Pondělí 22. června 1987

Výbory ďalej vzali na vedomie, ze i napriek zložitému úverovo-menovému vývoj u boli potreby ekonomiky preúverované z vnútorných zdrojov, najmä s využitím vyšších úspor obyvatežstva. Za súčasnej nedostatočnej ponuky na vnútornom trhu bude potrebné vytvoriť podmienky, aby sa tieto prostriedky v budúcnosti z väčšej časti využívali na rozšírenie ponuky tovaru a služieb na vnútornom trhu.

Výbory pre priemysel, dopravu a obchod kriticky pristúpili k rozboru príčin nerovnomernosti výsledkov, dosiahnutých v jednotlivých VHJ a podnikoch. To sa nadväzne premieta i v prehĺbení disproporcií v dodávatežsko-odbera težských vzťahoch. Výbory poukázali na situáciu, keď sa napr. v elektrotechnickom priemysle neplnia ani vzájomné dodávky medzi organizáciami vo vnútri vlastného rezortu. Okrem nedostatku finálnych výrobkov na trhu má tento stav za následok i ekonomicky neopodstatnený rast nákladovosti výroby. Negatívne bol hodnotený i pokles dynamiky rozvoja vonkajších vzťahov oproti roku 1985 v celkovom obrate o dve celé jedna desatína bodu a v efektívnosti vývozu o päť celých tri desatiny bodu. Ani vývoj reklamácií nebol priaznivý.

Pozitívne bolo hodnotené pôsobenie nových pravidiel riadenia požnohospodárskych organizácií. Prvé výsledky v tlaku na hospodárnosť sa prejavili napr. v účelnejšom využití priemyslových hnojív, takže nebolo treba aplikovať asi 60 až 70 tisíc ton čistých živín. Napriek tomu zostáva nákladovosť požnohospodárskej výroby stále vysoká. Požnohospodárske podniky, ale i poslanci výboru pre požnohospodárstvo a výživu však poukazujú v tejto súvislosti na neúmerný rast cien požnohospodárskych strojov. Napríklad kolesový traktor o výkonnosti 40-55 kW stál v roku 1960 46 tisíc Kčs, v roku 1980 už 136 tisíc Kčs. Nahradením dovážanej zberovej mláťačky E 512 z NDR novým typom E 516 sa zvýšila cena stroja o 78 %, ale výkon len o 31 %. V súvislosti s očakávaným postupným poklesom neinvestičných dotácií do Agrokomplexu zo štátneho rozpočtu budú výbory tieto otázky v ďalšom období pravidelne sledovať.

Výbory pre sociálnu politiku odporučili ministrom a vedúcim ústredných orgánov sústrediť pozornosť najmä na oblasť odmeňovania v súvislosti s dôslednejším uplatňovaním princípu zásluhovosti. V záujme zvyšovania účinnosti brigádníckej formy organizácie práce a odmeňovania bude nutné spresniť zásady pre prípravu plného uplatnenia chozrasčotu v pracovných kolektívoch. V súčasnosti pracuje brigádnickou formou 350 tisíc pracovníkov, to je 10 % z celkového počtu robotníkov v hlavných výrobných odvetviach. Výbory očakávajú ďalšie rozšírenie tejto formy v súvislosti so zmenami v riadení.

Z rokovania výborov vyplynulo, že zjednodušenie administratívnych postupov pri uzatváraní zmlúv alebo vytváranie vedeckovýrobných združení viedlo i k ich početnému rastu. V súčasnosti sa úzka spolupráca vedeckých pracovísk a výrobných organizácií osvedčuje už v 25 združeniach. Výbory pre kultúru a výchovu preto podporili pružný prístup Československej akadémie vied a Slovenskej akadémie vied, ktorý by mal byť príkladom i pre ďalšíe vedeckovýskumné pracoviská.

Aj výbory zahraničné, ústavnoprávne a branné a bezpečnostné venovali otázkam hospodárskeho vynakladania prostriedkov, dosahovaným úsporám a vyššej efektívnosti všetkej práce potrebnú pozornosť.

Vážené súdružky a súdruhovia, ak zhrnieme poznatky, ktoré výbory získali pri prerokúvaní štátneho záverečného účtu, ukazujo sa stále výraznejšie, že doterajšie prevažne vecné riadenie ekono miky dokáže zabezpečiť predovšetkým dynamiku objemových ukazovatežov. To však je dnes pre plnenie náročných úloh XVII. zjazdu KSČ málo. Pre vlastnú intenzifikáciu sú bezpodmienečne nutné zásadné systémové opatrenia s využitím všetkých nástrojov riadenia.

Výbory preto pri prerokúvaní jednotlivých kapitol štátneho záverečného účtu konfrontovali vykazované výsledky a spôsob, akým sa dosiahli, so zverejnenými zásadami prebudovania ekonomického mechanizmu. Na základe zovšeobecnenia poznatkov poslancov z volebných obvodov možno poukázať na niektoré závažné skutočnosti spojené s prípravou prestavby.

Znovu sa potvrdzuje skutočnosť, že o úspechu či neúspechu rozhodujú predovšetkým žudia a ich iniciatíva. Náročnosť na riadenie sa preto konkretizuje v umení diferencovane ukladať úlohy a hodnotiť výsledky. Samozrejme na základe dokonalej znalosti podmienok a možností vyššieho výkonu. V doterajšom riadení však prevládal skôr byrokratický prístup, zjednodušene charakterizovaný indexovou metódou. Z toho plynie určitá rezervovanosť podnikovej sféry v období, kedy niektoré pravidlá nie sú doriešené. Napríklad plnenie radu ukazovatežov sa dnes podža platnej sústavy riadenia vyžaduje, ale pritom sa všeobecne vie, že v novom systéme nemajú opodstatnenie. I v samotnej výrobnej základni vznikne nová situácia po prijatí zákona o podniku.

Za tejto situácie podniky skôr preceňujú pripravované zvýšenie právomoci a do istej miery prehliadajú povinnosti a zodpovednosti s tým spojené. To vysvetžuje i požiadavky na zavádzanie komplexného experimentu zvýšenia samostatnosti a zodpovednosti hospodárskych organizácií za efektívny rozvoj i tam, kde na to nie sú doteraz dostatočne pripravení. Výbory preto podporili postup Štátnej plánovacej komisie, ktorá starostlivo zvažuje pripravenosť organizácií a až na základe týchto znalostí odporúča vláde ich prístup k experimentu.

V hodnotových väzbách zohrá rozhodujúcu úlohu cenová prestavba pripravená k 1. 1. 1969. I keď bolo potrebné v danej etape zostať u nákladového typu vežkoobchodných a nákupných cien, v zásadách sú premietnuté i rozhodujúce princípy prestavby hospodárskeho mechanizmu, a to predovšetkým v tlaku na znižovanie nákladov, možnosťou diferenciácie podža zásluhovosti a postupným zbližovaním tuzemských a zahraničných cenových relácií.

Výbory privítali rozhodnutie, aby od 1. januára 1968 prestalo platiť každoročné dvojpercentné zvyšovanie cien palív a energie. K tomuto problému výbory v minulosti neraz pristupovali s kritickými pripomienkami na základe poznatkov z volebných obvodov. Hodno tovo nebilancované zvyšovanie cien totiž znamenalo pre niektorých odberatežov stav, kedy tento rast bolo možné utlmiť znižovaním spotreby. Z toho dôvodu dochádzalo ku kompenzácii v nežiadúcej úspore iných nákladov, a to obvykle nákladov na opravy a podobne. Pritom vznikal i rozpor s celkovými tendenciami vo svete, kde ceny palív klesali, kým v našej ekonomike sa zvyšovali.

V súvislosti s obsiahle diskutovanou požiadavkou na zabezpečenie rovnakých východiskových podmienok pre podniky s rôznou technologickou úrovňou výrobného zariadenia výbory konštatovali, že doterajší stav prípravy prestavby hospodárskeho mechanizmu doteraz nevyjasnil metódu, ako zaviesť rovnakosť podmienok pri prechode podnikov na samofinancovanie. V tomto smere ide o to, aby vplyv rozdielnych podmienok v období nového hospodárskeho mechanizmu neodchýlil realizáciu príliš ďaleko od stanovených ciežov prestavby.

Výbory navyše zdôraznili, že v zámeroch prestavby sa doteraz nehodnotia výhodnejšie pozície technicky dokonale vybaveného podniku, ktorý má už všetky následky neduhov našej investičnej výstavby za sebou a môže sa ďalej rozvíjať na podstatne vyššom základe. Zaostalý podnik môže byť síce na začiatku finančne zvýhodnený, ale vytvorené zdroje bude ťažko realizovať vo vlastnom rozvoji vzhžadom na nedostatok hmotného krytia investícíí, vrátane stavebných kapacít.

Pomerne málo pozornosti sa venuje optimalizácii a zjednoteniu názorov na organizačnú prestavbu výrobnej základne, stredného článku riadenia a nového poňatia úlohy rezortov v súvislosti s pripravovaným zákonom o podniku. Skúsenosti poslancov ukazujú skôr na rast aktivity rezortov a výrobno-hospodárskych jednotiek s ciežom odôvodniť nevyhnutnosť ponechať viac-menej doterajšie organizačno-riadiace väzby, a tým pochopitežne zachovať počet pracovníkov.

Nové riadiace postupy si vyžadujú pomerne radikálne zásahy v redukcii a preskupení pracovníkov tejto riadiacej sféry. Pôjde o jeden z najzložitejších zápasov, pretože sa týka žudí s vysokou kvalifikáciou, bohatými skúsenosťami, ale aj s nevyhnutnými osobnými kontaktmi na všetkých úrovniach. Sme si však vedomí, že prestavba sa musí presadiť predovšetkým v tejto riadiacej sfére. Nemožno vyžadovať od pracovníkov z výrobnej oblasti plné uplatnenie sch-válených zásad a v inej oblasti podliehať zmierlivosti. Výbory budú preto sledovať postup prípravy prestavby hospodárskeho mechanizmu v príslušných rezortoch i z týchto hžadísk.

Z názorov p oslancov a zo záverov výborov možno urobiť jediný záver. Nemožno vyčkávať, nemožno sa schovávať za uznesenia vyšších orgánov. Zvláštnosťou súcasnej situácie oproti predchádzajúcim úpravám systému plánovitého riadenia je kritérium pravdy, kritérium spoločenského prospechu. Ekonomické nástroje odhalia nepripravenosť či neschopnosť - počínajúc podnikmi až po rezorty - omnoho drastickejšie, než sme boli doteraz zvyknutí. Pritom jednotlivé rozhodujúce opatrenia sa postupne zverejňujú a mnohé z nich sú obsiahnuté v pravidlách pre experimentujúce podniky. Nemožno sa teda vyhovárať na nedostatočnú znalosť pripravovaných podmienok. O úspechu 9. päťročnice sa začína rozhodovať už dnes.

Súdružky a súdruhovia, súčasné úlohy pri zabezpečovaní línie XVII. zjazdu KSČ v celej našej spoločnosti vyžadujú od nás, poslancov, uplatňovať vyššie požiadavky na svoju vlastnú prácu vo volebných obvodoch, na rokovaniach výborov a pri príprave schôdzí snemovní. Predovšetkým v činnosti výborov sa musí výraznejšie prejaviť rast požiadaviek na kvalitu práce ústredných orgánov a organizácií. Bude potrebné, aby poslanci prejavili svoj názor, prípadne i nespokojnosť s úrovňou predkladaných materiálov tak, ako sa to doteraz stáva iba v ojedinelých prípadoch, naposledy v zahraničnom výbore.

Ako spoločný spravodajca výborov Snemovne národov môžem konštatovať, že výbory riadne prerokovali všetkých tridsaťjeden kapitol štátneho záverečného účtu za rok 1986 a výbor pre plán a rozpočet za účasti delegovaných poslancov ostatných výborov aj súhrn štátnych záverečných účtov československej federácie a vyslovil s ním súhlas.

Ako spoločný spravodajca výborov Snemovne národov odporúčam preto vládny návrh uznesenia (parlamentná tlač číslo 31) schváliť.

Předseda FS A. Indra: Děkuji společnému zpravodaji výborů Sněmovny národů poslanci Csémimu.

Po zpravodajských zprávách máme na pořadu rozpravu ke státnímu závěrečnému účtu. Do rozpravy se zatím písemně přihlásili tito poslanci a poslankyně: Karol Daráz, Marie Králová, Marián Štefánik, Růžena Gdovinová, Stanislav Janda, Vítězslava Klůzová, František Brabenec a Václav Štáfek.

Jako první po přestávce vystoupí v rozpravě poslanec Daráž. Přestávka potrvá do 16 hodin. Prosím o dodržení stanoveného času.

(Jednání přerušeno v 15.39 hodin.)

(Jednání opět zahájeno v 16.00 hodin.)

Předseda FS A. Indra: Zahajuji rozpravu k projednávanému bodu. Uděluji slovo poslanci Darážovi, připraví se poslankyně Králová.

Poslanec SN K. Daráž: Vážený súdruh predseda Federálneho zhromaždenia, vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci! Záverečný účet plne odráža predovšetkým komplexnosť plnenia plánu výroby a hospodárenia so zdrojmi, ktoré máme k dispozícii. Pri súčasnej úrovni špecializácie a kooperácie je značná vzájomná závislosť podnikov. Každá nerovnomernosť v plnení alebo neúplnosť v sortimentnom plnení sa reťazovite premieta do celého radu podnikov. V minulom roku nesplnilo plán takmer 27 % podnikov. 5,5 % podnikov nesplnilo celkové dodávky pre výrobnú spotrebu. To znamená, že narušili výrobu iných podnikov nielen v minulom roku, ale i na začiatku tohto roku. Približne asi 3 x viac podnikov však tieto dodávky nesplnilo v požadovaném sortimente, čo ešte znásobuje nepriaznivý vplyv na celkové výsledky. Dokazujú to i výsledky plnenia plánu v tomto roku - stále je ešte značné množstvo nedoriešených dodávatežsko-odberatežských vzťahov a nerovnomerné plnenie plánu v celom rade podnikov. Že to zhoršuje ekonomické výsledky a rozhodujúce ekonomické ukazovatele, hádam ani nemusím pripomínať.

V mojom volebnom obvode, Nové Zámky, sa i napriek mnohým ťažkostiam podarilo splniť úlohy u všetkých priemyselných podnikov v prvom roku 8. päťročnice. Pri komplexných hodnoteniach jednotlivých podnikov a závodov bolo konštatované, že i napriek splneniu hospodárskych úloh sú rezervy vo viacerých oblastiach. Ide tu hlavne o naplňovanie smerov v oblasti zvyšovania kvality hotových výrobkov, dodržiavanie sortimentnej skladby a hlavne v rovnomernosti plnení v jednotlivých dekádach. K spokojnosti nebolo ani zavádzanie inovačných prvkov do výrobnej sféry, čo sa prejavovalo v zdĺhavom urýchlení technického rozvoja.

Z komplexných ročných rozborov v n. p. Elektrosvit Nové Zámky, ktorý je výrobcom elektrických svietidiel, absorbčných chladničiek, mrazničkových skríň a elektrických motorčekov pre chladiace zariadenia vidieť, že základným problémom tohto podniku boli celoročné rozpory v oblasti materiálno-technického zásobovania, ktoré sa prejavovali i v sortimentnom plnení plánu výroby. To následne zvyšovalo na jednej strane príliš veža prestojov a na strane druhej zvyšovanie nadčasovej práce. To vidno i na príklade dekádneho plnenia za rok 1986, ktoré bolo naslednovné: 1. dekáda - 20,1 %, 2. dekáda - 29,7 %, 3. dekáda - 50,2 %.

Z tohoto pohžadu vidno, prečo neboli ani časovo plnené aj ekonomické ukazovatele plánu, čo malo za následok sankcie zo strany Štátnej banky československej. Nehovoriac o tom, že sortimentné plnenie u jednotlivých podnikov má najväčší vplyv na dodávatežskoodberatežské vzťahy v rámci celého nášho národného hospodárstva Nesplnia sa tým hospodárske zmluvy, čím sa znižuje ich autorita. Na základe plnenia hospodárskych zmlúv či už v n. p. Eletrosvit alebo v iných podnikoch v rámci nášho priemyslu by sa mala posudzovať úspešnosť jednotlivých podnikov. Iba na základe toho je možné ďalej zvyšovať výrobu tovaru a jeho kvalitu, ako aj plniť vývoz do socialistických i nesocialistických krajín. Jedným slovom povedané, hospodárska zmluva musí byť prvým zákonom pre každého vedúceho organizácie, lebo jedine týmto spôsobom je možné zosynchronizovať celý priemyselný cyklus.

I napriek ťažkostiam počas roka si n. p. Elektrosvit splnil všetky rozhodujúce ukazovatele, ktoré mu predpísal nadriadený orgán, či už v oblasti výroby tovaru, upravených vlastných výkonov, alebo produktivity práce a zisku.

Už som hovoril o jednom z najväčších výrobcov svietidiel v na. šom národnom hospodárstve, s čím vežmi úzko súvis í i výroba svetelných zdrojov do svietidiel, ktorá je zhodou okolností tiež v závode Tesla Nové Zámky, ktorý spadá pod k. p. Tesla Holešovice. Obe tieto organizácie sú v mojom volebnom obvode a preto by som sa chcel zmieniť o niektorých súvislostiach, ktoré vyplývajú z potrieb nášho národného hospodárstva, ako aj rozvoja svetelnej techniky. Chcem úzko nadviazať na rokovanie výboru pre priemysel, dopravu a obchod z 26. 5. 1987, kde odzneli viaceré kritické pripomienky k nedostatku rôznych typov žiaroviek, používaných či už v priemysle alebo v domácnosti. Charakteristickou črtou závodu Tesla je to, že tu pracuje mladý kolektív, ktorý využíva základné výrobné fondy pri koeficiente prepočtu na smennosť 1,71. Závod ako taký si počas celej minulej päťročnice nielen splnil svoje úlohy, ale každým rokom ich i preplňoval. I napriek tejto skutočnosti a za súčasného maximálneho využitia výrobných zariadení nie je možné plne uspokojiť náš trh a zvyšovať exporty do krajín socialistických i nesocialistických z kapacitných a priestorových dôvodov. Samotné vedenie závodu vyvíja v posledných rokoch maximálny tlak na rozšírenie výrobných plôch, ale i napriek prísžubom nadriadených orgánov sa tak dosiaž nestalo. Len ako príklad uvediem: v závode existuje jediná linka v ČSSR na výrobu štartérov pre zapínanie žiarivkových trubíc, ktorá ročne vyrobí 4 mil. kusov pri plnej dvojsmennej prevádzke a potreba v našom národnom hospodárstve je 10 mil. kusov ročne. Z toho vidieť, aké vežké nedostatky sa musia objavovať v tých organizáciách, ktoré osadzujú svietidlá v novostavbách, ako aj u tých, ktorí si chcú vymeniť vo svojej inštitúcii žiarivkovú trubicu, aby mali svetlo na svojom pracovisku. či v domácnosti. Takto by som mohol menovať celý rad ďalších príkladov, či už v oblasti výroby autožiaroviek alebo špeciálnych svetelných zdrojov, ktoré sa používajú v našom priemysle. Nejde tu o vežkú investíciu stavebnú - je to otázka 4-6 mil. Kčs, s ktorými závod je schopný zo starých liniek zrekonštruovať nové, ktoré by slúžili tomu istému účelu. Ba dokonca chce si postaviť i samotnú novú linku pre výrobu štartérov, aby tým ušetril devízy pre inú oblasť našej elektroniky. O probléme nedostatku svetelných zdrojov sú dobre informovaní všetci poslanci, lebo denne chtiac či nechtiac sa s týmto problémom musia stretnúť, či už v práci alebo keď prídu domov. Som presvedčený, že nadriadené orgány záujmú k tomuto problému pozitívne stanovisko a tento už dlhšie roky pretrvávajúci problém sa vyrieši. Rozhodne to bude na prospech celej našej ekonomiky, keďže výrobky zo svetelnej techniky sa vežmi dobre exportujú do krajín nesocialistických, ako i do socialistických.

Ďalší nedostatok: vežakrát sa nám stáva, že pri návšteve obchodného domu si chceme zakúpiť svietidlo, ale zistíme, že nedostaneme doň patričnú žiarovku alebo je to naopak. Stojí tu otázka, či sú dostatočne skoordinované plány výroby sortimentu podniku, ktorý vyrába svietidlá a podniku, ktorý vyrába svetelné zdroje. Mal som možnosť vidieť, že to tak nie je. Každý j eden z týchto podnikov sa snažil splniť svoje úlohy, ktoré dostal zo svojho rezortu, lebo jeden podnik patrí do ministerstva elektrotechnického priemyslu a druhý podnik do ministerstva vseobecného strojárstva. O čo žahšie by sa tento problém dal riešiť, keby obaja výrobcovia mali spoločného menovateža, ktorý by v celom komplexe zodpovedal vo všetkých aspektoch za rozvoj svetelnej techmiky, počnúc jej výskumom a vývojom až po samotné plnenie potrieb nášho národného hospodárstva tak, aby sa nevysky toval nedostatkový tovar v našich obchodoch a vo všetkých inštitúciách.

Vážené súdružky poslankyne, súdruhovia poslanci, vo svojom vystúpení som sa snažil upriamiť pozornosť na poznatky, ktoré som nadobudol vo svojom volebnom obvode z komplexných hodnotení jednotlivých organizácií za rok 1986 a so svojou vlastnou úvahou som sa snažil i hžadať niektoré riešenia, ktoré by pomohli upevniť našu ekonomickú stabilitu. Závery XVII. zjazdu KSČ musíme splniť vo všetkých sférach. Jedine tak je možné prejsť na prestavbu hospodárskeho mechanizmu, ktorý by nám zaručoval naplne nie hodnôt nášho národného dôchodku pre celú 8. päťročnicu.

Ďakujem za pozornosť.

Předseda FS A. Indra: Děkuji poslanci Darážovi. Prosím poslankyni Královou a připraví se poslanec Štefánik.

Poslankyně SL M. Králová: Vážené soudružky a soudruzi, vážení hosté, stanovené úkoly hospodářského rozvoje nebyly v prvním roce 8. pětiletky v plném rozsahu splněny. Postup intenzifikace národního hospodářství, tempo vědeckotechnického rozvoje a zvyšovaní efektivnosti neodpovídají dosud požadavkům XVII. sjezdu Komunistické strany Československa.

Výsledky hospodaření se promítly i do oblasti finančních a rozpočtových vztahů. Jak vyplývá ze zprávy ministra financí, plánovaná tvorba hlavních druhů finančních zdrojů v hospodářských organizacích byla splněna. Hospodářské organizace plně vyčerpaly finanční zdroje překročením výdajů na investice, což by nebylo špatné, ale hlavně vyšším přírůstkem zásob. Přesto však hospodářské organizace neměly dost prostředků na takové významné akce jako je uplatnění vědeckotechnického rozvoje, inovace výroby a rozvoj podniku. Není to jenom jejich vina, ale i vina bariér a překážek, které právě centrum nastavilo a které dosud trvají.

Státní závěrečný účet ukazuje, jak byly vytvářeny zdroje pro státní rozpočet a jak byly užity k pokrytí potřeb společnosti. Strojírenské resorty a elektrotechnický průmysl se už řadu let nejvíce podílejí na tvorbě těchto zdrojů. Ročně je to zhruba 58 mld. Kčs, které hospodářské organizace těchto resortů pravidelně odvádějí do státního rozpočtu. Z hlediska státního rozpočtu je to nesporně výhodné. Pro hospodářské organizace má ovšem trvalé a vysoké odčerpávání prostředků v řadě případů dost nepříznivé důsledky.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP