Úterý 23. ledna 1990

Úterý 23. ledna 1990

(Začátek schůze v 10.00 hodin)

Přítomno: 145 poslanců Sněmovny lidu
60 poslanců Sněmovny národů zvolených v České socialistické republice
58 poslanců Sněmovny národů zvolených ve Slovenské socialistické republice

Omluveni poslanci

Sněmovny lidu:

Brabenec, Fekete, Freiová, Hruškovič, Kontríková, Korf, Kubinský, Kuželová, Loberšíner, Panster, Štrbová, Tichavský, Toms, Ujlaky, Václavík M., Vedra, Venhauer, Zubajová, Žákovič

Sněmovny národů zvolení v České socialistické republice:

Marešová, Návratová, Trejbal, Veselá Jiřina, Vinter

Sněmovny národů zvolení ve Slovenské socialistické republice:

Balog, Csémi, Daráž, Kováč, Koyš, Turošík, Vitézová


Předseda FS A. Dubček: Vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení hostia, otváram 22. spoločnú schôdzu Snemovne žudu a Snemovne národov, na ktorej vás srdečne vítam. Vítam taktiež federálnu vládu, ktorá sa zúčastňuje na dnešnej schôdzi Federálneho zhromaždenia.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, listom z 13. januára 1990 zvolal prezident ČSSR podža čl. 61 ústavného zákona o čs. federácii dňom 15. januára 1990 Federálne zhromaždenie ČSSR na jarné zasadanie. Predsedníctvá snemovní sa uzniesli na zvolaní spoločnej schôdze snemovní a navrhli jej program, ktorý je uvedený na pozvánkach.

Sú k návrhu programu a k návrhu konania spoločnej schôdze nejaké pripomienky? (Nebyly.) Nie sú.

V zasadacej sieni je prítomných zo Snemovne žudu 134 poslancov, zo Snemovne národov 55 poslancov zvolených v ČSR a 57 poslancov zvolených v SSR.

Podža počtu poslancov obidve snemovne sú uznášania schopné.

Najprv prosím o hlasovanie poslancov Snemovne žudu.

Kto z nich súhlasí s návrhom svojho predsedníctva na konanie spoločnej schôdze snemovní s navrhnutým programom. Kto je za? (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nie.

Snemovňa žudu návrh schválila.

Teraz prosím, aby sa vyjadrili poslanci Snemovne národov.

Kto súhlasí s návrhom svojho predsedníctva na konanie spoločnej schôdze s navrhnutým programom? Kto je za? (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nie.

Snemovňa národov návrh schválila.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovožte mi na úvod dnešného rokovania povedať, čo nás čaká v najbližších týždňoch. Stoja pred nami mimoriadne významné úlohy. Ide o to, aby Federálne zhromaždenie v krátkom čase vytvorilo zákonodarný základ nezvratnosti našej cesty započatej v novembri minulého roka a jej ďalšieho rozvoja. Pôjde hlavne o zákonodarnú činnosť v týchto oblastiach:

1. Dotváranie politického systému

2. Zabezpečenie politických práv a slobôd občanov

3. Rozvoj našej ekonomiky

4. Upevnenie medzinárodného postavenia našej republiky.

Zákonodarná činnosť Federálneho zhromaždenia by mala podnietiť rozvoj pluralitnej demokracie, ktorá je zdrojom politickej aktivity a iniciatívy všetkých občanov a zárukou nezvratnosti prebiehajúcich demokratických procesov. K tomu je zameraný zákon o politických stranách, ktorého návrh je zaradený na program dnešného rokovania, a zákon o vožbách do Federálneho zhromaždenia.

V novom volebnom zákone budú právne vyjadrené zásady, na ktorých sa zhodli rozhodujúce politické sily na rokovaniach pri okrúhlom stole.

Ďalej zákony upravia politické práva a slobody občanov tak, aby sa každý mohol čo najaktívnejšie zúčastniť politického verejného života, slobodne prejavovať svoje názory, aby sa v našej spoločnosti formovala a vládla demokratická atmosféra. Ide o zákony o práve spolčovacom, zhromažďovacom, o petičný zákon a o novelu tlačového zákona.

Našou hlavnou úlohou bude vyjadriť v nich humanistické ideály demokracie všetkých medzinárodných záväzkov, naplniť ich skutočnými normami, aby všetko to, čo sme v medzinárodných dokumentoch predtým podpísali nebolo len formálnou záležitosťou, ale aby sme to vyjadrili vo vnútornom zákonodarstve.

K uvedeným zákonom sa úzko primkýňa návrh zákona, ktorým sa budú riešiť niektoré otázky dotýkajúce sa neoprávnených postihov osôb, ktoré v dôsledku svojich politických postojov či z iných dôvodov emigrovali a boli zbavené československého štátneho občianstva.

Konečne budeme prerokovávať návrhy závažných zákonov zameraných na urýchlenie radikálnej ekonomickej reformy, pripravujúcej prechod k trhovej ekonomike. Sú to otázky mimoriadne dôležité.

Bude treba novelizovať skôr prijaté zákony o štátnom podniku a prijať celkom nové zákony, ktorým sa vytvoria podmienky pre slobodné podnikanie a rad iných.

Budeme vytvárať zákonodarné základy pre otvorenie našej ekonomiky okolitému svetu. Pritom považujeme za svoju povinnosť dbať na sociálne postavenie našich občanov. Bude tiež účelné, aby Federálne zhromaždenie v krátkom čase prerokovalo správu ministra zahraničných vecí o našej zahraničnej politike a jej perspektívach.

Aj my, po línii stykov Federálneho zhromaždenia so zahraničnými parlamentmi, môžeme veža urobiť. Svedčia o tom rokovania so skupinou talianskych poslancov, členov Kongresu Spojených štátov amerických a s predsedom Európskeho parlamentu. Pán prezident, vláda i ja sme venovali týmto otázkam veža pozornosti. Zmyslom je, aby sa naša republika otvorila svetu a stala sa aktívnym činitežom európskeho spoločenstva. Výsledky rokovaní na pôde Federálneho zhromaždenia i rokovania v Štrasburgu sú povzbudivé. V rozvíjaní intenzívnych stykov so zahraničnými parlamentmi budeme pokračovať aj v budúcich mesiacoch.

Už začiatkom budúceho mesiaca bude hosťom Federálneho zhromaždenia predseda parlamentného zhromaždenia Rady Európy pán Björcke. Naša republika sa chce plne podiežať na procesoch upevňujúcich hospodársku, kultúrnu i politicko-právnu spoluprácu.

Listom z 9. januára 1990 som oznámil pánu Björckemu, že sa uchádzame o štatút hosťa Rady Európy. Na program dňa prídu aj návrhy ďalších zákonov. Očakávam, že vláda ČSSR skoro predloží Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia celý svoj legislatívny program, vyplývajúci z jej programového vyhlásenia.

Týmto úlohám by mala zodpovedať i naša vnútorná činnosť. Je viac než pravdepodobné, že v niektorých prípadoch bude nevyhnutné z dôvodov naliehavosti upustiť od prerokovania zásad zákonov. O to väčšia je zodpovednosť poslancov, aby z ich rokovania o osnovách zákonov na schôdzach výborov a snemovní vzišli kvalitné zákony. Pritom parlament by nemal byť len schvažovatežom predložených zákonov, ale mal by byť orgánom, ktorý rozhoduje o obsahu zákona, o jeho formálnej dokonalosti a právnej precíznosti.

V tejto súvislosti by som chcel upozorniť na to, že náš prvý prezident T. G. Masaryk, ktorého 140. výročie narodenia si pripomenieme 7. marca, vo svojom vystúpení v parlamente 28. októbra 1928 predniesol veža pozoruhodných podnetov k práci parlamentu. Sú stále aktuálne. Pre nás aktuálnejšie o to, že chceme, aby parlament bol po rokoch opäť parlamentom, aby bol výrazom vlády všetkých nad všetkými. Podstatou jeho názoru je to, aby parlament spojoval žudovosť a laickosť, teda demokratizmus s vysokou odbornosťou. Pri tomto výročí by bolo vhodné opäť umiestniť vo Federálnom zhromaždení pamätnú tabužu s textom "Tomáš Garrigue Masaryk sa zaslúžil o štát".

Mali by sme viac študovať skúsenosti či prax parlamentov, najmä západnej Európy, aby sme boli schopní aplikovať tie skúsenosti pre našu prácu.

Vežkú pozornosť by malo Federálne zhromaždenie venovať kontrolnej činnosti výkonných orgánov vlády. Malo by sa tak stať už pri prerokúvaní štátneho rozpočtu federácie na rok 1990.

Ďalšia práca Federálneho zhromaždenia vzíde aj z odpoludňajšieho iniciatívneho vystúpenia pána prezidenta Václava Havla, ktoré sa bude vzťahovať na niektoré ústavné zákony. Federálne zhromaždenie by malo uplatňovať svoju právomoc a iniciatívu pri príprave novej ústavy, ústavných a iných zákonov.

Usporiadanie spoločnosti na demokratických zásadách je nemyslitežné bez posilňovania charakteru štátu ako štátu právneho.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, všetci by sme sa mali pričiniť o to, aby Federálne zhromaždenie a všetky jeho orgány boli naozaj pracovné, aby sa Federálne zhromaždenie postupne menilo na skutočný parlament. Predpokladom k tomu je aj naša povinnosť vyrovnať sa s dôsledkami normalizačnej politiky, ktorá rovnako tvrdo zasiahla celý náš život, ako aj parlament. Chcem informovať Federálne zhromaždenie, že sme vytvorili skupinu poslancov, ktorá sa bude zaoberať rehabilitáciou tých poslancov, ktorí boli neoprávnene zbavení svojich mandátov. Aj politické strany i občianske iniciatívy by mali brať na zretež túto skutočnosť. Chceme pracovať pohotovo, ale s plnou zodpovednosťou. Už dnes by sme mali vytvárať podmienky pre to, aby sa parlament stal centrom politického diania, v ktorom sa budú dôležité politické rozhodnutia nielen schvažovať, ale predovšetkým tvoriť, dotvárať do podoby, ktorá bude zodpovedať spoločným záujmom nášho žudu. Dosiahnuť to môžeme nie iba tým, že naša zákonodarná činnosť bude rozsiahla, ale predovšetkým hlbokými obsahovými zmenami zákonov, ktorých potrebu nastoluje nová doba, zmeny v spoločenskom dianí.

Neobyčajný záujem občanov o verejné dianie sa okrem iného prejavuje aj vo vysokom počte listov, ktoré dostáva Federálne zhromaždenie i ja osobne. Obsahujú mnohé podnety pre vypracovanie novej ústavy a nových zákonodarných úprav. Nesporne ide o jeden z prameňov oboznamujúcich názory verejnosti. Robíme rozbor listov a poslanci budú s poznatkami oboznámení a budú o tom informovaní. Nemalý podiel medzi listami tvoria sťažnosti občanov, ktoré sa dotýkajú najrôznejších otázok. Poslanci by sa mali viac zaoberať problémami žudí vo svojich volebných obvodoch, v ktorých by malo byť ťažisko ich pôsobenia. Okrem svojich nezastupitežných úloh v zákonodarnej činnosti by malo Federálne zhromaždenie zohrať pozitívnu úlohu v politickej atmosfére našej krajiny. Aj z tohto hžadiska som privítal stanovisko koordinančného centra Občianského fóra, ktoré predniesol v piatok pán Pithart. Všetci si želáme, aby zvíťazili humanistické ideály a predovšetkým činorodosť. Duch národného porozumenia musí naplniť i všetku našu činnosť. Urobme všetko pre to, aby Československo zaujalo to miesto v centre Európy, ktoré chceme, aby mu patrilo.

Teraz pristúpime k prerokúvaniu prvého bodu, ktorým je

1

Vládny návrh ústavného zákona o odvolávaní poslancov zastupitežských zborov a vožbe nových poslancov národných výborov, tlač 235 a spoločná správa výborov Snemovne žudu a Snemovne národov, tlač 238.

Prosím, aby iniciatívny návrh poslancov Federálneho zhromaždenia odôvodnil podpredseda Federálneho zhromaždenia Jaroslav Jenerál.

Místopředseda FS J. Jenerál: Vážený pane předsedo, vážené Federální shromáždění, na základě závěrů z jednání rozhodujících politických sil 11. ledna t. r. u kulatého stolu je předkládán skupinou poslanců, členů KSČ, ČSS, ČSL, Demokratické strany, Strany sžobody i několika poslanců bez politické příslušnosti, návrh ústavního zákona o odvolávání poslanců a volbě nových poslanců zastupitelských sborů, tisk 235.

Předložený návrh určitým způsobem navazuje na ústavní zákon o volbě nových poslanců zákonodárných sborů, přijatý na 19. společné schůzi Sněmovny lidu a Sněmovny národů 28. prosince 1989.

Je třeba otevřeně říci, že se jedná o návrh, který reaguje na dnešní stav ve společnosti a že jeho platnost je časově omezena. Které hlavní důvody vedly k jeho vypracování? Je to snaha přiblížit složení poslaneckých sborů současnému rozložení politických sil a situaci ve společnosti; stanovisko KSČ po vypuštění článku 4 Ústavy Československé socialistické republiky, že neusiluje o to, aby ve stávajících zastupitelských sborech měla více než polovinu poslanců; potřeba odchodu těch poslanců, kteří neskýtají záruku rozvoje politické demokracie, umožnit tedy politickým stranám jejich odvolání - jako příklad uvádím stanovisko mimořádného sjezdu KSČ i známé rozhodnutí, které v členských otázkách přijal. Ale také vzhledem k situaci, která se vytvořila v některých národních výborech a nezbytnosti vytvářet podmínky k tomu, aby potřebné změny v jejich složení neprobíhaly chaoticky, bez náležité politické kultury, aby byla zachována jejich akceschopnost.

K této otázce bylo zaujato stanovisko i v tiskové zprávě z tohoto jednání, kde je uvedeno - cituji: "Řádné a odpovědné fungování národních výborů všech stupňů považují účastníci kulatého stolu za nezbytný předpoklad zabezpečení chodu státního mechanismu, zastupitelské demokracie a jejího dalšího rozvoje".


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP