Úterý 27. února 1990

Do súboru pripravovaných vládnych návrhov národohospodárskych predpisov v I. polroku tohto roka spadá tiež norma, ktorá má nahradiť tak kritizovaný zákon o národohospodárskom plánovaní, ďalej zákon o požnohospodárskom družstevníctve, zákon o družstevníctve, ďalej novela zákona o dôchodkovej dani, novela zákona o dani z obratu, zásady novely zákona o užívaní pôdy a iného požnohospodárskeho majetku, novela zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, zásady zákona o československom vedecko-technickom rozvoji atď. Viem, že výpočet právnych predpisov je únavný, uvádzam ho však preto, aby bolo zrejmé, aká náročná je príprava trhových vzťahov a kožko úsilia jej venovali príslušné orgány a ich pracovníci.

Hovoríme o krokoch prechodu na trhové hospodárstvo, čo navádza myšlienku ich postupnosti. Určitá postupnosť tu skutočne je, zvlášť v tom, že vytvorenie legislatívnych podmienok je nevyhnutným východiskom a plné otvorenie ekonomiky voči svetu je konečným krokom obnovy fungujúceho trhového hospodárstva. Zároveň sa však tieto kroky vzájomne prelínajú a podmieňujú. Nové trhové hospodárstvo nemôže úspešne fungovať bez liberalizácie cenovej tvorby. Ale je jasné, že vožná tvorba cien, ktorá by nezakladala riziko jej zneužívania, predpokladá nielen globálnu rovnováhu ponuky a dopytu, ale taktiež určitú rovnováhu trhových síl, mocenskú rovnováhu predávajúcich a kupujúcich, a teda existenciu konkurencie. Toto však nemôžeme v podmienkach nášho hospodárstva dosiahnuť bez liberalizácie dovozu. Stále zdôrazňujeme, že nevyhnutnou podmienkou a sprievodným javom celého reformného procesu musí byť vysoko reštriktívna menová a finančná politika s antiinflačnými dôsledkami.

Zložitou a sociálne citlivou úlohou je náprava existujúcich hodnotových vzťahov. Často sa táto úloha zjednodušuje na odstránenie dotácií v maloobchodných cenách a v cenách niektorých služieb, ako je nájomné, doprava, teplo, voda, a na prispôsobenie cenových relácií novým sadzbám spotrebných daní. V skutočnosti však ide o oveža komplexnäjší problém, o súvislosť existujúcich cien so štruktúrou ponuky, so mzdovou úrovňou, úrovňou cenových a iných dotácií a formou bezplatných služieb a sociálnych príjmov. Ak chceme dospieť k otvorenej ekonomike, treba ápravu cien orientovať i na prispôsobenie našich relácií pomerom obvyklým vo svete. Pri tomto prístupe je zrejmé, že náprava existujúcich deformácií hodnotových vzťahov nemôže spočívať v obyčajnom zrušení dotácií a prispôsobení cien existujúcim nákladom a novým daňovým sadzbám. Je taktiež - a možno prevažne - v zmene nákladov a v zmene štruktúry ponuky vrátane náhrady časti domácej ponuky dovozom.

Nie je hádam treba pokračovať v charakteristike problémov prechodu na trhové hospodárstvo, aby bolo zrejmé, že tento prechod nemožno uskutočniť jediným ráznym a všeobsiahlym krokom. Nejde iba o vytvor enie systémových predpokladov, nápravu hodnotových vzťahov a stanovenie výmenného kurzu na rovnovážnej úrovni. Ide o proces štrukturálnych zmien, o preskupenie síl v ekonomike, prispôsobenie štruktúry, nákladov výroby, technickej úrovne a kvality výrobkov na parametre obvyklé vo svete. A ide taktiež o adaptáciu žudí na vznikajúce nové podmienky hospodárenia, o výchovu a prípravu kvalifikovaných podnikatežov, schopných komunikovať s trhom, najmä zahraničným, vnímať jeho signály a príležitosti a reagovať na ne.

Právom sa poukazuje na riziká postupného, príliš váhavého prechodu na trhové hospodárstvo. Je ním nedostatočné povzbudzovanie trhovo orientovaného podnikatežského chovania, prežívanie stereotypov vytvorených v starom systéme riadenia. Iná cesta, reálna a zodpovedná, než je cesta postupného prechodu, však neexistuje. Ak hovoríme postupný prechod, nemyslíme tým prechod pomalý, váhavý, prechod bez jasnej znalosti postupnosti nevyhnutných reformných krokov. Po prerokovaní všetkých nevyhnutných koncepčných materiálov vo vláde v nasledujúcich týždňoch bude tento reformný postup formulovaný ďaleko konkrétnejšie.

Prechod od direktívno administratívneho systému socialistického typu na trhové hospodárstvo je úloha, ktorá nemá historický precedens. V jeho priebehu treba riešiť zdedené štrukturálne, nákladové a cenové deformácie, prekonať autarkčný charakter a postupne splácať vnútorné dlhy. Najzávažnejšie však je, že východiskovým bodom tohto prechodu je totálne zospoločenštená ekonomika, v ktorej legálne súkromné vlastníctvo a podnikanie sa takmer zrušilo a vtlačilo do sféry nelegálnej "tieňovej ekonomiky". Zároveň ale i podniky štátneho sektoru boli nesvojprávnymi a nezodpovednými článkami všeobjímajúcej štátnej hospodárskej mašinérie. Vzhžadom na ich dnešný význam i hodnotu majetku, ich privatizácia bude zrejme dlhodobejším, postupným procesom, ktorý ale nemožno odkladať na neurčito. V najbližšej dobe bude teda treba riešiť prosperitu najmä väčších priemyselných podnikov predovšetkým na báze existujúceho spoločenského vlastníctva, čo, samozrejme, nevylučuje, aby sa postupne výrazne nezvyšoval podiel individuálnych vlastníkov z tuzemska, ale i zo zahraničia. Zásady privatizačného programu sa čoskoro predložia verejnosti na diskusiu.

Zdrojom neefektívnosti direktívne administratívneho systému bolo, okrem iného, to, že konečné slovo v rozhodovaní o osudoch podnikov mali politici či byrokrati, ktorí neboli s podnikom ani majetkovo, ani dôchodkovo spätí a teda nepociťovali na vlastnom vrecku dôsledky svojich rozhodnutí. Premeniť štátne podniky na podnikatežské subjekty znamená odstrániť predovšetkým toto oddelenie rozhodovacej právomoci a zodpovednosti za dôsledky prijatých rozhodnutí. Preto vláda už teraz pristupuje k praktickým krokom v záujme výrazného zlepšenia odborného riadenia a celej ekonomickej činnosti štátnych podnikov. Nejde nám o to, aby sme len všeobecne volali po zastavení prebiehajúcej destabilizácie vedenia podnikov. Do určitej miery možno prebiehajúcu výmenu riaditežov považovať za potrebný sprievodný jav revolučných zmien. Súčasne však musíme bezpodmienečne trvať na tom, aby kádrové zmeny prehiehali podža platného zákona, ale rýchlo a efektívne.

Nedávno som vyhlásil na zhromaždení odborových funkcionárov, že každá spoločnosť má iba obmedzené množstvo skutočne kvalifikovaných riadiacich pracovníkov. Preto nedopusťme, aby dochádzalo k výmene týchto pracovníkov na základe emócií a bez ohžadu na odbornú kvalitu. Vo vedení štátnych podnikov musia byť skutočne podnikatežské tímy s vysokou manažérskou úrovňou. Žiadny štát nemôže zverovať podnikom obrovské hospodárske prostriedky a pritom žahostajne sa prizerať na rozklad a prejavy nežiadúceho oslabovania ich riadenia. Popri príprave systémových zmien prerokovala vláda i vecné opatrenia, ktoré znamenajú realizáciu príslušných pasáží programového vyhlásenia. Je to napríklad predloženie žiadosti o obnovenie členstva Československa v Medzinárodnom menovom fonde a Svetovej banke. Žiadosť prijímajú naši rozhodujúci partneri s porozumením a prisžúbili jej priaznivé posúdenie už v 3. štvrťroku t. r., čo je do istej miery unikát. Vláda prerokovala taktiež koncepciu nášho prístupu na vytváranie jednotného trhu krajín Európskeho spoločenstva. Prijala opatrenia na to, aby technické, hygienické, bezpečnostné a ďalšie normy sa do 1. januára 1993 dali do súladu s úpravou v Európskom spoločenstve.

Verejnosť bola pomerne dobre informovaná o postojoch, ktoré naša delegácia zaujala pri 45. zasadaní RVHP. Tieto postoje v súčasnej dobe konkretizujeme pri dvojstranných a mnohostranných rokovaniach s krajinami tohto spoločenstva. Závažné problémy riešila vláda v súvislosti s oneskorením dodávok sovietskej ropy, Sovietsky zväz však prisžúbil celkové dohodnuté dodávky na tento rok, aj keď dlh sa neskracuje, ale sú signály, že môže vzrásť, čo by mohlo vyvolať poruchy v zásobovaní benzínom. Vláda taktiež prerokovala ekonomické, ekologické a právne dôsledky odchodu sovietskych vojsk a uložila príslušným orgánom dohodnúť prevzatie a využitie jednotlivých objektov a uplatňovať vzájomne dohodnutý postup pri náhrade eventuálnych škôd.

Podža záväzkov daných vládnym vyhlásením došlo ku zjednoteniu obchodných a neobchodných menových kurzov. Podnikové sféry majú vykonané zmeny kurzov motivovať na žiadúce zameranie a štruktúru vývozu a dovozu, zavedenie vyššieho turistického kurzu vožných mien malo prispieť k obmedzovaniu nelegálneho obchodu s valutami a poskytnúť obyvatežstvu rovnaké možnosti pri cestovaní na Západ. Vzhžadom na neracionálnu cenovú štruktúru, najmä dotácie k maloobchodným cenám, sa tým umožnilo skupovanie potravín a niektorých ďalších druhov tovaru cudzincami. Vláda to pociťuje ako ťaživý problém a súborom nevyhnutných opatrení sa ním bude pozajtra zaoberať. V súvislosti so zmenami kurzov bude treba ďalej prijať súbor sprievodných opatrení.

Na niektoré znepokojujúce inflačné tlaky, ktoré charakterizovali koniec minulého a začiatok tohto roku, reagovala vláda nariadením o povinnej úložke prostriedkov pred započatím investičnej výstavby a rozhodnutím o regulácii miezd a o odvodoch za porušovanie mzdovej disciplíny. Prijali sa pravidlá pre vydávanie obligácií, ktoré skúšobne, teda do doby, než sa prijme príslušný zákon, umožňujú funkciu tohto nevyhnutného prvku budúceho peňažného trhu. Na tento rok sme prevzali schodkový rozpočet a túto nepriaznivú skutočnosť treba napraviť. Potrebný prebytok však dnes nemožno dosiahnuť tlakom na ďalšie zvyšovanie rozpočtových príjmov. Tam totiž existuje reálne riziko nesplnenia pri možnom znížení odbytu v niektorých odvetviach najmä u špeciálnej výroby. Naviac, dnešné odvodové zaťaženie, najmä 65% sadzba odvodu zo zisku v štátnych podnikoch, je na samej hranici únosnosti. Nezostáva teda nič iné než preškrtávať - i keď diferencovane - výdavky, a treba povedať, že je to politika nielen nevyhnutná, ale z hžadiska doterajšej výšky výdavkov taktiež politika celkom realistická.

Našim zámerom je začať ťaženie proti neprehžadnému systému dotácií. Ide o systém, ktorý úspešným berie, aby pomáhal financovať tých, ktorí sa svojou výkonnosťou nedokážu uživiť. Prichádzame preto s návrhmi na znižovanie niektorých typov dotácií doteraz spojených napríklad s menej efektívnym vývozom.

Navrhujeme čiastkové zníženie dotácií i pre požnohospodárstvo. Nie preto, že by tu dotácie mali vôbec zmiznúť - predsa stále bude existovať potreba podpory požnohospodárskych podnikov, které hospodária v objektívne horších prírodných podmienkach - ale preto, že sú neúmerne vysoké. To potvrdzuje napríklad porovnanie s krajinami Európskeho spoločenstva, kde sa dotácie podiežajú v priemere 15 % na úhrade celkových nákladov požnohospodárskej výroby. U nás je tento podiel viac ako dvojnásobný. Prichádzame ďalej s návrhom na postupné odstraňovanie dotácií spojených s domácou ťažbou a spracovaním niektorých rúd a ďalších surovín, donedávna zdôvodňovaných antiimportnou politikou, alebo i celkom jednoducho potrebou zamestnať žudí. Považujeme za celkom žiadúce znížiť neinvestičné dotácie asi o 5 miliárd Kčs.

Obmedzovanie dotačného prerozdežovacieho systému pokladá vláda za dôležitý krok vedúci k vyjasneniu a sprehžadneniu väzieb v ekonomike, umožneniu racionálnych kalkulácií a rozhodovaní a konečne i za krok ku spravodlivému poriadku. A ešte jednu skutočnosť chcem k tejto problematike podotknúť. Nečakajme, až bude na nás razantný postup vyžadovať Medzinárodný menový fond a jeho odborníci, veď rozumné veci môžeme robiť sami a včas.

Tretím zámerom vlády je obmedzovanie dnešných rozpočtových výdavkov vôbec. Doterajšiu výšku výdavkov na obranu a hezpečnosť považujeme za neúmernú našim skutočným potrebám. Rozhodnutie o znížení stavu československej armády a skrátení vojenskej služby je ale nielen logickým dôsledkom ekonomickej nutnosti, ale i zmeny politiky. Zákonite bude sprevádzané i nevyhnutnými zníženiami finančných zdrojov. Navrhujeme, aby sa výdavky na obranu a bezpečnosť znížili o zhruba 6 miliárd Kčs oproti rozpočtu schválenému bývalou vládou.

Výdavky na zdravotníctvo a školstvo ponechávame v pôvodne schválenom rozsahu. Znamená to konkrétne ich vzostup oproti vlaňajšiemu roku o 8 %, a to považujeme pri uvažovanej dvojpercentnej dynamike národného dôchodku za maximálnu možnosť. Prídely politickým stranám sa znižujú takmer o 1 miliardu Kčs, takže ich rozsah bude predstavovať asi dve tretiny pôvodného rozpočtu. Je to dôsledok zníženia neúnosných prídelov, s ktorými doterajšie rozpočty obdarovávali jedinú stranu, Komunistickú stranu Československa.

Domnievam sa, že návrh štátneho rozpočtu je v súlade s nami vyhláseným princípom politiky, ktorý spočíva vo zvyšovaní náročnosti voči výrobnej i nevýrobnej sfére a nie v postihu životnej úrovne obyvatežstva. Súčasne však musíme zabezpečiť odtajnenie, sprehžadnenie rozpočtu, aby sa postavil oveža viac než doteraz pod demokratickú kontrolu verejnosti. Každý musí mať právo dozvedieť sa, na čo sa peniaze vynakladajú a odkiaž sa berú. Utajovanie niektorých častí rozpočtu alebo čarovanie s jeho optickou vyrovnanosťou sa nevyplatilo. Hlavná chyba bola v tom, že žudia aj ich poslanci zabudli na najsamozrejmejšiu zásadu rozpočtového hospodárenia: že ak sa na nejaký účel pridá, musí sa niekde ubrať. Som presvedčený, že demokratizačný proces už teraz zabezpečuje, aby budúce rozpočty boli lepšie a spravodlivejšie.

Plán na tento rok schválila bývalá vláda v novembri minulého roka. Súčasný spoločenský i ekonomický vývoj si vynútil čiastkové úpravy záväzných častí plánu, ktoré vláda národného porozumenia prerokovala v januári, a zrejme dôjde i k niektorým ďalším zmenám. Tak napr. bude treba riešiť zabezpečenie potrieb ekonomiky niektorými základnými surovinami, materiálmi a polotovarmi, u ktorých hrozí hromadné prerozdelenie v prospech vývozu za vožné meny. Plán a rozpočet by mala ovplyvniť i previerka najväčších stavieb, na financovaní ktorých sa podieža štátny rozpočet. Výsledkom práce vládnej komisie by malo byť zníženie investičných výdavkov už v tomto roku, ale najmä v najbližších ďalších rokoch.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovožte, aby som vás ešte stručne informoval o tom, čo nás čaká v najbližších týždňoch a mesiacoch pri uskutočňovaní hospodárskej reformy, ale po dohode s vedením Federálneho zhromaždenia až po krátkej prestávke.

Předseda FS A. Dubček: Odporúčam 15 minutovú prestávku. Po prestávke budeme pokračovať v referáte.

(Jednání přerušeno ve 14.03 hodin.)

(Jednání opět zahájeno ve 14.35 hodin.)

Předseda FS A. Dubček: Pokračujeme v rokovaní. Prosím pána Mariána Čalfu, aby sa ujal slova.

Předseda vlády ČSSR M. Čalfa: Skončil som tým, že budem podrobne informovať o tom, čo nás čaká v najbližších týždňoch a mesiacoch pri uskutočňovaní hospodárskej reformy.

Jedným z prvých skúšobných kameňov na ceste za efektívnejšou ekonomikou bude určite návrh nového štátneho rozpočtu na rok 1990, ktorý vláda predloží Federálnemu zhromaždeniu v marci. Práve štátnym rozpočtom sa vo vyspelých krajinách prezentuje konkrétna hospodárska politika vlády, ktorý vyvoláva pravidelne najväčšie diskusie v zastupitežských zboroch, a preto predpokladám, že tomu tak bude v budúcich týždňoch aj tu.

K rozpočtu mi dovožte ešte jednu poznámku. Vieme, že dnešné rozpočtové pravidlá majú ďaleko k dokonalosti. Rozdežovanie príjmov a výdavkov medzi obcami, republikami a federálnym rozpočtom vyžaduje hlbšiu analýzu a revíziu. Nedomnievame sa však, že by plnením tejto oprávnenej požiadavky bolo treba podmieňovať už schválenie rozpočtu na rok 1990. Ide totiž o tak zložité a citlivé otázky, že pri dodržaní všetkých demokratických procedúr by sa vežmi oneskorilo schválenie definitívneho rozpočtu a tým predlžilo nežiadúce obdobie provizórií, ktoré nepriaznivo zasiahne výrobnú a nevýrobnú oblasť. Prosíme vás preto o prihliadnutie k tejto skutočnosti v čase, keď budete rozpočet prerokovávať vo svojich výboroch.

Na nový štátny rozpočet bude nadväzovať prerokovanie návrhu ďalších opatrení, smerujúcich k ozdravovaniu našich financií a meny. Bude to predovšetkým návrh postupu cenových úprav a konkretizácie menovej politiky na najbližšie obdobie, zákon o dani z obratu, zákon o dani z príjmu obyvatežstva a zákon o dôchodkovej dani. Nechcem zmysel týchto opatrení rozoberať podrobne. Ale aby výraz cenovej úpravy nevyvolával zdesenie, musím aspoň tu vysvetliť, že to bude návrh variant, ako tento rok popr. od 1. 1. 1991 postupovať. Bezpochyby to bude návrh, ako brániť celkom neodôvodnitežným tlakom na zvyšovanie celkovej úrovne vežkoobchodných a nákupných cien, ktorým by si priemyselné, požnohospodárske i obchodné organizácie chceli administratívnou cestou zlepšovať svoj hospodársky výsledok. Dnešná štruktúra cien - tak maloobchodných, ako aj vežkoobchodných - je celkom nevyhovujúca a jej zmene sa môžeme vyhnúť. Ako sme však už zdôraznili, vláda nepovažuje za správne robiť tieto cenové úpravy skôr, než zanalyzuje otázky prispôsobenia celkovej ekonomiky na trhový systém. Vláda prerokuje návrh ďalšieho postupu v tejto oblasti a navrhne konkrétne opatrenia - tie budú obsahovať cenové pohyby, o ktorých sa ešte zmienim.

Pôjde nám i o prerokovanie zásad štátnej protimonopolnej politiky, pretože najsprávnejšia cenová politika štátu je podpora konkurencie a ochrana reálneho trhu.

Vláda sa bude musieť zaoberať i radom ťaživých odvetvových problémov. Vo svojom pláne má v najbližších troch mesiacoch, okrem iného, prerokovanie štátnej energetickej politiky, štrukturálnych zmien v hutníctve a strojárstve, konverzie zbrojných programov, koncepcie výživovej politiky atď. A samozrejme, nemôžeme zabúdať na situáciu vo významných štátnych podnikoch, ktoré sa nie vždy vlastnou vinou dostali do odbytových a platobných problémov. Na ministerstvách sa formujú odborné skupiny, ktoré majú analyzovať možnosti prípadnej sanácie vežkých podnikov tam, kde vlastné zdroje nebudú stačiť. Skúsenosti s plnením takzvaných konsolidačných programov však zatiaž nie sú najlepšie: neprispeli ku zvýšeniu schopnosti samofinancovania, vyznačovali sa malým zapojením vnútorných rezerv a neúnosne vysokou mierou spoliehania štátnych podnikov na pomoc zvonka. Ak teda hovoríme o pomoci podnikom, potom ani tú si nemôžeme predstavovať ako bezbrehé milosrdenstvo. Chceme, aby na predchádzajúce zlé rozhodnutia nedoplácali neprimerane tvrdo samotní pracujúci postihnutých podnikov a až v druhom rade a iba v celkom obmedzenej miere pôjde o štátnu účasť pri vlastnom hospodárskom zvežaďovaní podniku. Uceleným výrazom hospodárskej politiky vlády by sa mal stať štrukturálny a makroekonomický program pre zvyšok tohto roka a roky 1991 až 1992, ktorý by nahradil doterajšie nepríliš reálne a vývojom prekonané zámery deviatej päťročnice. V rámci tohto stabilizačného programu sa budú riešiť niektoré okruhy vysoko aktuálnych zmien, najmä formulácie konkrétnych útlmových programov v oblasti ťažby, čiernej i farebnej metalurgie i zúženie dnešného spektra strojárskej a elektrotechnickej výroby.

Uvedené práce majú strategický, koncepčný charakter a preto sa musia podložiť dostatočne hlbokými analýzami. Z nich napríklad, bude vyplývať návrh energetickej politiky, a teda návrh spôsobu využitia obrovských prostriedkov, ktoré sem musíme vložiť. Totiž, ak je tu už dnes niečo nesporné, je to celkom neprijatežná koncepcia v spažovaní hnedého uhlia v tepelných elektrárňach v súčasnom množstve. Uvedenie jedného bloku temelínskeho typu do prevádzky ale znamená možnosť okamžite odstaviť jednu tepelnú elektráreň na uhlie. Naše atómové elektrárne boli a stále sa podrobujú náročným bezpečnostným skúškam, a to i pri zahraničnej účasti. Výsledky týchto prác sú vcelku pozitívne. To považujeme za hlavné a vlastne jediné určujúce kritérium pre možný rozvoj jadrovej energetiky vôbec. Postupujú tak všetky štáty, ktoré rovnako ako my nemajú k dispozícii náhradné energetické zdroje. Ak je zaručená bezpečnosť, hovoria ostatné ekologické a ekonomické výhody plne pre dostavbu a výstavbu atómových elektrární. Ide o tak náročné stavby, že vláda sa o atómovom programe musí poradiť nielen s odborníkmi, ale i so širokou verejnosťou. O jej názor sa musí oprieť i preto, že je pod silným tlakom susedných krajín.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP