Úterý 27. února 1990

Na obranu a bezpečnosť štát vynakladá takmer 50 miliárd Kčs ročne, čo je približne 8 % z hodnoty národného dôchodku. Prevzali sme teda neprimerane vežkú armádu, lebo napr. počtom vojakov alebo tankov na 100 tisíc obyvatežov sme boli suverénne na prvom mieste. Pritom sme sami boli štátom, na ktorého území sa nachádzali cudzie vojská. To nám ale nebránilo, aby sme súčasne neboli štedrými spojencami celého radu iných diktátorov, ktorí inkasovali jadro našej zahraničnej civilnej, ale hlavne vojenskej pomoci. Táto po započítaní problematicky návratných úverov sa blížila k piatim miliardám Kčs ročne.

V bezpečnosti bolo na úrovni federácie a republík zamestnaných dohromady 62 tisíc pracovníkov (vrátane vojsk ministerstva vnútra) , bezpečnosť však nebola schopná zabrániť rastu kriminality. Naopak, jej rozhodujúca zložka - známa Štátna bezpečnosť - sama predstavovala mafiu, naháňajúcu našim žuďom strach vo dne i v noci.

Životná úroveň obyvatežstva, vzhžadom na nízku výkonnosť ekonomiky, relatívne zaostala. Máme lacnú pracovnú silu, čo však je bohužiaž viac ako kompenzované vysokými štátnymi výdavkami, teda "drahým štátom. Veď výdavky štátneho rozpočtu sa dnes podiežajú na národnom dôchodku skoro 70 percentami, čo patrí k svesovej špičke. Kryjú samozrejme i značný objem poskytovaných dotácií a rozhodujúcu časť spoločenskej spotreby. Ale sama štátna správa nás stojí ročne asi 8 miliárd Kčs, najmä kvôli nadmernej nehospodárnosti jej výstavby. Pripomeňme si len, že máme tri stupne národných výborov. Navyše, na účty spoločenských organizácií Národného frontu - vrátane politických strán - išli ďalšie 2,5 miliardy Kčs.

Už sa povedalo, že sme v medzinárodnom porovnaní ekonomicky hlboko zaostali, a to napriek obrovským zdrojom, ktoré boli dlhé roky vkladané do rozvoja výroby. Rozhodne nemožno povedať, že výška výdavkov na investície, vedecko-výskumný rozvoj a rast zásob bola vzhžadom na úroveň vytvorených zdrojov nedostatočná. Ich celkový podiel v posledných rokoch presahoval 30 % z hrubého národného dôchodku, čo patrí medzi svetové rekordy.

Iné je, ako efektívne boli tieto prostriedky využité. Práve to sa nedarilo, pretože boli zanedbané lacné formy rekonštrukcie a modernizácie výrobnej základne a namiesto toho sa predovšetkým budovali nové kapacity, najmä vo forme vežkých stavieb, žiaž, najmä v základných odvetviach palív, energetiky, či ťažby a spracovania surovín. Pripomeňme si napríklad gigantické a nákladné akcie, ako je vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros, kde trvá vežké riziko, pokiaž ide o jeho budúce energetické využitie, a konečne i tzv. integračné akcie, na ktorých budovaní v zahraničí sa so značnými stratami zúčastňujeme. Tu je jeden z významných faktorov narastajúcich inflačných tlakov.

Vežké prostriedky sú viazané v zásobách. Len za posledné 4 roky sa zvýšil ich objem o takmer 70 miliárd Kčs a z nich značná časť bude pravdepodobne nepredajná. Dnes už predstavuje ich celkový objem viac ako ročný národný dôchodok. Z toho v rôznych formách rozpracovanosti - ktoré sú len dôkazom nízkeho stupňa organizácie výroby a narušenia jej plynulosti - je "uložené" okolo 400 miliárd Kčs. Máme relatívne najvyšší počet pracovníkov v oblasti vedy a technického rozvoja, čo nás stojí takmer 25 miliárd Kčs ročne, ak nepočítame ďalšie investície. Zatiaž však stále nie sme schopní vo väčšine prípadov dokázať návratnosť týchto prostriedkov.

Vo svojom súhrne náš štát zaostal vo vývoji spoločenskej produktivity práce. Príčiny možno hodnotiť rôzne, na prvé miesto však treba uviesť technicko-ekonomickú zaostalosť produkcie a technológií, odhadujúcu sa na 5 až 15 rokov za vyspelým svetom.

Máme výrobu neúmerne náročnú na zdroje energie, na suroviny a materiály. Napriklad naša energetická spotreba je o 30-50 % vyššia ako v krajinách s omnoho vyššou ekonomickou úrovňou. To ukazuje, že máme potencionálne značný priestor pre úspory až okolo 30 miliónov ton merného paliva ročne, pokiaž dokážeme túto spotrebu optimalizovať, a to najmä pokiaž ide o hnedé uhlie. Tak by sa súčasne zabezpečilo postupné výrazné a "bezplatné" zlepšenie našej ekologickej situácie. A znova, táto vysoká spotreba surovín zakladá zhruba dvojnásobnú potrebu nákladnej prepravy, ktorej systém je u nás - ako vieme - celkom neúnosne preťažený.

Pretože sme sa zamerali na nové stavby, nedbali sme súčasne na obnovu a modernizáciu nášho strojového parku. Ten máme oproti svetu starší v priemere o 5-7 rokov, a pritom potreba obnovy je odhadovaná zhruba na 150 miiárd korún. Zároveň však technická kapacita našej ekonomiky je nedostatočne využívaná. Len priblíženie sa k hodnotám obvyklým vo svete, predstavuje zdroje zhruba v rovnakej výške. Pokúšame sa sami vyrábať takmer všetko, čo nás viedlo k zastaraniu technológie. To je spojené s nízkým stupňom organizácie práce v našich podnikoch, vedie k tomu, že i produktivita tzv. živej práce je zhruba len na úrovni 1/4-1/5 oproti vyspelým štátom.

Dnes vieme, že rozhodujúcou príčinou nízkeho stupňa organizácie našej ekonomiky je i nadmerná vežkosť, a na základe toho všeobecná nepružnosť našich podnikov. Vieme, že vo vyspelých krajinách dnes polovica až dve tretiny žudí pracuje v malých a stredných podnikoch, ktoré majú do tristo zamestnancov, zatiaž čo u nás také podniky skoro nepoznáme. Naopak, priemerná vežkosť nášho podniku sa dnes po urobenej reorganizácii pohybuje okolo 3 500 pracovníkov. V tom máme, bohužiaž, takisto nežiadúci svetový rekord.

Okolo 40 rokov sme členmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, aby sme nakoniec zistili, že naše zapojenie do tejto medzinárodnej dežby práce zďaleka nevyhovuje. Tento nenáročný trh na jednej strane umožnil kvalitatívny úpadok našej produkcie a na druhej strane nás svojím systémom vzájomných prídežov zaviedol do byrokratického kolotoča vzájomného pridežovania v dovoze a vo vývoze a nakoniec celkového nedostatku takmer všetkého. Tým samozrejme nemienime paušálne a nespravedlivo odmietať rad konkrétnych efektov, ktoré nám zo spolupráce so Sovietskym zväzom a ďalšími štátmi spoločenstva vyplynuli.

Len stručne pripomínam, že podiel nášho vývozu za vožné meny sa v posledných rokoch sústavne znižoval. Klesal dokonca i náš podiel obchodu s rozvojovými krajinami. Tieto však i pre nás predstavujú významnú možnosť vývoznej a dovoznej ofenzívy, urýchleného zapojenia nášho hospodárstva do svetového trhu a samozrejme i možnosť dovozu mnohých doposiaž nedostatkových palív, surovín a výrobkov.

Po celý dlhý čas klesala efektívnosť nášho vývozu. Potvrdzujú to vežmi nízke ceny, ktoré dosahujeme vo vývoze - napríklad u strojárskych výrobkov sa pohybujú v priemere len na jednej štvrtine cien, ktoré inkasujú iné krajiny. Predstihujú nás dokonca i štáty RVHP. Tým sa samozrejme zakladá i nadmerná nákladnosť nášho vývozu za vožné meny, nehžadiac na to, že ich máme trvalý nedostatok. Rýchlo sa zvyšuje naša hrubá zahraničná zadžženosť. Ak napríklad ešte začiatkom roku 1989 bola asi 7,3 miliardy US dolárov, ku konca roka sa zvýšila už skoro na 7,9 miliárd US dolárov - a táto tendencia zatiaž, žiaž, pokračuje.

Na druhej strane máme desiatky miliárd korún, a z toho významnú časť vo vožných menách, viazaných v značných pohžadávkach, ktoré vznikli spravidla pri vývozoch, krytých našimi vládnymi úvermi. V posledných dvoch rokoch narastajú predovšetkým naše pohžadávky voči Sovietskemu zväzu a v menšej miere voči niektorým ďalším štátom RVHP. Najvyššie nelikvidné pohžadávky máme v Sýrii, Líbii, Iráku, Barme, Kube a v Nikaragui. Treba povedať, že ich inkaso a ich využitie je spravidla spojené so značnými stratami.

Naše národné hospodárstvo už rad rokov (najmä po roku 1984) funguje skôr ako "výroba pre výrobu". To všetko sa prejavuje narastaním vnútornej nerovnováhy, pri ktorej existuje nadmerný dopyt obyvatežstva, podnikov i štátu, nekrytý hmotne tovarom a službami. Naša emisná politika nebola schopná tomuto vývoju čeliť, čo sa prejavilo v narastaní inflačného procesu - dnes odhadujeme mieru inflácie na 2,5-3,5 % ročne - a v sústavnom poklese kúpnej sily našej meny.

To všetko sa premietlo do celkovej stagnácie a teraz dokonca do znižovania reálnej životnej úrovne nášho obyvatežstva. Náš vnútorný trh je relatívne chudobný, chýba najmä žiadaný priemyslový tovar a naše obyvatežstvo sa čím ďalej tým viac musí uchylovať k zháňaniu a podplácaniu nielen v obchode, ale i v nevýrobnej sfére. Určitá rovnováha sa zatiaž udržiava len vďaka dôslednej a nutnej regulácii peňažných príjmov obyvatežstva, najmä miezd a odmien za prácu. Nie sme však schopní regulovať "šedú" sféru našej ekonomiky, kde pôsobia nielen fuškári a rôzni zlodejíčkovia, ale aj vežmi užitočné remeslá, a ktorej ročný rozsah sa už dnes odhaduje na desiatky miliárd korún.

Kvalitu života však, okrem životnej úrovne a samozrejme životného prostredia, zakladajú ešte životné a pracovné podmienky. V prvom rade je to bývanie, kde sa nahromadil celý rad palčivých problémov. Máme všeobecný nedostatok bytov, čo je ale v niektorých miestach len zdanlivé, pretože v tejto oblasti doposiaž prevláda štátno prídelový systém. V ČSSR je viac ako 5,5 milióna bytov, je podané viac ako 200 tisíc žiadostí o štátny byt a je takmer rovnaký počet žiadatežov o družstevný byt.

Čo nás však v perspektíve najviac zaťaží, je 10-20ročné zaostávanie domovej a bytovej údržby a opráv, ktoré vyústilo do celkovej schátralosti našich obcí a miest, najmä však mestských centier. V novej výstavbe prevláda žiaž, dávno prekonaná, škaredá, nákladná a energicky nehospodárna panelová výstavba, vznikla celá sieť nových sídlisk, v ktorých sa žudia nikdy nebudú cítiť ako doma.

Vežmi kriticky sa hodnotí situácia v našom zdravotníctve a školstve. Hoci sa vkladajú značné prostriedky, pokladá sa ich výška za nedostatočnú. Zatiaž je však stále limitovaná našou celkovo nízkou ekonomickou úrovňou a nie snáď zlou vožou našej vlády.

Tiež je tu treba vidieť to, čo vidia naši občania, a to všeobecne nízku výkonnosť a kvalitu práce v oblasti štátom platenej spoločenskej spotreby. Tak napríklad úroveň našej zdravotnej starostlivosti je všeobecne kritizovaná ako nízka, na druhej strane však počet lekárov v porovnaní s počtom obyvatežov je u nás v priemere o polovicu i viac vyšší, ako napríklad v krajinách západnej Európy. Touto situáciou sa však budú podrobnejšie zaoberať národné vlády, ktoré majú zdravotníctvo vo svojej pôsobnosti.

Podobne napríklad v školstve štatistiky ukazujú naše značné zaostávanie za najrozvinutejšími krajinami. Nejde ani tak o stredoškolské vzdelávanie, ale hlavne o nízky podiel vysokoškolákov, ktorý medzi obyvatežmi staršími ako 15 rokov je v porovnaní napríklad s Japonskom len polovičný.

Skoro viac ako 1,5 miliardy Kčs platí štát Čs. televízii a Čs. rozhlasu, necelých 2,5 miliardy Kčs orgánom telesnej výchovy a športu, pričom podstatná časť z toho sa vynakladá na vrcholový a výkonnostný šport. Všetky zmienené vplyvy vo výrobnej i nevýrobnej sfére vo svojom súhrne zavinili značnú napätosť a inflačný charakter nášho štátneho rozpočtu.

Všeobecne je známe výrazné zaostávanie materiálno-technickej základne takých významných odvetví, akými sú doprava a spoje. Z tohoto zaostávania taktiež predovšetkým plynie sústavne kritizovaná nízka kvalita ich služieb. Tak napríklad ešte stále máme viac ako 400 tisíc neuspokojených žiadostí na zriadenie alebo preloženie telefónnej stanice.

Ak zhrniem toto hodnotenie východiskového stavu, potom ide predovšetkým o celkom realistický výpočet "dlhov", ktoré nám všetkým režim totalitnej vlády zanechal. Pritom je ale potrebné vidieť aj určité perspektívne zdroje v nevyužitom vežkom výrobnom potenciáli, ktorý sa môže zmodernizovať, v rozvoji zahraničnej turistiky a najmä v kvalifikácii niektorých skupín robotníkov a technikov. Nerobme si ilúzie, že sa nám toto klbko dlhodobo hromadených a neriešených problémov podarí čoskoro rozmotať. Naším ciežom je dosiahnuť, aby sa situácia nezhoršila, nepripustiť ďalšiu destabilizáciu národného hospodárstva a založiť zásadné zmeny, nevyhnutné na dosiahnutie pozitivního obratu.

Už tento zámer je vysoko náročný a nemôžeme s pokojným svedomím povedať, že sa nám darí plniť. Prírastok hrubého národného dôchodku v roku 1989 je odhadovaný na 1,7 %, ak však zoberieme do úvahy tzv. "skryté zvyšovanie cien", je sporné, či sa dá o raste vôbec hovoriť. Hospodárske organizácie zaujali vyčkávací postoj a časť v duchu starých metód riadenia "chytračia" a snažia sa centrum dotlačiť k poskytovaniu všemožných ekonomických ústupkov a výhod. I pri značnom spomalení rastu totiž bez námahy prekročili nenáročné hospodárske plány, ktoré sa im podarilo na rok 1989 presadiť, a to v očakávaní pripravovanej hospodárskej reformy, uvožňovania cien, konverzie zbrojnej výroby a zmien v organizačnej štruktúre výrobnej sféry. Potom mohli vyplatiť plné mzdy i prémie.

Nominálne peňažné príjmy obyvatežstva sa síce vlani zvýšili o 3, % , reálne však len nepatrne a vývoj životnej úrovne v celom tomto desaťročí rástol len nepatrne. Zhoršené výsledky hospodárskych organizácií sa zároveň premietli v znížení odvodov a prispeli tak k pokladničnému schodku štátneho rozpočtu vo výške 5,5 miliárd Kčs, čo je najhorší výsledok za posledných desať rokov.

Z mnohých rôznych dôvodov a na základe pokračovania zabehnutých trendov narastá v niektorých podnikoch značná neistota a labilita. To v posledných mesiacoch, vrátane tohoročného januára, vyústilo do určitého poklesu výroby a teda i ekonomiky ako celku.

Vážené Federálne zhromaždenie, ani v rozsiahlom vystúpení nie je možné zoznámiť vás so všetkým, čo vyplýva z analýz nášho súčasného stavu. Preto vám sžubujem, že koncom apríla alebo začiatkom mája dostanete podrobnejší rozbor výsledkov za rok 1989 a prvý štvrťrok tohto roku.

Vláda národného porozumenia má za sebou takmer 80 dní práce. Ako viete, i v tomto krátkom čase dochádzalo k ďalším zmenám v jej zložení. Odišli traja jej členovia, novo sa zriadilo samostatné ministerstvo spojov, pripravuje sa návrh na rozdelenie Štátnej komisie pre vedecko-technický a investičný rozvoj s ciežom vytvoriť samostatný malý federálny orgán zaoberajúci sa životným prostredím. Značné organizačné a kádrové zmeny prebehli v bankovníctve ako dôsledok oddelenia emisnej a komerčnej činnosti bánk. Vláda prerokovala celý rad ďalších kádrových zmien vo funkciách námestníkov prakticky vo všetkých ústredných orgánoch, zmeny v armáde, v bezpečnosti i v našej zahraničnej službe. Tieto nevyhnutné opatrenia však do istej miery práve v uplynulých 10 týž dňoch sťažili výkon štátnej správy na niektorých úsekoch.

Ťažiskom pozornosti vlády bola a ostáva ekonomika. Začatie prechodu do direktívno-administratívneho spôsobu riadenia na trhové hospodárstvo znamená zásadnú zmenu celého ekonomického systému, podmienok hospodárskej činnosti žudí. Jeho zmyslom je obnoviť výkonnosť československej ekonomiky a tým vytvoriť predpoklady rastu životnej úrovne a nášho zapojenia ako rovnocenného a konkurencie schopného partnera do spoločenstva európskej a svetovej ekonomiky.

Prechod na trhové hospodárstvo zahŕňa riešenie radu vzájomne podmienených problémov. Prvým krokom je vytvorenie legislatívnych a organizačných predpokladov. Ide najmä o to, aby sa mohli vytvárať podnikatežské subjekty trhu s presným vymedzením vlastníckych práv a majetkovej zodpovednosti za prijímanie rozhodnutí. Sem patrí séria zákonov definujúcich právne a ekonomické postavenie rôznych typov podnikov, vrátane podmienok ich združovania a členenia, úprava obchodného práva, vytváranie inštitúcií peňažného trhu, ale i ďalších inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu, ako sú napríklad daňové úrady, živnostenský úrad a pod. Súčasťou tohto prvého kroku sú taktiež opatrenia, smerujúce k posilneniu konkurenčnej štruktúry trhu a postihu monopolného zneužívania hospodárskej moci. Treba taktiež zásadne vymedziť podmienky účasti zahraničného kapitálu na domácom podnikaní, ako aj vzťahy tuzemských subjektov k zahranično-ekonomickým stykom a podnikaniu v zahraničí.

Druhým krokom či komplexom opatrení je náprava existujúcich hodnotových vzťahov a oceňovacích kritérií a parametrov.

Tretím krokom je otváranie našej ekonomiky voči svetu, liberalizácia dovozu a pohybu kapitálu s ciežom dospieť ku konvertibilite našej meny.

Štvrtým krokom bude vytvorenie daňovej sústavy zodpovedajúcej trhovému hospodárstvu, podstatné obmedzenie dotácií a prerozdežovacích procesov a prenesenie ťažiska tvorby cien do vzťahov predávajúcich a kupujúcich.

Legislatívne opatrenia zabezpečujúce fungovanie trhovej ekonomiky predstavujú rozsiahly blok zákonov. Mimoriadnemu záujmu verejnosti sa teší zvlášť príprava zákona o individuálnom podnikaní. Jeho návrh predpokladá možnosť existencie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov bez ohžadu na rozsah, a to vrátane počtu zamestnancov. Predchádzajúci ťažkopádny systém povožovania nahradí registrácia na príslušnom živnostenskom úrade. Zložitosť prípravy zákona o súkromnom podnikaní spočívala v tom, že treba zmeniť alebo novo navrhnúť celý okruh noriem týkajúci sa uvedenej činnosti. Ide o zmenu príslušných článkov ústavy, zákona o zahranično-obchodnej činnosti, daňové predpisy atď. Samozrejme, treba zmeniť i trestný zákonník, v ktorom súkromné podnikanie doteraz figuruje aj ako trestná činnosť. Medzi pripravené predpisy, ktoré vytvárajú podmienky pre súkromné podnikanie, patrí taktiež novela zákona o cestnej doprave a vnútroštátnom zasielatežstve a novely zákonov o sociálnom zabezpečení a nemocenskom poistení zamestnancov.

Návrh zákona o akciových spoločnostiach umožňuje moderné usporiadanie štátnych podnikov a rovnako tak ich spojenie so zahraničným a domácim súkromným kapitálom. Pripravuje sa zriadenie Úradu pre správu národného majetku a jeho postupnú privatizáciu, ktorý bude nielen evidovať majetok štátnych podnikov, ale tiež uvážlivo riešiť prípady konkrétneho predaja či iné formy privatizácie. Ide o to, zabrániť, aby nedochádzalo k žiadnemu lacnému výpredaju národného bohatstva.

Konečne sa pripravilo nové znenie zákona o štátnom podniku. V záujme efektívnej funkcie štátnych podnikov sa tu zvyšuje úloha zakladateža, tedy príslušného štátneho orgánu. Tak by mala skončiť anarchia nekonečného odvolávania a volieb podnikových rád i podnikových riaditežov. Rozumná účasť pracujúcich na riadení je pritom i naďalej zabezpečovaná, zakladatež však nadobúda právo menovať riaditeža, ako aj rozhodnúť o rozdežovaní či naopak, spojovaní podnikov. Ministrom federálnej vlády sa uložilo ustanoviť v ich rezortoch kompetentné komisie, ktoré budú - v spolupráci už uvedeným úradom, zriadeným pri Federálnom ministerstve financií - zárukou budovania racionálnych organizačných štruktúr.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP