Pondělí 17. září 1990

Leckdo byl zaražen tím, že naše vlády z iniciativy vlády slovenské začaly vlastně jen několik dní poté, kdy Federální shromáždění přijalo kompetenční zákon, jednat o dalším přesunu kompetencí. Přiznám se, že jsem tím zaražen nebyl, protože jsem zaregistroval četné signály - včetně těch, které obsahovala programová prohlášení republikových vlád - toho, že proces přesunu kompetencí nebyl kompetenčním zákonem definitivně uzavřen. Říkám si dokonce, že rychlost tohoto procesu může být vlastně k něčemu dobrá: čím dříve uzraje to, co beztak musí uzrát, tím dříve budeme moci společně napnout své síly k řešení všech dalších ohromných problémů, především v hospodářské sféře, které musíme řešit a na jejich řešení naše společnost stále s větší netrpělivostí čeká.

Základními kameny státu, který znovu budujeme, budou naše tři ústavy, dvě republikové a jedna federální. Měl jsem možnost seznámit se s předběžnými návrhy všech těchto tří ústav a přiznám se, že jsem byl dost zklamán. Návrhy republikových ústav obsahují dlouhé pasáže, které prokazatelně patří do ústavy federální, ba obsahují dokonce i jakési seznamy námětů pro ni. Všechny tři návrhy se mi přitom zdály být zbytečně podrobné: kdyby byly v této podobě přijaty, zcela určitě by si život krátce na to vyžádal, aby byly doplňovány novými a novými ústavními zákony. Četba těchto návrhů mne jen utvrdila v přesvědčení, že práce na našich nových ústavách by měla být daleko koordinovanější, ba že by tyto tři ústavy měly vznikat společně jako dílo jediného, tak říkajíc, trojčlenného týmu. Jen tak mohou vytvářet logický trojúhelník, který bude zárukou dobrého fungování všech našich tří státních útvarů, a nikoli jeho hlavní brzdou.

V případě naší dvojfederace nepovažuji za příliš šťastné zakotvovat v ústavách právo republik vystoupit z federace. Něco takového není ani v ústavě americké. Takový článek jen posiluje nepevnosti a dočasnosti našeho společného státu a prohlubuje pochybnost o jeho schopnosti být komukoli odpovědným partnerem v jednání. Navíc každá společnost a každý stát není jen smlouvou mezi žijícími, nýbrž smlouvou mezi těmi, kdo žijí, kdo již zemřeli, a těmi, kdo se ještě nenarodili. Nevíme, a nemůžeme vědět, zda by jednomu či oběma našim národům minulé a budoucí generace právo odtržení přiznaly, a proto není ani správné ho ústavně zakotvovat. (Potlesk.)

Jelikož dosud stále platí současná nevyhovující ústava a různé nevyhnutelné legislativní kroky se s ní neustále dostávají do neřešitelných rozporů, považuji za velice dobrý návrh, abyste už v listopadu přijali ústavní listinu o právech a povinnostech občanů, která by vytvořila nezbytný ústavně právní prostor pro všechny další legislativní práce, jež mají naše zastupitelské sbory pred sebou. Tato ústavní listina by se později mohla stát integrální součástí nové federální ústavy a mnohé z toho, co by obsahovala, by už nemuselo být v ústavách republikových.

Milé dámy, vážení pánové, hovořil jsem o nutnosti respektovat vyšší, to jest nadnárodní identitu našeho společného státu, ctít jeho federální instituce jako naše společné dílo, které slouží všem československým občanům. Co je však obsahem této identity? Jak ji vlastně definovat? Jak vymezit její zdroje, její podstatu a její smysl?

Domnívám se, v povědomí obou našich národů i u všech národností žijících v naší zemi, jsou určité společné tradice formované naší příbuzností i dlouhým soužitím a že tyto tradice pozoruhodně - a pozoruhodně shodným způsobem - ožily koncem minulého roku v českých zemích a na Slovensku, když jsme všichni společně začali lámat obruče, jimiž nás svazoval totalitní systém. K těmto tradicím patří: důvěra v lidského ducha a v jeho schopnost vítězit nad násilím, aniž by se sám musel k násilí uchylovat; víra v nadosobní hodnoty a v lepší lidské stránky; odpovědnost občana za obec; porozumění, tolerance a schopnost odpouštět i se kát; touha po demokratickém pořádku a schopnost demokratického chování; hluboký respekt k lidským právům; touha žít svobodně a důstojně v nezávislém státě, který se hlásí ke své evropské příslušnosti; schopnost věcně uvažovat a nepodléhat fanatismu; nadhled, humor, fantazie a občanská kultura. (Potlesk.) Domnívám se, že obdivuhodná podobnost étosu, který charakterizoval první týdny revolučního dění na celém československém území, potvrzuje, že existují hodnoty a ideály, které nás všechny spojují a které mohou být vskutku pevným duchovním základem našeho budoucího společného státu. Československá identita není tedy jen pouhá fikce anebo dodatečně konstruovaná z nouze ctnost. Je to cosi poměrně jasně definovatelného, co není vůbec žádným umělým vězením české a slovenské národní existence, ale co je jejich společným jmenovatelem a vskutku perspektivním východiskem k budování stabilního a humánního federativního státu.

Děkuji vám za pozornost. (Potlesk.)

Předseda FS A. Dubček: Ďakujem pánu prezidentovi za vystúpenie. Teraz bude nasledovať päťminutová prestávka. Prosím, aby ste zostali na svojich miestach. Po prestávke budeme pokračovať podža schváleného programu.

Rád by som ospravedlnil poslancov, ktorí prišli neskoršie. Dal som sa informovať, v dôsledku čoho sa tak stalo. Poslanci sa oneskorili vzhžadom na oneskorený štart lietadla.

Ešte raz ďakujem pánovi prezidentovi za vystúpenie. Prerušujem rokovanie na 5 minút.

(Jednání prerušeno v 10.47 hodin.)

(Jednání opět zahájeno v 10.57 hodin.)

Předseda FS A. Dubček: Vážené poslankyne, vážení poslanci, teraz pristúpime k prerokovaniu ďalšieho bodu schváleného programu, ktorým je vystúpenie predsedu vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, pána Mariána Čalfu k výsledkom rokovaní predstavitežov vlád v Trenčianskych Tepliciach a k realizácii ekonomickej reformy. Prosím pána predsedu vlády, aby sa ujal slova.

Předseda vlády ČSFR M. Čalfa: Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, federálna vláda Vám predkladá scenár ekonomickej reformy, ktorý vznikal za úzkej spolupráce všetkých troch vlád, scenár, na obsah ktorého nie sú medzi federálnou vládou a vládami republík významnejšie názorové rozdiely.

Scenár je výsledkom viacmesačného úsilia, započatého už vo vláde národného porozumenia. V náročných diskusiách, ktoré sme okolo neho absolvovali vo vláde i mimo nej, sa stále jasnejšie potvrdzovalo rozhodujúce východisko: bez zásadnej, hlbokej reformy, bez úplného pretvorenia nášho hospodárskeho mechanizmu sa nedá dosiahnuť dlhodobý úspešný rozvoj, efektívny ekonomický rast. Nejde teda o žiadnu reformu pre reformu, o žiadnu jednostrannú fetišizáciu trhovej ekonomiky, ale o vytváranie nevyhnutných predpokladov pre trvalú všestrannú prosperitu našej krajiny.

Vážené Federálne zhromaždenie, scenár, ktorý sa bude prerokovávať na tomto zasadaní by mal splniť niekožko dôležitých funkcií. Je v istom zmysle predovšetkým dôvodovou správou k zákonom, ktoré Vám budeme v najbližšom období predkladať. Poskytuje súčasne informáciu o stratégii vlády pri formovaní nového ekonomického systému u nás. Pre samu vládu predstavuje program, podža ktorého organizuje práce na realizačných opatreniach, otvárajúcich našu cestu k prosperujúcej spoločnosti. Nakoniec, charakterizuje mechanizmus jedine schopný dôsledne a s trvalou účinnosťou riešiť naše konkrétne ekonomické problémy. Ak vezmeme do úvahy všetky tieto aspekty, nebola práca na scenári rozhodne zbytočná ani z vášho, ani z nášho hžadiska.

Charakter našej reformy sprevádza označenie "radikálna a rýchla". Myslím, že obidva tieto prívlastky majú svoje opodstatnenie, pretože pripravované zmeny nevylepšujú doterajší systém, ani nehžadajú akési iluzórne tretie riešenie, ale navigujú našu spoločnosť na cestu modernej trhovej ekonomiky s výraznými sociálnymi akcentmi a ekologickými prioritami. V tomto zmysle je teda reforma radikálna. Pretože vnútorné i vonkajšie podmienky si vyžadujú, aby sme celý proces prechodu na nový systém uskutočnili čo najskôr, musí byť reforma nevyhnutne i rýchla. Pravda, o tom či aj jej výsledky budú rýchle a radikálne, nerozhodne len súbor dobre pripravených zákonov a realizačných krokov hospodárskej politiky všetkých troch vlád, ale predovšetkým zmeny, ktoré tieto kroky vyvolajú v kvalite a efektívnosti ekonomiky. Je teda zrejmé, že ak chceme byť úspešní, musíme pre program, vyjadrený v scenári, získať spoločenský konsens, vyvolať aktívnu odozvu v celej hospodárskej sfére, v riadiacich štruktúrách i u našich občanov. V tomto zmysle prerokovávanie scenára ekonomickej reformy vo Federálnom zhromaždení a jeho široké zverejnenie je výrazom snahy vlády, aby získal čo najširšiu spoločenskú podporu.

Dovožte mi teraz, aby som aspoň krátko charakterizoval vnútorné a vonkajšie podmienky, ktoré nás nútia postupovať radikálne a rýchlo.

Vnútorné príčiny spočívajú predovšetkým v tom, že súčasný spôsob riadenia ekonomiky, ktorý už vlastne žiaden ucelený systém netvorí, sa nedá ďalej účinne predlžovať. Rozpadom politického systému, ktorý bol jeho garantom, a postupným zánikom inštitúcií, ktoré boli jeho nositežmi, došli k situácii, kedy strácajú účinnosť tak prvky centralistického systému, ako aj do neho implantované ekonomické nástroje a my len s obtiažami udržiavame ďalší chod ekonomiky a blokujeme pokles jej výkonnosti.

Závažnosť tejto situácie v systéme fungovania našej ekonomiky je umocňovaná skutočnosťou, že doteraz uplatňovaný model hospodárskeho rastu nie je naďalej priechodný. Extenzívne zdroje sú vyčerpané, technologická a technická zaostalosť dosiahla kritickú vzdialenosť od vyspelých ekonomík, odkladanie naliehavých potrieb v infraštruktúre, ekológii, zdravotníctve a školstve sa však nedá úspešne prekonať bez radikálnych systémových zmien, zakomponovaných do predloženého scenára.

K hlavným vonkajším príčinám patrí predovšetkým rozpad ekonomických vzťahov s krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, nutnosť obnoviť s nimi vzájomný obchod na základe podmienok a cien medzinárodného trhu. To platí predovšetkým o vzťahoch k Sovietskemu zväzu a spojeným Nemeckým štátom. V týchto reláciách sa doteraz odohrávalo okolo polovice nášho zahraničného obchodu. Z uvedených trhov tiež dovážame väčšinu surovín a exportujeme na ne prevažnú časť produkcie strojárstva i ostatných odvetví spracovatežského priemyslu. Nová situácia znamená nielen nové, vyššie ceny surovín a energie, ale tiež značné ohrozenie našich odbytových možností.

Pôsobenie vnútorných a vonkajších podmienok, za ktorých pripravujeme a budeme realizovať našu cestu k trhovej ekonomike, sa bude spájať s účinkami reformných opatrení, takže v konečnom dôsledku bude tieto dva vplyvy len ťažko možné rozlíšiť. Je dokonca nebezpečie, že problémy zviazané s odstraňovaním starých nedostatkov sa budú kvalifikovať ako dôsledky chýb v spôsobe uskutočňovania ekonomickej reformy.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, zmienim sa teraz aspoň o niektorých ťažiskových otázkach predloženého scenára - tak, ako sa k nim postupne zjednotilo stanovisko federálnej vlády.

Prvú kžúčovú oblasť predstavuje proces privatizácie. Všetci, vrátane tvorcov expertných posudkov, sa zhodujeme na tom, že malá privatizácia by mala dostať zelenú, že však zatiaž existuje pre jej uskutočnenie ešte stále dosť prekážok v účinnosti prijatých opatrení, ako aj v absencii niektorých legislatívnych predpokladov. V súčasnej dobe sa dopracúva postup, ktorý zjavne bude musieť nadobudnúť - na rozdiel od stanoviska uvedeného v scenári - zákonnú podobu. Tento zákon, ktorý budú v najbližších dňoch prerokúvať všetky tri vlády, vytvorí priestor pre privatizáciu v oblasti služieb, remesiel, obchodu a malých podnikov.

Treba súhlasiť so všetkými, ktorí kritizujú doterajší pomalý postup v tejto oblasti. Nikto z nás s tým nie je spokojný a ako náhle bola skonštituovaná nová vlády, začali okamžite prípravy na odstránenie najzávažnejších prekážok.

Oveža zložitejší bude proces vežkej privatizácie, ktorá sa jednak nedá uskutočniť ihneď, jednak je oveža náročnejšia pokiaž ide o uplatnenie jej najvhodnejších foriem, ako aj pokiaž ide o vytvorenie jej potrebných inštitucionálnych predpokladov.

V scenári, ktorý máte k dispozícii, sa ráta - popri použití metódy investičných kupónov - aj s ďalšími tradičnými metódami privatizácie. O rozsahu a účelnosti uplatnenia týchto metód rozhodnú praktické možnosti ich realizácie predovšetkým na strane našich obyvatežov, organizácií a inštitúcií, ako aj na strane našich potenciálnych zahraničných partnerov.

Pre spôsob použitia investičných kupónov sa v scenári ponúkajú viaceré možnosti. Investičné kupóny môžu mať cenu v rôznej miere nižšiu ako je hodnota privatizovaného majetku a môžu sa dotýkať rozlične vežkej časti doterajšieho štátneho majetku, ktorá bude predmetom návrhu vlády a bude podliehať schváleniu príslušnými zákonodarnými zbormi.

Trvalým predmetom koncepčných úvah, ako to potvrdzujú aj expertné stanoviská, ostáva Fond národného majetku. V súvislosti s konečným dotvorením jeho celkového pojatia a praktických funkcií vystupujú do popredia dve zásadné požiadavky. Po prvé, prostriedky, ktoré sa budú sústreďovať v tomto Fonde, nesmú tvoriť zdroj bežného financovania. lch využívanie treba podriadiť osobitnému režimu, ktorého kontrola bude podliehať nielen vláde, ale aj voleným orgánom. Po druhé, treba tiež zabrániť, aby sa z Fondu nestalo nové odvetvové centrum riadenia ekonomiky, aby si neprisvojil paternalistické funkcie ochrany nielen potrebných a perspektívnych, ale aj všetkých zaostávajúcich a konzervatívnych.

Pri ďalších prácach na transformačnom a reštitučnom zákone bude príležitosť znova posúdiť všetky dôvody, ktoré vedú k nášmu pojatiu, ako aj argumenty, ktoré sú vyjadrené v expertných posudkoch.

Ďalšiu kžúčovú súčasť reformy predstavuje cenová liberalizácia. Počiatkom októbra prijme vláda jej operačné zásady, aj podrobnejší harmonogram jej postupu.

Je všeobecná zhoda v tom, že do úrovne našich cien sa musia premietnuť nové cenové relácie surovín a energie. Tie boli doteraz deformované od svetových cien odlišnými rubžovými cenami našich dodávatežov, ktoré však v tomto roku definitívne končia. Pri plnom rešpektovaní tohoto faktora musíme ako základnú sledovať cestu, ktorá povedie k dôslednej kalkulácii a tvorbe cien podža princípov trhu.

V scenári sú uvedené aj zásady, ktoré rátajú s určitými regulačnými a brzdiacími mechanizmami, obmedzujúcimi nebezpečenstvo inflačného vývoja. Pripúšťam, že zatiaž sú ešte formulované dosť všeobecne, no pracuje sa na nich intenzívne ďalej. Budú predložené na posúdenie parlamentu spolu so zákonmi, vzťahujúcimi sa na túto oblasť, to jest so zákonom o cenovom dohžade a so zákonom o hospodárskej súťaži a ochrane trhu.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, v otázke liberalizácie zahraničného obchodu a zavedenia vnútornej zamenitežnosti koruny ponecháva scenár zatiaž dva varianty možného riešenia výsledného kurzu. Je to bezpochyby mimoriadne závažná oblasť pre celú našu ekonomiku, pretože určuje podmienky, za ktorých sa bude adaptovať na očakávané zmeny cien energetických a surovinových vstupov, za ktorých sa bude rozvíjať a regulovať vnútorný devízový trh.

Obidva varianty uvažované v scenári majú svoje prednosti, majú i svoje riziká, a v čase, keď sa scenár uzatváral, nebolo dosť argumentov, aby sme sa mohli jednoznačne prikloniť k jednému z nich. Nejde pritom určite o nejakú principiálnu koncepčnú neistotu, alebo o politickú nerozhodnosť. K tomu, aby sme mohli odporúčať jeden konkrétny variant, potrebujeme odstrániť niektoré závažné nejasnosti; osobitne vo vonkajších podmienkach, a to hlavne v oblasti zabezpečenia klúčových surovín. Rokovania v tomto smere pokračujú a boli započaté tiež rozhovory s partnermi, ktorí by nám mali poskytnúť rezervné prostriedky na stabilizáciu vnútorného devízového trhu pre prípad jeho dočasných počiatočných ťažkostí.

Naše úsilie smeruje k tomu, aby sme získali dostatok podkladov, ktoré umožnia navrhnúť s plnou zodpovednosťou takú úroveň kurzu a taký režim vnútornej zamenitežnosti, ktorý vytvorí dostatočný tlak na neefektívnu výrobu, účinne zainteresuje vývozcov a ponechá šancu i tým, ktorí musia svoju vnútornú ekonomiku a celý program svojej činnosti zásadne zmeniť. K tejto otázke treba ešte poznamenať, že vypracované expertízy síce poskytujú niektoré hžadiská a poznatky, ktoré budeme môcť využiť pri spresňovaní ďalšieho postupu, žiadna z nich však neobsahuje praktický návod, ktorým by sme mohli rovnocenne nahradiť varianty, s ktorými pracujeme v scenári. V tejto súvislosti chcem aj všeobecnejšie konštatovať, že i keď pripravené expertízne stanoviská nepriniesli oproti predloženému scenáru nejakú ucelenú, aplikovatežnú alternatívu základného reformného postupu, obsahujú viaceré čiastkové postrehy a podnety, na ktoré budeme dôsledne prihliadať pri konkretizovaní spôsobu realizácie jednotlivých krokov reformy.

Časť scenára, venovaná sociálnej problematike bola predmetom ostrých diskusií so sociálnymi partnermi, či už to boli odborové orgány, alebo zástupcovia podnikatežských kruhov. Treba priznať, že tak, ako sa scenár celkove zhusťoval, i jeho sociálna časť sa postupne zužovala, takže viaceré doteraz rozpracované a zverejnené materiály poskytujú lepší obraz o tom, čo chce vláda v tejto oblasti robiť, než sa to podarilo vyjadriť v samotnom scenári.

Vláda považuje za svoju povinnosť vybudovať inštitúcie sociálneho zabezpečenia, trhu práce a formovania nových pracovných príležitostí.

Pripravujeme systém opatrení na ochranu sociálnych práv občanov, na zmiernenie sociálnej tvrdosti nevyhnutných reformných krokov. Pripomienky, ktoré k tomu smerujú, sme zväčša akceptovali a při dopracovaní systémových i legislatívnych opatrení budeme na ne prihliadať. Rozhodne však nebudeme môcť akceptovať požiadavku, aby záruka sociálnych istôt, a dokonca záruka určitého zvyšovania životnej úrovne akosi zvonku a jednostranne predurčovala celú prípustnú logiku reformného postupu. Žiaden podobný variant nie je prakticky možný a preto vláda musí trvať na stanovisku, že jedinou skutočne reálnou zárukou sociálnych istôt je prosperujúca ekonomika a v nej predovšetkým prosperujúci podnik.

Pred vládou bezpochyby stojí neobyčajne ťažká úloha, aby zabezpečila nevyhnutnú mieru sociálnej ochrany a sociálnych práv tých, ktorí sú buď dôchodkovo slabí, alebo už nie sú schopní aktívne ovplyvňovať výšku svojich príjmov. Nemôže sa však v žiadnom prípade stať ochrancom zle hospodáriacich podnikov a ich kolektívov.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, v priebehu posudzovania predloženého scenára sa vyskytli viaceré pripomienky, týkajúce sa jeho zdanlivo jednostranného systémového zamerania, a naopak, nedostatočnej rozpracovanosti konkrétneho programu rozvoja nášho hospodárstva. Musím povedať, že vnútornú spätosť systémovej a obsahovej stránky uskutočňovaného transformačného procesu si vláda plne uvedomuje. Intenzívne pracuje na svojej štrukturalnej politike na sústave útlmových programov, dokončujú sa čiastkové stratégie pre oblasť energetickej politiky, agropotravinárskeho priemyslu i niektoré ďalšie. Do polovice novembra bude pripravená celková hospodársko-politická stratégia vlády na roky 1991-1992. Treba však osobitne zdôrazniť, že sa takto formujú len základné smery a rámce pre podnikatežskú činnosť hospodárskych subjektov, a pre selektívnu politiku štátnej podpory, uskutočňovanú konformne s trhovými mechanizmami.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP