.

Hmotné škody, spôsobené majetkovou kriminalitou za 8 mesiacov tohoto roku sú odhadované na viac ako 855 mil. Kčs. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku ide o zvýšenie škôd o 536 mil. Kčs. V tomto roku sa podarilo len 28 % krádeží, vlámaní do bytov, 26 % tzv. malých krádeží a ani nie polovicu krádeží motorových vozidiel.

Značné zhoršenie výsledkov v porovnaní s minulým rokom sa prejavuje i na úseku toxikománie. Doposiaž sa podarilo vyriešiť len 223 prípadov zneužívania farmaceutických výrobkov a psychotronných látok. Súčasne bezpečnostné orgány získavajú poznatky o aktivizácii pašerákov a priekupníkov narkotík na našom území a o narastajúcich kontaktoch na medzinárodné zločinecké organizácie. V tomto roku boli odhalené 2 prípady pašovania heroínu cez naše územie, ktoré z hžadiska rozsahu znesú porovnanie s prípadmi zaznamenanými v minulosti. Existujú pritom náznaky, že tranzit drog cez Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku bude narastať. V tejto súvislosti som dňom 1. 8. 1990 zriadil špecializované pracoviská - odbor boja s medzinárodnou zločinnosťou a odbor pre spoluprácu s interpolom. Ich hlavnou úlohou je zabezpečenie boja proti trestnej činnosti s medzinárodným prvkom a zabezpečenie spolupráce so zahraničnými kriminálnymi službami.

Zvýšila sa tiež trestná činnosť našich občanov v zahraničí, predovšetkým po zrušení vízovej povinnosti vo vzťahu k Rakúskej republike a Spolkovej republike Nemecko. Čs. občania sa dopúšťajú najmä krádeží, lúpežných prepadnutí a pašovania starožitností.

Falšovanie a pozmeňovanie peňazí, predovšetkým pokiaž ide o Čs. menu, sa zatiaž nestalo väčším problémom. Na tomto úseku sú evidované len ojedinelé prípady. Situáciu však nemôžeme podceňovať najmä v najbližšom období na úseku rozširovania falšovanej konvertibilnej meny.

Dopravná nehodovosť v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike sa oproti minulému roku za obdobie do 1. 9. 1990 zvýšila o 23 %. Nárast nastal i na úseku celoštátneho pátrania, ktoré bolo vyhlásené celkom v 435 prípadoch.

V hospodárskej kriminalite, pašovaní, úplatkárstve a v devízovej trestnej činnosti poklesol počet odhalených prípadov približne o polovicu v porovnaní s minulým rokom. Čísla sú určite neradostné, v mnohých smeroch alarmujúce.

O niektorých všeobecných príčinách som sa už zmienil. Domnievam sa, že je najvyšší čas ich odstrániť, resp. ráznymi opatreniami vytvoriť podmienky pre pokojný život občanov, pre ich bezpečnosť.

Naši spoluobčania ako aj turisti v Českej a Slovenskej Federatívnej republike predsa majú právo na to, aby bez obáv, že budú v lepšom prípade "len okradnutí", prešli parkom alebo nádražím. Je nutné vytvoriť také podmienky, aby občania tohto štátu mali dôvod zmeniť svoj vzťah k polícii. Súčasne je však treba analyzovať skutočnosť, či súčasná právna úprava umožňuje Účinný postih kriminálnych živlov.

Sféra ochrany verejného poriadku, života, zdravia, majetku, práv a slobôd občanov predstavuje dnes najpálčivejšie pole pôsobnosti policajných síl a považujeme ju preto za prioritnú oblasť. I keď existuje dežba kompetencií medzi federáciou a národnými republikami, ktorým prislúcha cestou ministerstva vnútra riadenie Verejnej bezpečnosti a nové rozdelenie právomocí ustanoví nový zákon o pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti, ktorého vládny návrh bude dnes predmetom vášho rozhodovania, považujem za svoj politický záväzok zaoberať sa, v súčinnosti s republikovými ministrami vnútra, aj touto problematikou.

Oblasťou, ktorá si bude vyžadovať vážnu pozornosť Federálneho ministerstva vnútra, je legislatívne a systémové riešenie problematiky starostlivosti o utečencov, kde je potrebné, aby Česká a Slovenská Federatívna Republika čoskoro a dôsledne zaviedla všeobecne prijaté štandardy medzinárodného spoločenstva. Prispieva k tomu vytvorenie funkcie vládneho splnomocnenca pre utečencov, ktorým bol vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky menovaný môj prvý námestník pán Jan Ruml. Pre jeho činnosť vytvorilo Federálne ministerstvo vnútra potrebné personálne a organizačné zázemie.

Vážené poslankyne a poslanci, v oblasti bezpečnosti štátu je pri existujúcej dežbe kompetencií pre Federálne ministerstvo vnútra rad nezastupitežných funkcií. O niektorých z nich sa zmienim. Za zvlášť dôležitú považujem starostlivosť o ochranu územnej celistvosti a nedotknutežnosti štátu. Ako všetci viete, došlo k zásadnému posunu v postavení Pohraničnej stráže, ktorá naďalej v tomto období plní funkciu ochrany štátnych hraníc, riešenie hraničných prechodov, vstupu a pobytu cudzincov, materiálno-technického zabezpečenia činnosti orgánov pasovej služby, ale aj zapájanie príslušníkov pohraničnej ochrany do rozvoja pohraničných území.

Našim základným zámerom z hžadiska koncepcie ochrany štátnych hraníc je prechod z ochrany vojskom na ochranu profesionálne policajnú. V tomto smere bude vypracovaná i príslušná doktrína, budú prehodnotené podmienky pre použitie zbrane. Budú nadviazané konkrétne súčinnostné väzby s pohraničnou políciou susedných štátov so zvláštnym zameraním na boj proti novodobému pašeráctvu, kriminálnej trestnej činnosti, prevádzanie osôb cudzej štátnej príslušnosti cez hranice.

Nárast teroristických akcií na našom území, alebo aspoň vyhrážanie sa nimi, otvorenie hraníc i pre tzv. "turistov" najmä z určitých štátov, vytvára reálnu hrozbu pre nás všetkých, a tiež potrebu venovať ďaleko väčšiu pozornosť ochrane ústavných činitežov. Od 16. februára 1990 ju zabezpečujú pracovníci, ktorí sú v rámci Federálneho ministerstva vnútra organizačne začlenení v Úrade pre ochranu ústavných činitežov, pričom činnosť spojenú s ochranou prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zabezpečuje samostatný útvar - Správa ochrany prezidenta republiky.

Záväzky, vyplývajúce z medzinárodných zmlúv nás nútia prehodnotiť doterajšiu koncepciu ochrany diplomatických misií. Len na dokreslenie uvediem, že niektoré zastupitežské úrady, napr. Kuvajt a Izrael, požadujú nielen nepretržitú 24-hodinovú ochranu svojich objektov, ale i diplomatického zboru. V prípade dohody s ministrami vnútra oboch republík zriadim špecializovaný útvar, ktorý bude na celom území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zabezpečovať túto činnosť.

Logickým, aj keď negatívnym, dôsledkom návratu do Európy je internacionalizácia trestnej činnosti. V tejto súvislosti vystupuje do popredia nutnosť efektívnej systémovej spolupráce. Doterajšia koncepcia stykov orientovaná výlučne na bývalé štáty východného bloku a na vybrané rozvojové štáty je naďalej neudržatežná. V nadväznosti na nové zameranie československej zahraničnej politiky je neodkladnou úlohou dôsledná revízia existujúcich zmluvných dokumentov o spolupráci bezpečnostných orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky so zahraničnými partnermi a stanovenie obsahovo nových zásad tejto spolupráce.

Za špecifickú oblasť, v ktorej Federálne ministerstvo vnútra doposiaž plní nezastupitežnú funkciu, považujem oblasť zahraničnej a vnútornej spravodajskej činnosti. Táto je zameraná na ochranu štátnych záujmov v oblasti bezpečnostnej, medzinárodne politickej, ekonomickej i vedecko-technickej.

Spravodajská služba aj Úrad na ochranu Ústavy a demokracie zabezpečujú svojou činnosťou významnú informačnú podporu pre rozhodovanie vrcholných štátnych činitežov. Transformácie týchto služieb tak, aby zodpovedali podmienkam demokratického štátu, sú z pochopitežných dôvodov rozsiahlym a citlivým procesom. Základným ciežom, ktorý v tejto oblasti sledujeme, je rozbitie monopolu a neprimeranej koncentrácie mocenských prostriedkov v jednom centre pri posilnení spoločenských a občianskych kontrolných väzieb na túto činnosť. Bude potrebné starostlivo zvážiť ich inštitucionálne osamostatnenie. Na spracovaní príslušných legislatívnych dokumentov sa pracuje. Môžem pri tejto príležitosti informovať, že v obidvoch uvedených službách bola dokončená previerka pracovníkov a uskutočnili sa potrebné personálne opatrenia. Zvláštna pozornosť v tejto súvislosti bola venovaná eliminácii všetkých väzieb na bývalé štruktúry totalitnej moci.

Pred Federálnym ministerstvom vnútra stojí viacero významných úloh v legislatívnej oblasti. Podža harmonogramu legislatívnych prác schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pripravujeme rad nových zákonov, z ktorých za najdôležitejšie považujeme:

- zákon o policajných zboroch, ich právomoci a pôsobnosti pri ochrane verejného poriadku, vrátane podmienok zadržania a zabezpečenia

- zákon o Federálnej službe na ochranu Ústavy a o používaní spravodajských prostriedkov,

- zákon o ochrane štátnych hranicích a pohraničnej polícii,

- zákon o služobnom pomere bezpečnostných služieb, bezpečnostných zborov a bezpečnostných úsekov

- zákon o vstupe a pobyte cudzincov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a

- zákon upravujúci postavenie utečencov.

Úlohy, ktoré nás čakajú, sa dajú zhrnúť do niekožkých bodov - alebo lepšie povedané - zásad. Predovšetkým je potrebné v čo najkratšom čase nahradiť predpisy prekonané spoločenským vývojom novou právnou úpravou, ktorá tentokrát bude skutočne konformná s helsinským procesom; ďalej je potrebné taxatívne stanoviť úlohy, práva a povinnosti jednotlivých bezpečnostných služieb pri výkone ich činnosti a v neposlednom rade je potrebné konečne odbyrokratizovať štátnu správu tak, aby občan pri styku s ňou bol čo najmenej zaťažovaný často nezmyselným administrovaním.

V súčinnosti s príslušnými orgánmi republík bude Federálne ministerstvo vnútra venovať pozornosť aj riešeniu takých otázok, akými je koncepcia podielu samosprávnych orgánov pri vytváraní policajných útvarov na ich teritóriu, nová koncepcia inštitucionálneho rámca pre získavanie podpory verejnosti policajnej práci, ktorá by nahradila prekonanú formu Pomocnej stráže Verejnej bezpečnosti. V demokratickom právnom štáte sa žiada aj dôsledne oddeliť činnosť Federálneho ministerstva vnútra a takisto republikových ministerstiev vnútra po línii výkonu štátnej správy od výkonu policajnej služby a zbaviť Federálne ministerstvo vnútra výkonu takých funkcií a činností, ktoré nesúvisia s jeho zameraním a kompetenciami.

Vo svojej práci na ministerstve sme sa, pochopitežne, neobmedzovali len na prípravu návrhov zákonných noriem.

Mimoriadna pozornosť bola po vožbách venovaná i procesu personálnej očisty rezortu. Ciežom bolo vytvorenie predpokladov pre obsadenie rozhodujúcich miest bezúhonnými občanmi s požadovanou odbornosťou. V nadväznosti na zmeny v personálnej práci pre úplnosť uvádzam, že v období od volieb do zákonodarných zborov bolo odvolaných ďalších 36 riadiacich pracovníkov a novo bolo ustanovených 42 riadiacich pracovníkov. S ohžadom na zamýšžané organizačné zmeny nebudú už niektoré funkcie ďalej obsadzované.

Otázka personálnej očisty polície je oprávneným záujmom verejnosti, a preto nezaškodí pripomenúť základné fakty.

V súlade so "zameraním činnosti rezortu Federálneho ministerstva vnútra a jeho zložiek v období vlády národneho porozumenia" vydal minister vnútra ČSFR rozkaz o zriadení previerkových komisií Federálneho ministerstva vnútra. Týmto rozkazom bolo uložené do 15. 2. 1990 zriadiť, previerkové komisie pri jednotlivých organizačných článkoch a stupňoch riadenia až po okresy.

Úlohou previerkových komisií bolo preveriť činnosť náčelníkov a velitežov útvarov Federálneho ministerstva vnútra, útvarov podriadených Federálnemu ministerstvu vnútra, náčelníkov krajských správ Zboru národnej bezpečnosti (obvodných, mestských) správ Zboru národnej bezpečnosti, brigád Pohraničnej stráže, správ ochrany štátnych hraníc a plukov vojsk ministerstva vnútra a ich zástupcov, ako i všetkých príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, ktorí boli po zrušení zložky štátnej bezpečnosti zaradení do zálohy.

Previerkam v útvaroch tzv. centrály Federálneho ministerstva vnútra a v podriadených teritoriálnych útvaroch ministerstva sa podrobilo celkom 13 248 príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a vojakov z povolania. Z nich občianské komisie nedoporučili pre ďalšie zotrvanie vo výkone služby 1 853 príslušníkov a vojakov z povolania. Na vlastnú žiadosť odišlo do občianskeho zamestnania 712 príslušníkov a 153 do dôchodku. Dohromady odišlo z rezortu už 2 764 príslušníkov a vojakov z povolania.

V súvislosti s reorganizáciou rezortu bolo prepustených tiež 1 181 príslušníkov, napriek tomu, že ich previerkové a občianske komisie uznali za spôsobilých pre ďalšiu službu. Vzhžadom na to, že prepustenie bolo protizákonné, musel som vyhovieť ich odvolaniam a prijať ich späť. Tento môj krok tlač prijala so značnými rozpakmi, a možno i odporom. Cítim povinnosť celú záležitosť vysvetliť, a to nielen pre reakciu tlače, ale aj preto, lebo súvisí s nedostatkami v práci ministerstva pred mojim príchodom.

Novela zákona o služobnom pomere príslušníkov zakotvuje, že príslušník môže byť prepustený "ak pre neho nie je v dôsledku zásadných organizačných zmien, schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, v Zbore národnej bezpečnosti iné zaradenie". V čase môjho nástupu do funkcie nebola vládou schválená reorganizácia rezortu Federálneho ministerstva vnútra, a preto som musel na takú situáciu reagovať vám známym listom. Nepredpokladal som, že kompetentní pracovníci porušia svoje služobné povinnosti a predložia na podpis rozkazy, ktoré sú v rozpore so zákonom. I v tomto smere som urobil potrebné opatrenia, vrátane personálnych zmien a prípadom sa zaoberá moja inšpekcia, aj špeciálna komisia. Návrh na organizačné zmeny som vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky okamžite predložil a tento bol prijatý.

Pri prebiehajúcich zmenách mi vychádza z toho, že nepotrebujeme ministerstvo vnútra, ktoré by bolo nepriechodným mocenským orgánom, ale silný a pružný útvar, ktorý bude skutočne chrániť bezpečnosť krajiny a jej obyvatežov. Som presvedčený, že ďalšia racionálna redukcia byrokratického aparátu je pre účinnú prácu ministerstva nevyhnutná. Pri zásadnej premene rezortu však nevystačíme iba s prepúšťaním "nepoužitežných" pracovníkov a redukciou byrokratického aparátu, ale je nevyhnutné pracovať aj koncepciou jeho doplňovania kvalifikovanými odborníkmi z civilnej sféry, ako aj vlastného systému vzdelávania a výchovy kvalifikovaných pracovníkov polície.

Za rozhodujúci predpoklad skutočnej premeny rezortu, ktorý riadim, považujem sformulovanie novej bezpečnostej doktríny v súčinnosti s republikovými ministerstvami vnútra. Táto doktrína by mala zakotviť, čo je pre náš štát reálne nebezpečné, aké konkrétne záujmy by mal rezort chrániť a aké prostriedky možno na ochranu týchto záujmov používať. Z tejto ucelenej teoretickej predstavy je potom možné odvodiť konkrétnu bezpečnostnú politiku vlády, ktorej bude možné podriadiť činnosť rezortu. Z bezpečnostnej politiky federálnej vlády a z nového kompetenčného zákona musí už jasne vyplynúť, akú činnosť má Federálne ministerstvo vnútra vyvíjať a aké orgány k tomu potrebujeme. Štruktúru a plán činnosti týchto orgánov nie je možné presne určiť, pokiaž nevieme celkom presne, čo majú robiť a akým ohrozeniam majú čeliť. Myslím si, že tieto kroky mali byť podniknuté už dávno, skôr, než sa pristúpilo k reorganizácii. Mnohé zmeny prebiehali totiž chaoticky, niektoré boli len formálne a celkovo nebola koncepcia vôbec ujasnená. Pokúsim sa vám tento svoj náhžad demonštrovať na príklade Úradu pre ochranu Ústavy a demokracie.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP