Úterý 27. února 1990

Tým skôr potrebujeme vytvoriť právny základ nášho pozitívneho programu, pretože púha negácia pre našu ďalšiu činnosť by dlho nevydržala.

Viem, že priviesť naše predstavy do návrhov zákonov je zložité. Jednako musím požiadať našu vládu už i vzhžadom na krtitiku parlamentu, aby maximálne urýchlila prípravu zákonov. Časová tieseň, do ktorej sa dostávame oneskoreným predkladaním návrhov, sa stáva predmetom oprávnenej kritiky poslancov i predstavitežov národných rád. Aktivizáciou národných rád vstúpil do našej politiky ďalší významný faktor, ktorý bol vyše 20 rokov potlačený byrokratickým pojatím federalizmu nášho štátu. Túto novú zmenu musíme brať do úvahy i vzhžadom na to, že tu pôsobí i naďalej jedna československá ústava a že práce v predchádzajúcich dvadsiatich rokoch boli zastavené a nie sú vypracované národné ústavy. Preto je nutná väzba na mnoho zmien týchto ústavných zákonov, aby sme my v parlamente predsa len podža možností vyčerpali všetko k tomu, aby sme v tomto novom zložení postupovali skutočne dôsledne podža zákona. Ak je treba ho zmeniť, tak sme tu od toho, aby sa zmenil. Ale musíme konať v súlade so zákonom. Tento fakt vniesol mnoho nového do činnosti a práce Federálneho zhromaždenia.

Demokratizácia našej federácie má byť spojená so zvýšením úlohy národných rád pri tvorbe federálnej štátnej politiky i federálneho zákonodarstva. Zúčastnil som sa schôdzí SNR a ČNR a 23. februára bola na pôde Federálneho zhromaždenia spoločná schôdza vedúcich predstavitežov FZ, ČNR i SNR. Boli posúdené otázky spojené s naliehavými úlohami všetkých troch zákonodarnych zborov. Vežká pozornosť bola venovaná rozšíreniu ústavodarnej právomoci národných rád. To je jeden z významných faktorov, ktorý ovplyvňuje našu prácu. Boli dohodnuté konkrétne opatrenia smerujúce k prehĺbeniu vzájomnej spolupráce pri prerokúvaní návrhov jednotlivých zákonov. Túto spoluprácu našich parlamentov budeme i naďalej uplatňovať. Federálne zhromaždenie nemôže obchádzať národné rady, ignorovať zákonom stanovený rokovací poriadok, ktorý i tak porušujeme pre nedostatok času. Vieme, že niektoré tieto záležitosti musíme i z tohto hžadiska riešiť a aj tak konáme.

Ak sme dosiaž nerokovali permanentne, bolo to tak preto, že nie sú včas návrhy zákonov od vlády alebo sa aspoň sčasti muselo prihliadať na rokovací poriadok. Z toho vyplynuli i mnohé nové zmeny, ktoré sme museli prijať i v tomto našom programovom konaní. Je samozrejmé, že urobíme maximum, aby sme i v sťažených podmienkach zvládli harmonogram zákonných noriem. Môže sa tak stať za predpokladu, že vláda splní časové požiadavky parlamentu.

Vážené poslankyne a poslanci, ak sa zákonodarná činnosť parlamentu rozvíja, tak kontrolná činnosť je ešte stále v plienkach. V bývalom systéme si vláda a ministri s parlamentnou kontrolou mnoho starostí nerobili. To by sa malo podža nášho názoru zmeniť. V súlade s demokratickým politickým systémom a s postupným uplatňovaním trhového mechanizmu by sa mal zásadne zmeniť celý systém kontrolnej práce v štáte, v tom i parlamentu, najmä v jeho kontrolnej činnosti vlády a rozšírení spolupráce štátnej kontroly s Federálnym zhromaždením a národnými radami.

Je dobré poučiť sa i vo svete a využiť pre našu potrebu vysokú prefesionalitu kontrolných orgánov cez spracovanie podkladov, usporiadanie kontrolných akcií, spracovanie podkladov pre kontrolu realizácie štátneho rozpočtu a v neposlednom rade i výchovu a vzdelávanie poslancov v oblasti kontrolnej činnosti. Takéto pojatie si vyžiada zmenu ústavného zákona o činnosti orgánov štátnej kontroly, novelizáciu príslušnej časti zákona 103/71 Zb., nadviazanie systematickej spolupráce medzi Federálnym zhromaždením a štátnymi kontrolnými orgánmi.

Diskutoval som o týchto problémoch i s paní ministerkou Kořínkovou a došli sme k názoru, že bude vhodné ustanoviť na Výbore žudovej kontroly ČSSR pracovnú skupinu so zastúpením delegovaných poslancov Federálneho zhromaždenia. Ide o pracovnú úvahu.

Pokiaž ide o uplatnenie našej kontrolnej funkcie voči vláde a rezortom, malo by sa napomôcť v realizácii jej programového vyhlásenia, čo je v našom spoločnom záujme, a to tak Federálneho zhromaždenia, ako aj vlády. V tom musíme tiež byť aktívne nápomocní.

Vítam, že predseda federálnej vlády pán Marián Čalfa vyhovel mojej žiadosti, ktorú som mu predniesol 12. februára a vystúpi dnes na našom zasadaní so správou o činnosti vlády. Na túto správu čaká nielen náš parlament, ale celá verejnosť. Obdobne budeme žiadať o vystúpenie v jednotlivých výboroch i ďalších členov vlády, aby bola čo najväčšia informovanosť ako základ kvalifikovaného rozhodovania a spoločného posudzovania kžúčových problémov týkajúcih sa hospodárskej, zahraničnej a kultúrnej politiky, na čom by sa mali poslanci aktívne podiežať.

Mali by sme popri kontrolnej činnosti voči vláde zvažovať i našu aktívnu pomoc vláde pri súčasných ekonomických a finančných ťažkostiach. Zvažme námet ustanoviť úsporný výbor, ktorý by sústreďoval podnety odborníkov i občanov a predkladal vláde rôzne úsporné návrhy, ktoré môžu byť (pretože rozum občianskej spoločnosti je bohatý a rozsiahly) vežmi užitočné a môžu odkryť zdroje úspor, ktoré nie sú z centra dosť dobre vidieť.

Hovoril som s ministrom financií pánom Klausom, i keď to bolo len krátko. Má hlavu dosť v smútku a myslím, že ho asi všetci dobre chápeme, lebo je postavený pred vežmi zložitú úlohu. Na jednej strane je náš spoločný záujem zastaviť inflačné tlaky, na druhej strane zdanlivo "lahšia cesta" predsa len niečo popustiť. Vonku mu niektorí odborníci radili, aby sa na určitú dobu skryl, aby "neprišiel na bubon".

Vieme, že to urobiť nemôže, že sa musí starostlivo a pilne venovať svojej nežahkej práci. Východisko je tu zrejmé. Rozpočtom pôsobiť protiinflačne, a v tom je i z našej strany vežká úloha, ako v tomto smere podporiť vládu.

Akým spôsobom - to nám musí povedať vláda, a my jej v tom pomôžeme.

V tejto súvislosti je snáď namieste pripomenúť, že ešte prv, než sa poprestrihovali pohraničné drôty, otvorili hraničné závory, čo bolo aj naším všeobecným záujmom, mali by sa ministri financií, obchodu, colnej správy už vopred zrejme zamyslieť a premyslieť všetko, aby toto nebolo na újmu nášho hospodárstva a ku prospechu rôzneho druhu priekupníckeho pašeráctva.

Povedzme si otvorene, že potom i dobrý zámer je na újmu nášho spotrebiteža a daňového poplatníka. Uniká, ako ma mnohí informovali, vežké množstvo tovaru, a to v tomto predvežkonočnom období môže mať i svoje určité ťažkosti v našom vnútornom zásobovaní. Zrejme i v tejto oblasti, i keď dodatočne, ale predsa len bude nutné asi prijať nejaké opatrenia.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, okrem vnútornej parlamentnej činnosti nás čakajú úlohy voči verejnosti. Mám teraz konkrétne na mysli dôstojnú spomienku 140. výročia narodenia T. G. Masaryka, blížiace sa 45. výročie Českého povstania a oslobodenia našej vlasti. Vieme, že nemôžeme pokračovať v sprofanovanej politike, ako sa povie, od výročia k výročiu. Tento rok však treba všeličo napraviť. Dlhé roky neboli plne doceňované tie smery a zložky nášho odboja, ktoré boli takpovediac, národné, občianske. Bez toho, aby sme sa uvádzali do opačného extrému, znižovali to, čo skutočne vykonali v odboji komunisti, a bez toho, aby sme znižovali úlohu Sovietskeho zväzu pri našom oslobodení, ktorý to zohral kžúčovú úlohu a priniesol najväčšie obete. Padlo tu okolo 100 tisíc sovietskych vojakov. Mali by sme sa rozhodne vysporiadať i s dlhmi, ktoré tu máme voči odbojovým vojakom. Mám predovšetkým na mysli žavicových socialistov, stúpencov prezidenta Beneša a, prirodzene, tiež voči spojeneckým armádam - teda americkej, britskej a francúzskej armáde a vzhžadom na množstvo obetí, v neposlednom rade aj rumunskej. Pokiaž ide o parlament - odporúčam, aby sme nadviazali na predsavzatia môjho predchodcu Josefa Smrkovského, ktorý už nie je medzi nami, prednesené v roku 1968 na Staromestskom námestí. Ide o prísžub, že vyrovnáme dlh voči statočným odbojárom, ktorí uskutočnili atentát na Heydricha. Smrkovského prísžub, že sa parlament zasadí o dôstojný pamätník, by sme mali obnoviť, alebo aspoň posúdiť, aké k tomu zaujať stanovisko.

Súčasne by sme mali zaujať stanovisko, aby bola dovŕšená rehabilitácia tých odbojárov, ktorým päťdesiate roky a normalizácia ukrivdili, aby proces, ktorý sme v 68-om roku začali, bol teraz v tomto období dovŕšený. Ti, ktorí v tomto období pracovali, pamätajú, že sme vtedy medzi prvými rehabilitovali pani poslankyňu Horákovú a ďalších. Iba spamäti poviem rehabilitovali sme okolo 38 tisíc neprávom postihnutých žudí. Za tých niekožko mesiacov nebolo to málo, ale ak tu ešte niečo zostalo z minulosti, čo nieje vyrovnané, myslím, že sme tu od toho, aby sme sa k tomu vrátili.

V tejto súvislosti by sa mal - podža môjho uváženia - prešetriť aj prípad popredného predstaviteža Benešovského smeru docenta Vladimíra Krajinu. Vôbec bude treba nadviazať na začatú ale nedokončenú rehabilitáciu roku 1968. Treba doviesť dokonca nápravu všetkých krívd, ktoré boli spáchané na nevinných žuďoch od roku 1948 do roku 1989. Je našou morálnou povinnosťou navrátiť všetkým neprávom postihnutých ich žudskú dôstojnosť a česť. Ak splníme svoju úlohu v zákonodarnej a kontrolnej činnosti, potom parlament preukáže svoju pracovnú výkonnosť a stane sa kžúčovým článkom v našej demokratickej sústave sledujúc to, aby skutočným zdrojom moci bol žud.

Chcel by som v tejto súvislosti zdôrazniť potrebu odbornej úrovne našej parlamentnej činnosti. Problémy sa riešia žuďmi mysliacimi a znalosť majúcimi - nielen zvolenými - poučuje nás T. G. Masaryk.

Nemôžeme sa obmedziť len na všeobecné politické glosy či opozíciu za každú cenu. Je nutné, aby poslanci poznali na úrovni témy, ktorú prerokúvajú, aby svoje znalosti získavali a svoje postoje formulovali v spolupráci s odborníkmi, a preto im my musíme vytvoriť podmienky. Preto by mali výbory, resp. ich subkomisie čo najviac využívať odborných expertov, ktorí by poslancom pomáhali problém kvalifikovane zvládnuť a pri oponentúre vysloviť.

Súčasne by sme si mali vytvoriť včasný systém komunikácie medzi jednotlivými výbormi a verejnosťou. S odbornosťou a kvalifikovaným rozhodovaním súvisí moderné poskytovanie služieb poslancom. Úroveň týchto služieb je nízka. Hovorilo sa o tom aj v jednotlivých kluboch. Bude nutné vybudovať moderný informačný systém, databanku dokumentov, prepojiť systém na centrálne úrady, prejsť na počítačový systém, aby poslanec dostal rýchlu a solídnu informáciu, ktorú potrebuje.

Moderný demokratický parlament potrebuje aj moderný spôsob riadenia. Federálne zhromaždenie sa schádza v situácii svojím spôsobom špecifickej. Na jednej strane ešte doznieva radosť z víťazstva demokratickej revolúcie. Na druhej strane vzniká potreba formulovať a predložiť žuďom nové ciele a pracovné metódy.

Stručne povedané - dať pozitívny program. Nie je to jednoduché. To všetci vieme. Nie je možné urobiť všetko naraz. Nemožno však zabúdať, že keď nebudú žudia informovaní a získaní, chcel by som zdôrazniť, pre pozitívny program, ktorý už začne riešiť ich problémy, oslabí sa plynulý chod revolúcie do jej fáze pracovnej, dôjde ku strate tempa, k rozkolísaniu hodnôt, pracovnej výkonnosti a morálky.

Tieto momenty, zatiaž neprevažujú, ale viete vežmi dobre, že existujú, a budia aj určité obavy. Revolučná improvizácia objektívne vyvstala zo samotného hnutia, ktoré tu bolo, ktoré prišlo a ktorému sme všetci spoločne napomáhali. Bolo to nutné, lebo sa musela otvoriť cesta k demokracii. Spôsob, akým bola uplatnená, bola daná možnosť plynulej, povedal by som pokojnej rekonštrukcie orgánov nášho štátu. Teraz však už dozrel čas k tomu, aby tieto inštitúcie plne uplatnili svoje kompetencie a povinnosti, a to tak v centrálnych, federálnych a národných, ako aj v orgánoch nižších.

Naša revolúcia by mala postupovať žudsky, slušným spôsobom, bez psychózy pomsty a odplaty, ale predsa len zásadne, lebo zmeny sú nutné. Možno pozorovať jav, že napriek výzvam umiernenosti a rozumu, o čom ešte nedávno z Občianskeho fóra hovoril pán Pithart, prebieha niekde i nerozumný proces spojený s odstraňovaním žudí schopných a osobne mravných. Aj z tohto dôvodu je nutné, aby nové orgány demokratického štátu plne uplatnili svoje práva a povinnosti a celý proces ovplyvnili v smere, ktorý by revolúcii prospieval a nediskreditoval ju. Aby ďalšia naša činnosť bola zameraná v tom smere, aby sme sa všetci pričinili o to, aby sme doslova a do písmena spojovali všetkých žudí dobrej vôle. Tým by sme mali ďalej udržať revolučné nadšenie a plynule premeniť jeho energiu v pracovný výkon, ktorý nutne potrebujeme ak chceme, aby sa nádeje vkladané do revolúcie nerozplynuli, aby sa naša republika bez otrasov a komplikácií dostala na cestu, ktorú žudu sžubujeme, na cestu prosperity smerujúcu k vyspelejším štátom. Dovožte mi na záver dve krátke poznámky. Myslím, že pomerne malá pozornosť sa venovala i pri rokovaniach pri okrúhlych stoloch zastúpeniu žien v rekonštruovaných národných parlamentoch i vo Federálnom zhromaždení. Sme v dobe príprav nových zákonov. V dnešnom politickom a hospodárskom dianí akoby do úzadia zapadali také spoločenské organizácie, ako sú odbory, ženské či mládežnícke hnutia. Zmeny v hospodárskom systéme, vrátane zmien vlastníckych, si doslova vynútia - ja si to myslím - dobre zorganizované odbory ako silného partnera voči všetkým podnikatežom, či už súkromným alebo štátnym a rôznym druhom, ktoré tu vzniknú, partnera, ako dôstojného obhájcu práv a záujmov pracujúcich a partnera i voči vláde a jej orgánom, lebo nikde v modernom demokratickom štáte sa nezaobidu bez toho, aby v tomto smere tu nebola súčinnosť i týchto inštitúcií.

Problematika postavenia ženy, matky, podža môjho názoru si vynucuje našu osobitnú pozornosť. Chcel by som to zvlášť zdôrazniť. Príliš veža sme im dlžní. Preto by sme mali na to pamätať v zákonodarstve, vládnej výkonnej moci i pri kandidátnych listinách. Aj samotné ženské hnutie by malo zaujať to miesto, ktoré mu v našom spoločenskom dianí náleží.

Zaujímal som sa o to, keď som bol v Európskom parlamente, rozprával som s mnohými predstavitežmi, najmä škandinávskych štátov. Mnohých by vežmi prekvapilo, ako je tam toto zorganizované a na akom vysokom postavení je i táto činnosť ženského hnutia a ako sa k tomuto vežmi prihliada. Mnohých z nás by to prekvapilo.

Popredná pozornosť v zmysle perspektívy nášho demokratického a hospodárskeho vývoja by mala patriť mladej nastupujúcej generácii, ktorá s takou rozhodnosťou vstúpila do súčasného diania.

Vážené Federálne zhromaždenie, pre svoju činnosť máme priaznivé medzinárodné podmienky, ktoré v minulosti bývali limitujúcim činitežom nášho snaženia. Spomeňme si na rok 1938, deformáciu a zvôžu po roku 1948 a násilie zavŕšené augustom 1968. Hlboké premeny, ktorými Sovietsky zväz prechádza, politika Michaila Gorbačova i napriek ťažkostiam, s ktorými musí perestrojka zápoliť, poskytujú vežké nádeje nielen nám, ale celému svetu. Vyjadril som už niekožkokrát svoju podporu týmto zmenám a apeloval na podporu perestrojky i na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Ide však teraz o to, aby sme aj my svojími praktickými krokmi pomáhali týmto zmenám a nerobili nič, čo by pod heslami superrevolučnosti v skutočnosti prispievalo protiperestrojkovým neostalinským silám, ktoré v Sovietskom zväze predsa len ešte sú, a predsa len silné.

V týchto dňoch je pán prezident na oficiálnej návšteve Sovietskeho zväzu a verím, že jeho misia aj tu bude prospešná pre oba naše štáty. Ak vopred zdôrazňujem úspešnosť tejto misie, tak vychádzam z faktu, že v partnerskom rokovaní sú tu predstavitelia gorbačovskej reformnej demokratickej perestrojky a nie militantní brežnevovskí neostalinisti. I z toho by mal prameniť náš partnerský podporný postoj k Sovietskemu zväzu a tým aj reformným hnutiam, ktoré tam prebiehajú.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, naša revolúcia získala v tejto krajine medzinárodné uznanie. Prispieva tomu aj medzinárodná aktivita našej novej štátnej reprezentácie. Pred niekožkými dňami skončila cesta pána prezidenta Václava Havla do Kanady a Spojených štátov. Úspech tejto cesty, vrátane vystúpenia prezidenta pred oboma komorami Kongresu, položil základ novodobých vzťahov k americkému kontinentu. Pozdvihol prestíž Československa v európskom a svetovom dianí. Myslím, že všetci sme toto pozorovali a že sme tomuto radi.

Rovnako tak predseda vlády pán Marián Čalfa a ďalší členovia federálnej, českej a slovenskej vlády, vyvíjajú značnú aktivitu v našich zahraničných vzťahoch. K úspechu tejto politiky prispievame aj my vo Federálnom zhromaždení. Využívam aj ja každú príležitosť, aby som napomáhal našej ceste do Európy a sveta. Rokoval som s predsedom Rady Európy pánom Björckom a ďalšími. Boli to dobré rokovania. Myslím, že výsledky našej práce nie sú zanedbatežné. Svedčia o tom aj výsledky rokovania pána Stanka a pána Bohuslava Kučeru teraz v Paríži 21. februára kde výbor pre nečlenské štáty Rady Európy jednomysežne podporil žiadosť nášho Federálneho zhromaždenia o udelenie štatútu osobitného hosťa orgánom Rady Európy na schválenie.

O kredite Československa a jeho nového parlamentu svedčí množstvo žiadostí o prijatie, rokovania zahraničných politikov, poslancov, podnikatežov, krajanov a pod.

Dovožte na záver malú poznámku. O dva dni tomu bude 70 rokov, kedy Národné zhromaždenie 29. februára 1920 prijalo Ústavnú listinu Československej republiky. Prijalo ústavu, ktorá parlamentnú demokraciu potvrdila ako formu nášho samostatného štátu. Pracujme zo všetkých síl a schopností pre to, aby parlament obnovil svoje funkcie, aby ako to odpovedá povahe parlamentnej demokracie, zaujal vrcholné postavenie v štáte ako orgán, ktorý odvodzuje svoju právomoc od suverenity žudu, aby sme pracovali v prospech a v záujme našich obidvoch národov, národností, v prospech nášho žudu. Ďakujem za pozornosť.

Předsedající první místopředseda FS S. Kukrál: Děkuji za vystoupení předsedovi Federálního shromáždění panu Dubčekovi.

Vážené poslankyně, vážení poslanci, podle schváleného programu nyní přistoupíme k projednávání prvního bodu, kterým je

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP