Středa 28. března 1990

Kjótsky dohovor je do istej miery vzorom pre vypracovávanie národných zákonných noriem v oblasti colníctva. Pretože ide o rozsiahlu zmluvnú úpravu a úprava národných predpisov môže mať aj ekonomické dopady, bola daná možnosť vyslovovať výhrady k jej jednotlivým zmluvným ustanoveniam a tieto výhrady revidovať každé tri roky. Federálne ministerstvo zahraničního obchodu a jeho Ústredná colná správa v návrhu na prijatie tohto dohovoru odporúča, aby boli prijímané tie prílohy Kjótskeho dohovoru, ktoré sú v súlade s československým právnvm poriadkom, a abv po postupnom vytvorení podmienok boli v budúcnosti navrhnuté na prijatie aj ďalšie prílohy bez toho, aby bolo potrebné vyslovovať výhrady k niektorým zmluvným ustanoveniam. Preto predložený materiál obsahuje návrh na prijatie Kjótskeho dohovoru a jeho príloh A2, A3, A4 a C1. Predpokladá sa, že ďalšie zmeny čs. právneho poriadku v colnej oblasti vyplynú z uskutočnenej úpravy ekonomických zákonov. pretože pri prech ode československého hospodárstva na trhový mechanizmus sa prejaví jednak potreba ochrany československého trhu nielen v oblastiach neobchodného. ale aj obchodného tovaru, ďalej úprava niektorých otázok, ktoré nebolo potrebné dosiaž regulovať.

Navrhovaný dohovor už bol prijatý vežkým počtom členských štátov Rady pre colnú spoluprácu a preto má rozsiahlu platnosť. Túto zmluvnú úpravu privítajú aj medzinárodné odborné organizácie a z nich hlavne obchodné a dopravné, ktoré sa ňou riadia pri zabezpečovaní svojich činností. V súčasnej dobe začalo ďalšie kolo medzinárodných konaní, lebo tento Kjótsky dohovor bol podpísaný v r. 1973, ktoré majú za ciež ďalej rozpracovať jednotlivé ustanovenia Kjótskeho dohovoru tak podrobne, aby na jej základe došlo k vytvoreniu čo najjednotnejšej zmluvnej úpravy colných otázok a tým došlo k likvidácii rozdielov nielen medzi colnými predpismi jednotlivých štátov, ale aj medzi jednotlivými zoskupeniami štátov. Preto schválenie návrhu na prijatie Kjótskeho dohovoru je treba považovať za dôležitý krok k medzinárodnej harmonizácii colných predpisov a tým takisto k odstráneniu radu prekážok. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající předseda SN J. Stank: Ďakujem ministrovi Barčákovi. Vládny návrh bol prikázaný na prerokovanie ústavnoprávnym výborom, zahraničným, branným a bezpečnostným, výborom pre priemysel, dopravu a obchod a výborom pre požnohospodárstvo a výživu obidvoch snemovní. Prosím spoločného spravodajcu výborov Snemovne žudu poslanca Viktora Sidora, aby predniesol spravodajskú správu.

Společný zpravodaj výborů SL poslanec V. Sidor: Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, vládny návrh, ktorým sa predkladá Federálnemu zhromaždeniu Československej socialistickej republiky na odsúhlasenie Medzinárodný dohovor o zjednodušení a zosúladení colných režimov, podpísaný v Kjóte 18. 5. 1973 a jeho prílohy - tlač 201 - prerokovali výbory ústavnoprávne, branné a bezpečnostné, pre priemysel, dopravu a obchod a výbory pre požnohospodárstvo a výživu Snemovne žudu a Snemovne národov. Výbory považujú tento medzinárodný dohovor, ktorý sa stal medzinárodným colným kodexom s rozsiahlou platnosťou za dôležitý a potrebný. Prispeje k nevyhnutnému zosúladeniu colných režimov a v celom komplexe aj k odstráneniu zásadných rozdielov medzi národnými colnými režimami jednotlivých zmluvných štátov. Jeho prínos spočíva v tom, že uskutočnením zmluvných záväzkov obsiahnutých v jednotlivých prílohách tohto medzinárodného dohovoru sa postupne zjednotia colné predpisy zmluvných strán a tým sa aj zjednoduší a užahčí uzatváranie medzinárodných obchodov.

Podža článku 11 sa môže zmluvnou stranou dohovoru stať každý členský štát Rady pre colnú spoluprácu a každý členský štát Organizácie spojených národov, alebo v nich špecializovaných organizácií, ktorý prijme aspoň jednu jeho prílohu.

Výbory snemovní odporúčajú, aby sa Československo stalo zmluvnou stranou tohto medzinárodného dohovoru prístupom k nemu. Majú však výhradu k článku 13 dohovoru, ktorý obsahuje ustanovenie o uskutočňovaní dohovoru závislými krajinami. Výbory považujú odstránenie článku 13 za rozporné s Deklaráciou o poskytovaní nezávislosti koloniálnym územiam a národom, ktorá bola prijatá na 15. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v roku 1960, za prekonané.

Vo výboroch sme ďalej posudzovali súladnosť ustanovení príloh dohovoru s československým právnym poriadkom. Časť príloh je celkom v súlade s naším právnym poriadkom. Niektoré odlišné ustanovenia boli v posledných rokoch zosúladené s ustanoveniami jednotlivých príloh, predovšetkým pri zmene vykonávacích predpisov v colnom zákone č. 44/74 Zb.

Niektoré ďalšie rozpory budú odstránené v novele colného zákona, ktorá sa bude prerokúvať v dohžadnom čase, čím sa vytvoria predpoklady pre prijatie ďalších príloh.

Výbory vzali tiež do úvahy, že prijatie ďalších príloh závisí na zmenách nášho právneho poriadku, ku ktorým postupne dochádza. Niektoré prílohy však nemožno akceptovať, pretože upravujú režim, ktorý nie je výhodný pre československý colný systém.

Pre Československo je užitočné, aby sa stalo zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru o zjednodušení a zosúladení colných režimov, podpísaný v Kjóte 18. 5. 1973, a jeho príloh.

Ako spoločný spravodajca výborov Snemovne žudu odporúčam Snemovni žudu vysloviť súhlas, aby sa Československá republika stala zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru a jeho príloh tlač 201.

Zároveň odporúčam, aby sa urobilo vyhlásenie, že ustanovenie článku 13 dohovoru je v rozpore s deklaráciou o poskytnuní nezávislosti koloniálnym územiam a národom, prijatej na 15. zasadnutí Volného zhromaždenia OSN v roku 1960, preto ho Československá socialistická republika považuje za prekonané. Ďakujem.

Předsedající předseda SN J. Stank: Ďakujem poslanci V. Sidorovi. Za výbory Snemovny národov prednesie spoločnú spravodajskú správu poslanec V. Vokál.

Společný zpravodaj výborů SN poslanec V. Vokál: Vážený pane předsedající, vážené poslankyně, poslanci, vážení hosté, závazek obsažený v článku 2 Úmluvy, který na sebe přístupem k ní každá smluvní strana bere - podporovat sjednocení a sladění celních režimů v rozsahu, v jakém přijímá spolu s ní i její přílohy, aniž se přitom smluvní straně brání používat zákonná omezení plynoucí z jejich národního zákonodárství, je nepochybně akceptuschopný. Připojuji se tak ke zpravodajské zprávě poslance Sidora. Vzhledem k tomu, že článek 5 Úmluvy umožňuje straně vznést výhrady vůči příloze přijímané nebo i přijaté, plně podporuji - a to bych chtěl zejména zdůraznit - v souladu s tím učiněnou výhradu k ustanovení článku 13, kterou i výbory Sněmovny národů - ústavně právní, branný a bezpečnostní, pro zemědělství a výživu a pro průmysl, dopravu a obchod plně ve svých jednáních podpořily. Jako společný zpravodaj výše uvedených výborů Sněmovny národů doporučuji proto Sněmovně národů vládní návrh, kterým se předkládá Federálnímu shromáždění k souhlasu Mezinárodní úmluva o zjednodušení a sladění celních režimů, podepsaná v Kjótu dne 18. března 1973 a její čtyři přílohy ve znění parlamentního tisku 201, včetně návrhu usnesení schválit. Děkuji za pozornost.

Přesedající předseda SN J. Stank: Ďakujem poslancovi Vokálovi. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa zatiaž nikto neprihlásil. Žiada o slovo niekto z poslancov? Poslanec Filkus.

Poslanec SL R. Filkus (VPN) : Zjednodušenie colných režimov je ohromná vec pre ekonomiku. Pritom každá ekonomika bude na toto reagovať najmä podža toho, aké sú špecifiká jej trhu a to z hžadiska štruktúry, otvorenosti, rovnováhy a pod.

Napríklad viem, že od r. 1992 v Európskych spoločenstvách sa v rámci nového usporiadania colnej politiky ušetrí vežké množstvo pracovníkov pôsobiacich v tejto oblasti. Chcel by som vedieť ako sa zásahy zamerané na zjednotenie colných predpisov, budú dotýkať špecifík nášho československého trhu a ako sa prejavia z pohžadu ďalších efektov na tomto trhu. Najväčšou špecifikou nášho trhu je, že je doposiaž málo vyvinutý a z toho titulu aj málo citežný. Okrem toho treba vedieť, že československý trh má svoje špecifiká najmä z hžadiska štruktúry ekonomiky, jej globálne nerovnovážneho stavu, inflačného procesu a pod. V tejto súvislosti mám dve otázky.

Rád by som sa opýtal, či viete odhadnúť tendencie, ktoré sa v dôsledku zjednodušenia colných režimov prejavia v raste zamestnanosti pracovníkov colnej správy? A druhá otázka - či toto zjednodušenie bude adekvátne efektom, ktoré sa z tohto titulu dosiahne vo vzťahu ku spomínaným špecifikám nášho československého trhu? Ďakujem. To je všetko.

Předsedající předseda SN J. Stank: Ďakujem poslancovi Filkusovi. Kto chce ďalej vystúpiť v rozprave? (Nikdo.) Nikto. Prosím pána ministra Barčáka, aby reagoval, odpovedal na otázky a reagoval na odporučenia spravodajcov.

Ministr zahraničního obchodu ČSSR A. Barčák: Chcel by som povedať, čo sa týka spravodajcov. Výhrada k článku 13 je v poriadku. Má skôr politický, deklaratívny charakter, než vecné naplnenie dohovoru. Domnievam sa, že je to teda v poriadku, je to súčasťou nášho prihlásenia sa k Dohode.

Čo sa týka otázok pána poslanca Filkusa, je potrebné povedať asi toto. Príloh je zhruba 28, alebo 30. Pristupujeme teraz ku štyrom prílohám. Pretože ďalšie, ktoré sú, sú zatiaž v rozpore s našim právnym poriadkom. Mali by sme urobiť také opatrenie, ktoré by ušetrilo prácu Federálneho zhromaždenia, mohli by sme ako vláda požiadať o splnomocňujúce ustanovenie, ktoré by nám umožňovalo postup k prílohám bez toho, aby sa rozšírenie prerokovávalo vždy vo Federálnom zhromaždení.

Inak by sa dalo odpovedať na otázky asi takto. Čo sa týka zamestnanosti, podstatný vplyv nebude. Zmenia sa niektoré dokumenty a doklady v colnom obehu a postupne tak, ako budeme prijímať ďalšie prílohy, bude sa zjednodušovať colný styk.

Myslím, že zatiaž budeme stále fungovať aj v špecifike československého zatiaž neexistujúceho trhu (ale nejaký trh predsa existuje aj u nás). Budeme musieť postupovať podža našich špecifík a zákonných opatrení. Problémy sú pomerne široké. Nedá sa povedať, že by sme sa mohli pripojiť k ďalším prílohám, ktoré dohovor má, že by sa k nim dalo pristúpiť bez toho, že by sa od základu zmenili právne ustanovenia v celom rade zákonov, občianskom, hospodárskom, v ekonomických zákonoch, ktoré budú predkladané alebo platia.

Myslím, že aj pre špecifiku československého trhu bude dohovor vyhovovať, pretože to zjednoduší odbavovanie, či zjednotí dokumentáciu. Napríklad sa mení klasifikácia pôvodu tovaru. Zatiaž máme pôvod tovaru podža krajiny obchodu, teraz budeme uvádzať podža pôvodu tovaru, kde sa vyrobil, tzn. krajiny pôvodcu a nie obchodu.

Nie som ešte taký zabehnutý, aby som mohol povedať, že viem, čo by sa dalo, alebo nedalo ešte urobit. Odporúčal by som, ak by to bolo akceptovatežné, ešte jednu zmenu uznesenia. V prípade, že nie je teraz možné, potom ju budeme predkladať pri pripájaní sa k ďalším prílohám, že by v uznesení, tak ako je napísané v tlači 201, sme mali dať ešte dodatok: Za ako je napísané A2, A3, A4 a C1, by sa napísalo - bez výhrad, u ostatných príloh splnomocňuje Federálne zhromaždenie vládu ČSSR, aby po odstránení zákonných prekážok oznámila depozitárom Dohovoru ich prijatie Československou socialistickou republikou".

Vrátil by som sa k vysvetleniu, tak ako som to mal v úvodnom slove. Nemôžeme sa pripojiť k ďalším prílohám, pretože sú v rozpore s našou terajšou zákonnou praxou. Sú niektoré, ku ktorým sa nebudeme môcť nikdy pripojiť, lebo je tam, povedzme, plavba v pobrežných vodách. Ostatné prílohy, ktoré sú realizovatežné, by sme mohli takýmto splnomocnením riešiť, dodatočne sa k nim pripojiť a tým ušetriť prácu poslancov. Tým by sme sem nemuseli s každou ďalšou prílohou chodiť. Tým by sa aj dosiahlo toho, čo mal asi poslanec Filkus na mysli, aby sme zjednodušili prácu colnej služby a colného systému, ktorý u nás máme. Ďakujem.

Předsedající předseda SN J. Stank: Aj my ďakujeme. Ďakujem pánovi ministrovi Barčákovi. Pýtam sa pána poslanca Filkusa, či je spokojný s odpoveďou. (Ano.) Ďakujem. Žiadajú o slovo spoloční spravodajcovia? (Ne.)

Teraz sa musíme vysporiadať s návrhom predneseným pánom ministrom. Je to určitý problém. Osobne si netrúfam odporúčať to snemovniam a neviem, či predsedovia ÚPV by sa eventuálne mohli vyjadriť.

Ministr zahraničního obchodu ČSSR A. Barčák: Chcel by som ešte upresniť, že nemóžeme pristúpiť k ďalším prílohám preto, že sú proti nášmu zákonnému poriadku. Ak sa odstráni zmenou nejakého zákonného poriadku táto výhrada, môžeme k ďalšej prílohe pristúpiť. Ak je teraz navrhnutý tento návrh uznesenia, v tom prípade nemôžeme pristúpiť automaticky a musíme prísť do parlamentu a povedať, okrem prílohy A2, A3, A4 ... chceli by sme ešte C2, C5, C8 ... a za dva týždne či dva mesiace znovu bude nejaká zákonná zmena, a pretože sa odstráni zákonná prekážka, ktorá je v inom zákonnom usporiadaní, prídeme opäť s návrhom pre A8, B5, C12 ... Takto budeme stále pribiehať a budeme sa schádzať tak často, ako sa nám budú meniť jednotlivé zákonné ustanovenia.

Znamená to, že k žiadnemu pripojeniu alebo medzinárodnému záväzku z československej strany nemôže dôjsť po takomto splnomocnení vlády, ak nie je Federálnym zhromaždením odstránená zákonná prekážka, ktorá musí prejsť aj parlamentom. V prípade, že to komplikuje rokovací poriadok a muselo by sa ísť späť do výborov, tak by sme mohli uznesenie nechať v takom stave ako je, ten dodatok by som stiahol a pri najbližšom prerokovaní ďalších bodov by sme prišli s pozmeňujúcim návrhom uznesenia v tomto zmysle.

Předsedající předseda SN J. Stank: Odporúčam, pán minister, aby bol tento posledný tvoj návrh prijatý, to znamená, že by to prešlo výbormi a dodatočne by sa to prijalo.

Môžeme teda hlasovať. Rozprava je ukončená. V zasadacej sieni je prítomných 148 poslancov Snemovne žudu, 46 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike a 58 poslanco Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike. Obidve snemovne sú uznášania schopné. Chcel by som len pripomenúť, že 46 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike je práve trojpätinová väčšina, kvalifikovaná väčšina, ktorá je potrebná pri hlasovaní o ústavných zákonoch. To znamená, prijatý by bol zákon v takomto prípade, len keby všetci hlasovali za. Tohto zákona sa to samozrejme netýka. Pripomínam však, že táto neprítomnosť je zarážajúca. Zatiaž sú teda snemovne uznášania schopné.

Najskôr budú hlasovať poslanci Snemovne žudu.

Kto z poslancov tejto snemovne súhlasí s návrhom uznesenia, uvedenom v parlamentnej tlači 201 a s odporúčaním spoločného spravodajcu výborov Snemovne žudu, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.

Kto sa zdržal hlasovania? (Nikdo.) Nikto.

Poslanci Snemovne žudu súhlasia s návrhom uznesenia uvedenom v tlači 201.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov.

Kto súhlasí s návrhom uznesenia, ktoré je uvedené v parlamentnej tlači 201, nech zdvihne ruku. (Hlasuje se.)

Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.

Kto sa zdržal hlasovania? (Nikdo.) Nikto.

Poslanci Snemovne národov súhlasia s návrhom uznesenia.

Vzhžadom na súhlasné uznesenie obidvoch snemovní konštatujem, že Federálne zhromaždenie súhlasí, aby Československá socialistická republika sa stala zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru o zjednodušení a zosúladení colných režimov podpísaného v Kjóte 18. mája 1983 a jeho príloh A2, o dočasných skladoch tovaru, A3. o colných formalitách vzťahujúcich sa na obchodné dopravné prostriedky, A4. o colnom prepúšťaní zásob a C1. o vývoze tovaru do vožného obehu v cudzine s tým, že sa urobí vyhlásenie tohto znenia. Ustanovenie článku 13 Dohovoru je v rozpore s deklaráciou nezávislosti koloniálnym územím a národom, ktorá bola prijatá na 15. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v roku 1960 a Československá socialistická republika ho preto považuje za prekonaný.

(Poznámka redakce: usnesení FS č. 156, SL č. 243, SN č. 253)

Ďalej máme na programe

9

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 47/1956 Zb., o civilnom letectve (letecký zákon) , v znení zákona č. 40/1964 Zb. a zákona č. 43/1976 Zb. (tlač 270).

Prosím ministra dopravy ČSSR Ing. Františka Podlenu, aby návrh odôvodnil.

Ministr dopravy ČSSR F. Podlena: Pane první místopředsedo, dámy a pánové poslanci, především mi dovolte krátkou poznámku. I když moje dočasná nepřítomnost byla řádně omluvena u předsedy Federálního shromáždění, považuji za svou povinnost se omluvit i vám, nebylo to z žádných malicherných důvodů. Chtěl bych říci, že souběžně vedu zásadní jednání o některých dopravních otázkách s ministrem dopravy Polské republiky.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP