Středa 28. února 1990

Ak zvážime fakt, že novo vytvárané vlády či novo vytvorené vlády po vožbách do zákonodarných zborov - teda do Federálneho zhromaždenia a národných rád - zostanú v podstate týmto vládam jeden a pol roka na to, aby vlastne do nových volieb, ktoré budú v roku 1992 a z nich vzíde ďalšie zloženie vlády, aby vlastne túto dobu - jeden a pol roka - mali využiť predovšetkým svoje právomoci, tak, aby realizovali predsavzetia, rozhodnutia i opatrenia k náprave predovšetkým hodnotových vzťahov štátu.

Určite to nie je žahká úloha pre vládu, ale myslím, že i pre nás, poslancov, keď berieme do úvahy fakt, že nás čaká balík zákonov pre ekonomickú oblasť. Odporúčam, aby návrhy týchto zákonov od vlády boli včas doručené do Federálneho zhromaždenia a mali takú vypovedaciu schopnosť, aby každému z nás bolo zrejmé, akými formami a metódami chce naše vláda vládnuť.

Som toho názoru, že spomínaná oblasť problémov nemôže zostať len na vláde a je preto nevyhnutná aktívna účasť hospodárskej sféry, teda predovšetkým podnikov na zabezpečení predovšetkým rastu vlastnej výkonnosti a naopak, v nevýrobnej sfére sa očakáva predovšetkým vysoká efektívnosť a úspornosť vo využívaní zdrojov od štátu.

Myslím, že to je i široký priestor pre našu prácu ako poslancov v najbližšom období.

Záverom malá poznámka. Odporúčam, aby k tak závažnej informácii, ako bola správa o stave vývoja čs. federácie a im podobným materiálom boli vhodne využívané a doplňované i audiovizuálne metódy a prostriedky, ako tomu bolo napr. pred niekožkými dňami v americkom kongrese, kde pri prejave nášho prezidenta pána Havla, každý kongresman mal včas písomný prejav, sledoval ho a ako sme mohli vidieť mnohí z nich si priamo do textu robili poznámku, iste ku prospechu veci. Taký prístup určite umožní poslancom aktívnu prípravu do rozpravy, ale predovšetkým zvýši účinnosť prijímanej informácie, nie ako tomu bolo včera.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem. Odovzdávam slovo poslancovi Bakšayovi, pripraví sa poslanec Habovštiak.

Poslanec SL J. Bakšay: Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, som poslanec za občiansku iniciatívu Verejnosť proti násiliu.

Včera som si vypočul s vežkou pozornosťou správu pána premiéra Čalfu o stave a vývoji československej federácie.

Priznám sa, že v 39. rokoch svojho života som konečne hrdý na to, že som občan Československej republiky, síce zatiaž s prívlastkom socialistickej, ale dúfam, že už len krátky čas a budeme bez prívlastku. Som hrdý na to, že konečne po 40 rokoch doby temna - máme konečne vládu, ktorá vystúpi pred svoj žud otvorene, vecne, bez skreslených a klamných údajov, ktorá však predovšetkým vidí blaho celého národa a nie sebaoslavné chválospevy.

Ideme do vežmi ťažkého obdobia našich dejín. Ideme ale konečne vpred, konečne vidíme perspektívu, začíname budovať to, v čom nás zastavil komunistický puč v roku 1948.

Prečo to spomínam? Pretože práve tých 41 rokov, 8 mesiacov a 24 dní spôsobilo, že z republiky, ktorá bola na poprednom mieste európskeho a svetového diania, ktorá sa hrdila demokratickým zriadením, sa stala diktatúrno-totalitná republika okupovaná cudzími armádami s hospodárstvom na úrovni rozvojových krajín.

Vláda Komunistickej strany Československa spôsobila, že sme jednou z vyspelých krajín, kde priemerný vek obyvateža klesá. Vláda KSČ spôsobila, že o naše krásne hory sa bijú holywoodskí filmári pre nakrúcanie záberov mesačnej krajiny.

Vláda KSČ spôsobila, že občania tejto krajiny nie žijú, ale prežívajú. Dodávajú udržiavací poplatok ako otroci v minulosti, aby tvorili nadhodnotu, ktorá sa im však nevracia. Dostávajú ubykácie - králikárne - ako hovorí náš pán prezident, kde sa uzamykajú pred celým svetom aj sebou samými a snažia sa prežiť.

Vláda KSČ sa dopustila najhrubšej a najhanebnejšej vraždy sveta - vraždy morálnej - ubila morálku, etiku, humánnosť, či medzižudské vzťahy. Spôsobila schizofréniu, kde otec musel synčekovi ráno pripomenúť: "Synáčik môj zlatý, ale v škole nesmieš hovoriť o tom, čo sme včera hovorili, pretože ma vyhodia z práce."

Áno, pani poslankyne a páni poslanci, sú to tvrdé fakty, ale spomínam ich, pretože práve bývalé vládnúce štruktúry vnášajú medzi náš žud strach z budúcnosti, strach z trhového hospodárstva, strach z nezamestnanosti či inflácie.

Hlboko sa klaniam pred pánom Klausom, Komárkom, Dienstbierom či Barčákom a ostatnými členmi vlády, že nepodžahli ekonomickým trendom niektorých susedných krajín, ktoré sa taktiež vymanili z totalitnej moci, ale úplne ciežavedome a systematicky, napriek nesmiernej zamotanosti ekonomických povrazov minulej moci budujú základ pre taký život, aký si statočnosť a pracovitosť našich žudí zaslúži.

Nechcem však používať len frázy a pekné slovíčka. Prichádzam preto s návrhom, aby sme aj my všetci obyvatelia našej vlasti pomohli v urýchlenej modernizáci našej ekonomiky. Navrhujem popri našom parlamente zriadiť nadáciu ekonomickej obrody. Mám ešte v živej pamäti moje študentské roky, kde pojem Alweg sa stal symbolom slobody, národného porozumenia a dnešného rozletu. Občania bez rozdielu veku, vierovyznania, či politického myslenia chceli pomôcť. Mám v úplne čerstvej pamäti situáciu, keď do nášho koordinačného centra Verejnosti proti násiliu v Košiciach prišla babička, podopieraná vnúčikom, vytiahla zožmolenú stokorunáčku a so slovami "ďakujem vám deti moje drahé" - dala dobrovožný príspevok. Priznám sa, napriek tomu, že som muž, ktorý už všeličo zažil, z očí mi vyrazil prúd slz - prúd vďačnosti, radosti, rozhorčenia, ale aj žútosti súčasne.

Preto vyzývam Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, aby otvorilo v Štátnej banke účet pre nadáciu ekonomickej obrody. Vás dámy a páni prosím, aby sme všetci, v prvom rade my, prispeli každý podža svojich možností na túto nadáciu a taktiež, aby sme medzi našimi voličmi vysvetžovali nevyhnutnosť urýchlenej modernizácie nášho hospodárstva pre blaho nás všetkých. Všade vo svete sú Češi a Slováci a všetci chcú pomôcť. Podporme aj ich. Dokonca som dostal takú kacírsku myšlienku - komunistickí poslanci po druhej svetovej vojne presadili v našej republike milionársku daň. Za posledných 41 rokov opäť vznikla v našom štáte milionárska vrstva, ale nie z produktov vlastnej tvorivej činnosti. Milionárov, či ešte vyšších cifrovníkov z nich urobila totalitná diktatúra KSČ. Čo keby sa právna skupina poslancov parlamentu pozrela na tie milióny, milióny vrazené do modernizácie štátnych víl, ktoré potom vysokí komunistickí funkcionári odkupovali za halierové hodnoty - a to nielen najvyšší funkcionári, ale aj regionálni mocipáni, ktorí boli vzornými a snaživými žiakmi tých najmocnejších. Čo keby sme sa pozreli na valutové kontá bývalých mocných? Čo keby sme aspoň dodatočne zdanili ich majetky, ktoré možno rafinovane dokumentačne v poriadku, ale morálne okrádali nás všetkých.

Čo keby práve komunistickí poslanci nášho parlamentu vyzvali svojich bývalých najvyšších? Čo myslíte, pohlo by sa v nich svedomie? Uvedomili by si, čo spôsohili za obdobie svojej vlády?

Ešte raz prosím Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, aby sa zamyslelo nad mojím návrhom, aby odborníci vytýčili nový súčasný Alweg a som presvedčený, že náš múdry žud nenechá svoju vlasť v strachu.

Dovožte mi, dámy a páni, ešte raz poďakovať našej vláde, že je skutočne naša.

A keďže je to moje prvé vystúpenie v parlamente, dovožte mi, prosím, vysloviť na záver aj jednu výzvu, vieru či nádej.

Daj, pane bože, aby sa v tejto krásnej a drahej vlasti rodili tak morálne čistí a pevní synovia a dcéry, ako je náš pán prezident.

Ďakujem za pozornosť.

Předsedající předseda SN J. Stank: Ďakujem poslancovi Bakšajovi, jeho podnet bude prerokovaný v Predsedníctve Federálneho zhromaždenia. Ďalej má slovo poslanec Habovštiak, pripraví sa poslankyňa Řehková.

Poslanec SL J. Habovštiak: Vážený pán predseda, vážené páni poslankyne, vážení páni poslanci, zastupujem tu kresťansko-demokratické hnutie Slovenska, Kresťansko-demokratickú stranu v Čechách a Československú stranu lidovú. Chcem hovoriť o niektorých problémoch v požnohospodárstve. Len málo oblastí nášho života bolo v minulosti tak postihnutých ako naše dediny. Socializácia požnohospodárstva, organizácia tzv. strediskových a spádových obcí a integrácia školstva boli útokom na náš vidiek a jeho tradície s katastrofálnymi dôsledkami. Za tento stav vežmi draho platíme. Popri inom i zdravím našich detí. Je to výsledok celého radu zákonov prijatých v tejto oblasti od roku 1949. Aby bolo dielo skazy skutočne dokonané, prijal sa v tejto miestnosti pred dvoma rokmi zákon č. 90/88 Zb. o požnohospodárskom družstevníctve. Jeho dôsledky v praxi boli také, že takmer totálne vyradil žudí žijúcich na dedine zo záujmovej požnohospodárskej činnosti. Tento zákon, ako aj ostatné trvajú dodnes. A žiada sa jeho nutná zmena s klauzulou na zrovnoprávnenie družstevného a súkromného sektoru.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, netreba sa báť privatizácie požnohospodárstva. Vo všetkých krajinách od nás na západ i na juh a pár metrov od našich hraníc tento systém funguje vežmi dobre. Vyrába potraviny cenove podstatne dostupnejšie než u nás, pričom v menšej miere devastuje pôdu i životné prostredie. Efektívnejšie využíva všetky vstupy, a to v priemere až o 30 % a má troj- až štvornásobne vyššiu produktivitu práce. Čo je vežmi dôležité, že má vysokú stabilitu.

Kolektivizácia nášho požnohospodárstva - povedzme si to otvorene a na rovinu - bola výlučne politickým aktom, s ciežom urobiť rožníka závislým od štátnej ideológie, pričom sa používali niekedy i najdrastickejšie opatrenia. S týmto stavom musíme skončiť.

Moje pôsobisko je oblasť severného Slovenska, kde požnohospodárska výroba je dotovaná úmerne so zhoršovaním výrobných podmienok. Čím horšie výrobné podmienky, tým viac túto výrobu dotujeme. Keď sledujeme u nás napr. jeden liter plnotučného mlieka predaného priamo spotrebitežovi v predajni za 3 Kčs, zistíme, že náš štát nám doplatil 4 až 6 Kčs na každom litri. Ešte horšia situácia je napr. pri zemiakoch, kde takmer na každých 100 kg predaných spotrebitežovi v obchode, stráca naša ekonomika rovných 200 Kčs. Tak by sme mohli vymenovať i iné produkty. Za ti nemôžu požnohospodári, ale systém, ktorý nás do toho doviedol.

Socializácia požnohospodárstva v horských oblastiach Slovenska a v Čechách spôsobila, že sa mlieko a mäso dováža do dedín, kam sa predtým nikdy nedovážalo. U nás na Orave sa po roku 1968 skolektivizovalo 70 % okresu čiste pod zámienkou stopercentnej kolektivizácie. Keď to urobili, vyvesili nad cestu pri benzínovej pumpe do Dolného Kubína transparent s nápisom "Víta vás socialistická Orava". Ja vám ručím, že drahší transparent v histórii tohto národa ešte nikto nad cestu nezavesil.

V týchto dňoch prichádzali za mnou zástupcovia mnohých obcí Oravy, ktorí mali záujem o informácie k problematike súkromného hospodárenia alebo aspoň prevzatia do užívania časti pôdy, ktorú sústredili ich rodiny do JRD. Včera som bol členom parlamentnej delegácie, ktorá hovorila so súkromne hospodáriacimi rožníkmi, ktorí protestovali pred budovou Federálneho zhromaždenia. Neviem, či viete o tom, že sa tam zúčastnilo 300 až 500 rožníkov z celej Moravy a Čiech, i s dobytkom, a mali vežkú chuť i s tým dobytkom vojsť do tejto miestnosti, aby protestovali a ja som s nimi súhlasil. Protestovali proti stavu, do ktorého sme ich dohnali. Bol so mnou pán minister Burský, pán minister Miller, stopercentne sme s nimi súhlasili. Majú stopercentnú pravdu, vyhnali sme ich na okraj spoločenského života.

Všetci, ktorí ste tu vystupovali a žiadali aj ja som prišiel s návrhom niečo získať. Získať predovšetkým mladých žudí, ktorí sú ochotní vo veku 30 až 35 rokov, pracovať v požnohospodárstve ako súkromne hospodáriaci rožníci, a to bez dotácií. To je ohromne dôležité. I včera tí ro níci, ktorí tam stáli a protestovali, mi povedali: my nechceme žiadne dotácie, my chceme pokojnú prácu, chceme normálne podmienky pre svoju prácu. Keď vytvoríme pre týchto žudí príslušné materiálno-technické predpoklady - a to je v našich silách - dáva to predpoklad pre začiatok trhovej ekonomiky i v požnohospodárstve. Aby sme to urobili, núti nás k tomu i samotná príroda, proti zákonom ktorej sme sa neraz postavili. Pôdny fond sme za posledných dvadsať rokov zničili viac než za dvesto rokov, erózia pôdy má katastrofálne dôsledky a nekontrolovatežné odpady z požnohospodárstva sú príliš vežké. Rozhodne týmto nechceme spôsobiť rozklad jednotných rožníckych družstiev. Vysoko si všetci vážime namáhavú organizátorskú prácu predsedov, agronómov, zootechnikov v nenormálnych podmienkach, i mechanizátorov. Vďaka ich obetavosti spojenej so statočnou prácou našich družstevníkov, nemáme dnes potravinový problém, máme však jedinečnú možnosť zapojiť do výroby tisíce našich občanov, žijúcich na vidieku, obklopených pôdou, ktorí sú schopní vyprodukovať aspoň pre seba a svoje rodiny potraviny, ktoré nemusíme dotovať. Mali by sme im dať k dispozícii úmerné stroje, čo je v našich silách. Máme vytypované tri druhy strojov, ktoré je potrebné rozšíriť. To je podnet pre podniky, ktoré nemajú výrobnú náplň. Keby sme ich mali k dispozícii dnes, trebárs 200 až 300 tisíc kusov, ručím vám za to, že ich predám v priebehu jedného týždňa. Ide o vežmi dôležitú skutočnosť, ktorej realizácii bráni doterajší zákon a my doslova nútime obyvatežov vidieka, aby sa tejto činnosti nevenovali, ale aby kupovali potraviny vyrábané socialistickou vežkovýrobou a nás nútia zákony k tomu, aby sme doplácali na každý liter mlieka 4 až 6 korún a na zem iaky dokonca 200 korún. Uvážte, nie je toto paradox? Sme naozaj takí bohatí?

Napríklad v produkcii vlny 90 % vlny, ktorú v našom štáte spotrebuje náš priemysel musíme dovážať. Povedzte rožníkom, a oni vám vlnu vyrobia tu. Máme na to vynikajúce podmienky. Vlastníme v oblasti požnohospodárstva jednu z najproduktívnejších oblastí Európy. Nechceme preberať pôdu živelne. Každý preberajúci sa musí zaviazať každoročnou produkciou úmernou aspoň miestnemu JRD alebo štátnemu majetku. Nikto na svete nemôže s pôdou svojvožne hospodáriť, a ani u nás nebude tak. Prechod musí byť postupný. Preto v danej oblasti žiadame majetkoprávne usporiadanie pôdy rožníkov od roku 1949, dôchodkové zabezpečenie súkromne hospodariacich rožníkov, ktorí dostávajú za svoju prácu, pre nás všetkých takú výhodnú, doslova smiešné dôchodky. Zbavme sa konečne tézy, že súkromne hospodáriaci rožník je nepriatež žudu, dokonca keď to vyslovím, vyzerá ako satan. Včera napr. manifestácia pred Federálnym zhromaždením nebola v televízii? Prečo? Pretože si stále niektorí žudia myslia, že privatizáciou hospodárstva útočíme na výživu nášho národa.

Nie je to pravda. Práve tí satani, ktorí takto stoja v našich očiach, živia Západnú Európu a vežmi dobre.

źudia u nás chcú robiť a dobre robiť, a pre nás skutočne výhodne. Nebráňme im v tom. Žiadam našu vládu, aby nám predložila novelizáciu týchto zákonov, a to čím prv, aby sme ich mohli prerokovať do konca marca, aby jarné práce naši žudia mohli začať v nových podmienkach.

Môžem vám predložiť telegram, ktorý som pred chvížkou dostal od týchto rožníkov, rezolúciu atď. Verte mi, ja som sám bol desať rokov súkromne hospodáriacim rožníkom, pracoval som v požnohospodárstve na Západe a 30 rokov pracujem v požnohospodárskom výskume. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Předsedající předseda SN J. Stank: Ďakujem poslancovi Habovštiakovi, odporúčam, aby poslankyňa Řehková vystúpila až po prestávke.

Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, je dohromady do rozpravy celkovo prihlásených 64 poslankýň a poslancov. Zatiaž vystúpilo v rozprave 15. Ja by som vás chcel ešte raz vyzvať, aby ste skrátili alebo upravili vaše diskusné vystúpenia tak, aby boli čo najkonkrétnejšie a aby ste využili tú možnosť, že prípadné otázky, ktoré nechcete predniesť z tribúny, predložíte jednotlivým členom vlády, ktorí na ne budú potom reagovať. Samozrejme, obmedzovať vystúpenia nejakým spôsobom alebo usmerňovať vzhžadom na tématiku, ktorú prerokúvame, je prakticky nemožné. Prosil by som, keby ste z tohto hžadiska počas prestávky eventuálne upravili svoje vystúpenia alebo rozhodli, či vôbec vystúpiť, vzhžadom na to, že niektoré témy sa opakujú.

Teraz prerušujem naše rokovanie na 20 minút. Začneme o 10.55 hodín. Vyhlasujem prestávku.

(Jednání přerušeno v 10.33 hodin.)

(Jednání opět zahájeno v 11.04 hodin.)

Předsedající předseda SN J. Stank: Vážené poslankyne, vážení poslanci, všetky výzvy k redukcii rozpravy smerovali k tomu, že je do rozpravy prihlásených 70 poslancov, z toho traja sa vzdali vystúpenia v diskusii, takže je to iba 67 poslancov. Z tohto hžadiska, keď hodnotíme predpokladaný časový priebeh nášho zasadnutia, to vyzerá, že budeme musieť pokračovať v zasadnutí spoločných schôdzí Snemovne žudu a Snemovne národov aj zajtra. Prosím, aby ste vzali na vedomie, že to bude vyzerať tak, že dnes budeme rokovať do 12.30 hodín, potom bude 40 minút prestávka na obed, potom bude ďalej pokračovať rozprava. Po jej skončení vystúpia jednotliví členovia vlády. Večer, pol hodiny po skončení zasadania bude seminár, ktorý povedie pan minister Klaus. Seminár sa týka predovšetkým výborov pre plán a rozpočet, ich členovia sú pozvaní, takisto spravodajcovia z ostatných výborov k štátnemu rozpočtu, ktorý bude predmetom nášho programu koncom marca, samozrejme, môžu sa zúčastniť tohto seminára i ďalší poslanci, ktorí majú záujem o túto problematiku. Hovorím to jednak preto, aby sme si časové relácie ujasnili, jednak proto, že vidím - vzhžadom na rozsah prihlásených - ako nereálne, aby sme dnes mohli prerokovať celý program.

Dnes by sme chceli týmto spôsobom ukončiť správu o stave a vývoji československej federácie, posúdenie tejto správy, ukončiť rozpravu, vypočuť si vystúpenie predsedu vlády a jednotlivých ministrov, ich reakciu na vaše vystúpenia. Zajtra by sme pokračovali v zasadaní ďalším programom. Hlási sa poslanec Fišera.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP