Úterý 14. června 1988

Samospráva pracovného kolektívu neznamená opustenie zásady riadenia štátneho podniku jediným vedúcim. Znamená to, že sa riadenie podniku v nových podmienkach bude uskutočňovať na základe spojenia riadenia jediným vedúcim pracovníkom so samosprávou pracovného kolektívu.

Riadiť podnik bude riaditež, ktorý zodpovedá za výsledky činnosti podniku a koná v mene podniku vo všetkých jeho veciach. Samostatne rozhoduje vo všetkých záležitostiach podniku, pokiaž jeho rozhodnutie nie sú podmienené súhlasom samosprávy pracovného kolektívu podniku.

V návrhu zákona o štátnom podniku sa uplatňuje doposiaž nie celkom bežný pojem - socialistická podnikavosť. Tú je treba chápať ako samostatné a zákonné využívanie podniku zverenej časti celospoločenského majetku a ďalších výrobných činitežov na získavanie dôchodkov uspokojovaním potrieb odberatežov výrobkami, prácou a službami. Práve socialistická samospráva by mala prispieť k rozvoju podnikatežskej iniciatívy socialistických výrobcov.

Nové postavenie podniku vyžaduje tiež novú formuláciu obsahu hospodárskeho súťaženia organizácií. Je ho treba rozvíjať ako neoddelitežnú súčasť využívania tvorivých síl pracovných kolektívov a podnikatežskej iniciatívy vedenia podniku. Súťaž bude zameraná na najvšestrannejšie uspokojovanie dopytu domácich i zahraničných zákazníkov - odberatežov a spotrebitežov - po vysoko kvalitnom a konkurencie schopnom tovare. Princíp takto chápanej súťaže musí prenikať všetkými úrovňami riadiacich štruktúr, musí potláčať rovnostárske prístupy a nezdravý monopolizmus. Túto súťaživosť bude štát plánovito podporovať rozšírovaním práv organizácií podnikať v rôznych odboroch výrobných obchodných i zahranično-obchodných činností, práv voliť cesty predaja a nákupu, využívať zapojenie do medzinárodnej dežby práce. Štát bude vytvárať podmienky pre súťaž našich a dovážaných výrobkov na vnútornom trhu, bude zakladať väčší počet podnikov, najmä v oblasti výroby spotrebného tovaru, poskytovania služieb a pod. Vo všetkých týchto prípadoch pôjde o súťaž socialistického typu, ktorá spolu s pôsobením celého hospodárskeho mechanizmu povedie k lepšiemu uspokojovaniu potrieb pracujúcich.

Jedným zo základných predpokladov úspešného rozvoja národného hospodárstva je nevyhnutnosť rešpektovať špecifičnosť a premenlivosť spoločenského reprodukčného procesu v rôznych odvetviach a oblastiach ekonomiky. Preto sa v návrhu zákona počíta s uplatnením rôznych organizačných foriem podnikov, s pohotovým prispôsobovaním organizačných štruktúr vecným úlohám v ekonomike. Vytvára sa priestor pre vznik rôznych typov podnikov z hžadiska ich vežkosti, činnosti i vnútorného usporiadania. Okrem vežkých podnikov by sa mali zakladať aj podniky malé a stredné so špecializovaným výrobným či obchodným profilom a s vežkou inovačnou aktivitou.

Z tohto chápania organizačného usporiadania vyplýva, že právna subjektivita a úplný chozrasčot podniku, rovnako ako aj zodpovednosť riaditeža aj rady pracovného kolektívu v zmysle navrhovaného zákona, sú neoddelitežné a môžu sa týkať len jednoho článku riadenia, t. j. podniku. Nemožno teda zotrvať u dnešného stavu, kedy jeden právny subjekt podnikovej sféry (podnik) je podriadený inému právnemu subjektu (generálnemu riaditežstvu VHJ).

Návrh zákona zabezpečuje aj rozvíjanie priamych vzťahov našich podnikov s hospodárskymi organizáciami členských štátov Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Touto cestou bude zákon podporovať aj postupné zbližovanie hospodárskych mechanizmov socialistických štátov. Pritom je rovnako dôležité, že náš návrh zákona obdobne ako sovietsky zákon chápe štátny podnik ako socialistického výrobcu tovaru, ako základný článok a neoddelitežnú súčasť jednotnej plánovite riadenej socialistickej ekonomiky, ako organizáciu, ktorej hospodárenie je založené na úplnom chozrasčote, samofinancovaní a samospráve.

Návrh zákona plne vychádza z ústavného princípu vedúcej úlohy strany v spoločnosti. Vedúca úloha strany sa s rastúcou úlohou samosprávneho systému bude objektívne prehlbovať, najmä z pohžadu zabezpečenia celospoločenských záujmov v národnom hospodárstve.

Stranícke organizácie v podnikoch sú politickým jadrom pracovných kolektívov, kontrolujú činnosť hospodárskeho vedenia podniku a usmerňujú prostredníctvom svojich členov aj činnosť samosprávnych orgánov podniku a ostatných spoločenských organizácií.

Vzrastá tiež úloha Revolučného odborového hnutia pri presadzovaní záujmov a ochrane práv pracujúcich ako garanta kolektívnej zmluvy a najbližšieho partnera pri organizácii a odmeňovaní práce. Zákon zabezpečuje, že Revolučné odborové hnutie sa spolu s ďalšími organizáciami Národného frontu bude podiežať na činnosti samosprávnych orgánov podniku.

Navrhovaný zákon stanoví podnikom povinnosti v rade ďalších oblastí. Patrí sem napríklad i súčinnosť s príslušnými národnými výbormi, na ktorých území sú rozmiestnené jeho pracoviská. Táto súčinnosť by mala byť obojstranne prospešná. Pritom právne postavenie národných výborov musí byť podnikom rešpektované.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, v priebehu prerokúvania vládneho návrhu zákona o štátnom podniku na spoločných schôdzach výborov snemovní bol vznesený rad dotazov, pripomienok a námetov. Zmeny vecnej i legislatívno technickej povahy, ktoré tieto výbory odporučili na schválenie dnešnému plenárnemu zasadaniu, prispievajú ku skvalitneniu konečného znenia zákona, budú prospešné jeho prehžadnosti a zrozumitežnosti.

Veža pozornosti vyvolala pri prerokúvaní návrhu zákona v ústavnoprávnych výboroch otázka priemyselných práv v súvislosti s prebiehajúcou prestavbou organizačných štruktúr výrobnotechnickej, vedeckovýskumnej a obehovej základne národného hospodárstva na štátne podniky. Bolo navrhované, aby vnútorné organizačné jednotky štátneho podniku mohli v oblasti priemyselných práv vystupovať vo svojom mene, t. j. aby tieto vnútorné organizačné jednotky mali priznanú právnu subjektivitu v tejto oblasti. Bolo poukazované na to, že pokiaž sa doterajšie podniky - majitelia ochranných známok, označenia pôvodu alebo obchodného mena - stanú vnútornou organizačnou jednotkou štátneho podniku, t. j. stratia svoju doterajšiu právnu subjektivitu, zaniknú v dôsledku toho i práva k ochranným známkam, označeniu pôvodu a obchodnému menu.

Uvedená pripomienka, týkajúca sa priznania právnej subjektivity v tejto súvislosti, nebola nakoniec ústavnoprávnymi výbormi Federálneho zhromaždenia prijatá, pretože jej prijatie by znamenalo zásah do koncepcie zákona. ktorý vychád za z integrity a neoddelitežnosti právnej subjektivity štátneho podniku, vyjadrenej zásadou, že vnútorné organizačné jednotky štátneho podniku vystupujú navonok v mene podniku a nie v mene svojom. Upustenie od tejto zásady by znamenalo konštruovať subjekt v subjekte, takže by bolo nevyhnutné riešiť súčasne aj vzájomné vzťahy týchto subjektov po vertikálnej osi, predovšetkým vzťahy riadiace a majetkové. To by však vo svojich dôsledkoch znamenalo porušenie zásady priameho vzťahu centrum - podnik, ktorá predstavuje jednu z klúčových zásad prestavby hospodárskeho mechanizmu vôbec.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, ak zdôrazňujeme vežký význam zákona o štátnom podniku, konáme tak s vedomím, že napriek svojej nesmiernej dôležitosti je to iba jeden z článkov prestavby hospodárskeho mechanizmu. Ide o prestavbu všetkých výrobných rozdežovacích, výmenných a spotrebných vzťahov za socíalizmu, a preto o proces vežmi rozsiahly, náročný a problémovo široký. Bude zasahovať do všetkých oblastí plánovania, organizácie a riadenia celej československej ekonomiky. Dotkne sa nás všetkých. Tento proces treba uskutočňovať dôsledne i cestou práva. Je to vo svojich dôsledkoch nielen ekonomická, ale aj hlboká právna reforma. Je zrejmé, že doviesť proces prestavby úspešne do konca bude vyžadovať, aby aj naďalej pokračovala doterajšia vežmi intenzívna a plodná spolupráca ústredných orgánov a našich zákonodarných zborov.

Ďakujem za pozornosť.

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Ďakujem súdruhovi Rohlíčkovi.

Vládny návrh zákona prerokovali všetky výbory oboch snemovní, okrem výborov mandátových a imunitných.

Prosím preto spoločného spravodajcu výborov Snemovne žudu súdruha Jozefa Belka, aby predniesol spravodajskú správu.

Společný zpravodaj výborů SL poslanec J. Belko: Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vážení hostia, v súlade s realizáciou stratégie urýchlenia sociálneho a ekonomického rozvoja, stanovenou na XVII. zjazde KSČ, prerokúvame vládny návrh zákona o štátnom podniku. Predložený návrh zákona určuje postavenie štátneho podniku, vymedzuje jeho činnosť a má kžúčový význam pre zameranie celého procesu prestavby hospodárskeho mechanizmu.

V spoločnej spravodajskej správe výborov Snemovne žudu vás chcem stručne zoznámiť s postupom a získanými poznatkami pri jeho prerokúvaní.

Je známe, že vzhžadom na potrebu prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom podniku v skrátenom termíne bolo nutné zvoliť odlišný postup. Bolo upustené od prerokovania zásad navrhovaného zákona s tým, že sa prerokovalo jeho paragrafované znenie ešte pred prerokovaním v Legislatívnej rade vlády. Aby týmto spôsobom prerokovania zákona bola zabezpečená vysoká úroveň obsahového a vecného posúdenia, ustanovil garančný výbor pre plán a rozpočet v súlade so zákonom o rokovacom poriadku pracovnú komisiu. V komisii boli zastúpení poslanci z každého výboru snemovne.

Výber a zloženie poslancov v komisii bolo základným predpokladom preto, že bolo možné v maximálnej miere posúdiť návrh z ekonomického a sociálneho pohžadu.

Na rokovania pracovnej komisie boli prizvaní experti z teoretickej oblasti a z výrobných organizácií. Títo po celú dobu činnosti komisie poskytovali odbornú pomoc pri formulovaní pripomienok poslancov do príslušných častí zákona a jeho paragrafov.

Poslanci prejavili vežký záujem o skvalitnenie predloženého návrhu a pri vecnom posudzovaní uplatnili profesný a odborný vzťah, čo legíslatíva ako taká nepostrehla, pričom využili poznatky z všenárodnej diskusie i poznatky z volebných obvodov.

Dobrá súčinnosť bola tiež s poslancami Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady, ktorí sa podiežali na tvorbe zákona. Prevažná časť pripomienok bola na základe odporúčania komisie zapracovaná do návrhu zákona.

Niektoré z pripomienok vznesené pri posudzovaní návrhu, ktoré nebolo možné zapracovať do zákona o štátnom podniku, boli využité v ďalších návrhoch zákonov, ako je napr. Hospodársky zákonník, zákon o hospodárskej arbitráži a pod.

Poslanci v diskusii okrem iného zdôraznili význam a dôležitosť postavenia orgánov socialistickej samosprávy v súvislosti s rozvojom podniku, aby sa na úkor ekonomického a sociálneho rozvoja neriešili iba požiadavky v uspokojovaní osobnej spotreby pracovného kolektívu.

Z toho vyplynula požiadavka na dôkladný výber členov socialistickej samosprávy.

Boli vyslovené názory aj k vožbe riaditeža podniku. Kladne bol hodnotený návrh jeho vožby tajným hlasovaním s tým, aby na túto funkciu bolo navrhnutých viac kandidátov.

Doterajšie skúsenosti z volieb riaditelov potvrdzujú, že pracovné kolektívy majú záujem, aby do čela podniku bol zvolený politicky a odborne zdatný pracovník, schopný viesť kolektív a ochotný brať na seba zodpovednosť a riziko v záujme rozvoja podniku.

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, pomerne značná pozornosť bola venovaná vypracovaniu päťročného a ročného plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja na úrovni podniku. Zvýraznila sa potreba dopracovania dlhodobého výhžadu rozvoja národného hospodárstva ako základného dokumentu pre jednotlivé rezorty, na ktorý musia nadväzovať plány štátnych podnikov.

Zároveň výbory znova poukázali na problematiku nerovnováhy na vnútornom trhu. Boli vyslovené názory, že bez zásadného riešenia, a hlavne prijatia konkrétnych opatrení vo výrobných podnikoch, nedosiahne sa zlepšeného vývoja. Vychádza sa z poznatkov, že pre skvalitnenie dodávatežsko odberatežských vzťahov je nutné zosúladiť vstupy materiálov a surovín s výrobnými možnosťami súčiastkovej kooperácie až po hotový výrobok. Oneskorené riešenie predmetnej problematiky môže v konečnom dôsledku spôsobiť trvalý nedostatok niektorých výrobkov priemyslového tovaru na vnútornom trhu.

Vyplýva to z predpokladov, že podnik bude uzatvárať hospodárske zmluvy iba na surovinovo a kapacitne zabezpečenú výrobu, aby neplatil penále za neplnenie zmluvných záväzkiv, ktoré sa budú negatívne premietať do osobnej hmotnej zainteresovanosti a tvorby podnikových fondov.

V tejto oblasti sa očakáva, že zakladatež štátneho podniku bude predvídať takéto tendencie a včas vykoná príslušné opatrenia na ich zamedzenie.

Nie menší význam pre vytváranie podmienok samofinancovania a vypracovanie hospodárskych plánov je oblasť ekonomických nástrojov, ktoré by mali aktívne pôsobiť na odkrývanie rezerv v prospech plnenia kvalitatívnych ukazovatežov. Doterajšie pravidlá u experimentujúcich a prosperujúcich organizácií stanovujú dodatkový odvod zo zisku. Podža získaných poznatkov tento odvod nepôsobí mobilizujúco, ale skôr opačne v tom, že organizácia, ktorá má dodatkový odvod, nemá záujem preplňovať jeho tvorbu. Považujeme za potrebné v súlade s účinnosťou zákona urýchlene stanoviť základné ekonomické nástroje, predovšetkým v odvodových povinnostiach podnikov.

Poslanci s uspokojením vzali na vedomie znenie § 40 návrhu zákona, kde sa taxatívne uvádza, že: "Prostriedky fondov vytvorené podnikom nemožno odobrať, podnik o ich použití rozhoduje samostatne. Zostatky jednotlivých fondov možno prevádzať do ďalších kalendárnych rokov bez obmedzenia."

Pochopitežne, že pre neplnenie skutkovej podstaty tvorby fondov musia byť vytvorené podmienky. Tieto vidíme okrem zhospodarňovania a skvalitňovania výroby v tvorbe cien. Nesprávnymi reláciami medzi jednotlivými výrobnými odbormi môžu sa vytvoriť podmienky pre tvorbu zdrojov bez mimoriadne zvýšeného úsilia na jednej strane a na druhej, podnik ani s mimoriadnym úsilím nedokáže si vytvoriť potrebné zdroje pre ich tvorbu.

Bude to vyzerať ako neschopnosť riadiacich pracovníkov v tom, že nedokážu vytvárať podmienky pre komplexný sociálno-ekonomický rozvoj podniku.

Tento vývoj môže vzniknúť po prestavbe vežkoobchondých cien v budúcich rokoch a preto bolo odporučené vykonať korekciu vežkoobchodných cien v nutných prípadoch.

Pripomienky boli tiež k usporiadaniu výrobno-technickej štruktúry v tom zmysle, že VHJ resp. generálne riaditežstvá vyvíjajú snahu vytvoriť z týchto štátny podnik. V dôsledku toho bola požiadavka, aby v zriaďovaní štátnych podnikov sa postupovalo tak, aby riadiaci článok, ktorý bude rozhodovať o komplexnom ekonomicko-sociálnom rozvoji výrobno-technickej základne príslušnej organizácie bol čo najbl žšie výrobe za predpokladu jeho samofinancovania. Táto požiadavka poslancov je v súlade s vyslovenou politickou líniou ÚV KSČ k dvojstupňovému usporiadaniu riadenia.

Uvedomujeme si, že účinnosť zákona bude v rozhodujúcej miere závisieť od schopnosti kádrov plne rozvinúť socialistickú podnikavosť v súlade so záujmami spoločnosti.

V tejto súvislosti bola zdôraznená nutnosť vykonávania vežmi náročnej a dôslednej kádrovej práce v zmysle zásad ÚV KSČ a túto zosúlaďovať s uplatňovaním socialistickej demokracie. Bez aktivizácie žudského činiteža nebude možné plne využiť priestor ekonomického a sociálneho rozvoja podniku v zmysle zákona o štátnom podniku a v súlade s komplexnou prestavbou hospodárskeho mechanizmu.

Vežmi citlivo a dôsledne bola posudzovaná i potrebná starostlivosť o pracovníkov pri uskutočňovaní organizačných a racionalizačných opatrení, ktoré spôsobia zníženie potreby pracovníkov alebo ich potrebnů rekvalifikáciu. Bola zdôraznená povinnosť podniku postarať sa o ich zamestnanie vo vzťahu k využitiu kvalifikácie.

Vo väzbe na realizáciu príslušného uznesenia vlády ČSSR čís. 40/88 chcem položiť otázku ministrovi financií s. Žákovi, ako sa táto prestavba organizačnej štruktúry výrobncj, vedecko-technickej a obehovej základne dotkne štátneho rozpočtu?

Vážené súdružky a súdruhovia, prestavba hospodárskeho mechanizmu je proces, ktorý sa bude rozvíjať, a napriek vežmi dôkladnému posúdeniu textu zákona o štátnom podniku, bude nutné počítať v budúcom období s jeho spresnením v niektorých jeho častiach. Predložený návrh však vytvára podmienky pre samostatnosť podniku, rozvíjanie socialistickej podnikavosti a socialistickej demokracie.

Ako spoločný spravodajca preto odporúčam Snemovni žudu schváliť predložený vládny návrh zákona o štátnom podniku (tlač č. 64) v znení úprav, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe výborov (tlač č. 78).

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Ďakujem poslancovi Belkovi. Slovo má teraz spoločná spravodajkyňa výborov Sne. movne národov poslankyňa Blanka Hyková.

Společná zpravodajka výborů SN poslankyně B. Hyková: Vážený soudruhu prezidente, vážený soudruhu předsedo, vážené soudružky poslankyně, vážení soudruzi poslanci, jako poslanci nejvyššího zákonodárného sboru Československé socialistické republiky máme dnes významný úkol - projednat vládní návrh zákona o státním podniku, jakožto základního zákona celého komplexu zákonných úprav, které mají právně umožnit přestavbu našeho národního hospodářství směrem k intenzifikaci a zvýšení efektivnosti socialistické ekonomiky, prohloubení socialistické demokracie a zvýšení účasti pracujících na řízení a správě společnosti.

Vládní návrh zákona zde podrobně zdůvodnil první místopředseda vlády ČSSR soudruh Rohlíček. Jako společná zpravodajka výborů Sněmovny národů s jeho zdůvodněním souhlasím. Připojuji se také ke zpravodajské zprávě poslance Belka. Projednání vládního návrhu zákona byla ve výborech sněmoven věnována mimořádná pozornost. Svědčí o tom mimo jiné i to, že jej projednávaly všechny výbory sněmoven kromě výborů mandátových a imunitních.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP