Středa 28. února 1990

Abych zde v parlamentě hájila alespoň trochu zájmy svého volebního obvodu, Prahy 10, chci navrhnout bývalé vedoucí straně věnovat např. oněch 520 miliónů, za něž odprodala Dikobraz, na výstavbu spalovny tuhých komunálních odpadků v Malešicích, na niž celé hlavní město zoufale čeká a která bude stát právě přesně tuto sumu, 520 miliónů.

Děkuji za pozornost. (Potlesk.)

Předsedající předseda SN J. Stank: Ďakujem poslankyni Bartoškovej. Ďalej bude hovoriť poslanec Šulka, pripraví sa poslanec Šimúth.

Poslanec SN F. Šulka: Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení poslanci, hovorím v mene poslancov Klubu Československej strany žudovej, Kresťansko-demokratického hnutia. Zoznámili sme sa so správou o plnení programového vyhlásenia vlády ČSSR a ja by som chcel reagovať na niektoré problémy, ktoré sú vládou riešené. Z komplexu problémov súčasnosti k aktuálnemu riešeniu som si vybral železničnú dopravu, a to z toho dôvodu, že na deň 1. 3. je avizovaný výstražný štrajk železničiarov na Slovensku. Železnica sa svojou prácou dotýka každého občana, tak výrobcu, ako aj cestujúceho. Často je u nás predmetom kritiky a zároveň porovnávania so zahraničím. Z toho odvodzujem mimoriadny význam, ktorý železnici právom patrí. Je tomu tak skutočne v praxi?

Silno ju poznačil predchádzajúci politický systém pomerne častými uzneseniami, ktoré zanikli bez efektu. Železnice tak pamaly a isto chradnú a proti iným odvetviam výrazne starnú. Potvrdzuje to vysoký stupeň opotrebenia vysokých prostriedkov, lebo viac ako 80 % z nich je odpísaných.

Stretávame sa mnohí ako cestujúci nie s najlepším stavom osobných vozov, tento stav však zauzžuje nielen nedostatok prostriedkov, ale i neplnenie záväzkov výrobcov z NDR. Železnice sa nachádzajú v takom stave, že je potrebné pomôcť jej napriek tomu, že vedenie Ministerstva dopravy situáciu skomplikovalo i tým, že k zanedbanej sociálnej vybavenosti a nedotknutej mzdovej politiky prispelo nie dosť uváženým prístupom k rozkladu fungujúcich organizačných štruktúr, ktoré riešilo bez náležitej analýzy príčin.

Vežmi nepriaznivo na železničiarov pôsobí vedomé posižňovanie centralizácie a narýchlo vytvorený zákon č. 68/89 o ČSD. Nedá mi, aby som v tejto súvislosti nepripomenul už publikovaný list v časopise Železničiar č. 7 zo dňa 19. 2. 1990. Je to list Predsedníctva Ústredného výboru odborového zväzu pracovníkov železničnej, leteckej a vodnej dopravy a prípravného združenia odborového zväzu železničiarov ministrovi dopravy. Z uvedeného listu citujem. "Váš prístup, vážený pán minister, ako aj prístup pracovníkov ministerstva nepriniesol zásadný obrat v riešení problémov a v upokojení situácie. Nedôslednosť rozhodovania vo vyvodzovaní záverov a rozhodnutí a odďalovanie prechodu na nové riadenie ČSD je príčinou dnešného stavu na železniciach, prejavujúceho sa poklesom disciplíny, nekompetentnosťou rozhodovania a tým aj ohrozovania železničnej dopravy. O prístupe rezortu k riešeniu stavu železničnej dopravy svedčia Vaše vystúpenia v Československej televízii dňa 13. januára 1990" (koniec citátu).

Mnohí pána ministra obviňujú z toho, že vedome zamlčal vrenie v radoch železničiarov, vyhol sa kritike za zotrvávaní na direktívnom mocenskom spôsobe, uplatňovanom pred 17. novembrom a nedokázal objasniť dôvody pre ministrom uvažovaný model organizácie. Na základe toho vidieť, že vežká rodina železničiarov je rozvadená.

Železnicu čakajú náročné úlohy. Svojho času pán podpredseda vlády Komárek povedal, že situácia na železnici je infarktová. Je pravdou, že odvtedy nemohla vláda pre zabránenie urobiť nič. Odporúčam preto, aby vláda z obmedzených možností prioritne poskytla aspoň injekciu pre zmiernenie nebezpečenstva infarktu. Je potrebné si v tejto súvislosti uvedomiť, že naše hospodárstvo prechádza na trhový mechanizmus. Čiže samotnú železnicu čakajú náročné úlohy, okrem iného aj odsun sovietskych vojsk, ktorý bude zabezpečovať.

Osobne verím, že vláda nájde riešenie na tento vypuklý problém našej dopravy. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající předseda SN J. Stank: Ďakujem poslancovi Šulkovi, slovo má poslanec Šimúth. Pripraví sa poslankyňa Bodisová.

Místopředseda FS J. Šimúth: Vážený pán predseda, milé poslankyne, poslanci, vzácní hostia, som poslanec za volebný obvod č. 102 a Demokratickú stranu.

Stagnáciu v našom živote vystriedal pohyb. Hybnou silou nášho pohybu sa stala pravda, umocnená silou ducha. Duch má svoju podstatu a vládne silou a mocou dobra. Sú to práve duchovné prostriedky, ktoré nám pomáhajú, aby sme obsiahli celú pravdu o sebe samých, o živote, spoločnosti a svete.

Nejde len o poznanie pre poznanie, ale o získanie východiskových pozícií a vytýčené cieža - čím sme, čím sa stávame a budeme a kam spejem. Je to také jednoduché, a pritom také namáhavé a zdanlivo vzdialené najmä preto, že sa u nás zámerne potlačovala schopnosť vidieť to a rozumieť tomu, čo nie je materiálne. Stratili sme veža z vlastností, ktoré umožňujú udalosti predvídať, a tým lepšie porozumieť súčasnému svetu a formovať ho.

V tomto procese pri riešení týchto problémov má nezastupitežné miesto veda, vedecké poznanie, o čom sa zmienil i pán predseda vlády Čalfa.

Ciežom vedecko-technického pokroku je bohatstvo a blahobyt žudí. Veda nebojuje proti bohatstvu, ale proti biede. Nebojuje proti prepychu, ale proti nedostatku. Nehojuje proti panstvu, ale proti otroctvu, jej konečným ciežom je zovšeobecnenie bohatstva, slobody, moci, vožného času, krásy, kultúry a šťastia. A už vôbec nie proletarizácia, ale ako nám to ukazujú vyvinuté veddecko-technologické štáty, v ktorých marxisticky deklarovaná tzv. "robotnícka trieda" sa vyvinula na vysoko vyspelú spoločenskú vrstvu.

Vieme zároveň, že veda vyžaduje aj vežké hodnoty mravné a etické. Vedec stelesňuje v najvyššej miere usilovnosť, pracovitosť, odvahu, trpezlivosť, vytrvalosť i odriekanie. Tieto cnosti sú novou formou askézy. Aby vedec vytvoril svoje dielo a dospel k víťazstvu, riskuje často svoje zdravie a niekedy i život v boji s nákazlivými baktériami, jedmi, žiarením, vírusmi typu pôvodcu choroby AIDS len preto, aby sa zachránilo žudsvo.

Na druhej strane sa natíska otázka, ako človek techniku využíva a ako s vedou zachádza. Povojnový svet využil techniku v supervojenskom priemysle. Sme po 42 ročnej vojne, ktorej sme sa vežmi aktívne zúčastňovali. Celá industrializácia a budovanie ťažkého priemyslu je synonymom výroby zbraní, ktorá postihla najmä Slovensko. Ekologická katastrofa a ekonomický chaos sú dôsledkom nadmernej výroby energie pre zbrojársky priemysel, ktorá postihla zase Čechy.

Tento stav nie je zapríčinený existenciou vedy a techniky, ale najväčšou krízou, akou naša spoločnosť prešla a ešte vždy prechádza, a to je kríza ducha.

Za týchto okolností sa aj my, poslanci, musíme zamyslieť a uvedomiť si, ako najlepšie pomôcť vláde pri rozhodovaní čo podporovať a čo obmedzovať z hžadiska dotácií zo štátneho rozpočtu.

Je jasné, že nemôžeme obmedzovať vedu a výchovu, vzdelávanie mládeže, lebo zaostaneme ešte viac za svetom. Nie, nedajme sa uchlácholiť minulými štatistickými údajmi, z ktorých vychádza aj terajšia vláda.

Veda nebola adekvátne podporená. Bola brzdená. Naše knižnice sa stali jednými z najchudobnejších na zahraničnú odbornú literatúru. Veda sa stala slúžkou prianí totalitárov a nie reálnou silou vývoja. To, že potrebujeme zásahy do štruktúry a zamerania vedy je samozrejmé.

K racionálnemu, ale výberovému rozdežovaniu prostriedkov na rozvoj vedy musí prispieť i vedecká obec sama, ktorá si je dobre vedomá, že prostriedky treba pridežovať len zdatným vedeckým tímom, či už z akadémie, vysokých škôl aleho výskumných ústavov.

Otázku na pána predsedu vlády adresuje skupina aktívnych akademických a vysokoškolských vedeckých pracovníkov - je vlastne návrh, ktorý predkladám v písomnej forme ako podkladový materiál pre jeho rozhodovanie.

Ak si niekto myslí, že naše výdavky na rozvoj vedy sú porovnatežné so svetom, tak sa vežmi mýli. Investície v Kčs znamenajú len réžiu, a nie obnovu. Dokonca aj v tomto smere vláda mieni finančné dotácie krátiť. Dobre vieme, že kvalitný materiál, zariadenie, prístroje sa nedajú kúpiť u nás, pretože sú vyrábané jedine v devízových oblastiach.

Patríme medzi zaostávajúce krajiny, a vlády takýchto krajín investície do vedy a vzdelávania neobmedzujú, ale snažia sa kapitál investovať práve do oblastí, ktoré motivujú rozvoj a prosperitu spoločnosti.

Sme pred nežahkou úlohou. My, vo vede, berieme vážne svoje povinnosti a odstraňujeme všetko, čo nás hatí. Obávame sa, že ak dôjde ku kráteniu investícií do vedy a vedeckej výchovy, výskumu tak, ako uvažuje vláda - začne vlna vedeckej emigrácie, ktorá pohltí najmä mladú, tvorivú časť vedcov, čo povedie k rozpadu mnohých, i keď skromných, vedeckých škôl. Na jednej strane vstúpiť do úzkej spolupráce so svetom je nevyhnutnosť, ale predpokladá to, a to je rozhodujúce, zachovať si vlastnú identitu.

Situácia v prírodných vedách a fyzikálno-matematických vedách je u nás predsa len iná a lepšia ako v spoločenských vedách, aspoň o niečo.

Pôsobilo síce aj tu kádrové obmedzenie, ale skutočne aktívnym vedcom sa podarilo udržať profesionálnu bádatežskú úroveň a svetu zodpovedajúcu vedeckú výchovu mladej generácie. Táto časť našej vedy, na to, čo dosahuje, je nesmierne lacná.

Všeobecná téza, že ekonomický tlak je dobrým prostriedkom efektivity aj pre vedu je škodlivá, pretože príčinou nízkej efektivity vedeckej práce je úplne nedostačujúce zabezpečenie výkonných pracovných tímov.

Milé poslankyne, poslanci, všetci vieme, ako to s vedou bolo. Náš monotechnologický ťažký priemysel nepotreboval obsiahlu vedu, tá sa budovala skôr nadšením než ciežavedomou vedeckou politikou. Tá bola ciežavedomá v jednote, v koncepcii komunistickej strany, predovšetkým v kádrovej oblasti. Výkupné za toto zmeškanie platíme všetci. Ak teraz nepočujeme vo vystúpeniach našich predstavitežov štátu hovoriť o vede a technike, je to samozrejmé. O samozrejmostiach sa nehovorí, oni sú proste stále s nami, pôsobia na nás. Totalitný systém, predovšetkým stranícky aparát komunistickej strany, skloňoval vedu a techniku často. Prečo asi? Z nevedomosti a zriekania sa zodpovednosti za rozhodnutia, ktoré už nemohlo zachrániť žiadne vedecké poznanie.

Dovožte mi, prosím, ešte jednu poznámku. My z oblasti prírodných vied sme udržiavali síce krok na niektorých pracoviskách so svetom, ale pramálo sme urobili v oblasti filozofie a transcendentna predovšetkým nevšímavosťou a žahostajnosťou voči učeniu takých osobností, akými boli T. de Chardin, nositelia Nobelovej ceny Jacob Monod, Jurij Sacharov. Ich vedecký odkaz eliminuje marxistickú dialektiku tak, ako mizne posledný sneh pod lúčami jarného slnka. Prosím vás, odpustite nám to, že sme nemali odvahu skôr ako pred dvoma rokmi, kedy sme sa začali aktívne podiežať na projekte iniciovanom akademikom Sacharovom. Hovorím o mojej a našej spoluvine a dlhu voči spoločnosti v súvislosti so včerajším vystúpením poslanca Mohoritu. Prekvapil ma. Domnieval som sa. že zaujme stanovisko k vážnemu problému, ktorý sa netýka len komunistickej strany, ale dolieha na celú spoločnosť, a to je vina ako psychologický fenomén, za ktorý jav je komunistická strana naďalej zodpovedná. Ak sa už spochybňuje rehabilitácia, to, čo žud vytvoril, že je zásluha jednej strany, tak si myslím, že je neodškriepitežné, že vo februári 1948, počas prejavu Gottwalda bola fujavica na Staromestskom námestí a vo februári 1990 na Staromestskom námestí v Prahe počas prejavu prezidenta Havla svietilo slnko. Myslím, že aspoň toto je pravda.

Zdôrazňujem však, že nevedieme svoj zápas proti žuďom, ktorí nám vo vede i spoločnosti privodili nešťastie a zaostávanie za svetom, ale proti ideológiám a mocnostiam, ktoré riadia najtemnejšie sily, odporujúce demokracii a slobode. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající místopředseda FS J. Stank: Ďakujem podpredsedovi Federálneho zhromaždenia pánu Šimúthovi. Ďalej v rozprave vystúpi poslankyňa Borisová, pripraví sa poslanec Comba.

Poslankyně SN Z. Borisová: Vážený pán predseda, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, som poslankyňou za volebný obvod 108. Môj obvod sa začína dedinou Medzibrod a končí obcou Švermovo. Tento kraj nazvali básnici už dávno krajom ako rozprávka. Prepáčte mi, že sa ani ja neubránim poetickým myšlienkam. Priznám sa vám, že tak robím úmyselne, nakožko sa chcem orientovať na vaše city, lebo mi ide o to, aby tento kraj ostal aj naďalej rozprávkovým.

Pri Švermove, odkiaž začína môj volební obvod, vyviera pod Krážovou hožou Hron. Malý vodný pramienok sa najprv nesmelo kžukatí dolinami utešenej prírody, aby už pri meste Brezne riadne nabral na sile, snúbiac sa s úhžadnými dedinami a mestečkami po oboch svojich brehoch. Veru, nieto veža takých miest na svete, ako je Pohronie s Nízkymi Tatrami, prekrásnou Vajskovskou dolinou a Slovenským Rudohorím. Rastú tu kvety, ktoré nikde inde neuvidíš. Nuž chráňme si toto bohatstvo, lebo v zásnubách prírody a bohatosti života je krása našej budúcnosti.

Opeknelo a vynovilo sa Pohronie. Okolo jeho brehov vyrástli za posledné polstoročie fabriky, ktoré síce poskytujú pracovné príležitosti občanom Pohronia, ale zároveň silne znečišťujú okolitú prírodu. Keď si uvedomíme, že v minulosti bola v tomto kraji jediná vežká továreň - Podbrezovské železiarne a dve tri menšie továrničky, napríklad vo Vajskovej, v Hronci a iné, dnes k nim pribudli také závody ako Cementáreň na predmestí Banskej Bystrice, od nej na doslovné dohodenie kameňom Biotika Slovenská źupča, o 10 kilometrov ďalej stojí Petrochema Dubová, ktorej komíny len-len že si ruky nepodajú s vysokým komínom závodu Vajsková a s niekožkými komínmi Švermových železiarní v Podbrezovej a Strojární Piesok. Neďaleko nich trápi Čierny Hron metalurgický závod v Hronci, o ďalších necelých 10 km Mostáreň Brezno. Ale ani tu to nekončí, pretože vyššie, na povodí Hrona, je to Hračkáreň v Pohorelskej Maši, Sigma Závadka a Strojsmalt Pohorelá. Okrem nich píly a pobočka papierní Harmanec na Bujakove. No a všetky tieto závody a fabriky chrlia do ovzdušia rôzne výpary, dymy, plyny, alebo znečišťujú rieku Hron, či okolité potoky, nehovoriac o tom, čo všetko sa dostáva do pôdy z rôznych skládok. Stačí, keď si pozriete jednu z nich pri obci Predajná, kde Petrochema Dubová vyváža aj tekutý odpad, ktorý vytvoril doslova dve mŕtve jazerá, kde hynie všetko živé. Okolo neho sa rozprestierajú polia Štátneho majetku Podbrezová a prameň pitnej vody Kráža Matiáša. Taktiež časté postreky lietadlom, pri vetroch, zničili aj v minulom roku mnoho ovocných stromov, rastlín, liečivých bylín a včelstiev. Aj tu sa chemikálie používajú predymenzované a v nevhodnom čase. Následky si, dúfam, viete živo predstaviť.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP