Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky 1978

III. volebné obdobie

31

Vládny návrh

Zákon
zo dňa ..........1978,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii súdov a o voľbách sudcov,
zákon o prokuratúre, Trestný poriadok a Notársky poriadok

Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky
sa uznieslo na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 36/1964- Zb. o organizácii súdov a o voľbách sudcov v zne-
ní neskorších predpisov /úplné znenie č. 19/1970 Zb. / sa mení takto:

§ 1 ods. 3 znie:

"/3/ Na území hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky
Bratislavy vykonáva pôsobnosť krajského súdu mestský súd; pôsobnosť'
okresných súdov vykonávajú obvodné súdy. "

Čl. II

Zákon č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
/úplné znenie č. 20/1970 Zb. / sa mení a dopĺňa takto:

- 2 -

1. V § 30 ods. 1 tretia veta znie:

"Na území hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky
Bratislavy plní úlohy krajskej prokuratúry Mestská prokuratúra
v Bratislave a úlohy okresných prokuratúr plnia obvodné prokuratúry. "

2. V § 36 ods. 1 v tretej vete sa za slová "krajskej prokuratúry"
vkladajú slová: /Mestskej prokuratúry v Bratislave/".

3. V § 36 ods. 2 za slová "mestský prokurátor v Prahe" sa vkla-
dajú slová", mestský prokurátor v Bratislave" a za slová "Mestskej
prokuratúre v Prahe" sa vkladajú slová ", Mestskej prokuratúre

v Bratislave".

4. V § 48 ods. 1 v prvej i druhej vete sa za slová "mestský proku-
rátor v Prahe" vkladajú slová ", mestský prokurátor v Bratislave".

Čl. III

  Zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom /Trestný poriadok/
v znení neskorších predpisov /úplné znenie č. 148/1973 Zb. / sa dopĺňa
takto:

1. V § 12 ods. 3 v časti vety za bodkočiarkou sa za slová "Mestský
súd v Prahe" vkladajú slová "a Mestský súd v Bratislave ".

2. V § 12 ods. 4 v časti vety za bodkočiarkou sa za slová "mestský
prokurátor v Prahe" vkladajú slová "a mestský prokurátor v Bratislave",

-3 -

Čl. IV

Zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štát-
nym notárstvom /Notársky poriadok/ v znení zákona č. 158/1969 Zb.
sa dopĺňa takto:

V § 5 ods. 1 v časti vety za bodkočiarkou sa za slová " v hlav-
nom meste Prahe" vkladajú slová "a v hlavnom meste Slovenskej
socialistickej republiky Bratislave".

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť

- 4. -

Dôvodová správa

Hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky Bratislava
tvorí osobitnú územnú jednotku v územnej organizácii štátu a nie
je súčasťou žiadneho kraja. Tejto základnej zásade zodpovedá aj
výstavba straníckych orgánov a národných výborov v Bratislave.
Zákonom SNR č. 63/1971 Zb. a zákonným opatrením Predsedníctva
SNR č. 90/1971 Zb., ktorými sa zmenil zákon SNR č. 43/1968 Zb.
o hlavnom meste Slovenska Bratislave, bolo územie mesta rozdelené
do štyroch obvodov. V každom obvode sa vytvoril obvodný národný
výbor s pôsobnosťou zodpovedajúcou pôsobnosti okresného národné-
ho výboru. Táto zmena sa však nepremietla do organizačného uspo-
riadania súdov, prokuratúry a štátnych notárstiev na území mesta.
V hlavnom meste SSR Bratislave pôsobí Mestský súd a Mestská prokura-
túra s okresnou pôsobnosťou.

Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy s obvodnými ná-
rodnými výbormi a miestnymi národnými výbormi plní na území mesta
úlohy národných výborov všetkých stupňov.

Organizácii národných výborov, straníckych orgánov a spoločen-
ských organizácií treba prispôsobiť aj organizáciu súdov, prokura-
túry a štátnych notárstiev, aby sa uľahčil styk a vzájomná spoluprá-
ca týchto orgánov pri plnení úloh. Hlavný dôvod úpravy organizácie
týchto štátnych orgánov je však v podstatnom raste ich úloh na území
mesta.

Politický a ekonomický význam mesta ako hlavného mesta Sloven-
skej socialistickej republiky, sídla republikových orgánov štátu a
významných organizácií vo sfére ekonomiky a kultúry, neustále narastá.

- 5 -

Na území mesta je vysoko rozvinutý priemysel, stavebníctvo, dopra-
va, spoločenský a kultúrny život. Narastá aj počet obyvateľov mes-
ta, ktorý k 31. 3. 1977 bol 351 933 osôb. Z toho na 1. obvod mesta
pripadalo 71 113 obyvateľov, na II. obvod 120 005 obyvateľov, na III.
obvod 75 770 a na IV. obvod 85 045 obyvateľov. K tomu treba
pripočítať vyše 60 000 osôb, ktoré denne dochádzajú do práce do
mesta.

S intenzívnym rozvojom mesta, koncentráciou obyvateľstva na
jeho území v podmienkach veľkého sídlištného celku, ktoré sťažujú
sledovanie spôsobu života spoločensky neprispôsobených osôb, je
spojené aj sústredenie delikventov. Výrazom toho je rozsah výskytu
protispoločenskej činnosti i štruktúra jej páchateľov. Na území
mesta žije asi 270 000 trestne zodpovedných osôb, čo predstavuje
17, 9 % trestne zodpovedných osôb na území Západoslovenského kraja
a Bratislavy. Na 10 000 trestne zodpovedných obyvateľov v Bratisla-
ve v roku 1975 pripadlo 254- trestne stíhaných osôb a v roku 1976
ešte 220 takých osôb, čo je skoro dvojnásobne viac, ako na území
Stredoslovenského kraja a ne pomerne viac, ako na území Západoslo-
venského alebo Východoslovenského kraja. Priemerný počet trestne
stíhaných osôb /koeficient trestnosti/ v Slovenskej socialistickej
republike je 139 na 10 000 trestne zodpovedných osôb. Narastanie
súdnej agendy, čo sa vzťahuje aj na činnosť štátneho notárstva, uka-
zuje porovnanie počtu vecí, ktoré v prvom stupni vybavoval Mestský
súd v Bratislave v roku 1964 a v roku 1976. Kým v roku 1964
došlo Mestskému súdu v Bratislave 1 106 trestných vecí, v roku 1976
bolo to už 3 537 vecí. Za rovnaký čas vzrástla občianskoprávna
sporová agenda zo 4 678 vecí v r. 1964 na 8 816 vecí v r. 1976,
teda skoro na dvojnásobok.

- 6 -

Pri takom rozsahu agendy nevyhnutne sa zväčšil aparát mest-
ského súdu, mestskej prokuratúry i štátneho notárstva pre mesto.
Mestský súd, prokuratúra i štátne notárstvo sa stali orgánmi
ťažko ovládateľnými, čím trpí riadenie ich činnosti i včasnosť
a kvalita ich výkonov. Preto sa javí nevyhnutným rozdeliť mestský
súd a mestskú prokuratúru i štátne notárstvo na menšie jed-
notky v zhode s územným členením mesta.

V trestnej agende sa tým dosiahne zhoda s územnou orga-
nizáciou Zboru národnej bezpečnosti a vo vykonávaní dozoru nad
zákonnosťou v postupe a rozhodovaní národných výborov v ob-
vodoch mesta bezprostredný vzťah k národným výborom so zod-

povedajúcim stupňom pôsobnosti.

Navrhovaná organizácia umožní popri výkone skvalitniť aj kon-
trolnú činnosť v oblasti správy orgánov a tým sa vytvoria lep-
šie podmienky a predpoklady na zvyšovanie úrovne konania a
rozhodovania súdov a štátnych notárstiev, aj práce prokuratúry.

Navrhovanou úpravou sa má vytvoriť obdobná organizácia sú-
dov, prokuratúry a štátnych notárstiev, ako v hlavnom meste
ČSSR a ČSR Prahe. Majú sa zriadiť obvodné súdy, obvodné
prokuratúry a štátne notárstva v zhode so 4 mestskými obvodmi,
a to súdy a prokuratúry s pôsobnosťou okresných súdov a okres-
ných prokuratúr, mestský súd a mestská prokuratúra s pôsob-
nosťou krajského súdu a krajskej prokuratúry na území mesta.

- 7 -

Navrhované organizačné zmeny vyjadria sa ako zmeny a dopl-
nenia zákona o organizácii súdov a o voľbách sudcov, zákona o
prokuratúre s premietnutím aj do súvisiacich ustanovení / § 36
ods. 1 a 2, § 48 ods. 1/ a zákona o štátnom notárstve a o kona-
ní pred štátnym notárstvom.

Navrhovanú organizačnú zmenu treba vyjadriť aj v § 12 ods. 3
a 4- Trestného poriadku, v ktorom ide o výklad pojmov. Obdobne
ako u Mestského súdu a mestského prokurátora v Prahe sa tu vy-
jadrí pôsobnosť navrhovaného Mestského súdu v Bratislave a mest-
ského prokurátora v Bratislave ako orgánov s pôsobnosťou kraj-
skou na území mesta.

Vydanie navrhovaného zákona podľa § 3 ods. 1 ústav, zákona
č. 155/1969 Zb. a či. 37 ods. 2 ústav. zák. č. 143/1968 Zb.
v znení neskorších predpisov patrí do zákonodarnej právomoci Fe-
derálneho zhromaždenia.

Nová organizácia súdov, štátnych notárstiev a prokuratú-
ry na území mesta sa uskutoční tak, že sa tým nezvýšia počty
pracovníkov rezortu Ministerstva spravodlivosti SSR, ani re-
zortu Generálnej prokuratúry SSR. Nevznikne požiadavky ani
na zvýšenie rozpočtových mzdových prostriedkov so zreteľom na
novú skladbu funkcií. Finančné zabezpečenie novozriadených orgá-
nov sa taktiež vykoná v rámci rozpočtov uvedených rezortov.

V Prahe 20. februára 1978
Predseda vlády ČSSR:
Štrougal v. r.