Úterý 14. června 1988

Využívání zahraničních úvěrů má pochopitelně své meze. Jsou odvislé od zahraničně politické situace a od exportní výkonnosti ekonomiky, tedy potenciální výrobní schopnosti a tedy i schopnosti dluhy splácet. Bylo by vážnou chybou, kdybychom čerpali zahraniční zdroje na pokrývání nedostatků v ekonomice, například na udržování neefektivních výrob či činností. U nás tomu tak není.

Souhrnně řečeno: naše celková devizová pozice je vcelku dobrá, i když máme občas problémy s platební schopností některých našich partnerů. Ale to mají všechny průmyslově vyspělé země.

Soudružky a soudruzi poslanci, tolik k položeným otázkám. Závěrem bych vás chtěl ubezpečit, že tak jak zaznělo v programovém prohlášení vlády Československé socialistické republiky, mají i orgány finanční soustavy opravdu upřímný zájem na dalším prohlubování a zdokonalování spolupráce s orgány Federálního shromáždění. Vyplývá to z principů probíhající přestavby ve všech oblastech našeho společenského života, je to v zájmu realizace úkolů hospodářského a sociálního rozvoje vytyčených XVII. sjezdem Komunistické strany Československa.

Děkuji za pozornost.

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Ďakujem. Súdruh poslanec Csémi, si spokojný s odpoveďou?

Poslanec SN J. Csémi: Áno.

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Takže môžeme postupovať ďalej. Žiada si o slovo spoločný spravodajca výborov Snemovne žudu?

Společný zpravodaj výborů SL poslanec A. Hůla: Ne.

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Nežiada. Žiada o slovo spoločný spravodajca výborov Snemovne národov súdruh Csémi?

Společný zpravodaj výborů SN poslanec J. Csémi: Áno.

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Nech sa páči.

Společný zpravodaj výborů SN poslanec J. Csémi: Vážený súdruh predseda, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, výsledky rozpravy k štátnemu záverečnému účtu československej federácie za irok 1987 nie sú v rozpore s predloženým vládnym návrhom, ani s vyjadrením, ktoré som predniesol ako spoločný spravodajca výborov Snemovne národov. Rovnako otázky poslancov na členov vlády boli riadne zodpovedané. V niektorých prípadoch budú jednotliví ministri dodatočne písomne reagovať na prednesené podnety a pripomienky. Na základe týchto skutočností môžem Snemovni národov odporučiť, aby so znením vládneho návrhu uznesenia podža parlamentnej tlače č. 76 vyslovila súhlas.

Předsedající první místopředseda FS J. Marko: Ďakujem.

Súdružky a súdruhov a poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Ako je vám známe, pri schvažovaní štátneho záverečného účtu československej federácie platí podža článku 42 ods. 2 písm. e) zákona o československej federácii zákaz majorizácie. To znamená, že v Snemovni národov hlasujú oddelene poslanci zvolení v Českej socialistickej republike a oddelene poslanci zvolení v Slovenskej socialistickej republike.

V zasadacej sieni je prítomných 176 poslancov Snemovne žudu, 65 poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike a 71 poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

Obe snemovne sú uznášania schopné.

Najskôr prosím o hlasovanie poslancov Snemovne žudu.

Kto z nich súhlasí s vládnym návrhom uznesenia o štátnom záverečnom účte československej federácie za rok 1987? (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.

Snemovňa žudu vyslovila s návrhom súhlas.

Teraz prosím o hlasovanie poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike.

Kto z nich súhlasí s vládnym návrhom uznesenia? (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.

Poslanci Snemovne národov zvolení v Českej socialistickej republike návrh schválili.

Teraz prosím o vyjadrenie poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej irepublike.

Kto z vás súhlasí s návrhom uznesenia? (Hlasuje se.) Ďakujem.

Je niekto proti? (Nikdo.) Nikto.

Zdržal sa niekto hlasovania? (Nikdo.) Nikto.

Takisto poslanci Snemovne národov zvolení v Slovenskej socialistickej republike návrh schválili.

Poslanci Snemovne národov návrh schválili.

Môžem preto konštatovať, že Federálne uhromaždenie schválilo uznesenie, ktorým sa schvažuje štátny záverečný účet československej federácie za rok 1987 a podža § 26 odseku 4 zákona č. 134/1970 Zb. rozhodlo súčasne o použití prebytku štátneho záverečného účtu československej federácie.

(Poznámka redakce: usnesení FS č. 43, SL č. 77, NS č. 86.)

Súdružky a súdruhovia poslanci, teraz prerokujeme

3

Vládny návrh zákona o štátnom podniku (tlač 64), spoločnú správu výborov Snemovne žudu a spoločnú správu výborov Snemovne národov (tlač 78).

Prosím prvého podpredsedu vlády ČSSR súdruha Rudolfa Rohlíčka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

První místopředseda vlády ČSSR R. Rohlíček: Vážený súdruh generálny tajomník, vážený súdruh prezident, vážený súdruh predseda, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, vláda Československej socialistickej republiky predložila Snemovni žudu a Snemovni národov Federálneho zhromaždenia na prerokovanie a schválenie návrh zákona o štátnom podniku.

Príprave tohto zákona bola venovaná mimoriadna pozornosť. Jeho návrh bol predložený na celonárodnú diskusiu, ktorej závery boli zhodnotené predovšetkým aj na 7. zasadaní ÚV KSČ. Pre spracovanie návrhu zákona mala nemalý význam aj iniciatíva poslancov nášho najvyššieho zákonodarného zboru, ktorá sa prejavila v úsilí komisie poslancov oboch snemovní, expertnej májovej porady a v nasledujúcej činnosti výborov oboch snemovní. Účasť poslancov na tvorbe návrhu zákona umožnila do neho zahrnúť už v prípravnej fáze rad ich pripomienok. Tento postup prípravy umožňuje, aby som sa vo svojom výklade sústredil predovšetkým na kžúčové momenty návrhu zákona, ktorý má Federálne zhromaždenie posúdiť.

Spomenutý návrh vychádza z koncepcie urýchlenia ekonomického a sociálneho rozvoja založenej XVII. zjazdom KSČ. Koncentruje v sebe politické a ekonomické ciele prestavby tak, ako sú vyjadrené v Zásadách prestavby hospodárskeho mechanizmu, v Smerniciach na jej zabezpečenie a najmä v uznesení 7. zasadania ÚV KSČ o komplexnej prestavbe hospodárskeho mechanizmu.

Základným ciežom prestavby je vytvoriť podmienky pre účinnejšie využívanie predností socialistických výrobných vzťahov otvorením širokého priestoru pre tvorivú iniciatívu pracujúcich. To vyžaduje uskutočniť významné zmeny v postavení, úlohe i vzájomných vzťahoch štátnych orgánov a hospodárskych organizácií.

Pokiaž ide o ústredné orgány, je nevyhnutné nielen zachovať, ale naopak, posilniť centrálne riadenie zásadných strategických a programových úloh, zabezpečovanie rovnovážnosti a proporcionality ekonomického a sociálneho rozvoja. To vyžaduje po novom a odlišne od doterajšieho stavu formulovať ich úlohu, pôsobnosť i štruktúru.

Znamená to zamerať funkciu centra na riadenie založené najmä na zásade jednotnosti ekonomických kritérií a dlhodobých normatívov. Súčasne aj presunúť činnosť centra do oblasti dlhodobej programovej stratégie pri určovaní celospoločenských sociálnych a ekonomických ciežov a základných ciest ich dosahovania. Nevyhnutne musia byť obmedzené operatívne, krátkodobé či administratívno-direktívne zásahy do činnosti hospodárskych organizácií.

Zmena úlohy centra je spätá so zásadným posilnením samostatnosti podnikov vo všetkých oblastiach hospodárskej a socíálnej činnosti a so zodpovedajúcim zvýšením ich všestrannej zodpovednosti za dosahované výsledky. Chceme vytvoriť štátne podniky samostatné a nútené podmienkami hospodárenia čo najefektívnejšie uspokojovať potreby svojich zákazníkov a odberatežov. Podniky činorodé, ktoré budú uplatňovať moderné princípy riadenia, budú schopné a vnútorne motivované na dlhodobý rozvoj a prijímanie kalkulovaného podnikatežského rizika - to všetko v súlade so zámermi plánu a v rámci centrálne stanovených pravidiel. To je hlavným zmyslom návrhu zákona o štátnom podniku, ktorý dnes máme, vážené súdružky a súdruhovia poslanci, posúdiť.

Návrh zákona vychádza z marxisticko-leninskej ekonomickej teórie, z jej poznatkov o riadení vežkých sociálno-ekonomických systémov a zo zovšeobecnenia doterajších skúseností našich i ostatných socialistických štátov. Text zákona je koncipovaný tak, aby tvoril systém, ktorý upravuje najmä postavenie, právne pomery a zásady činnosti štátneho podniku ako základného článku národného hospodárstva. Podnik podža návrhu zákona plní tri hlavné, vzájomne späté úlohy: všestranné uspokojovanie potrieb spoločnosti, rozmnožovanie časti spoločenského majetku, ktorý mu bol zverený a zvyšovanie životnej úrovne vlastného kolektívu a jeho členov.

Pokiaž ide o uspokojovanie potrieb spoločnosti, to je hlavnou úlohou podniku. Úlohou, od ktorej splnení závisí možnosť a miera plnenia ostatných úloh. Len v závislosti od uspokojovania potrieb odberatežov môže podnik získavať prostriedky na plnenie svojich povinností voči štátu, na rozšírenú reprodukciu svojich výrobných fondov a na zvyšovanie životnej úrovne svojho pracovného kolektívu. To zo zákona jednoznačne vyplýva. Podstata tejto zmeny spočíva v tom, že kritériom hodnotenia a stimulácie podniku prestáva byť stupeň plnenia ukazovatežov plánu ako doposiaž a stáva sa ním miera faktického uspokojovania potrieb spotrebitežov.

Aby mohol podnik splniť svoje poslanie, musí udržiavať, rozmnožovať a racionálne využívať spoločenský majetok.

V priebehu prác na zákone bola diskutovaná otázka jeho súladu s ústavou v súvislosti s opustením pojmu správy národného majetku a štátneho vlastníctva.

Pojem socialistického celospoločenského vlastníctva nie je v rozpore s našou socialistickou ústavou, pretože medzi pojmom štátne socialistické vlastníctvo a socialistické celospoločenské vlastníctvo nie je obsahový rozdiel. Ide o odlišné terminologické vyjadrenie rovnakej podstaty, ktoré zvýrazňuje univerzálnosť ekonomickej moci celej spoločnosti vo vzťahu k národnému majetku. Ide o vlastníctvo všetkého žudu, ako ho vymedzuje článok 8 ústavy.

Použitie pojmu socialistické celospoločenské vlastníctvo bolo motivované požiadavkami prestavby hospodárskeho mechanizmu a urýchlenia sociálno-ekonomického rozvoja našej spoločnosti, snahou o také vystihnutie tejto formy socialistického vlastníctva, ktoré lepšie zodpovedá podstate prestavby hospodárskeho mechanizmu.

Ciežom tejto koncepcie je vytvoriť podmienky pro aktívny a bezprostredný vzťah pracovných kolektívov štátnych podnikov k zverenému majetku. Dôvodová správa túto záležitosť podrobne rozoberá. Podstatné pritom je, že ustanovenia zákona zabezpečujú nedelitežnosť socialistického spoločenského vlastníctva.

Povinnosť podniku rozmnožovať zverený majetok má aj významné ekonomické súvislosti. Je najmä v priamom rozpore s praxou prerozdežovania a dotácií, ktorými sa straty zle hospodáriacich podnikov vyrovnávali na úkor tých, ktorí hospodárili dobre. Preto tiež hlavným výrazom samostatnosti nových podnikov je hospodárenie na základe samofinancovania ako základného princípu chozrasčotu.

Štátny podnik je nielen výrobno-hospodárskym systémom, ale aj súborom sociálnych vzťahov. Jeho najdôležitejším prvkom sú žudia, členovia pracovného kolektívu, ktorí vstupujú do vzájomných vzťahov vo výrobe, aby svojou účasťou na kolektívnej práci uspokojili v zásadnom súlade s celospoločenskými potrebami i vlastné záujmy a potreby. Zo zákona vyplýva, že podnik zabezpečuje zvyšovanie životnej úrovne svojho pracovného kolektívu dvomi cestami - rastom miezd a rozdežovaním prostriedkov z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb. Oboje je závislé od dosahovaných konečných výsledkov jeho hospodárskej činnosti.

Návrh zákona vychádza z toho, že neoddelitežnou súčasťou socialistických ekonomických vzťahov je i tovarový charakter výroby a obehu. Štátny podnik je chápaný ako socialistický tovarový výrobca. Zmyslom činnosti každého výrobcu tovaru bolo a je uspokojovanie kúpyschopného dopytu štátu, iných výrobcov alebo občanov. Skúsenosti ukazujú, že aj v plánovanej ekonomike je nutné vytvárať podmienky pre takéto správanie.

Aby to bolo možné, musí štátny plán pracovať s ekonomicky objektívnymi hodnotovými veličinami, vychádzať z objektívne existujúcich pomerov na trhu a vytvárať podmienky pre správanie podnikov ako podnikatežských subjektov. Nejde teda o otvorenie priestoru pre živelné pôsobenie zákona hodnoty, ale o uznanie objektívnosti pôsobenia tohto zákona a o jeho plánovité využívanie pre potreby rozvoja socialistickej ekonomiky.

Riadenie štátnych podnikov sa bude uskutočňovať na základe princípu demokratického centralizmu. Preto sú v návrhu zákona dôsledne vymedzené kompetencie centrálneho i podnikového riadenia tak, aby nedochádzalo k triešteniu zodpovednosti, k neúčelnému administratívnemu zasahovaniu do činnosti podnikov. Pritom návrh zákona zabezpečuje, že všetky hlavné nástroje riadenia a kontroly podnikov zostávajú v rukách štátu. Náročnosť riadenia a kontrola zo strany spoločnosti sa zosilnia, stanú sa ekonomicky účinnejšími. Budú sa uskutočňovať prostredníctvom normatívnych metód plánovania, vytváraním náročného ekonomického prostredia, posilňovaním postavenia spotrebiteža voči výrobcovi a obchodu, pomocou limitov a najmä hodnotových nástrojov ako sú ceny, odvody, dane, úroky, menové kurzy a pod. Súčasne však zákon zabezpečuje, že prostriedky fondov vytvorené podnikom mu nie je možné odobrať.

Podstatné zvýšenie hospodárskej samostatnosti podnikov nespája zákon v žiadnom prípade s oslabením plánovitosti. Čo sa však musí zmeniť, sú metódy a formy jej realizácie. Návrh zákona pre to vytvára legislatívny základ a rámec, pretože chápe päťročný štátny plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja ako základný nástroj centrálneho riadenia podniku štátom. Pritom päťročný plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja podniku, ktorý schvažuje zhromaždenie pracovného kolektívu, musí zabezpečovať záväzné výstupy štátneho plánu.

Významným a novým prvkom v činnosti štátnych podnikov je ustanovenie o socialistickej samospráve pracovného kolektívu, ktoré je výrazom prehlbujúcej sa socialistickej demokracie.

Skúsenosti z vývoja socializmu u nás i v ostatných socialistických štátoch ukázali, že existencia spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov ešte samočinne nevytvára vo vedomí kolektívov a jednotlivcov zodpovedajúci vzťah k spoločenskému majetku. Dať tomuto vzťahu jeho skutočný obsah a urobiť z pracujúcich skutočných hospodárov vyžaduje uskutočniť v jednote s ekonomickými opatreniami aj zodpovedajúce zmeny v systéme riadenia štátneho podniku.

Ústredný výbor strany a vláda vychádza z toho, že vysoký stupeň politickej angažovanosti, vzdelanosti, zručnosti a kultúrnosti našich pracujúcich je zárukou zodpovedného uplatňovania princípov socialistickej samosprávy, že rozšírenie a prehĺbenie reálnej účasti pracovných kolektívov na správe a rozmnožovaní spoločenského vlastníctva sa stane základňou pre účinnejšie využívanie predností socializmu.

Dovožte, aby som v tejto súvislosti pripomenul Leninove myšlienky. Pretože práve v zapojení más do riadenia videl Lenin účinný prostriedok zlepšenia práce socialistického štátneho aparátu, osvedčený spôsob boja proti byrokratizmu, skostnatelosti a namyslenosti. Nie nadarmo Lenin nazýval zapojovanie pracujúcich do každodennej činnosti pri riadení "zázračným prostriedkom", ktorý zdesaťnásobuje silu štátu a ktorý nikdy nemal a nemôže mať ani jediný buržoázny štát.

Koncepcia socialistickej samosprávy je teda postavená tak, aby jej orgány rozhodovali o nejdôležitejších otázkach, majúcich zásadný význam pre život a prácu pracovných kolektívov. Ide o také otázky ako napríklad plán, účtovná uzávierka, spôsob použitia zisku, vožba a odvolanie riaditeža. Socialistickú samosprávu chápe navrhovaný zákon ako racionálne rozdelenie zodpovednosti v rámci jednotného plánovitého systému riadenia.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP