Národní shromáždění Československé socialistické republiky 1966
IV. volební období
74
Návrh
Slovenskej národnej rady
na vydanie zákona
o osobnom vlastníctve bytov
Slovenská národná rada navrhuje podľa čl. 74 písm. e) ústavy, aby sa Národné zhromaždenie uznieslo na tomto zákone:
Zákon
zo dňa ............... 1966
o osobnom vlastníctve bytov
Návodné zhromaždenie Československej socialistickej republiky uznieslo sa na tomto zákone:
Základné ustanovenia
§ 1
V snahe rozšíriť možnosti uspokojovania bytových potrieb občanovi, ktorí si ich chcú riešiť z vlastných prostriedkov, uzákoňuje sa právo osobného vlastníctva bytu v obytnom dome.
§ 2
Byt je v osobnom vlastníctve občana za podmienok ustanovených v tomto zákone.
Prvá časť
Vlastníctvo bytu
Subjekt osobného vlastníctva
§ 3
Byt môže byť vo vlastníctve občana, v podielovom spoluvlastníctve občanovi alebo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
§ 4
V osobnom vlastníctve môže byť len jeden byt alebo rodinný domček.
§ 5
Práva a povinnosti spoluvlastníkov bytu sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka o podielovom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve.
Predmet vlastníctva
§ 6
Byt v osobnom vlastníctve (ďalej len "byt") môže mať najviac päť obytných miestností, nepočítajúc do toho kuchyňu. Väčší počet obytných miestností môže mať, ak úhrn ich podlahovej plochy neprevyšuje 120 m2; z obytnej kuchyne sa do tohto úhrnu započítava len plocha, o ktorú výmera kuchyne prevyšuje 12 m2.
§ 7
(1) V dome s bytmi v osobnom vlastníctve (ďalej len "dom"), môžu byť aj miestnosti neslúžiace na bývanie, najmä garáže, ateliéry a iné miestnosti, ktoré slúžia osobnej potrebe.
(2) Miestnosti neslúžiace na bývanie, ktoré sú v dome postavenom občanmi (§ 12, 13), nesmú výmerou presahovať jednu tretrou podlahovej plochy bytov. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na spoločné časti domu uvedená v § 13 ods. 1 písm. c).
(3) Vlastníkom (spoluvlastníkom) týchto miestností môže byť len vlastník bytu v tom istom dome.
Práva a povinnosti vlastníka
§ 8
(1) Vlastník bytu má právo užívať byt, spoločné času domu a pozemku pre potrebu svoju, svoje] rodiny a domácnosti. Má právo nasťahovať sa do bytu; ak byt neužíva, má právo nasťahovať do nebo svoje ženaté (vydaté) deti alebo svojich rodičov.
(2) Vlastník bytu má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a ako spoluvlastník na rozhodovaní o spoločných častiach domu a pozemku, najmä o spôsobe ich údržby a opráv.
(3) Vlastníci majú rovnaké hlasovacie právo; rozhoduje väčšina hlasov. Ak však ide o dôležité rozhodnutie, môžu sa prehlasovaní vlastníci obrátiť na súd a navrhnúť zmenu rozhodnutia.
(4) Spoluvlastníci bytu majú voči vlastníkom ostatných bytov spolu jeden hlas.
(2) Vlastník bytu môže byt alebo jeho časť prenechať na bývanie inému občanovi.
(3) Na užívanie bytu prenechaného na bývanie inému občanovi sa primerane vzťahujú ustanovenia § 153 až 158, § 160 až 186, 188 a 189 Občianskeho zákonníka s výnimkou ustanovenia § 184 písm. a) Občianskeho zákonníka a s výnimkou ustanovení týkajúcich sa družstevného bytu.
(3) Občan, ktorému bol byt prenechaný na bývanie, sa zúčastňuje na správe domu návrhmi na spôsob udržiavania, na vykonávanie opráv, prípadne na zlepšenie spoločných častí domu a pozemku.
§ 10
(1) Vlastník môže miestnosť neslúžiacu na bývanie prenechať na užívanie inému.
(2) Na užívanie miestnosti, neslúžiacej na bývanie, prenechanej inému sa primerane vzťahujú ustanovenia § 155 ods. 2, § 156 až 183, § 184 písm. b) a d), § 185 písm. b) § 188, 183, 196 a § 197 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia o spoločnom užívaní bytu manželmi však nemožno použiť, ak ide o miestnosť slúžiacu na výkon povolania len jedného manžela.
§ 11
(1) Vlastník bytu je povinný byt na svoj náklad riadne udržiavať; pri užívaní, udržiavaní, zmenách, prenechaní bytu alebo jeho časti inému a pri inom nakladaní s bytom je povinný počínať si tak, aby nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych, prípadne spoluužívacích práv.
(2) Vlastník bytu je povinný odstrániť závady a poškodenia, ktoré na iných bytoch alebo na spoločných častiach domu spôsobil sám, alebo tí, ktorí v byte bývajú.
Výstavba domu občanmi
§12
(1) Vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe domu si vymedzia stavebnici písomnou zmluvou.
(2) Zmluva, jej zmeny a doplnky musia byť registrované štátnym notárstvom. Ak štátne notárstvo registráciu odmietne, zmluva nevznikne.
§ 13
(1) Zmluva musí obsahovať najmä:
a) určenie vlastníkov jednotlivých bytov s vymedzením polohy bytu, uvedením priestorov (izby a príslušenstvo bytu), uvedením rozsahu obytnej a ostatnej plochy a vybavenia bytu,
b) vymedzenie miestností neslúžiacich na bývanie (§ 7), ak sa v dome zriaďujú, a určenie práv a povinností ich vlastníka (vlastníkov),
c) vymedzenie a výpočet spoločných častí domu (napr. základy, hlavné steny, priečelie, vchody, schodištia, výťah, chodby, povaly, práčovne, kotolne, sušiarne, komíny, terasa, strecha, vodovodné, kanalizačné, elektrické, telefónne, plynovodné siete a pod.), s prípadným určením, ktoré časti domu sú spoločné len niektorým vlastníkom bytov,
d) výpočet ideálnych spoluvlastníckych podielov vlastníkov bytov na spoločných častiach podľa § 17 ods. 2; ak podľa dohody stavebníkov náklady na postavenie bytov znášané jednotlivými vlastníkmi nie sú priamo úmerné vzájomným pomerom podlahovej plochy (§ 17 odst. 2), nemá to vplyv na veľkosť spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach domu,
e) vymedzenie spoločného pozemku s určením podielov peňažnej úhrady, ak ide o pozemok v spoločnom osobnom užívaní (§ 20 ods. 3), alebo s určením ideálnych spoluvlastníckych podielov (§ 17 ods. 2), ak ide o pozemok v spoluvlastníctve stavebníkov,
f) spôsob správy a obhospodarovania spoločných častí domu a pozemku, najmä určenie, ktoré otázky zostanú vyhradené spoločnému rozhodovaniu, kto spoluvlastníkov zastupuje navonok, akým spôsobom sa zástupca (zástupcovu) ustanovujú a na akú dobu,
g) spôsob financovania stavebných nákladov, podiely a splatnosť príspevkov, prípadne rozsah a ocenenie vlastnej práce stavebníkov.
(2) So zmluvou sa štátnemu notárstvu predloží pôvodný projekt. Po registrácii zmluvy a po udelení stavebného povoleniu sa pripojí projektová dokumentácia, najmä situačné plány jednotlivých podloží domu s vyznačením jednotlivých bytov a ich čísiel. Dokumentáciu sú povinní predložiť stavebníci.
(3) Práva a povinnosti zo zmluvy prechádzajú v rovnakom rozsahu na právnych nástupcov.
§ 14
Prevod zo štátneho socialistického vlastníctva
(1) Byt v dome, ktorý je vo vlastníctve štátu, môže občan nadobudnúť kúpou; predať akýto byt možno zásadne len vtedy, ak sa súčasne odpredávajú všetky byty v dome. Ak ide o byty, ktoré sú v osobnom užívaní, môžu ich nadobudnúť len ich užívatelia. Ďalšie podmienky, za ktorých možno byty v osobnom užívaní predať, ustanoví vláda.
(2) Pri prevode bytov uzavrie národný výbor s nadobúdateľmi zmluvu.
(3) Zmluva musí upraviť vzájomné práva a povinnosti prevodcu a nadobúdateľa, ako aj vymedzenie práv a povinností, ktoré na nadobúdateľa prechádzajú vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov (§ 13 ods. 1 písm. a) až d) a písm. f). Pre nadobúdateľov sa zriadi právo osobného užívania pozemku (§ 198 a 199, 201 až 220 Obč. zák.).
(4) Ustanovenia § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a 3 a § 15 platia primerane aj v týchto prípadoch.
§ 15
Prevod a prechod vlastníctva medzi občanmi
(1) Vlastník má právo previesť byt v osobnom vlastníctve na iného. Na prevod alebo prechod vlastníctva platia, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce prevod alebo prechod nehnuteľností v osobnom vlastníctve.
(2) Súhlas spoluvlastníkov spoločných častí domu, prípadne pozemku nie je na prevod potrebný.
(3) Spoluvlastníctvo spoločných častí domu, prípadne pozemku a vlastníctvo miestností neslúžiacich na bývanie je nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu. S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu prechádza spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoluvlastníctvo alebo právo spoločného osobného užívania pozemku a vlastníctvo miestností neslúžiacich na bývanie.
(4) Miestnosť neslúžiacu na bývanie možno previesť aj na iného vlastníka bytu v dome.
§ 16
Evidencia bytov a domu
(1) Dom vystavaný občanmi sa po udelení popisného čísla zapíše do evidencie nehnuteľností s uvedením jednotlivých bytov, ich vlastníkov a spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach domu, prípadne na pozemku. Zápisy sa vykonávajú na základe zmluvy (§ 12, 13) registrovanej štátnym notárstvom a situačných plánov podlaží podľa oznámenia štátneho notárstva.
(2) Zmena vlastníka sa vyznačí na základe zmluvy o prevode bytu (§ 14,:15) alebo inej listiny osvedčujúcej prechod vlastníctva. Ustanovenie odseku 1 platí primerane.
Druhá časť
Vlastníctvo spoločných častí domu
§ 17
(1) Spoločné časti domu sú v osobnom podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov.
(2) Veľkosť spoluvlastníckych podielov uvedených v § 13 ods. 1 písm. c) a e) sa spravuje vzájomným pomerom podlahovej plochy všetkých miestnosti bytov a tých miestností neslúžiacich na bývanie, ktoré nie sú v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a stavebne sú súčasťou bytového objektu.
Práva a povinnosti spoluvlastníkov
§ 18
(1) Spoluvlastníci sír povinní prispievať na náklady spojené s udržiavaním, opravami, prípadne zlepšovaním spoločných častí domu a pozemku. Pokiaľ dohoda alebo právny predpis neustanovuje niečo iné, znášajú náklady podľa pomeru ustanoveného v § 17 ods. 2.
(2) Na účel uvedený v odseku 1 skladajú vlastníci bytov preddavkovo vopred určené sumy na fond prevádzky, opráv a údržby spoločných častí domu a pozemku. Úhrn príspevkov na fond si určia vlastníci bytov spravidla vždy na rok dopredu tak, aby boli kryté predpokladané náklady, pokiaľ prichádzajú do úvahy, a to náklady na prevádzku, údržbu, bežné opravy, poistenie, vedľajšie platby (za vodu, odvoz smetí, kominársky poplatok a pod.), náklady spojené s ústredným kúrením a dodávkou teplej vody a iné, a aby sa vytvárala rezerva na generálne opravy.
§ 19
Pohľadávky spoluvlastníkov uvedené v § 11 ods. 2 a v § 18, pre ktoré bol podaný návrh na súdny výkon rozhodnutia predajom bytu alebo ktoré boli prihlásené na rozvrh podľa § 337 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, sa pri rozvrhu podľa 337 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku uhradia po uspokojení pohľadávok daní a poplatkov pred ostatnými prihlásenými pohľadávkami.
Tretia časť
Práva k stavebnému pozemku
§ 20
(1) Dom s bytmi v osobnom vlastníctve možno postaviť na pozemku, ku ktorému sa na ten účel zriadi právo spoločného osobného užívania (§ 198 a 199, § 201 až 220 Obč. zák.).
(2) Výmeru pozemku prenechaného na výstavbu domu s bytmi v osobnom vlastníctve určí v súlade s územným plánom alebo územným rozhodnutím stavebný úrad podľa urbanistických zásad.
(3) Podiely peňažnej úhrady uvedené v § 13 ods. 1 písm. e) sa spravujú vzájomným pomerom podlahovej plochy všetkých miestnosti bytov a tých miestností neslúžiacich na bývanie, ktoré nie sú v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a stavebne sú súčasťou bytového objektu.
§ 21
(1) Dom možno postaviť aj na stavebnom pozemku, ktorý je vo vlastníctve stavebníka (stavebníkov).
(2) Ak nie sú spoluvlastníkmi pozemku všetci stavebníci a ak nie sú spoluvlastníkmi v pomere, v akom sú spoluvlastníkmi spoločných častí domu (§ 17 ods. 2), vykonajú stavebníci medzi sebou prevod podielov tak, aby spoluvlastníctvo pozemku zodpovedalo spoluvlastníctvu spoločných častí domu. Prevod je súčasťou zmluvy medzi budúcimi vlastníkmi bytov (§ 12 a 13).
Štvrtá časť
Záverečné ustanovenia
§ 22
Na vlastníctve miestností neslúžiacich na bývanie, na spoluvlastníctve spoločných častí domu a na spoluvlastníctve pozemku nemožno zabezpečiť práva a povinnosti bez toho, že by sa súčasne nezabezpečili aj na vlastníctve bytu.
§ 23
(1) Ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o hospodárení s bytmi, Občianskeho súdneho poriadku, notárskeho poriadku a iných predpisov, týkajúce sa rodinných domčekov alebo ich častí a práv a povinností ich vlastníkov alebo užívateľov, sa primerane vzťahujú aj na vlastníctvo bytov alebo ich častí a na práva a povinnosti vlastníkov bytov, pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné.
(2) Najmä sa na byty v osobnom vlastníctve vzťahujú primerane ustanovenia upravujúce vyňatie z prideľovacieho práva miestneho národného výboru (§ 23 ods. 2 až 5 zákona a hospodárení s bytmi), pomoc národných výborov pni tom, aby sa vlastník, jeho ženaté (vydaté) dieťa alebo jeho rodičia mohli nasťahovať do bytu alebo jeho časti, ak byt alebo jeho časť užíva iný občan, vrátane zrušenia práva užívať byt v prospech vlastníka (§ 23 ods. 1, § 40 zákona o hospodárení s bytmi, § 391 Obč. zák.), zrušenie práva užívať miestnosť neslúžiacu na bývanie v prospech vlastníka (§ 393 Obč. zák.), vyňatie z možnosti zrušiť právo užívania bytu pre nadmernosť (§ 38 ods. 3 písm. a) zákona o hospodárení s bytmi), miestny poplatok z bytov, vrátane vyňatia z poplatkovej povinnosti, ak byt užíva vlastník (§ 78 ods. 2 zákona o hospodárení s bytmi), a výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností (335 až 338 Občianskeho súdneho poriadku, § 79 až 81, § 84 až 88 notárskeho poriadku).
§ 24
Vykonávacie predpisy
(1) Ministerstvo financií po dohode so Štátnou komisiou pre financie, ceny a mzdy vydá predpisy o financovaní a úverovaní výstavby domov s bytmi v osobnom vlastníctve svojpomocnou výstavbou a dodávateľským spôsobom.
(2) Ministerstvo financií po dohode so Štátnou komisiou pre financie, ceny a mzdy a s Ministerstvom vnútra upraví spôsob ocenenia bytov a spoločných častí domu pri prevode bytov v domoch, ktoré sú v štátnom socialistickom vlastníctve, do vlastníctva občanov, ako aj spôsob úhrady kúpnej ceny.
(3) Ústredná správa geodézie a kartografie upraví spôsob zápisu osobného vlastníctva bytu, spoluvlastníctva spoločných častí domu, spoluvlastníctva pozemku alebo práva spoločného osobného užívania pozemku do evidencie nehnuteľností.
§ 25
Bližšiu úpravu vzťahov vlastníkov bytov, pokiaľ konajú voči tretím osobám spoločne a nerozdielne, najmä spôsob zastupovania, konanie zástupcu (zástupcov) voči tretím osobám namiesto vlastníkov, ďalej vnútorné vzťahy medzi vlastníkmi, najmä podrobnosti o správe a údržbe spoločných častí domu, pokiaľ neboli upravené už v zmluve medzi budúcimi vlastníkmi bytov (§ 13 ods. 1 písm. f) a g) si vlastníci môžu upraviť dohodou. Táto dohoda je účinná voči tretím osobám len vtedy, keď o nej vedeli.
§ 26
Tento zákon nadobúda účinnosť 1966.
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Vyriešenie bytového problému je mimoriadne dôležitou úlohou rozvinutej socialistickej spoločnosti. Úroveň bývania je jedným zo nákladných ukazovateľov životnej úrovne ľudu. Z týchto dôvodov venuje štát zvýšenú pozornosť bytovej výstavbe. O tom svedčí jej celkový rast.
Popri rozsiahlej štátnej a družstevnej výstavbe bytov významné miesto pripadá individuálnej bytovej výstavbe, ktorá sa doteraz uskutočňuje výlučne formou rodinných domčekov. Napr. na Slovensku, kde táto forma je značne rozšírená, sa v rokoch 1956 - 1963 svojpomocná výstavba rodinných domčekov podieľala na bytovej výstavbe jednou tretinou až polovicou, v roku 1964 bolo postavených 19 109 rodinných domčekov s 20 289 bytmi. Rovnako do budúcnosti individuálna bytová výstavba sa bude významne podieľať na riešení bytového problému.
S výstavbou rodinných domčekov sú pravda - napriek jej rozšírenosti - spojené určité nevýhody, a to tak pre občanov - stavebníkov, ako aj pre celá spoločnosť. Individuálna bytová výstavba menších objektov je menej hospodárna z hľadiska množstva spotrebovaného stavebného materiálu a pôdy, znamená trieštenie organizačného úsilia stavebníkovi a tým pôsobí nepriaznivo na výšku stavebných nákladov.
Uvedeným nevýhodám možno čeliť zavedením novej inštitúcie osobného vlastníctva bytov vo väčších domoch. Ide o novou inštitúciu, ktorá sa zavádza do nášho právneho poriadku po prvý raz. Jej realizácia nepochybne prinesie podstatné úspory v pôde, úspory v stavebnom materiále, organizačnom a pracovnom úsilí občanov, prinesie zhospodárnenie napojovania na inžinierske siete, bude znamenať prínos z hľadiska urbanistického a, čo je nie menej dôležité, pre stavebníkovi prinesie zníženie nákladov spojených s výstavbou. Zavedenie výstavby domov s bytmi v osobnom vlastníctve tiež prispeje k odstráneniu rozdielu v kultúre bývania v meste a na dedine.
Byt je objektívne spôsobilým predmetom vlastníctva. Inštitúcia vlastníctva bytov ako vlastníctva reálnej časti domu je známa v právnej úprave mnohých európskych štátov. Aj právne poriadky všetkých európskych socialistických krajín (okrem NDR) poznajú v tej či onej forme inštitúciu osobného vlastníctva bytov.
Kvalifikovanie bytu ako predmetu osobného vlastníctva je v súlade s našou socialistickou ústavou. Podľa čl. 10 Ústavy, ktorý uvádza predmety osobného vlastníctva, môže byť v osobnom vlastníctve rodinný domček. Vzhľadom na to, že výpočet uvedený v ústave je príkladný a že byt z hľadiska uspokojovania bytových potrieb občanov plní rovnakú funkciu ako rodinný domček, je celkom logická považovať ha za predmet osobného vlastníctva.
V zmysle navrhovanej osnovy byt do osobného vlastníctva bude možné nadobudnúť výstavbou nových domov, prevodom bytov zo štátneho socialistického vlastníctva, ako aj prevodom bytov z osobného vlastníctva do takéhoto vlastníctva iného občana. Z tohto jednoznačne vyplýva, že osnova sa nevzťahuje na doterajší súkromný bytový fond.
Zavedenie novej inštitúcie neznamená odstránenie žiadnej z doterajších foriem bytovej výstavby. Bytová výstavba po zakotvení osobného vlastníctva bytov v našom právnom poriadku sa bude uskutočňovať cestou
1. štátnej bytovej výstavby,
2. družstevnej bytovej výstavby,
3. výstavby domov vo vlastníctve občanov vo dvoch formách:
a) výstavbe rodinných domčekov,
b) výstavbe domov s bytmi v osobnom vlastníctve.
Návrh na uzákonenie osobného vlastníctva bytov je uplatňovaný formou iniciatívneho návrhu zákona Slovenskou návodnou radou. Vzhľadom na to, že riešenie bytovej otázky, vrátane využívania individuálnej bytovej výstavby je osobitne aktuálne najmä na Slovensku, je celkom prirodzené, že Slovenská národná rada právo v tejto oblasti využila právo svojej legislatívnej iniciatívy vyplývajúce z čl. 74 písm. e) Ústavy. Iniciatívny návrh Slovenskej národnej rady na zakotvenie osobného vlastníctva bytov sa stretol s plnou podporou vlády Československej socialistickej republiky, ktorá mu, po jeho schválení v pléne Slovenskej národnej rady, vyslovila svojím odporúčajúcim vznesením č. 149 z 27. apríla 1966.
Osobitná časť
K základným ustanoveniam
Osnova dáva občanom možnosť rozhodnúť sa, či využijú alebo nevyužijú zavádzanú novú formu riešenia ich bytovej situácie. Dobrovoľnosť sa zdôrazňuje v úvode osnovy, aj v jej ďalších častiach upravujúcich spôsob nadobudnutia bytu.
Ustanovenie, že byt, na ktorý sa vzťahuje tento zákon, je v osobnom vlastníctve, predovšetkým znamená, že sa bytu a spoločným častiam domu poskytuje najširšia ochrana daná osobnému vlastníctvu v Ústave a v Občianskom zákonníku. Najmä sa na byty a spoločné časti domu budú vzťahovať ustanovenia § 131 Občianskeho zákonníka o nedotknuteľnosti osobného vlastníctva, o výnimočnosti vyvlastnenia, o plnej náhrada pri prípadnom vyvlastnení vrátane výšky náhrady poskytovanej podľa zásad vyhlášky č. 73/1964 Zb. pri vyvlastnení rodinných domčekov, dolej ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu proti neoprávneným zásahom a iné predpisy upravujúce obsah a ochranu osobného vlastníctva.
K prvej časti
Subjekt osobného vlastníctva
Osnova rozlišuje spoluvlastníctvo bytu a spoluvlastníctvo spoločných častí domu, prípadne pozemku. Spoluvlastníctvo bytu, okrem bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bude praktické najmä u dedičov, pokiaľ štátny notár neprikázal vlastníctvo bytu len jednému z dedičov. Spoluvlastníctvo bytu sa týka jeho ideálnych, nerozdelených častí. Ak zomrel manžel, ktorý mal byt v bezpodielovom spoluvlastníctve, postupuje štátny notár podľa § 35 notárskeho poriadku.
Byt, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, bude mať rovnaký právny režim ako rodinný domček v bezpodielovom spoluvlastníctve.
Zásada, že v osobnom vlastníctve môže byt len jeden byt, vyplýva zo spotrebného charakteru tohto vlastníctva.
Predmet vlastníctva
Určenie maximálneho rozsahu bytu v osobnom vlastníctve je zhodné s vymedzením rodinného domčeka. Samotný pojem bytu ustanovuje zákon o hospodárení s bytmi v § 62, pojem obytnej miestnosti v § 63.
Práva a povinnosti vlastníka
Práva a povinnosti vlastníka sú upravené v podstate rovnako ako práva a povinnosti vlastníka inej nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve s prihliadnutím na práva spoluvlastníkov spoločných častí domu. Právo vlastníka, nasťahovať do bytu, v ktorom sám nebýva, svojich rodičov, sa týka každej obce bez rozdielu jej veľkosti alebo charakteru.
Prehlasovaným spoluvlastníkom sa dáva možnosť obrátiť sa na súd z toho dôvodu, aby sa zabránilo nespravodlivej ujme, ktorú by mohol utrpieť prehlasovaný spoluvlastník. Napríklad o opravu strechy bude mať v prvom rade záujem ten, kto má byt bezprostredne pod strechou, avšak väčšina, najmä vzhľadom na výdavky s tým spojené, by mohla opravu vykonávanú na spoločný náklad znemožniť.
Výstavba domu občanmi
Zmluva medzi budúcimi vlastníkmi je pri výstave domu občanmi podstatnou náležitosťou inštitúcie. Jej nevyhnutný obsah zaručuje vyriešenie najdôležitejších otázok vlastníckych a otázok správy a financovania. Zmluvou bude vopred vyriešená aj skutočnosť, kto z vlastníkov bude v styku s peňažným ústavom, prípadne stavebnou organizáciou a pod. Zmenami zmluvy budú najmä zmeny v spôsobe správy alebo v osobách zástupcov, doplnky sa budú týkať napr. prestavby alebo vybudovania nového zariadenia. Súlad zmien alebo doplnkov zmluvy s ustanoveniami zákona bude skúmať štátne notárstvo pri ich registrácii.
Prevod zo štátneho socialistického vlastníctva
Popritom, že inštitúciou osobného vlastníctva bytov sa vytvára predpoklad, aby občania sami na jej základe stavali obytné domy, vytvára osnova predpoklad pre to, aby takéto domy mohol postaviť a byty do osobného vlastníctva odpredať tiež štát. Takáto forma výstavby a nadobúdania bytov do osobného vlastníctva bude aktuálna predovšetkým v mestách, kde podmienky pre svojpomocnú výstavbu sú nesporne zložitejšie.
Osnova ďalej umožňuje, aby užívatelia bytov v domoch v štátnom socialistickom vlastníctve zo staršej zástavby kúpou nadobudli byty, ktoré užívajú. Otázky, ktoré byty možno ich užívateľom predať a za akých podmienok, sú otázkami osobitnej dôležitosti, lebo sa dotýkajú dispozície s existujúcim bytovým fondom a majú preto vážny sociálno-politický dosah. Najdôležitejšie zásady týkajúce sa predaja týchto bytov ustanovuje už osnova zákona. Podľa predpokladov osnovy prevod takýchto bytov bude iba doplňujúcou formou získavania bytov do osobného vlastníctva. Má sa dotýkať najmä takého bytového fondu, ktorý svojou štruktúrou vyhovuje možnostiam individuálnej starostlivosti a údržby. Stráženie tejto zásady je významnou politickou úlohou a preto osnova zveruje úpravu podmienok, za ktorých možno byty z takejto zástavby predať do osobného vlastníctva, vláda.
Do osobného vlastníctva bude možné odpredať zásadne len všetky byty v doma. Účelom tohto ustanovenia je zabrániť nežiadúcim komplikáciám, ktoré by mohli vznikať zo spoluvlastníckych pomerov medzi štátom a jednotlivými vlastníkmi bytov.
Zmluva, ktorú uzavrie národný výbor s nadobúdateľmi, nahradí zmluvu, ktorú uzavierajú občania pri výstavbe domu. Keďže ide o prevod nehnuteľnosti do osobného vlastníctva občanov, podlieha aj táto zmluva registrácii, vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
Prevod a prechod vlastníctva medzi občanmi
Osnova vychádza z priority samostatných vlastníckych práv na jednotlivé byty, voči ktorým sú spoluvlastnícke vzťahy na spoločné časti domu, prípadne pozemku akcesorickej povahy. Preto pri scudzovaní bytu nevyžaduje súhlas spoluvlastníkov spoločných častí. Nutnosť takej úpravy vyplýva aj z nezrušiteľnosti spoluvlastníctva, lebo inak pri nedostatku súhlasu ostatných by vlastník bytu úplne stratil dispozičnú možnosť. Pritom zásadná voľnosť dispozície s bytom je základom samotnej inštitúcie, ktorou sa dosahuje požiadavka, aby vlastník bytu mal v podstate rovnaké práva ako vlastník rodinného domčeka.
Osnova stojí na stanovisku, že základné sú samostatné vlastnícke práva na jednotlivé byty, voči ktorým sú spoluvlastnícke (prípadne spoluužívacie) práva len akcesorickými. Z toho vyplývajú aj ďalšie zásady, a to nerozlučnosť, nerozdeliteľnosť, nezrušiteľnosť a nesamostatnosť spoluvlastníckych práv.
Výmenu bytu možno vykonať zmluvou o výmene podľa § 406 Občianskeho zákonníka. So zmenou vlastníctva bytu sa nerozlučne zmenia spoluvlastnícke a spoluužívacie vzťahy.
K druhej časti
Osnova rieši veľkosť spoluvlastníckych podielov podľa pomeru podlahovej plochy. Je to správnejšie kritérium než hodnota bytu, pretože táto sa mení podľa stupňa starostlivosti konkrétneho vlastníka a taktiež počiatočná hodnota môže byť ovplyvnená osobitnými záujmami vlastníka, čo by malo neadekvátny odraz na výšku spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach domu, keďže osobitné zhodnotenie jedného bytu zásadne nemá vplyv na hodnotu spoločných častí domu. Osnova však umožňuje, aby už počiatočné náklady na ten - ktorý byt boli odlišné od spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu, prípadne pozemku.
Vytvorením osobitného fondu sa uľahčuje spravovanie domu a zabezpečuje jeho riadna údržba. Výška príspevkov sa spravuje dohodou vlastníkov podľa predvídateľných potrieb, čo pravda nezbavuje vlastníkov povinnosti prispieť nad rozpočtované výdavky, ak sa ukáže ich potreba, a na druhej strane nezbavuje práva rozhodnúť o inom vhodnom naložení s jestvujúcim fondom.
Na riešenie osobitne neupravenej spoluvlastníckej problematiky sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spoluvlastníctve, najmä solidárna zaviazanosť a zodpovednosť a právomoc súdu riešiť spory medzi spoluvlastníkmi.
K tretej časti
Osnova predpokladá, že domy s bytmi v osobnom vlastníctve sa budú stavať predovšetkým na pozemkoch, ktoré sa odovzdajú do osobného užívania stavebníkom. Keďže ide o osobitný prípad Občianskym zákonníkom neriešený, neplatí tu § 200 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na možnosť rôzneho počtu bytov nebolo možné upraviť konkrétne výmery pozemkov už v zákone. Tu bude stavebný úrad postupovať podľa všeobecných urbanistických zásad opierajúc sa o smernice, platné pre štátnu a družstevnú bytovú výstavbu (napr. pokyny a zásady býv. Štátneho výboru pre výstavbu pre zabezpečenie územno-plánovacej prípravy bytovej výstavby do roku 1970 č. 65/1959).
Nevylučuje sa ani stavba na pozemku vo vlastníctve stavebníka (stavebníkov). Aby nevznikali ťažkosti a spory z toho, že niektorí stavebníci by neboli spoluvlastníkmi pozemku, prípadne, že by mali iné podiely než aké zodpovedajú spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam domu, predpisuje sa zodpovedajúci prevod ideálnych podielov, aby spoluvlastnícke pomery boli vo všetkých prípadoch rovnaké. Ide o výnimku z ustanovenia § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Pre oba druhy pozemkov platí zásada, že poľnohospodárska pôda sa nesmie použiť na výstavbu domu (§ 199 Obč. zák.).
K štvrtej časti
Okolnosť, že byty sú v osobnom vlastníctve a majú plniť rovnaký účel ako rodinné domčeky, znamená, že sa na byty majú vzťahovať tie isté predpisy ako na rodinné domčeky. Najdôležitejšie z nich osnova za účelom prehľadnosti uvádza. Práva a povinnosti, ktoré má vlastník podľa zákona o hospodárení s bytmi v prospech svojich ženatých (vydatých) detí, má podľa tejto osnovy v rovnakom rozsahu aj pre svojich rodičov. Z akcesorickej povahy spoluvlastníctva spoločných častí domu a zo zásady uvedenej v § 4 osnovy však vyplýva, že pri výkone rozhodnutia sa podiel ponúkne len spoluvlastníkovi bytu a že ustanovenie § 338 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa nepoužije pri predaji bytu s podielom na spoločných častiach domu.
Osnova umožňuje, aby si vlastníci bytov bližšie upravili spôsob vystupovania navonok, ako aj podrobnosti ich vzájomných vzťahov, najmä rozdelenie údržby spoločných častí domu, prípadne pozemku. Či a v akom rozsahu sa na poriadkoch dohodnú, bude záležať najmä od veľkosti domov a pomeru spoluvlastníkov (príbuzenský alebo iný pomer) a pod. V každom prípade je však zabezpečené, aby najdôležitejšie otázky boli riešené už v zmluve medzi budúcimi vlastníkmi, v zmluve o prevode bytu zo socialistického do osobitého vlastníctva.
Výstavba sa bude vykonávať v rámci plánu individuálnej bytovej výstavby, takže z vykonávania zákona nevzniknú žiadne nové náklady.
V Bratislave dňa 31. marca 1966
Chudík v. r.
predseda Slovenskej národnej rady
Národní shromáždění Československé socialistické republiky 1966
IV. volební období
K č. t. 74
Stanovisko vlády
k návrhu SNR na vydání zákona o osobním vlastnictví k bytům,
schválené plenární schůzí vlády dne 27. dubna 1966
Vláda souhlasí s návrhem Slovenské národní rady na vydání zákona v osobním vlastnictví k bytům a předkládá jej spolu se Slovenskou národní radou Národnímu shromáždění a doporučuje provést v návrhu zákona tyto změny:
1. ustanovení § 6 nahradit tímto zněním:
§ 6
Veľkosť bytu, ktorý môže byť v osobnom vlastníctve, sa spravuje zákonnými ustanoveniami o rodinnom domčeku."
2. v ustanovení § 14 odst. 1 v první větě vypustit slovo "zásadne",
3. ustanovení § 14 odst. 2 nahradit tímto zněním:
"(2) Pri prevode bytov uzavrie národný výbor, ak spravuje obytný dom priamo, alebo s jeho súhlasom bytová organizácia, ktorá má obytný dom v správe, s nadobúdateľmi kúpnu zmluvu."
4. ustanovení § 17 odst. 1 doplnit další větou tohoto znění:
"Toto ustanovenie platí primerane aj pre spoločné domové vybavenie a príslušenstvo, aj keď je umiestnené mimo obytného domu."
Předseda vlády:
Lenárt v. r.