Pondělí 17. září 1990

Takýto je náčrt priebehu vnútorných podmienok, ale sú aj vonkajšie. Hovorí sa o otvorení hraníc. Samozrejme, že sme za to. Ale z hžadiska práve prerokúvanej problematiky ekonomickej reformy môže k tomu dôjsť ekonomicky len vtedy, keď bude kurz hlavne zlotého voči korune reálny, t.j. silne devalvovaný a západné meny vlastne tiež, pretože inak vtrhne do tejto krajiny mnoho hladných a šmelinárskych, či teraz po novom nazývaných podnikatežských cudzincov, a tí nám pri tomto kurze koruny voči iným menám všetko, ale naozaj všetko skúpia. Keďže pri každom tovare, ktorý tu kúpia a doma predajú, majú mininálne sto aj viacej percentný zisk, tak by mal náš trh reagovať skutočne trhovo a zvýšiť a i podža zákona dopytu a ponuky všetky ceny, a to o 100 aj viac percent, až by sa to ustálilo na rovnovážnom stave. To by však naši žudia zomreli od hladu, lebo za tie trhové ceny by im nevyšlo ani na jedlo, a tak, pochopitežne, začnú štrajkovať za vyššie mzdy. A inflačná špirála sa pre tzv. vonkajšie podmienky roztáča ďalej. A keď náš trh nebude reagovať trhovo a nezvýši ceny na rovnovážnu úroveň, budeme cudzincami vykúpení, pretože táto ekonomika má stále menej na to, aby uživila 15 miliónov našich žudí, ale nemá na ďalších mnoho miliónov cudzincov.

Pri uvedenom scenári a ignorovaní spomenutých vonkajších podmienok nemáme na to, aby sme sa nechali vyjesť a vykúpiť inými. Na to upozorňujem tu a teraz pred svedkami, aby sme o dva mesiace alebo neskôr nemuseli počúvať niektorých členov vlády, že s touto vonkajšou okolnosťou nepočítali, alebo že sa nedala predvídať, alebo že je to cena nášho vstupu do Európy. Cena vstupu do Európy to totiž nie je, pretože tam každý vstupuje rovnoprávne politicky a ekonomicky, čím myslím - za to, na čo má. A my máme na viac, ako nechať sa cudzincami ruinovať za podhodnotený kurz. Ďakujem vám za pozornosť.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji. Faktická poznámka poslance Pánise.

Poslanec SN S. Pánis: Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, pred chvížou doteraz som skutočne nevedel, čo je to šovinizmus. Pred chvížou, hoci pán predsedajúci vyzval kolegov neposlúchli a odišli. Myslím si, na dôkaz toho, keď si váži poslanec poslanca, by bolo potrebné, aby poslanci, ktorí odišli, sa ospravedlnili nášmu predsedovi.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Slovo má poslanec Stome, potom budou další faktické poznámky.

Poslanec SN K. Stome: Vážený pane předsedo, vážený pane předsedající, dámy a pánové, chtěl bych reagovat jenom na několik bodů. Domnívám se, že obětí není postavit se na vlastní nohy. Tragickou nezaměstnaností není najít si vhodné zaměstnání. Scénář není přesným filmovým záznamem již odehraného představení, a domnívám se, že kurs není dán vyhláškou, protože chtěli-li bychom to učinit, museli bychom zavřít hranice, abychom tento kurz uvnitř tohoto státu udrželi. Ochrana vnitřní ekonomiky není vyhnáním cizího kapitálu. Já vám děkuji. (Potlesk.)

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Faktická poznámka paní poslankyně, potom poslanec Világi.

Poslankyně SL E. Záležáková: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, prikláňam sa k názoru pána Pánisa a vyzývam pána Mlynárika, aby prestal urážať poslancov Slovenskej národnej strany a všetkých Slovákov. Okrem toho považujem za šovinizmus aj to, že ste ma nepustili k technickej poznámke, ku ktorej mám podža rokovacieho poriadku právo. Ďakujem.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Poslanec Világi, faktická poznámka.

Poslanec SL O. Világi: Vážené Federálne zhromaždenie, ja nepovažujem za šovinizmus, keď niektorí poslanci odchádzajú. Ja si myslím, že Je to nedisciplinovanosť a nie šovinizmus. Za šovinizmus považujem poznámky, ktoré robia predstavitelia nejakej strany v novinách a na mítingoch. To je šovinizmus. Ďakujem.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Poslanec Mlynárik, faktická poznámka.

Poslanec SN J. Mlynárik: Ja sa kategoricky ohradzujem proti tomu, že som bol ohovorený, že urážam slovenský národ. Kto môže z nás povedať, že je lepší Slovák? Kto môže povedať, komu viacej ležia na srdci skutočné záujmy slovenského národa, z ktorého vzišiel? Ale je rôzny prístup, ako to dosiahnuť. Protestujem proti tomu a odmietam takéto obvinenie. (Potlesk.)

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Poslanec Bratinka má nyní faktickou poznámku.

Poslanec SN P. Bratinka: Zazněl zde požadavek, aby se někteří poslanci, kteří opustili tento sál, kdy mluvil předseda Slovenské národní strany, tomuto pánu předsedovi omluvili. My jsme odešli proto, že pan předseda Slovenské národní strany vznesl požadavek s vyhlášením Slovenského státu, to znamená, zániku tohoto shromáždění. Já nevidím žádný smysl v tom, naslouchat projevům člověka, který si nepřeje, aby toto shromáždění pracovalo. (Dlouhotrvající potlesk.)

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji. Slovo má pan Moric.

Poslanec SN V. Moric: Chcel by som povedať len to, že som nikdy nehovoril o vyhlásení Slovenského štátu. Dovožte mi citovať pána Svitáka: "Český šovinizmus je mi srdečne odporný, slovenský nacionalizmus naopak chápem vo všetkých podobách, pretože nacionalizmus slabšieho národa má vždy iný ráz než národná myšlienka silnejšieho národa, či už vojensky, kultúrne či hospodársky. Z tohto dôvodu je v USA rasizmus čiernych iný než rasizmus bielych, i keď sú pojmovo identické. Nikdy som nehlásal ani šovinizmus, ani nacionalizmus. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

(Hlas z pléna): Chtěl bych se rád pana poslance zeptat, co je pravda na zprávě, která prošla tiskem, že v Ružomberoku požádal národní radu, aby vyhlásila samostatný stát. V případě, že tomu tak je, pak pan poslanec porušil poslanecký slib, neboť sliboval na federaci a pak jeho místo už zde není.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Já tuto diskusi nedoporučuji rozvíjet, protože máme diskusi k prohlášení předsedy vlády k ekonomickému scénáři a problematice federace v tom smyslu, jak o ní hovořil předseda federální vlády i prezident, držme se tedy tématu.

Poslanec SN V. Moric: Tá poznámka nebola dobre formulovaná. Žiadal som, aby Slovenská národná rada po vzore Ukrajinskej republiky vyhlásila zákony Slovenskej národnej rady na území Slovenska za prvotné. Nič viac som nežiadal. Neviem, odkiaž vy máte takúto informáciu. Ani v tlači nič takého neprebehlo. V nijakom prípade. Žiadal som, aby zákony SNR na území Slovenska boli prvotné a nadriadené zákonom federálnym.

Hovoríte všetci o integrácii v Európe, ale tá integrácia nie je národná, ale je predsa ekonomická. Európa je až po Ural, nie je len po Aš. Dávali nám stále za vzor Sovietsky zväz, a keď nám môže byť v čomsi vzorom, tak nám teraz dávajú za vzor len a len Západ. Konečne by sme už mali prestať hrať nejaký mantinelizmus, ale hnali by sme sa triezvo na to podívať. Nič viac som nevyhlasoval, ako ste to tu hovorili.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji. Hlásí se poslanec Ruml a poslanec Šedovič.

Poslanec SL J. Ruml: Mám faktickou poznámku. Myslím, že není rozhodující, co kdo hlásá, ale co kdo dělá. Navrhoval bych, abychom se vrátili ke scénáři. (Potlesk.)

(Jméno nebylo uvedeno): Navrhoval by som to isté, aby sme sa vrátili k scenáru a ja si myslím, že scenár je jediná možnosť za daných okolností a že by sme už o tom mali hlasovať.

Poslanec SN J. Šedovič: Chcel by som potvrdiť, že pán Mlynárik má na srdci záujmy slovenského národa, lebo na každom plenárnom zasadaní vnáša národnostné rozpory medzi Čechov a Slovákov, a to tým najhorším možným spôsobom.

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Prosím členy návrhové komise, pokud odešli z knihovny, aby se tam urychleně vrátili, protože byl návrh usnesení připraven a je třeba, aby ho posoudili, abychom mohli dále pokračovat.

Poslanec SL V. Benda: Vážení, bez ohledu na osoby a bez ohledu na problém - zazněl zde jeden velmi nebezpečný nápad, že by měli být pokáráni poslanci, kteří odešli ze sálu. To by byl konec funkce tohoto demokratického shromáždění. Je na nás a na naší politické odpovědnosti a na našem svědomí rozhodnout se, kdy budeme hlasovat a kdy nebudeme hlasovat, a kdy budeme a kdy nebudeme přítomni jednání. Pamatujte si tento okamžik i do budoucna a bude-li vám předkládán takový jednací řád, který by něco takového umožňoval, důrazně se tomu vzepřete! (Potlesk.)

Předsedající první místopředseda FS Z. Jičínský: Děkuji. Slovo má poslanec Borguža.

Poslanec SL M. Borguža: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, prihlásil som sa do rozpravy, ale, bohužiaž, nejakým technickým nedopatrením sa moja prihláška po ceste z krajnej lavice sem za predsednícky stôl stratila.

  1. Jičínský: Skutečně jsem ji nedostal.)

Dovožte mi, aby som povedal, že na dnešné rokovanie som prichádzal vnútorne rozpoltený, a to preto, že na jednej strane vrelo podporujem ekonomickú reformu, a na druhej strane nachádzam v nej rad bielych miest, a preto k nej mám i rad výhrad.

Ako člen bývalej vládnúcej strany, ktorá je síce dnes na ceste k prerodu, som si dnes ráno kládol otázku, jako je možné, že keď predchádzajúce vlády i politickí predstavitelia museli jasne vidieť už dlhé roky bezperspektívnosť starého ekonomického modelu, naše vzďažovanie sa od Európy, nenašli v sebe dosť politickej múdrosti a odvahy, aby pochopili, že perspektíva je v pluralite, a to v politickej aj v pluralite ekonomickej, že perspektíva je v radikálnych úpravách, v radikálnej zmene a nie v čiastkových úpravách, ktoré naviac v predchádzajúcich rokoch sa realizovali pomaly, ktoré boli na každom mieste torpédované administratívno-byrokratickou mašinériou.

Nie je ospravedlnením ani skutočnosť, že sme boli v mnohých ohžadoch len čiastočne suverénnou súčasťou stalinského a neostalinského diela vojnou rozdelenej Európy. Na druhej strane som si dnes ráno kládol otázku, či tento radikálny prelom zvládneme bez vážnych úrazov. Dnes máme skutočne historickú šancu urobiť prelom a vydať sa na cestu k prosperujúcemu Československu, ktoré bude mať príležitosť zaradiť, sa do spoločenstva európskych krajín. Som si toho vedomý. Máme šancu dostať sa do spoločenstva týchto krajín, do spoločenstva, z ktorého sme boli vytrhnutí práve oným stalinským duchom, ktorý ako Cerberus ešte pred niekožkými rokmi dával pozor aj na našu republiku. Prelom treba urobiť energicky, hovorilo o tom i viac našich voličov. Na druhej strane niektorí však upozorňujú na to, že je potrebné eliminovať riziká, ktoré bezosporu reforma so sebou prináša, nedopustiť hlboký pád životnej úrovne, ktorý z nej môže hroziť, stratu sociálnych istôt a v konečnom dôsledku namiesto povznesenia ekonomiky na európsku úroveň jej pád tak, ako sme toho boli svedkami v susednom Požsku. Samozrejme, ja si prajem to prvé, aby sme sa dostali do spoločenstva európskych krajín. Po tomto všeobecnom pohžade mi dovožte niekožko poznámok k samotnej reforme.

  1. K otázke privatizácie. Za kžúčovú myšlienku je treba z hžadiska budúcnosti vziať vytvorenie nového vzťahu k výrobným prostriedkom, vzťahu skutočného vlastníka, ktorý vo výrobnom prostriedku, svojej reštaurácii, v dielni, či akciách podniku má zhmotnitežné výsledky svojej často mnohoročnej práce. Privatizáciu je treba istotne podporiť. Aj ja osobne ju podporujem. Dávam si však zároveň otázku či metódou bezplatného kupónového delenia národného majetku sa tohto cieža naozaj dosiahne. Výstižne o tom hovorí české porekadlo "lehce nabyl, lehce pozbyl". Isteže, rozdávanie nebude populárne, každý z nás predsa niečo dostane. Na druhej strane nie každý z 15 miliónov obyvatežov tejto republiky chce byť podnikatežom, Nie každý má k tomu predpoklady. K čomu to môže viesť? Časť občanov. ktorá dostane majetkový kupón ho bude rýchle chcieť zmeniť za hotové peniaze, kupóny budú vykupovať (možno i pod cenou) zbohatlíci uplynulých rokov či nastražené osoby, ktoré ich budú lacno vykupovať pre zahraničný kapitál. Áno, vážení kolegovia, k takejto situácii môže dôjsť. Zamyslime sa nad tým vežmi vážne. A to už nehovorím o tom, že štátna pokladnica, ktorá je aj dnes prázdna, zostane i naďalej prázdnou. Naopak, do obehu sa dostanú peniaze dnes uložené v bankách, alebo možno v matracoch postelí, zbohatlíci budú kupón vykupovať po desiatkach od tých, ktorým budú chýbať hotové peniaze na každodenné výdaje. Pýtam sa: Neotvoríte tým vežmi nebezpečný kanál pre destabilizáciu nášho aj tak chudobného trhu, ale hlavne pre infláciu a znehodnotenie toho daru, ktorý síce každý z nás dostane, ktorý však môže byť darom danajským?

Domnievam sa, a je to názor viacerých ekonómov, (ja by som nepodceňoval expertízy, pracovalo na nich veža múdrych žudí, profesorov), že kto chce z čiastky spoločného majetku podnikať, mal by si podnikanie zaplatiť alebo - vzhžadom na to, že časť občanov na to prostriedky nemá, nech si na odkúpenie majetku vezme pôžičku napríklad s dvadsaťročnou splátkou. Štátny rozpočet by získal prostriedky na budovanie nemocníc, sociálnych inštitúcii, diažnic, prostriedky by sa vrátili aj tým občanom, ktorí z toho alebo onoho dôvodu podnikať nechcú. Ako príklad uvediem, že len v Západoslovenskom kraji, kde som bol volený, sa v tomto roku nedostáva minimálne 800 mil. korún na dostavbu svojpomocne budovaných objektov, na urýchlenie rozostavanej bytovej výstavby, na započatie výstavby už 20 rokov sžubovanej nemocnice v Nitre, polikliniky v Komárne, na stavbu dialničného obchvatu mesta Trenčín a na ďalšie potrebné záležitosti.

Niekožko slov mi dovožte k reprivatizácii. Dnes sa o tom ešte nehovorilo. Ešte v máji som to slovo, obrazne povedané, nepoznal. Dnes viem, že je to vrátenie súkromného majetku. Asi ho nepoznali ani tvorcovia volebných programov iných strán a hnutí, zastúpených dnes v tomto našom parlamente, pretože som sa v žiadnom z ich volebných programov s vrátením majetku nestretol. Prosím, i naše myslenie, myslenie strán a hnutí, sa vyvíja, proti gustu žiaden dišputát. Pýtam sa však, čo povie 10 mil. občanov, ktorí si budú uťahovať opasky preto, že i oni budú platiť odškodné za majetok, na ktorý možno ich pôvodní majitelia už dávno zabudli. Naviac, moja generácia tento majetok nevyvlastňovala, ale práve moja generácia, to je generácia štyridsiatnikov až päťdesiatnikov, za ňu platí. Nejde o maličkosti. Predpokladám, že nás to bude stáť niekožko miliárd Kčs, ktoré budeme na odškodnom musieť zaplatiť.

Pýtam sa ďalej. Nezabrzdíme to, o čo nám vlastne ide, to znamená proces malej privatizácie? Tým, že roztočíme kolotoč majetkovoprávnych, dedičských a iných sporov?

Nakoniec to hlavné. Voliči sa pýtajú, kde sa zastaví proces reprivatizácie? Pri vracaní domov a dielní? To by sa dalo pochopiť. Alebo pri zrušení prezidentských dekrétov z roku 1945, ktoré boli, mimochodom, prijaté v podmienkach právneho štátu?

Dnes, keď v civilizovanom svete sa internacionalizáciou kapitálu klasický súkromnovlastnícky charakter výrobných prostriedkov dostáva do pozadia, my sa vraciame do obdobia predvojnového Československa. Tadiaž, podža môjho názoru, cesta do Európy nevedie.

Zvláštnou kapitolou je naše požnohospodárstvo, všeobecne uznávané za stabilizátor našej ekonomiky. Len zachovanie nesporných výhod, ktoré spočívajú vo vežkovýrobnej technológii, nás môže uchrániť pred prázdnymi pultami. To je názor vežkej časti požnohospodárov, s ktorými som v ostatnom čase hovoril v našom Západoslovenskom kraji.

K druhému okruhu problémov, uvožňovaniu cien. Iste, vážení kolegovia, cenu môže určiť len trh, nie byrokrat na cenovom úrade. To platí však len na trhu, kde dodávatež nemá monopolné postavenie, čo však u nás nie je. Východiskom je napr. otvoriť trh zahraničiu, otvoriť ho pre dovoz spotrebného ale i iného tovaru, ktorý na trhu chýba. To však predpokladá mať rezervu vo valutách tak, aby sme mohli nedostatkový tovar nakúpiť a vytvoriť tak konkurenčné prostredie, dosiahnuť v konečnom dôsledku stabilizáciu cien. Nazval som túto rezervu "polštářem" (vankúšom). Tento výraz sa páčil i pánu ministrovi Klausovi. Citovali ho i niektoré denníky vo štvrtok ráno, aj rádio Slobodná Európa. To, že sa o tento vankúš zajíma i zahraničie, ma teší. Oveža radšej by som však bol, keby zahraničie prispelo k naplneniu tohto vankúša, ktorý musí stlmiť náraz, ktorý môže vyvolať prirodzené chovanie podnikov po uvožnení cien. Prirodzené chovanie podnikov je, že po uvožnení cien dôjde k rastu cien a roztočeniu inflačnej špirály. Hovorím o tom, pretože práve existencia takého vankúša je jedným z predpokladov okamžitej generálnej liberalizácie cien. lnak je tu nebezpečenstvo zrútenia trhu, hyperinflácia, vážne problémy v živote občana a fungovaní našich podnikov.

lste, vstup do Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, ktorý sme schválili, vytvára isté predpoklady pre naplnenie tohto vankúša, ale ako sa hovorí "co je doma, to se počítá". Na moju otázku vo výbore o devízových rezervách pre manéver s liberalizáciou mi zatiaž pán minister nedal uspokojivú odpoveď.

K tretiemu okruhu problémov - k devalvácii a vnútornej zamenitežnosti českej koruny. Logika hovorí, pokiaž sa nechceme zadžžiť, ak nechceme dosiahnuť racionálne chovanie podnikov, je potrebné devalvovať. Na druhej strane je potrebné si uvedomiť dopad devalvácie na občana, na podniky. Vôbec nejde o to, že šiling bude stáť, namiesto dnešných 2,60 Kčs 3 Kčs. Keď si dnes môžeme kúpiť šilingy za 2 000 Kčs, robí to pre občana asi 300 Kčs ročne. lde o viac. lde o dopad na ceny. Uvediem len jednoduchý príklad - plyn. Keď dnes občan kupuje 1 m3 plynu za 0,80 Kčs, po odstránení zvýhodnenia bude cena 1,60 Kčs a po prechode na platby vo vožnej mene voči ZSSR to bude podstatne viac, a až teraz sa dostávame k otázke devalvácie. Keby devalvácia bola 30 %, čo by to znamenalo? Napríklad to, že za vykurovanie svojho domu občan zaplatí ročne 20.000 Kčs, čo je takmer 2000 Kčs mesačne. Pýtam sa, či to naši občania unesú?

Vážené poslankyne, poslanci, mám ďaleko od strašenia a sociálnej demagógie, chcem však svojím vystúpením upozorniť na vežké riziká, ktoré scenár ekonomickej reformy v sebe obsahuje. Uvedomujem si, že to nepôjde bezbolestne. V scenári však nie sú žiadne garancie. Pokiaž pôjdeme s infláciou, s indexom rastu cien, napríklad maďarský parlament - to bola prvá vec, ktorú vyžadoval. S indexom rastu cien životných nákladov, s mierou nezamestnanosti, to musí byť zároveň výsledkom konkrétnej dohody, a kontrolovatežnej dohody, aby sme ku koncu roka vedeli sa opýtať, či sa táto dohoda dodržala, alebo nie. Celý scenár by mal byť akýmsi výsledkom dohody s verejnosťou, možno aj formou referenda, pretože dopad bude mať na každého občana. Naviac pre viaceré myšlienky, ktoré sú v scenári, občan nám vo vožbách svoj mandát nedal - jednoducho preto, že v našich volebných programoch tieto myšlienky neboli. Ak sa pri hlasování zdržím, nebude to preto, že som proti reforme, ako som povedal na začiatku, som za oboma rukami som za ňu, avšak niektoré riziká, ktoré predložený scenár v sebe má, sa mne, ako poslancovi, javia neúnosne vysoké. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP