Neděle 20. prosince 1970

Dvojročné skúsenosti s aplikáciou ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o čs. federácii ukázali, ako konštatoval predseda vlády ČSSR, že sa naše federatívne usporiadanie osvedčilo a že tento systém štátoprávneho usporiadania, založený na marxisticko-leninskom učení o štáte a o riešení národnostnej otázky, vytvára pevný a trvalý základ spolunažívania našich dvoch bratských národov Čechov a Slovákov v spoločnom štáte.

Dvojročné skúsenosti z pôsobenia čs. federácie, ako aj aktuálne politické a ekonomické podmienky, potreby a ciele, vyžadujú zakotvenie jednak v existujúcich platných ústavných a právnych úpravách, jednak vo vytvorení nových úprav vrátane predovšetkým tých, ktoré ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o čs. federácii vyžadoval a vyžaduje.

Navrhnutý súbor zákonov plní túto úlohu až na problematiku z oblasti tlače a informácií, ktorá vo svojej legislatívnej podobe príde na program ďalších zasadnutí Federálneho zhromaždenia prakticky v celom komplexe.

Prípravu návrhov zákonov, vypracovaných po všestranných úvahách a po hžadaní optimálnych úprav na základe politických smerníc vedúcich straníckych a štátnych orgánov, podstatným spôsobom determinovala snaha vytvoriť dostatočný a vhodný organizačný, kompetenčný a inštitucionálny rámec so zodpovedajúcou, relatívne dlhšie trvajúcou stabilitou pre vecné, kvalifikované rozhodovanie, rámec, ktorý by charakterom ústavne a právne záväznej kvality dával nielen možnosť, ale priamo ponúkal a žiadal pozitívnu konkrétnu činnosť kompetentných a súčasne zodpovedných orgánov v zmysle a smere vymedzenej kompetencie a zodpovednosti: rámec, ktorý by zodpovedal metódam riadenia adekvátnym federatívnym usporiadaním, metódam federálneho riadiaceho centra i riadiacich centier republík; rámec, ktorý by dával záruku pôsobenia federácie na prospech a úžitok Československej socialistickej republiky. Českej socialistickej republiky i Slovenskej socialistickej republiky, na prospech a úžitok Čechov, Slovákov i ostatných národností, celého žudu Československej socialistickej republiky: rámec, v ktorom by sa pod vedením KSČ zabezpečoval úspešný efektívny rozvoj našej spoločnej československej socialistickej vlasti.

Vláda ČSSR predkladá Federálnemu zhromaždeniu tento súhrn návrhov zákonov, týkajúcich sa čiastočných úprav v čs. federácii v presvedčení, že je v zhode s uvedenou snahou. Vláda ČSSR sa domnieva, že tento súbor ako súčasť nášho československého socialistického právneho poriadku bude v postavení aktívneho činiteža pôsobiť pri rozvoji materiálnej základne, hmotnej i kultúrnej úrovne našej socialistickej spoločnosti.

Vláda ČSSR vychádza z toho, že tento súbor je dostatočne nosný a schopný, aby zadosťučinil predpokladaným a vyžadovaným obsahovým i formálnym náležitostiam ústavnej a právnej úpravy, majúcim taký politický význam, aký má právom ústavné zakotvenie základných spoločenských vzťahov v citlivej národnostnej problematike i v súhrne otázok spojených s fungovaním centrálnych štátnych orgánov, s ich miestom, právami a povinnosťami v celom štátnom systéme.

Vážené súdružky a súdruhovia, navrhovaný súbor zákonov vznikol v spolupráci všetkých zainteresovaných orgánov. Rovnakú intenzitu spolupráce predpokladá a vyžaduje na realizáciu na to, aby sa uplatnili možnosti, ktoré vytvára, to je - ako to vyplýva zo všeobecných zásad známych vám iste z dôvodových správ - jedna z jeho najvýznamnejších charakteristických čŕt.

Návrhy jednotlivých zákonov ani súbor týchto návrhov nevznikali žahko. To nielen preto, že obsah a rozsah pripravovaných vzťahov je širokým polom pre uplatnenie názorov, ktoré možno označiť aj ako protichodné a medzi ktorými nájsť optimálne riešenie nie je jednoduchou vecou. Takýto súbor návrhov kladie vysoké nároky po odbornopolitickej stránke. Zmena jedného ustanovenia z navrhovaných zákonov sa pravidelne prejaví v nároku na zmenu súvisiacich ustanovení v inom návrhu, resp. návrhoch, niektoré z navrhovaných ustanovení majú vôbec tak vežkú mieru citlivosti, že ich pohyb by vyvolal kompetenčný, systémový, inštitucionálny pohyb v celej - ak to môžem tak povedať - "figúre", ktorá je vlastná československému federatívnemu usporiadaniu.

Uvádzam to hlavne preto, že navrhovaný súbor zákonov kládol vysoké nároky aj na posudzovanie a na celý proces prerokúvania vo výboroch Federálneho zhromaždenia i v orgánoch Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady. Chcem poďakovať všetkým výborom Federálneho zhromaždenia, ich funkcionárom i orgánom Českej národnej rady i Slovenskej národnej rady za starostlivé, seriózne prerokovanie, za pozornosť i prácu, ktorú vynaložili na posúdenie, a za návrhy na skvalitnenie predloženého súboru návrhov zákonov.

O realizáciu tohto súboru zákonov sa budú pochopitežne starať vládne a nariaďovacie orgány, bolo by však iste užitočné a potrebné, keby aj Federálne zhromaždenie a jeho orgány - tak ako to zodpovedá poslaniu Federálneho zhromaždenia ako najvyššieho zastupitežského a zákonadarného orgánu všeobecne - mali na zreteli špeciálne vec realizácie tohto súboru zákonov. Hovorí pre to jednoznačne politický a právny význam tohto súboru.

Vážené súdružky poslankyne, vážení súdruhovia poslanci, v rámci navrhovaných zákonov majú k sebe obzvlášť blízko návrh novely ústavného zákona č. 143/1968 Zb., návrh ústavného zákona o opatreniach v sústave federálnych ústredných orgánov, na čele ktorých stojí člen vlády ČSSR, nahradzujúceho ústavný zákon č. 171/1968 Zb. o zriadení federálnych ministerstiev a federálnych výborov a návrh zákona o pôsobnosti federálnych ministerstiev - kompetenčný zákon.

Dovožte mi, prosím, niekožko slov k týmto trom návrhom zákonov.

Prvý z nich obsahuje doplnky, úpravy a upresnenie ústavného usporiadania čs. federácie, ktoré treba chápať a vykladať v logickom kontexte so všetkými našimi ústavnými zákonmi vrátane platných ustanovení Ústavy ČSSR z roku 1960. Zásadný význam má skutočnosť, že ústavný zákon č. 143/1968 Zb. spolu s platnými ustanoveniami Ústavy z roku 1960 ústavne zakotvujú a zabezpečujú vedúcu úlohu KSČ, socialistické princípy hospodárstva, zásadu demokratického centralizmu, jednotu politického systému čs. federácie, založenú na socialistickom spoločenskom zriadení a ďalšie princípy socialistických vzťahov a socialistického štátneho systému.

Československá federácia dostáva novelou ústavného zákona č. 143/ 1968 Zb. účinné nástroje, aby mohla vytvárať a uplatňovať koncepčnosť rozvoja spoločnosti, čo je významnou črtou demokratického centralizmu v podmienkach nášho usporiadania.

Ideovým východiskom navrhovaných úprav orientovaných na posilnenie integrujúcej úlohy federácie, predovšetkým v ekonomike, je nový článok 4 ústavného zákona 143/1968 Zb.: ústavný prejav skutočností, že hospodárstvo Československej socialistickej republiky je jednotné.

Podstatná časť nových ustanovení sa dotýka 2. hlavy ústavného zákona č. 143/1968 Zb. Taxatívny výpočet oblastí v spoločnej pôsobnosti federácie a republík sa rozširuje hlavne o oblasť kontroly. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že bez potrebných kontrolných inštitúcií sa nemôžu obísť pri svojej riadiacej činnosti ani orgány federácie, ani orgány republík.

Úpravy článkov 10. - 24. ústavného zákona č. 143/1968 Zb. sa dajú zhrnúť do konštatovania, že sa upevňuje predovšetkým koncepčná plánujúca úloha federácie a jej orgánov pri plnom využití všetkých nástrojov riadenia ekonomiky, s ktorými československé federatívne usporiadanie od počiatku počíta. To je prvý, hlavný spôsob upevnenia integrujúcej funkcie federácie v oblasti ekonomiky.

Navrhuje sa preradiť niektoré odvetvia československej ekonomiky do priameho riadenia federácie. Sú vám, vážené súdružky a súdruhovia, známe. Presun na federáciu vyplýva zo vzťahu k hospodárskej a technickej politike Československej socialistickej republiky v rámci Československej socialistickej republiky i v medzinárodnej socialistickej spolupráci a dežbe práce. To je druhý spôsob posilnenia integrujúcej funkcie federácie v oblasti ekonomiky.

Ďalšia skupina úprav, ktorú prináša predkladaný návrh novely ústavného zákona o československej federácii, vyjadruje skutočnosť, že v práci vlády Československej socialistickej republiky i vlád oboch republík vystupuje do popredia ich koordinačná funkcia. V navrhovaných nových alebo kodifikovaných ustanoveniach sa vytvárajú dostatočné i vhodné možnosti a predpoklady pre zabezpečenie koordinačného pôsobenia pri uplatňovaní záujmov republík v politike a činnosti federácie i pri zabezpečovaní dôležitých záujmov Československej socialistickej republiky v politike a činnosti republík. Dovožte mi, prosím, uviesť v tejto súvislosti najmä článok 76 ods. 2 ústavného zákona č. 143/1968 Zb.

Svoj význam majú ustanovenia vytvárajúce ústavný základ pre činnosť predsedníctiev vlád Československej socialistickej republiky, Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, pričom konštrukcia predsedníctiev vlád nie je taká, že by pri nich mohlo ísť o orgány s charakterom nejakej novej vlády. Predsedníctva vlád sú orgány vlád, vlády majú plnú možnosť kontrolovať riešenia prijeté predsedníctvami, prípadne o nich meritórne rokovať. Politická a ústavná zodpovednosť vlád voči príslušným zastupitežským zborom zostáva nedotknutá.

Oprávnenie federálnej vlády sistovať alebo zrušiť rozhodnutia vlády republiky nie je prejavom nedôvery voči národným orgánom, ale opatrením - aj keď krajným - korigovať prax, aby sa nenarušil výkon spoločnej jednotnej štátnej politiky. Pretože ide o dôsledky záväznosti právneho aktu, vydaného spôsobom ustanoveným zákonom a orgánom v rámci jeho kompetencie, nemôže byť ani reč o nejakom narušení kompetencie, o preberaní zodpovednosti vlád republík, o zásahu do princípov federatívneho usporiadania vôbec apod.

Predloženým návrhom ústavného zákona o čs. federácii sa ruší inštitúcia federálnych výborov a funkcia štátnych tajomníkov. Je to očakávané opatrenie, ktorému sa už prispôsobuje aj existujúca situácia v centrálnych orgánoch federálnej štátnej správy. Spolupráca, ktorá bola motívom vzniku uvedených inštitúcií, má sa pre budúcnosť uplatniť priamymi stykmi federálnych a republikových orgánov.

Nakoniec predloženým návrhom novely ústavného zákona sa okrem iného upravuje poňatie štátneho občianstva tak, aby základom, z ktorého sa vyvodzuje štátne občianstvo, bolo štátne občianstvo československé. Touto navrhovanou úpravou sa dáva výraz významu československej štátnosti.

Vážené súdružky a súdruhovia, ďalším návrhom, ktorý vláda predkladá Federálnemu zhromaždeniu, je návrh ústavného zákona o opatreniach v sústave federálnych ústredných orgánov, na čele ktorých stojí člen vlády Československej socialistickej republiky. Tento návrh upravuje otázky inštitucionálneho usporiadania federálnych ústredných orgánov štátnej správy v súlade s obsahovou náplňou novely ústavného zákona č. 143/1968 Zb.

Pritom sa vychádza zo záverov januárového pléna Ústredného výboru Komunistickej strany Československa pri hodnotení skúseností z pôsobenia federálnych výborov, ktoré došlo k záveru, že povaha úloh, pred ktorými stoja federálne ústredné orgány štátnej správy, odôvodňuje zrušenie federálnych výborov a ich nahradenie ministerstvami, t. j. ústrednými orgánmi štátnej správy monokratického typu.

Predložený návrh ústavného zákona predpokladá zrušenie federálneho Ministerstva plánovania. Navrhuje sa zriadiť Štátnu plánovaciu komisiu; jej zloženie má inštitucionálne zabezpečiť spoluprácu plánovacích orgánov federácie a republík pri príprave a zabezpečovaní národohospodárskych plánov.

V súlade s intenciami navrhovanej novely ústavného zákona o československej federácii, pokiaž ide o zabezpečenie výkonu kontroly, navrhuje sa zriadiť ako ústredný orgán štátnej správy pre túto oblasť Výbor žudovej kontroly Československej socialistickej republiky. Osobitné postavenie má mať navrhovaný Federálny cenový úrad. Cenová agenda má odlišný charakter od činnosti iných federálnych ministerstiev, pričom však význam cenovej politiky v našom hospodárskom živote hovorí pre to, aby na čele Federálneho cenového úradu bol člen vlády Československej socialistickej republiky.

Tretím zo zákonov, ktorý si vám dovožujem odporúčať, vážené súdružky a vážení súdruhovia, je návrh kompetenčného zákona. Tento návrh tvorí jeden z najdôležitejších právnych predpokladov plného rozvinutia činnosti federálnych ústredných orgánov štátnej správy, na čele ktorých stojí člen vlády.

Kompetenčný zákon vychádza zo skúseností fungovania štátnej správy i z požiadaviek praxe v podmienkach československej federácie. Mnohotvárnosť činností socialistického štátu má svoje vážne požiadavky na pokiaž možno presné vymedzenie obsahu a druhu administratívnych činností z hžadiska kompetenčných vzťahov.

Zmyslom návrhu kompetenčného zákona je predovšetkým:

- vymedziť s maximálnou možnou presnosťou pôsobnosť ústredných federálnych orgánov, a to horizontálne, t. j. na úrovni federálnych orgánov, ale aj vertikálne vo vzťahoch k partnerským orgánom republík:

- špecifikovať úlohy všetkých ministerstiev tak, aby sa vyjadrila ich koncepčná a normotvorná činnosť, ale aj ich koordinačná úloha.

Koncepcia, ktorú sme zvolili pre návrh kompetenčného zákona, sa zakladá na rozdelení úloh federálnych ministerstiev na všeobecné úlohy spoločné všetkým federálnym ministerstvám a na špeciálne úlohy v jednotlivých rezortoch. Pri presnejšom vymedzení pôsobnosti federálnych orgánov a orgánov republík v oblasti štátnej správy sa v úvodnej časti vytyčujú hlavné zásady kooperácie týchto orgánov. Sú závažnými pravidlami ako spájať úsilie federálnych orgánov a orgánov republík pri uskutočňovaní spoločného úsilia a spoločných ciežov v socialistickej spoločnosti.

Návrh kompetenčného zákona určuje pôsobnosť federálnych ministerstiev konkrétne, rešpektuje ustanovenia ústavného zákona o československej federácii, návrhov novely i platné ustanovenia Ústavy z roku 1960. V tejto snahe dopĺňa i niektoré medzery vyskytujúce sa v našom právnom poriadku, najmä pokiaž ide o jednoznačné vymedzenie pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne normy.

Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP