Úterý 13. prosince 1988

Ja som mal nedávno aktív s vysokoškolákmi v súvislosti so 17. novembrom, Medzinárodným dňom študentov. Robíme to každoročne, usporiadame stretnutie našich študentov s rektorom školy, aby aspoň raz za rok videli živého rektora. V podstate ma naviedol na tento dialóg súdruh Lenárt, keď bol ešte prvým tajomníkom. Ja som ho teda poslúchol. Nie je to však jednoduché postaviť sa pred 800 vysokoškolákov a viesť s nimi dialóg. Na tomto poslednom aktíve som povedal, že môžu dávať otázky anonymne alebo verejne ako chcú, akékožvek otázky, nielen z oblasti školstva, ale i ekonomiky, politiky, otázky sociálne, z oblasti vedy i kultúry.

Tieto stretnutia vždy charakterizujú stav myslenia, názory a postoje našich vysokoškolákov. No v tomto roku som bol prekvapený. Nerád by som z tohto miesta tlmočil názory mladej vysokoškolskej generácie, vzhžadom na nedostatok času musím však konštatovať, že časť našej mládeže sa nestotožňuje s našou interpretáciou socializmu, že stráca dôveru, že naša generácia je schopná riešiť novú kvalitu socialistického rozvoja. Domnieva sa, že nekvalita a priemernosť je imanentnou zložkou socializmu. Sú to symptómy ktoré nás musia znepokojovať a na ktoré musíme reagovať, nielen ako učitelia (i keď ako učitelia pochopitežne v prvom rade) , ale i ako občania.

My nemáme objektívne analýzy spoločenského vedomia, ale takéto názory sú i u časti občanov, to nie je len záležitosť vysokoškolákov. Tvrdíme síce, že asi 70 % občanov podža prieskumov verejnej mienky je za prestavbu. Verím, že je to tak a podža môjho názoru je toto percento v skutočnosti vyššie. V čom ale ja vidím problémy? V tom, že pod pojmom prestavby má iné predstavy centrum, iné predstavy má hospodárska sféra, iné predstavy o prestavbe majú robotníci, iné predstavy má oblasť terciárnej sféry, oblasť kultúry, vedy, školstva, zdravotníctva, atď. Centrum hovorí hlavne o ekonomickej prestavbe. Podniková sféra žije v ilúziách akejsi výrobnej demokracie, čo je vežmi falošné a slušne povedané vežmi nerozumné. Ja som proti výrobnej demokracii. Vo výrobe nemôže byť demokracia. Demokratiozovať musíme občiansky život až k bráne, ale ako náhle je človek za bránou, musí plniť svoje základné povinnosti. O tom predsa nebudeme diskutovať. Takto interpretovať výrobnú demokraciu je vežmi, vežmi falošné a nebezpečné.

Terciárna sféra zasa kladie dôraz na prehlbovanie socialistickej demokracie, zdokonažovanie politického systému.

Pracujúci žudia myslia v prvom rade na rast miezd bez zvyšovania pracovnej disciplíny, bez snahy o zvýšenie kvality práce a efektívnosti produkcie. Čo je však závažné, že je možné pozorovať na všetkých našich pracoviskách v materiálnej sfére, ale i v terciárnej sfére, i v občianskom živote u relatívne vysokého podielu žudí vysoký stupeň pasivity, nezáujem o zvyšovanie kvality a efektívnosti práce, nezáujem o veci spoločné, spoločenské. Apatia až letargia žudí nám nemóže byť žahostajná. Pripadá mi to, ako by niektorí naši občania "vnútorne emigrovali". To znamená, že sa nestotožňujú s prostredím, v ktorom pracujú, s okolím, v ktorom žijú, strácajú dôveru, strácajú istotu, že sme schopní riešiť nové úlohy a problémy rozvoja spoločnosti.

Pritom spoločenská prestavba, prehlbovanie demokracie, zdokonažovanie politického systému, ekonomická prestavba vytvárajú rozsiahly priestor pre rast aktivity, iniciatívy a netradičných prístupov k riešeniu úloh a problémov.

Osobne nie som psychológ ani sociológ, ale staviam si otázku, prečo je tomu tak. Je to syndrom z rokov 1968-1969? A jeho dôsledkov, ktoré mnohí nevieme prekonať? Je to nedôvera k procesu prestavby? Je to strata istôt v obnovenie dynamizmu spoločenského, sociálneho a kultúrneho rozvoja? Nesmieme sa báť, súdružky a súdruhovia, postaviť si takto otázky. A hžadať na ne objektívne odpovede. Pretože pre formuláciu novej politiky strany musíme vychádzať z reálnych podmienok. Inak nezískame adekvátnu dôveru, nedostaneme podporu a nestimulujeme aktivitu žudí.

V minulých rokoch sme nerešpektovali mieru spoločenských, socialistických a žudských hodnôt. Mnohé veci sme proklamovali, ale v praktickom živote nikdy nerealizovali. Musíme sa vrátiť opäť k základnej hodnote spoločnosti - k človeku. Opustiť masové prístupy k problémom žudí, diferencovane pristupovať k jednotlivým sociálnym skupinám.

V spoločenskom vedomí sú zafixované určité falošné predstavy z predchádzajúcich rokov. A zbaviť sa ich nebude jednoduché. Napr. odstránenie rovnostárskych metód a foriem odmeňovania žudí. Po novom treba chápať sociálnu politiku a sociálnu spravodlivosť. Nie ako nárok každého na všetko, ale ako rovnaké podmienky pre všetkých. A závisí od jednotlivca i od schopností ako ich využije v praktickom živote.

źudia si prestali vážiť práce. Právo na prácu chápu ako právo na mzdu. Ak niečo urobia, chcú za to odmenu, aj keď je to v pracovnej dobe. Je žiadúce prestať platiť za nekvalitnú prácu. To nie je ani nehumánne, ani nesociálne, ani nesocialistické. Musíme vytvoriť náročnú spoločenskú klímu, kde nebude miesto pre lajdáckosť, nemorálnosť, konzumný vzťah k spoločnosti. źudí musíme hodnotiť podža konkrétnych výsledkov práce. Rozhodujúce je, čo robia, nie čo hovoria. Nastal príliš pragmatický prístup k spoločenským hodnotám. Mnohí za dobré pokladajú len to, z čoho oni majú osobný prospech. Bez aktivizácie žudí nebude možné dosiahnuť skutočný obrat spoločenskej prestavby, v prehlbovaní demokratizačného procesu, nebude možné urýchliť ekonomickú prestavbu, zdokonažovať politický systém a prehlbovať prvky samosprávy.

Tento nový spoločenský pohyb sa sústreďuje zatiaž na nový ekonomický mechanizmus. Nesmieme jednostranne preceňovať ekonomickú prestavbu. Rovnako tak závažná, a podža môjho názoru náročnejšia problematika celej spoločenskej prestavby a hospodárskeho mechanizmu zvlášť, je obrazne povedané, vnútorná prestavba človeka ako pracovníka i ako občana.

V prvom rade úspech celej prestavby závisí od toho, ako rýchlo každý z nás, my sami, každý občan sa zmení. Každý príslušník nášho štátu si musí osvojiť podstatu týchto zásadných zmien vo všetkých oblastiach života a práce spoločnosti. Tieto zmeny musia mať adekvátny odraz v našom vedomí, myslení, správaní, v prístupoch, postojoch, musia sa výrazne pozitívne prejaviť v našich pracovných výsledkoch na každej úrovni, na každom pracovisku, v každej oblasti.

Celé úsilie o spoločenskú prestavbu, rozsah i dosah zmien, i spoločenský a ekonomický efekt bude závisieť hlavne od človeka, od žudí, od ich vzťahu k novému, ako rýchlo, ako uvedomele, ako tvorivo, ako z presvedčenia si tieto zmeny osvoja, vnútorne sa s nimi stotožnia a prenesú ich do praktickej činnosti.

Ja už počujem kritiku. Môžem ešte hovoriť 5 minúť? Ak nie, tak toho nechám.

Předseda FS A. Indra: Disciplína je základ úspěchů přestavby. Pokračuj soudruhu Blažeji.

Poslanec SN A. Blažej: Ja si myslím, že sme v týchto otázkách tiež formální. Pretože niekedy stačí 5 minút, niekedy je potrebné i tých 20 minút.

Myslím si, že človek sa stáva ústrednou a rozhodujúcou zložkou zápasu o prestavbu. Táto vnútorná zmena nás samých nebude ani jednoduchá ani bezbolestná, pretože hlboko zasiahne našu prácu, náš život, naše tradičné prístupy, metódy a návyky. Naše myslenie, konanie je produktom dlhodobého obdobia - 40 rokov extenzívneho rozvoja. Sme produktom doby, ktorá nás formulovala so svojími pozitívnymi i negatívnymi vplyvmi.

Mnohí z nás majú určité obavy zo zásadných zmien, ktoré sa začínajú realizovať, resp. ktoré sa pripravujú. Každý z nás premieta sám v sebe, ako sa tieto zmeny odrazia v jeho živote, v jeho práci. Každý hžadá svoje miesto, svoju funkoiu v nových spoločenských podmienkach, v nových organizačných a riadiacich štruktúrach. Úvahy i obavy, očakávania - musíme byť k sebe úprimní, nevyplývajú v mnohých prípadoch zo strachu o ďalší úspešný socialistický vývoj v Československu, ale skôr zo subjektívneho, osobného strachu o seba, o svoje postavenie a o svoju funkciu.

Náš postoj k prestavbe je často závislý od toho, do akej miery sme pripravení tieto zmeny akceptovať, do akej miery sme schopní rozumieť novým vývojovým tendenciám, do akej miery sme ochotní sa aktívne a tvorivo angažovať na realizáci týchto zmien, aký je náš morálny kredit, akú máme dôveru i autoritu postaviť sa do čela pracovných kolektívov, aby sme stimulovali urýchlenie prestavby našej spoločnosti, v hospodárskej, politickej, ekonomickej i kultúrnej oblasti.

Teda, chcel by som na záver, i keď toho mám viac, povedať, a vysloviť presvedčeme, že budúci rok prinesie nástup k mobilizácii hlavne nehmotných zdrojov a rezerv, ktoré máme a pre ktoré nepotrebujeme žiadne investície, žiadne dovozy, žiadne nové materiálno-technické vybavenie. Tieto potenciálne zdroje vidím práve vo využívaní kvalifikácie a vzdelania našich žudí, v lepšom využití intelektuálneho potenciálu, v lepšom využití vedy a vedeckých poznatkov, lepšom využívaní efektívneiších organizačných štruktúr a racionálnych metód riadenia, stimulácie tvorivej aktivity, iniciatívy a angažovanosti pracujúcich na všetkých úsekoch a vo všetkých oblastiach života a práce spoločnosti. Ak toto dokážeme, podža môjho názoru, tak sa nemusíme báť perspektívy, nemusíme sa báť budúcnosti. Získame dôveru i úctu k socializmu, k socialistickým hodnotám, získame dôveru mládeže, získame dôveru občanov.

Jedine využitie týchto zdrojov pomôže urýchliť sociálno-ekonomický rozvoj. Verím, že vláda, centrum, ale i všetky naše orgány, inštitúcie a organizácie sa zamerajú na tieto zdroje. Jedine v takomto prístupe vidím reálne predpoklady pre kvalitatívne novú etapu rozvoja socializmu v našej spoločnosti.

Ďakujem za pozornosť a vežmi sa ospravedlňujem, že som prekročil limitovaný čas.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Blažejovi. Prosím poslankyni Paulechovou. Připraví se poslanec Laštovička.

Poslankyně SL M. Paulechová: Vážený súdruh generálny tajomník, vážený súdruh prezident, vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vážení hostia, pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na rok 1989 treba sa zamyslieť nad tým, ako bude celý požnohospodársko-potravinársky agrokomplex vyzerať a plniť úlohy pri prechode na nový hospodársky mechanizmus, ktorý v požnohospodársko-potravinárskom priemysle vstúpi v platnosť už o necelý mesiac.

Všetci si plne uvedomujeme, že prechod na novú ekonomickú sústavu vychádza za základnej potreby národného hospodárstva a jej ciežom je spevniť ekonomické ukazovatele tak, aby pri dosiahnutí existujúceho stupňa hospodárenia sa ďalej vyrábalo viacej, lacnejšie a kvalitnejšie. Je to zásada správna a potrebná pre ďalší úspešný rozvoj našej spoločnosti. Pri výrobe potravín si však musíme byť vedomí, že keď chceme uživiť národ v zemi, kde na jedného obyvateža pripadá necelá tretina hektára ornej pôdy, musíme vyrábať potraviny všade, i v tých najhorších a nejzložitejších výrobných podmienkach. Je pravdou, a bolo to povedané i v programovom vyhlásení vlády, že naša požnohospodárska výroba je nákladná. Poznáme však príčiny tohto stavu? Alebo túto skutočnosť odvodzujeme len od toho, za čo požnohospodárske výrobky vyrábame a za čo predávame potraviny?

Nás, požnohospodárov iste neteší, že nás výroba mnohokrát stojí viac, ako je spoločensky žiadúce, dokonca v niektorých oblastiach - v SSR - je výroba potravín stratová. Mnohí si kladieme otázku, prečo nás vlastná požnohospodárska činnosť neuživí, prečo musíme získavať finančné zdroje rozširovaním pridruženej výroby. Takáto je skutočnosť a nechceme tvrdiť, že je len výsledkom zlej práce požnohospodárov. Popri pôdnych a poveternostných podmienok, ktoré sa vežakrát podpíšu pod to, že nákladovosť výroby rastie, má najväčší vplyv na rast nákladov skutočnosť, že vysoko rastú ceny vstupov, ktoré do požnohospodárstva dostávame. Postupne sme z požnohospodárstva odstránili intervencie k cenám, za ktoré sme prv nakupovali priemyselné hnojivá, zvýšili sa ceny palív, energie, hlavne nafty, rastú ceny krmív, mechanizmov, a to rýchlejšie než ich úžitková hodnota. Z dostupných materiálov som vyčítala, že len za roky 1982 až 1987 zvýšenie odbytových cien pre požnohospodárov znamenalo zvýšenie nákladov takmer o 19 miliard Kčs. Iste, upravili sa požnohospodárom ekonomické nástroje, zvýšili sa nákupné ceny, faktom však zostáva, že výroba nás stojí čím ďalej, tým viac.

Ak má teda nastať obrat k vyššej efektívnosti požnohospodárskej výroby, tak cesta k tomu nemôže viesť len cez zvyšovanie výkonnosti, efektívnosti a znižovania vlastných nákladov samotného požnohospodárstva, ale i dodávatežské podniky by mali znižovať náklady a najmä zastaviť a následne znížiť ceny toho, čo požnohospodári ku svojej činnosti potrebujú. Veď takmer 70 % vstupov do požnohospodárstva zabezpečujú iné rezorty. My, požnohospodári, môžeme pracovať len s tými strojmi, hnojivami, chemickými prípravkami, obalovým materiálom, ktoré si môžeme kúpiť a ktoré nás stoja nemálo prostriedkov. Mali by si to dodávatelia, tak vežkého zákazníka - ako je požnohospodárstvo uvedomiť a ísť nám v ústrety, aby sme nemuseli doplácať na to, že si môžeme kúpiť len to, čo nám ponúkajú alebo nič - bez ohžadu na cenu.

Podobná situácia je i u našich potravinárskych podnikov, napr. na výstave obalovej techniky v Paríži, dávala to naša televízia, okrem najrôznejších tovarov a materiálov, ktoré pre potravinársky priemysel jednotlivé firmy dodávajú - mňa zaujala správa, že rad zahraničných firiem z rôznych štátov prihlasuje k patentovaniu obalové materiály novej generácie, ktoré buď zachovávajú biologickú hodnotu potravín, alebo podstatne predlžujú ich trvanlivosť. Spomenula som si pritom na niektoré rokovania našich výborov a na pripomienky voličov a potravinárskych podnikov volebného obvodu, z ktorých je zrejmé, že potravinári u nás sa musia doslova dohadovať o každú tonu papiera, obalového skla, či hliníkovej fólie. Myslím si, že týchto materiálov sa u nás nevyrába až tak málo, ale časť ide priamo na vývoz, za čo si výrobcovia dovezú zo zahraničia stroje, ktoré potom vývozom týchto materiálov musia splácať a to miesto dodávok nášmu potravinárskemu priemyslu.

Vážené súdružky, súdruhovia, uplatnením nového mechanizmu vytvárame nové, vežmi náročné podmienky pre celý rad požnohospodárskych podnikov. Tak napr. objem zisku v našom okrese Trnava sa v nových podmienkach očakáva 222 miliónov Kčs, čo je oproti porovnatežnému zisku menej o 37 miliónov Kčs a rentabilitta k nákladom za okres sa zníži z 12,07 % na 10 %. Požnohospodárske podniky sa za danej situácie, už konkrétne zamýšžajú nad tým, čo urobiť, aby sa nezhoršila ich dôchodková situácia, aby sa neoslabila zainteresovanosť pracovníkov štátnych majetkov a JRD, aby sme i naďalej boli stabilizujúcim faktorom národného hospodárstva.

A tu prichádza na rad veža otázok a odpovedí, kde hžadať rezervy priamo v prvovýrobe. Značne zaostávame v pestovaní cukrovej repy, kde je veža objektívnych, ale i subjektívnych príčin. Úžitkovosť a ekonomiku popri kvalitnom biologickom materiáli nám treba riešiť lepším prepojením rastlinnej a živočíšnej výroby. Rezervy máme vo výrobe a využití hlavne objemových krmív. Chýbajú nám mnohým investície na uskladnenie maštažného hnoja i krmív. Nevyhovujú nám mnohé obrábacie a zberacie stroje. K vežkým stratám dochádza pri zbere zrnín, ich pozberovej úprave a v skladovaní nielen na požnohospodárskych podnikoch, ale i na nákupnej organizácii pociťujeme nedostatok komponentov do krmných zmesí, čím sa zhoršuje ich kvalita. Chýbajú nám technológie, na ktoré sa je možné v ekonomických úvahách zamerať a oprieť. V živočíšnej výrobe technológie podliehajú častým zmenám, stoja mnoho prostriedkov, neosvedčujú sa, a tu stojí otázka, kto chyby zavinil a kto na ne dopláca? V riadiacej práci nám málo pomáha výpočtová technika, a je vežmi nákladná.

Predpokladom úspechu prestavby a osobitne v oblasti ekonomického pôsobenia, nie je len dôsledné rozpracovanie zásad, pravidiel a legislatívnych vzťahov, ale najmä ich príťažlivosť a motivácia pre všetky podniky. Niektoré opatrenia však u nás vyvolávajú obavy. Veža sa diskutovalo o zaradení podnikov pre účely požnohospodárskej dane a diferenčných príplatkov. Pre niektoré podniky nové zaradenie znamená zníženie úhrady doteraz poskytovanej práve týmito diferenčnými príplatkami, môžu byť však i opačné prípady. V obidvoch prípadoch by neprimeraná úprava mohla oslabiť úsilie podniku o dosiahnutie vyššej efektívnosti. Nedostatok v novo navrhovaných cenových nástrojoch vidíme v tom, že niektoré ekonomické nástroje sa nezjednodušili, a že namiesto očakávaného tlaku na špecializáciu výroby a tým jej zefektívnenie, nás budú nútiť na univerzálnosť výroby, čo na ekonomike nepridá.

Predpokladáme však, že nové ekonomické pravidlá a ich pôsobenie na výrobu a jednotlivé podniky budú v centre pozornosti všetkých orgánov a ministerstiev a prípadné nežiadúce vývojové tendencie sa budú včas riešiť. V tom spočíva dôvera, že výroba nezaostane a trh bude i v budúcnosti dobre zásobený potravinami - z vlastnej výroby.

V súvislosti s prestavbou hospodárskeho mechanizmu a uvedomujúc si túto záležitost, by som chcela upozorniť na to, že chovanie podnikov v nových podmienkach môže prehĺbiť niektoré existujúce nedostatky, s ktorých kritikou, sa ako poslanci dosť často stretávame. V snahe dosiahnuť lepšie výsledky, vyššie plnenie ukazovatežov sa nám na trhu strácajú lacnejšie výrobky. Týka sa to určitého sortimentu spotrebného tovaru, ale taktiež niektorých potravinárskych výrobkov. Tieto nežiadúce javy by sa práve v nových hospodárskych podmienkach mohli prehĺbiť, lebo podniky i obchodné organizácie budú zainteresované na zisku a obchodnom rozpätí, čo u výrobkov v cenove vyšších polohách je spravidla pre organizáciu výhodnejšie.

Domnievam sa, že bude potrebné i takéto otázky pri konkretizácii pravidiel hospodárskeho mechanizmu nespúšťať zo zreteža, lebo sa týkajú spokojnosti občanov a ich postojov.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP