Čtvrtek 7. října 1971

Konštatujem, že sa obe snemovne uzniesli podža ustanovenia článku 34 odsek 2 ústavného zákona o československej federácii na konaní spoločnej schôdzky s programom, ktorý obe snemovne už schválili.

Vážené Federálne zhromaždenie!

Otváram 9. spoločnú schôdzku Snemovne žudu a Snemovne národov.

Budeme pokračovať v rokovaní podža schváleného programu.

Pripomínam ešte poslancom, že pre väčšinu bodov nášho ďalšieho programu platí zákaz majorizácie podža článku 42 ústavného zákona o československej federácii. Preto prosím súdruhov poslancov, aby v záujme dobrého priebehu rokovania boli po oba dni dochvížni.

Z organizačných dôvodov vás však žiadam, aby ste už teraz podávali prihlášky do rozpravy ku všetkým bodom schváleného programu. Ďakujem vám.

Ako prvý prerokujeme

I

Vládny návrh zákona o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky na roky 1971 - 1975 /zákon o piatom päťročnom pláne /tlač 84/ a spoločné správy výborov Snemovne žudu /tlač 61/Sź/ a výborov Snemovne národov /tlač 58/SN/

Podža pôvodného predpokladu mal na tejto spoločnej schôdzke vládny návrh zákona o 5. päťročnom plánu odôvodniť podpredseda vlády ČSSR a predseda Štátnej plánovacej komisie súdruh Ing. Václav Hůla. Súdruh Hůla je chorý, a preto návrh za vládu a za Štátnu plánovaciu komisiu odôvodní minister-podpredseda Štátnej plánovacej komisie súdruh Karol Martinka. Prosím súdruha ministra Martinku o slovo.

Ministr-místopředseda Státní plánovací komise ing. Martinka:

Vážené súdružky a súdruhovia poslanci, vláda ČSSR predložila Federálnemu zhromaždeniu na prerokovanie návrh zákona o 5. päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva ČSSR na roky 1971 - 1975.

Návrh zákona je výsledkom prác zameraných na plnenie úloh XIV. zjazdu KSČ a opiera sa o vládou schválený a na podniky rozoslaný päťročný plán. Návrh zákona sa prerokováva v čase, keď - ako to konštatovalo septembrové plénum ÚV KSČ - celá Komunistická strana Československa a široká verejnosť nielen prijala za svoje závery XIV. zjazdu KSČ, ale keď angažovanou a iniciatívnou prácou bolo nemálo vykonané pre uskutočňovanie týchto záverov.

Bola to rýchla a úspešná konsolidácia politického a hospodárskeho života, ktorá umožnila predložiť XIV. zjazdu KSČ návrh smerníc pre 5. päťročnicu a päťročný plán spracovať, schváliť a rozpísať. V priebehu dvoch rokov sa podarilo v našom národnom hospodárstve prekonať katastrofou hroziace dôsledky činnosti pravice v roku 1968 a začiatkom roku 1969.

Skutočný vývoj už overil správnosť línie vytýčenej v hospodárskej politike vedením strany pred dvomi rokmi, a to okamžitými opatreniami zastaviť krízový vývoj, stabilizovať ekonomiku bez nepriaznivých vplyvov na životnú úroveň obyvatežstva a súčasne spracovať hospodársky program pre ďalšie obdobie.

Sústavnou a dôslednou kontrolou stanovených úloh bolo postupne obnovené centrálne riadenie ekonomiky, štátny národohospodársky plán sa stal opäť základom riadenia procesu socialistickej rozšírenej reprodukcie. Dôkazom toho je i návrh zákona, ktorý vám je predložený.

Súdružky a súdruhovia, dovožte, aby som predovšetkým v mene vlády poďakoval i vám za pozornosť a aktívnu účasť, ktorou ste vo výboroch i vo svojich volebných obvodoch prispeli k objasneniu, resp. riešeniu vážnych úloh rozvoja nášho národného hospodárstva v tejto päťročnici.

Piaty päťročný plán je taký významný pre ďalší národohospodársky rozvoj našej spoločnosti, že sa jeho základné ciele a spôsoby zabezpečenia vyjadrujú v zákonnej forme. Stanú sa tak všeobecne záväznou direktívou pre riadiacu činnosť štátnych orgánov a pre hospodársku činnosť socialistických organizácií. Podža toho sú volené aj ukazovatele uvedené v návrhu zákona. Ponecháva sa potrebný priestor pre zákony národných rád o päťročných plánoch republík, ktoré musia byt v súlade s federálnym zákonom.

Päťročný plán ako nosná konštrukcia rozvoja hospodárstva nemôže riešiť všetko a každú podrobnosť. Vzťahy dané rámcom päťročnice budú spresňované a ďalej konkretizované ročnými plánmi v súlade so skutočne vytváranými zdrojmi. I keď ročné plány nebudú schvažované formou zákona, budú vo Federálnom zhromaždení prerokovávané v súvislosti s ročnými štátnymi rozpočtami. Poslanci budú mať tak možnosť posúdiť, ako sa dodržujú opatrenia zákona o päťročnom pláne.

Aby vláda ČSSR mohla opravdu účinne zabezpečovať ciele a smery päťročného plánu, navrhuje sa v predloženom zákone v niektorých smeroch rozšíriť jej oprávnenie. Ide konkrétne o splnomocnenie upravovať činnosť organizácií s medzinárodnou účasťou v rámci ekonomickej integrácie krajín RVHP a o splnomocnenie povožovať výnimky zo zákonov upravujúcich riadenie národného hospodárstva pre účely experimentálneho overovania nových prvkov rozvíjania sústavy plánovitého riadenia.

Taktiež pre Štátnu plánovaciu komisiu sa navrhujú dve splnomocnenia, resp. úlohy.

Súdružky a súdruhovia, hospodárska politika Komunistickej strany Československa a jej konkretizácia v piatom päťročnom pláne vytyčuje ako hlavný ciež pre obdobie do roku 1975 zabezpečiť v súlade so socialistickým spôsobom života vyššie uspokojovanie potrieb obyvatežstva a ďalšie upevnenie životných istôt pracujúcich, a to na základe trvalého rozvoja a zvyšovania efektívnosti spoločenskej výroby. Ďalší rozvoj životnej úrovne má byť zameraný tak, aby súčasne s uspokojovaním rastúcich hmotných potrieb bol kladený dôraz na vyváženosť všetkých stránok životnej úrovne, vrátane zlepšenia životného prostredia, na upevňovanie sociálnych istôt, na rozvoj morálnych podnetov a tých prvkov, ktoré v spoločnosti, v živote žudí a ich vzájomných vzťahoch posilňujú socialistický spôsob života.

Táto línia stanovená XIV. zjazdom Komunistickej strany Československa bola do päťročného plánu zapracovaná. Ako hlavnú cestu ďalšieho rozvoja životnej úrovne vytyčuje päťročný plán také rozvíjanie foriem rozdežovania, ktoré upevňujú pocit celoživotnej istoty pracujúcich a celkovej spolupatričnosti socialistickej spoločnosti. To chceme dosiahnuť v rozhodujúcich troch okruhoch: v pracovných príjmoch, životných nákladoch i v sociálnej politike.

V zmysle čl. 21 ústavy, ktorý každému zaručuje právo na prácu, uplatňuje päťročný plán i naďalej politiku plnej zamestnanosti. Plánovaný rozvoj ekonomiky umožní rast reálnych príjmov obyvatežstva ročne zhruba o 5 %. Princíp odmeňovania podža zásluh a zvyšovanie úlohy pracovnej odmeny v raste životnej úrovne bude i naďalej základným hžadiskom v riadení rozdežovacích procesov. V priebehu päťročnice chceme preto sústavu odmeňovania zdokonaliť celkovou mzdovou prestavbou. Základným predpokladom pre to je však poriadok v pracovných režimoch a v odmeňovaní na každom pracovisku. Mzdovú politiku chceme plánovať tak, aby zabezpečovala hmotnú zainteresovanosť na raste produktivity práce pri intenzívnom odkrývaní rezerv. Práve týmto smerom postupne zvyšovať účinnosť mzdovej sústavy a prehlbovať diferenciáciu v odmeňovaní podža zásluh. Budeme plne podporovať tých, ktorí presadzujú poriadok v odmeňovaní na zverených úsekoch, budeme podporovať také systémy odmeňovania, ktoré umožnia, aby pracujúci boli hmotne zainteresovaní na výkone, na úsporách čo najjednoduchšími spôsobmi. Nebudeme na žiadnom úseku pripúšťať rast miezd, ktorý je v rozpore so zásadou odmeňovania podža zásluh, lebo taký rast miezd vytvára tlak na zvyšovanie vežkoobchodných cien. Budeme nielen podporovať kvalitnú prácu, ale nastúpime i opačnú cestu, t.j. budeme vyvodzovať hmotné dôsledky za nekvalitnú prácu. Pre to treba postupne vytvoriť i potrebnú spoločenskú atmosféru.

V minulých rokoch bola značne oslabená sociálna istota obyvatežstva pohybom cien a životných nákladov. Päťročný plán vychádza z nutnosti zabezpečovať maximálnu stabilitu maloobchodných cien a aj touto cestou posilňovať životné istoty obyvatežstva. V záujme toho sú napr. uložené i úlohy na zabezpečenie takých postupov pri tvorbe cien nových výrobkov, ktoré v možnom rozsahu zabránia tomu, aby pri nutnej obmene sortimentu dochádzalo ku skrytému a neoprávnenému zvyšovaniu cien. Zavádzajú sa i záväzné pravidlá pre stanovenie cien za práce a služby, vrátane verejného stravovania.

Princípy, z ktorých plán vychádza, treba však doplniť upevňovaním kontroly dodržiavania maloobchodných cien a zásad ich tvorby.

XIV. zjazd uložil sociálnu politiku usmerňovať tak, aby sa životná úroveň i tých, ktorí sa nemôžu účastniť pracovného pomeru, zvyšovala primerane k rastu národného dôchodku. Plán túto úlohu vo svojich proporciách zabezpečuje. Sociálne opatrenia sa však budú robiť diferencovane a budú zamerané predovšetkým tam, kde sa minulým vývojom nazhromaždili určité nedostatky. Nechceme rozptyžovať prostriedky, chceme ich sústrediť do niekožkých základných opatrení vedúcich k zlepšeniu postavenia rodín s deťmi a dôchodcov. Na tomto zasadnutí prerokovávate zákonné opatrenia, ktoré sú už prvým krokom k uskutočňovaniu tohto sociálneho programu. V pláne vytvárame podmienky pre to, aby bolo možné v jednotlivých rokoch päťročnice - podža dosiahnutých výsledkov - v týchto opatreniach i plánovite pokračovať.

V päťročnici zamýšžané zvýšenie príjmov obyvatežstva výrazne zmení pomery v príjmových skupinách obyvatežstva. Dôjde k značnému posunu zaradenia domácností do vyšších príjmových pásem. Rozhodujúca časť príjmov bude z titulu rastu priemerných miezd, a nie ako dosiaž z titulu rastu zamestnanosti.

Predpokladaný vývoj peňažných príjmov a zmeny v ich štruktúre spolu s relatívne už dnes vysokým stupňom uspokojovania základných hmotných potrieb obyvatežstva umožní značné štrukturálne zmeny v spotrebe. Pri raste celkového predaja tovaru o 29 % vzrastie predaj priemyslového tovaru o 40 % a predaj potravín o 18 %. Predpokladá sa výrazný rozvoj motorizácie, modernizácie domácností i individuálneho bytového fondu. Význam a rozsah týchto úloh vyplýva napr. z toho, že hodláme za päťročnicu predať asi 700 000 automobilov, t.j. o 100 000 viac, než bolo predané obyvatežstvu za posledných 25 rokov. t.j. od roku 1945 do roku 1970. Prírastok spotreby plynu u obyvatežstva bude za päťročnicu rovnaký ako celkový rozsah spotreby za roky 1961 - 1965. Prírastok spotreby elektriny u obyvatežstva oproti minulej päťročnici dosiahne takmer 12 mld kWh. t.j. viac než bola celková spotreba obyvatežstva v rokoch 1961 - 1965.

Pocit spokojnosti obyvatežstva nezávisí však len od globálneho rastu spotreby, vyplývajúceho z rastu peňažných príjmov, ale i od uspokojovania dopytu obyvatežstva konkrétnymi výrobkami. Vláda preto v tomto smere pri schvažovaní plánu uložila celý rad úloh. Ide napr. o plynulosť zásobovania obyvatežstva základnými druhmi výrobkov, o odstraňovanie nedostatkov v sortimente, kvalite a pestrosti. Za prvoradú politickú a ekonomickú úlohu je v tejto súvislosti nutné pokladať i dôsledné zlepšovanie úrovne služieb.

Mimoriadny význam je v päťročnom pláne prikladaný zlepšovaniu životného prostredia v širšom slova zmysle. Plán túto prioritu vyjadruje tým, že pri raste národného dôchodku v priemere o 5 % ročne budú rásť investície do tejto oblasti asi o 7 %, ktoré zabezpečujú materiálnu základňu životného prostredia - ako sú byty, školské a zdravotnícke zariadenia, vodné hospodárstvo, sieť obchodu a služieb a pod.

Prvoradou úlohou v zlepšení životnej úrovne v budúcich rokoch zostáva zabezpečenie bytovej výstavby. XIV. zjazd stanovil úlohu postaviť v 5. päťročnici najmenej 500 tisíc nových bytov, čo predstavuje zvýšenie oproti predchádzajúcej päťročnici o 70 tisíc bytov. Päťročný plán túto smernicu dodržiava a na bytovú výstavbu určuje cca 90 mld Kčs investičných prostriedkov. t.j. o 76 % viac oproti predchádzajúcej päťročnici. Tak dosiahneme, že v roku 1975 bude bývať v bytoch postavených po roku 1945 už takmer 45 % obyvatežov ČSSR, kým v roku 1970 to bolo 33 %.

Prostriedky zabezpečené plánom umožňujú stavať moderné byty s vežmi slušným plošným štandardom a vnútorným vybavením. Zabezpečiť takýto rozsah výstavby bytov však vyžaduje venovať mimoriadnu pozornosť hospodárnemu uskutočňovaniu bytovej výstavby, a to počínajúc jej umiestnením, prípravou územia, projektovou prípravou a končiac realizáciou s ciežom nepripustiť zvyšovanie nákladov nad stanovené limity na jeden byt.

Zlepšovanie životného prostredia nie je však možné v celej jeho pestrosti podchytiť plánom. Musí sa stať každodennou záležitosťou nielen hospodárskych organizácií, ale i celej verejnosti - predovšetkým národných výborov všetkých stupňov. Hlavne národné výbory musia byť vo svojich zámeroch vedené snahou premyslene využívať určené finančné a materiálové zdroje a racionálne usmerňovať iniciatívu občanov.

Značné prostriedky venujeme i na ostatné dôležité zložky spoločenskej spotreby, najmä na školstvo, zdravotníctvo a ďalšie odvetvia. Rozsah bezplatne poskytovaných služieb a prostriedkov dosiahne zhruba 40 mld Kčs v roku 1975 oproti 30 mld Kčs v roku 1970. Touto formou získa v priemere jeden pracujúci zhruba 500 Kčs mesačne k svojmu pracovnému príjmu, ktorý bude v roku 1975 činiť 2300 - 2350 Kčs.

Súdružky a súdruhovia, uskutočnenie zámerov pri zvyšovaní životnej úrovne závisí predovšetkým od toho, ako dokážeme lepšie využívať naše národné bohatstvo a ďalej ho rozmnožovať. Je to úloha o to náročnejšia, že naša ekonomika nemôže už ďalší vzostup zakladať na rýchlom raste zamestnanosti, ani na ďalšom neúmernom raste spotreby surovín, palív a energie. XIV. zjazd KSČ preto označil zvýšenie celkovej efektívnosti všetkých odvetví za objektívnu nutnosť ďalšieho rozvoja čs. hospodárstva.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP