Středa 28. února 1990

Chci se proto pana ministra financí Klause zeptat, jakou schůdnou cestu vytvořila vláda a jeho resort jmenovitě pro vyřešení nejnutnějších vazeb nezbytných pro příští řádné fungování trhu potravin a jmenovitě pro rozvoj potravinářského průmyslu v současném přechodném období. Pokud se pan ministr financí nemůže k těmto závěrům výborů pro zemědělství a výživu vyjádřit dnes, prosím, aby tak učinil na příštím zasedání Federálního shromáždění.

Předsedající předseda J. Stank: Ďakujem poslancovi Rábelovi. Ďalej vystúpi poslankyňa Sachetová a pripraví sa poslanec Juliš.

Stále sa objavujú pripomienky zo strany verejnosti, aby sme diskutovali k veci, k vládnemu vyhláseniu, konkrétne a stručne. Máme pred sebou ešte asi 30 vystúpení. Prosím aby ste zachovávali tento spôsob. Prosím, pani poslankyňa.

Poslankyně SL J. Sachetová: Volební obvod Litoměřice, členka KSČ.

Vážený pane předsedo, vážené Federální shromáždění, já bych ráda navázala na svého předřečníka. Ve své pracovní a poslanecké praxi se v poslední době v mém volebním obvodu velmi často i já setkávám s problémy, které se vyskytují při realizaci investiční výstavby, zejména v potravinářském průmyslu. Jsem toho názoru, že naléhavost řešení, především u potravinářského průmyslu, vyplývá z nesouladu mezi dosahovaným objemem zemědělské produkce a stávajícími zpracovatelskými kapacitami potravinářského průmyslu. Výrobní základna potravinářských podniků je nejen kapacitně omezená, ale je většinou zastaralá a výroba potravin je z tohoto důvodu málo ekonomicky efektivní, náročná na spotřebu lidské práce, na materiální a energetické vstupy a má většinou nedořešeny dopady na životní prostředí.

Abych však byla konkrétní. Na podporu požadavků řešit nepříznivou finanční situaci účelově vázanou dotací z prostředků státního rozpočtu uvedu konkrétní problém z mého volebního obvodu.

Litoměřický závod Mrazíren vznikl před více než 40 lety adaptací bývalého pivovaru. Zpracovává rozsáhlý sortiment zemědělské produkce z přilehlé, vysoce produktivní oblasti, známé jako "zahrada Čech". Zásobování celého Severočeského kraje, s výjimkou Chomutovska. nejen vlastními výrobky - zeleninou, ovocem a hotovými jídly, ale i zmrazenými výrobky mlékárenského a drůbežářského průmyslu, spočívá na tomto závodě, který je dnes v závěrečném údobí své životnosti. Nosná konstrukce objektů se nachází v trvale prohlubujícím havarijním stavu. Proto došlo v minulém roce k přednostnímu zahájení výstavby nového závodu o rozpočtových nákladech 298 mil. Kčs, z nichž bylo do konce roku 1989 prostavěno 41 mil. Kčs. Závažnost urychleného nahrazení dožívajícího závodu byla doceněna nejen resortem zemědělství a výživy, ale i Českou komisí pro plánování a vědeckotechnický rozvoj a vládou ČSR. Vláda udělila na tuto stavbu výjimku z moratoria a souhlasila s jejím zahájením.

Protože o účasti státního rozpočtu na financování Mrazírny Litoměřice nebylo doposud ministerstvem financí, cen a mezd ČSR rozhodnuto, vedení Mrazíren zpracovalo havarijní systém pokrytí finančních potřeb rozestavěných staveb, dle něhož by mělo dojít k zastavení výstavby nového litoměřického závodu. I za optimistického předpokladu pokračovat ve výstavbě od roku 1993, byla vykalkulována ztráta v investičních prostředcích 172 mil. Kčs, která poškodí nejen tento podnik, ale i stát, neboť úhrada ztráty bude směřovat do zahraničí. Současně vzniknou problémy, kde zpracovat ročně 12 tisíc tun suroviny (tj. hrášku, špenátu a pod.), a jak nahradit ztrátu cca 8 tisíc tun výrobků na trhu, zejména v Severočeském kraji. U státního podniku Mrazíren se nedostatek finančních zdrojů projevuje ještě u rozestavěné akce Přístavba a rekonstrukce Mrazíren Dýšina, i když nedosahuje tak kritického rozsahu důsledků jako u Mrazírny v Litoměřicích.

Zemědělské podniky v Západočeském kraji, které vyrábějí značný podíl brambor, mají existenční zájem o dokončení závodu Mrazíren v Dýšiné u Plzně. Má to souvislost s tzv. "bramborovým programem", kdy tak jako ve vyspělých zemích se většina brambor zpracovává na polotovary nebo hotové výrobky a jen menší část se konzumuje v čerstvém stavu. Pomohlo by to jednak našim ženám a restauracím při přípravě hotových jídel, ale zamezí se i podstatným ztrátám při uskladnění. Po dokončení umožní nejen zvýšit výrobu tak žádaných bramborových hranolků a kroketů, zpracování zeleninových směsí, kdy oba tyto výrobky mají stoupající roční trend.

Zabezpečení vnitřního trhu potravinami je úkol značně zodpovědný a složitý a jeho stabilizace nesmí být narušena. Obracím se proto na ministra financí pana Klause s interpelací - dořešit profinancování akcí v potravinářském průmyslu tak, aby nemuselo docházet k jejich zastavování, a to ve smyslu usnesení výborů pro zemědělství a výživu Sněmovny lidu a Sněmovny národů z 12. t. m. Děkuji vám za pozornost.

Předsedající předseda SN J. Stank: Ďakujem poslankyni Sachetovej, slovo má poslanec Juriš, pripraví sa poslanec Duha.

Poslanec SL A. Juriš: Menujem sa Juriš, volebný obvod 161, som členom Československé strany zelených. Vážený pán predseda, pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážení hostia, môj príspovok bude stručný. Budem nadväzovať na predošlé dva príspevky. Ide o požnohospodársky a potravinársky komplex a dofinancovanie podnikov, ktoré sú momentálne rozostavané.

Potravinársky priemysel na Slovensku je v rámci požnohospodársko-potravinárskeho komplexu najslabším článkom, so zastaralou výrobnou základňou. V snahe zlepšiť tento nepriaznivý stav boli na 8. päťročnicu vybraté ťažiskové stavby, ktorých realizáciou by sa v najbližších rokoch znížil výpad pri spracovaní surovín, zabezpečil by sa trh potravinami (najmä mraziarenské a mäsové výrobky) a riešila by sa čiastočne ekológia.

Medzi ťažiskové stavby, ktoré sú v súčasnom období rozostavané patrí rekonštrukcia cukrovaru Šurany. Intenzifikácia pivovaru Hurbanovo, likvidácia odpadových vôd Leopoldov, rekonštrukcia mäsového závodu Zvolen a tepelný napájač Jaslovské Bohunice.

V roku 1990 sú zaradené na začatie stavby mraziareň Bratislava a rekonštrukcia mäsového kombinátu Nitra, kde už v roku 1989 boli vykonané práce a dodávky vo výške 48,1 mil. Kčs ako predstihové dodávky podža podpísaného kontraktu so zahraničným dodávatežom, ktorým sú stavebné podniky z Požska.

V roku 1990 sa má začať ešte ekologická stavba - čistiareň odpadových vôd cukrovaru Trnava.

Všetky menované stavby pred začatím prešli pripomienkovým konaním a štátnou expertízou, ktorá dala k ich začatiu kladné vyjadrenie. Jednou z hlavných podmienok pre vydanie expertízneho posudku je finančné zabezpečenie stavby. To znamená, že všetky stavby boli finančne vykryté, a to či už z vlastných zdrojov, úveru, dotácií a prerozdelenia. Ak by na tieto stavby nebolo financovanie doriešené a neboli by vydané prísžuby na ich financovanie, nebolo by sa s ich realizáciou začalo.

V roku 1990 je financovanie investičnej výstavby potravinárskeho priemyslu opäť problematické a nezabezpečenosť finančných zdrojov na stavby je 230 mil. Kčs. Medzi týmito stavbami sú stavby s vežkou rozostavanosťou, ktoré sa majú dokončiť v tomto alebo v budúcom roku ako napr. likvidácia odpadových vôd Leopoldov, kde je rozostavanosť ku koncu roku 1989 72,2 % a naviac ide o ekologickú stavbu. Intenzifikácia pivovaru Hurbanovo má sa dokončiť v roku 1991.

Mraziareň Bratislava a rekonštrukcia mäsového závodu Nitra a Zvolen sa realizujú ako dovoz investičného celku z Požska a je záruka ich včasného ukončenia. Celková priemerná rozostavanosť stavieb je okolo 40 %.

Bolo by preto neúnosne neekonomické, keby došlo k zastaveniu týchto stavieb. Takýto drastický zásah by sa mohol vypomstiť našej spoločnosti v budúcnosti dôsledkami na zásobovanie trhu a na životné prostredie.

Pri zastavení stavieb, v prípade, že by neboli dotácie vo výške 230 mil. Kčs poskytnute, umŕtvilo by sa vyše 600 mil. Kčs základných prostriedkov, pretože potravinársky priemysel v súčasnej dôchodkovej situácii nie je schopný zabezpečiť pokračovanie výstavby. Okrem ekologických stavieb by sa nerealizovali významné stavby zabezpečujúce potrebný rozvoj kapacít v mraziarenskom, cukrovarskom a pivovarskom odbore.

Předsedající předseda SN J. Stank: Ďakujem poslancovi Jurišovi. Slovo má poslanec Dúha, pripraví sa poslanec Kanis.

Poslanec SN. A. Dúha: Som poslancom za volebný obvod 114 Ružomberok, člen Kresťansko-demokratického hnutia.

Vážený pán predseda, pán predsedajúci, dámy a páni poslanci, v mene Klubu poslancov Kresťansko-demokratického hnutia Slovenska, Československej strany žudovej a Kresťansko-demokratickej strany Čiech a Moravy by som chcel hovoriť o oblasti kultúry a výchovy mládeže a dovolím si úvodom odcitovať dve vety z prejavu nášho premiéra pána Čalfu: "Neobmedzená tvorivá sloboda, o ktorú sa už nemusia naši umelci strachovať, vytvára predpoklad pre rozkvet špičkového umenia a rast všeobecnej kultúrnosti našich národov. Štát nebude zasahovať do otázok, akému smeru dajú tvoriví umelci prednosť pri plnení svojej úlohy".

Ja, samozrejme, tieto dve vety vítam, ale zároveň si dovožujem upozorniť, že otázka vožnosti v oblasti tvorby a kultúry vôbec kladie i vežké nároky na morálku tvorcov. V tomto kontexte chcem poukázať na to, že za posledných 42 rokov bola hlavne naše mládež vinou demagogickej politiky komunistickej strany postihnutá na mieste najcitlivejšom - v oblasti morálky. Z pohžadu poslancov nášho klubu je jasné, že systematické potlačovanie náboženskej slobody, náboženskej výchovy a úpadok morálky sú spojitými nádobami. Ak chceme mať mládež nielen fyzicky zdatnú, ale i morálne čistú, nesmieme otážať s prijatím opatrení k zásadným zmenám v oblasti výchovy. Pri rozhovoroch s občanmi, s nášmi potencionálnymi voličmi vežmi často počúvame sťažnosti na programy, ktoré vysiela televízia a tiež na niektoré tituly našej filmovej tvorby. V poslednom čase išlo na Slovensku napríklad o opakovanie seriálu Borgiovci. Kríž v osídlach moci a pod.

Začali sme sa otvárať smerom na západ, ale prv, ako sa to stane v oblasti ekonomickej, otvorili sme sa v oblasti, o ktorú by sme nemali mať až tak vežký záujem. Úpadok morálky na Západe je evidentný a i tam s ním majú starosti. Nemali by sme mať záujem o prevzatie takých programov, ako sú striptýzy alebo vožby miss v monokinách.

Na zlepšenie tohto stavu my, členovia Klubu poslancov Kresťansko-demokratického hnutia žiadame programové rady dramaturgie filmovej tvorby a všetky inštitúcie, pracujúce v oblasti kultúry a hromadných oznamovacích prostriedkov o toto:

1. neprepožičiavať hromadné oznamovacie prostriedky na šírenie programov urážajúcich mravné cítenie vežkej časti nášho obyvatežstva.

2. Neuvádzať programy propagujúce akékožvek formy násilia, brutalitu a vojnu.

3. Pre výchovné pôsobenie na mládež dať priestor programom, propagujúcom morálnu čistotu a princípy mravnosti.

Morálka a etika patria totiž k základným hodnotám každej vyspelej civilizovanej kultúrnej spoločnosti. Ak chceme medzi ne patriť, musíme venovať tejto otázke mimoriadnu pozornosť.

Ešte dodatok. Vežmi fandím kolegovi Malému a celej skupine poslancov Severočeského kraja v ich úsilí o zlepšenie životného prostredia. Materiál, ktorý sme dostali ako interpeláciu, som si preštudoval a môžem povedať, že čísla, ktoré sú v ňom uvedené, sú údesné. Ja ako Slovák musím povedať, že problém severných Čiech je skutočne problémom československým. (Potlesk.) Zároveň si dovožujem upozorniť ešte na jednu vec. Pochádzam zo stredného Slovenska - z Ružomberka, ktoré patrí k najviac znečisteným miestam na Slovensku. Je to regionálny problém, ktorý si budeme riešiť regionálne. S tým vás nebudem zaťažovať. Chcem však v tejto súvislosti povedať, že Liptovská kotlina, v ktorej Ružomberok leží, má prevažne západné vetry. Musím vám bohužiaž oznámiť, že ochrancovia prírody v poslednom čase namerali nepriaznivé spady na vrcholkoch Nízkych i Vysokých Tatier, ktoré pochádzajú z nášho komína, ktorý je vysoký 204 metrov.

Nemusím vysvetžovať, čo oblasť Tatier znamená pre celú Československú republiku. Myslím, že všetci turisti ju dobre poznajú (dokonca si myslím, že Česi lepšie ako Slováci). Samozrejme, chcem upozorniť na to, že tento problém tiež presahuje rámec stredného Slovenska a začína byť práve v oblasti turistiky, z ktorej chceme v našej ekonomike ťažiť, tiež československým problémom. Ale touto otázkou sa budem zaoberať v interpelácii na slovenskú vládu. Ďakujem vám za pozornosť.

Předsedající předseda SN J. Stank: Ďakujem poslancovi Dúhovi. Ďalej bude hovoriť poslanec Kanis, pripraví sa poslanec Konečný.

Poslanec SL P. Kanis: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem si dvíhať sebavedomie nadávaním na komunistickú stranu, teda vystupujem tu za ňu (za volebný obvod 172).

Vážený pán predseda, ctené dámy, vážení páni, azda všetci vidíme, s akým vežkým záujmom občania sledujú úsilie Federálneho zhromaždenia, prezidenta, vlády o zahraničnopolitické obrodenie našej štátnosti. Pri prehlbujúcom sa pocite nedostatku času nielen verejnosť, ale ani my, nemôžeme však dôsledne posúdiť, kto z vlády a ako si stojí za svojím slovom, obsiahnutým v programovom vyhlásení vlády z 19. decembra minulého roku a vo včera prednesenej správe o stave a vývoji federácie.

V záplave faktov, materiálov, predlôh, tlačí si ani dosť hlboko neuvedomujeme, že republika v čase od programového vyhlásenia po včerajšiu správu akoby vykročila, básnikom povedané, do nového hviezdneho priestoru. S politickou prezieravosťou by sme však mohli povedať, že sme vstúpili cez nové dvere do sveta zmenšujúceho sa v zhusťujúcom sa čase.

Po vytvorení vlády národného porozumenia intenzita našej zahraničnopolitickej aktivity skutočne nebývalo vzrástla. Dosiahli sa nepochybné úspechy, došlo aj ku korekciám ilúzií, k istému vytriezveniu ohžadne možností nášho otvárania sa svetu, ako aj otvárania sa sveta nám. Aj táto prvá skúsenosť signalizuje potrebu premyslenejšej filozofie novej československej zahraničnopolitickej orientácie a zároveň signalizuje mimoriadne nároky na vládu.

Orientácia na budovanie vzťahov rovnoprávnych so všetkými štátmi plne zodpovedá československým národným záujmom. Musí však ísť o proces programovo pripravenejší. Vzhžadom na to je však zrejmé a potrebné, aby sa o kžúčových problémoch a úlohách zahraničnej politiky rozhodovalo tam, kde sú, alebo majú byť príslušné ústavné právomoci. Domnievam sa, že práve dnes by sa do tvorby a realizácie zahraničnej politiky malo oveža viac, ba rozhodujúcim spôsobom zapojiť Federálne zhromaždenia. A to naviac aj preto, že revolučné vnútropolitické zmeny sú súčasťou nemenej revolučných zmien v celom povojnovom systéme medzinárodných vzťahov.

Proces zjednotenia Nemecka zodpovedá vôli nemeckého národa a jeho právu na sebaurčenie. Dochádza však k nemu v konkrétnom historickom a politickom kontexte. A naše národy majú tiež svoje historické skúsenosti. Vo vzťahu k tomuto procesu sa nemôžeme uspokojovať domnienkou - vyslovenou v správe - že budúce jednotné Nemecko by nemalo byť príčinou nestability v Európe.

Dôveryhodnosti úsilia o znovuzjednotenie Nemecka by pomohlo, keby vláda NSR v čo najkratšom čase jednoznačne garantovala bezpečnosť, územnú celistvosť a hranice susedných štátov. Po novom sa totiž otvára otázka Severoatlantického paktu i Varšavskej zmluvy.

Domnievam sa, že práve dnes by sme mali - Federálne zhromaždenie i vláda - posilniť úsilie o vytvorenie podmienok pre rozpustenie obidvoch vojenských blokov. Vzhžadom na súvzťažnosť otázky bezpečnosti Československa s helsinským procesom na základe kolektívnej bezpečnosti o nedotknutežnosti štátnych hraníc je prekvapujúca naša slabá zahraničnopolitická aktivita k našim tradičným spojencom - Francúzsku a Vežkej Británii. Aj komunistická strana podporuje otváranie Československa svetu. V počiatočnej fáze však nemožno tento proces rozvíjať živelne. Mohlo by dôjsť k ďalším nežiadúcim javom, tak, ako to už dnes ukazujú negatívne skúsenosti v oblasti turistiky - napr. s Rakúskom. Podobné otázky sú obyvatežstvom kladené aj v súvislosti so zámerom obnoviť malý pohraničný styk s Požskom.

Vláda by mala urýchlene vziať na vedomie skúsenosti z nadväzovania doterajšieho bezvízového styku a brať ich do úvahy pri nadväzovaní bezvízového styku s ďalšími krajinami. A vláda musí predovšetkým korigovať svoju doterajšiu politiku v tejto oblasti.

Aj malý príklad bezvízováho styku s Rakúskom ukazuje, že úspešnou môže byť len tá zahraničná politika, ktorá rešpektuje súčasné protirečivé reality ako výsledok historického procesu. Každé odhliadanie od politickej a ekonomickej reality či pózy ministrov mali, majú a budú mať negatívne dôsledky pre našu spoločnosť.

Vláda zrejme reálne vidí naše vzťahy v rámci RVHP. Vystúpenie premiéra však nedostačujúcim spôsobom charakterizovalo súčasný stav vzťahov so Sovietskym zväzom a krajinami východnej Európy, mnohá väzby vo všetkých oblastiach. Nerešpektovanie tejto reality by mohlo mať nepriaznivé dôsledky pre objektívne hžadanie východísk rozvoja československej spoločnosti. Rozsiahle, faktické hospodárske vzťahy sa v krátkom čase nedajú zrušiť ani nahradiť. A nedocenenie vzťahov so Sovietskym zväzom, ktorý pokladáme za neodmyslitežný faktor európskej bezpečnosti, by mohlo mať vežmi negatívne dôsledky na medzinárodné postavenie Československa.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP