Snem Slovenskej republiky 1940
l. volebné obdobie. 3. zasadanie,
207. Zpráva
národohospodárskeho výboru
o vládnom návrhu zákona o zákaze trojpoľného hospodárenia (tlač 197).
V poddanstve museli ľudia obrábať pozemky podľa trojpoľného hospodárenia, lebo tak rozkazoval pán; v tej dobe to bol moderný spôsob obrábania pôdy. Pri poddanskom oddelení pozemkov roku 1871 sa trojpoľné hospodárenie aj naďalej zachovalo na základe tradície. Tak to kázala účelnosť, lebo malé parcelky, ktoré boly vydelené bývalým urbárnikom, nedaly sa obrábať bez poškodenia suseda. Tento systém začali jednotlivci porušovať, následkom čoho vzniklý spory a nepokoje. V dôsledku týchto sporov došlo k vydaniu zák. článku XII/1894 o poľnom hospodárstve a poľnej polícii.
Predložený vládny návrh zákona o zákaze trojpoľného hospodárenia mení niektoré predpisy zák. článku XII/1894. Tento zákon by sa mal celý prepracovať, aby vyhovoval dnešným pomerom. Ide o veľmi dôležité predpisy, ktoré budú hlboko zasahovať do nášho poľného hospodárstva, preto potrvá to pravdepodobne dlhší čas, kým sa dospeje k tejto celkovej novelizácii. S úpravou predpisov o trojpoľnom hospodárení však nemožno čakať.
Paragraf l zák. článku XII/1894 ustanovuje, že každý majiteľ môže užívať svoj pozemok voľne, ale len v medziach zákona. Toto zákonité obmedzenie vyjadruje § 2, ktorý umožňuje trojpoľné hospodárenie aj naďalej. Znie nasledovne:
"Kde je hospodárenie v honoch vo zvyku aj pri vstúpení do života prítomného zákona, tam ho dvojtretinová väčšina zainteresovaných majiteľov, počítaná v pomere majetku, so záväznou mocou pre zainteresovaných majiteľov hospodárenia v honoch so schválením patričnej právomoci zachovať môže aj nabudúce, ak vonkajší majetok
a) leží v nekomasovaných chotároch alebo častiach chotárnych;
b) leží v komasovaných chotároch, ale vydelený je vo viac honoch;
c) skladá sa pri lúkach z takých malých parciel, že sa ony sotva hodia na pasenie.
Pri týchto majetkoch osevný postup určuje valné shromaždenie majiteľov, podobne ako aj podmienky, podľa ktorých sa majú užívať lúky a spásať strniská, úhory a lúky".
Tento prastarý spôsob hospodárenia zachoval sa ešte doteraz najmä vo východných a severovýchodných krajoch nášho štátu. Tu sa ešte vždy zasieva orná pôda v obci podľa jednotného plánu, a to v troch oddieloch, z ktorých do jedného zaseje sa ozimina, do druhého jarina a tretí zostane úhorom. Osevný plán sa každým rokom premieňa podľa jednotlivých honov. Týmto spôsobom sa umožňuje aj spoločná
pastva dobytka, najmä v tých obciach, v ktorých chovatelia dobytka nemajú dostatočných pastvín. V niektorých obciach toto hospodárenie je aj viacpoľné, najobvyklejšia forma je však trojpoľná.
Keď nadobudol platnosť zák. článok XII/1894, maly obecné predstavenstvá tých obcí, kde sa trojpoľne hospodárilo, do troch mesiacov uverejniť vyhlášku ministerstva orby č. 48.000/1894, podľa ktorej boli vyzvaní záujemci, aby sa dostavili na valné shromaždenie, na ktorom sa malo rozhodovať, či si podržia systém trojpoľného hospodárenia, alebo nie. Na schôdzke mal predsedať hlavný slúžny. Keď za ponechanie trojpoľného hospodárstva hlasovalo toľko záujemcov, aby súhrn ich majetkovej plochy bol väčší ako dve tretiny celého chotára, trojpoľné hospodárenie bolo ponechané v obci aj naďalej v platnosti. Podľa § 4 tohto zákona po šiestich rokoch desatina majiteľov mohla žiadať zastaviť tento spôsob hospodárenia. Na základe takejto žiadosti okresný úrad mal svolať majiteľov pozemkov na valné shromaždenie, aby znovu rozhodovali o spôsobe hospodárenia v obcí.
Ďalší administratívny postup, ktorý vyplýva z predpisov tohto zákona, je tak nesnadný a zdĺhavý, že nebolo by možné a ani za terajších pomerov nie je možné podľa neho správne a účelne pokračovať. Prichodí tu do úvahy najmä fakt, že zainteresovaní majitelia majú na valnom shromaždení hlasovať podľa veľkosti pomeru majetku. K tomu by bolo potrebné všade sostaviť správne hlasovacie soznamy. K sostaveniu takýchto soznamov potrebné sú výpisy z pozemkových kníh a katastrálnych hárkov. Tieto zadovážiť v krátkom čase nie je možné, lebo je to spojené 6 väčšou prácou, ktorú by majitelia museli sami vykonať. Pozemkové knihy takéto výpisy ex offo nevydávajú. K tomu treba ešte poznamenať, že máme mnoho urbárskych spolumajítefských útvarov, preto príchodia do úvahy aj segregačné listiny, čiže spisy a doklady, zhotovené a vydané pri urbárskej majetkovej úprave. Prichodia do úvahy aj smluvy, sjednané s komposesormí. Všetky tieto staré listiny sú u krajských súdov. Krajské súdy ich nevydajú do rúk záujemníkov, dovolia im iba urobiť z nich výpisy, Z toho všetkého je jasné, že sostavenie správnych hlasovacích soznamov naráža na veľké ťažkosti. Na valných shromaždeniach mohlo by sa hlasovať iba podľa hláv, čo je protizákonné. Okrem toho treba podotknúť, že príslušní majitelia pozemkov buď z neznalosti tohto predpisu zákona, alebo z obavy pred ostatnými spoluobčanmi nepoužívajú zákonom im danú možnosť na zrušenie zastaralého systému trojpoľného hospodárenia.
To všetko prikazuje zrušiť ochranu tohto systému, čo sa deje predloženým návrhom zákona.
Paragraf l návrhu zákona trojpoľné hospodárenie zakazuje. Tento zákaz je však len zásadný, lebo majitelia pozemkov, obrábaných podľa spomenutého spôsobu, môžu do troch mesiacov od účinnosti nového zákona požiadať príslušný župný úrad o ďalšie ponechanie trojpoľného hospodárenia. Tým je daná možnosť obciam, v ktorých je potrebný tento spôsob hospodárstva, aby sa o jeho ponechanie predpísaným spôsobom uchádzaly.
Podľa § 2 návrhu zákona sa spoločné pasenie na úhoroch a strniskách zakazuje a pripúšťa sa len na pastviskách spoločných alebo obecných, ktoré sú trvalé určené a upravené na pastviny.
Vládnym návrhom sa docieľuje, aby sa poľnohospodárske pozemky obrábaly tak, ako to predpisuje vyhláška najvyššieho úradu hospodárskeho č. 226/1939 Sl. z., ktorá je platná na základe nariadenia s mocou zákona č. 287/1939 Sl. z.
Návrh zákona núti i majiteľov urbárskych a podobných pasienok, aby sa organizovali podľa zák. článku X/1913. Správa takýchto pasienok je pravidelná a omnoho ľahšia, ako bez tejto organizácie.
Národohospodársky výbor na svojom zasadnutí 26. júna prerokoval osnovu zákona o zákaze trojpoľného hospodárenia a odporúča Snemu, aby ju v predloženom znení uzákonil.
V Bratislave 26. júna 1940. Štefan Danihel v. r., Ján Petrovič v. r.,
predseda, zpravodajca.
Zpráva
ústavno-právneho výboru.
Ústavno-právny výbor prerokoval tento vládny návrh zákona dňa 26. júna 1940. Upravil ho len štylárne.
Tendencia zákona je vylučovať možnosť akéhokoľvek polovičatého hospodárenia na poľnohospodárskych plochách. Pri trojpoľnom hospodárení takmer 1/3 ornej pôdy ostáva s roka na rok neobrobená, prípadne nedostatočne využitá. Takýto spôsob hospodárenia je zastaralý, dnes neprípustný a preto musí byť ex lege znemožnený alebo aspoň len na krajné minimum zredukovaný.
Návrh zákona vylučuje v zásade nechávať ornú pôdu úhorom; výnimka je prípustná podľa § 3 len tam, kde to miestne a polohové pomery nevyhnutne vyžadujú, aby pôda ležala úhorom.
Ústavno-právny výbor navrhuje vládny návrh zákona prijať. Súčasne navrhuje prijať aj rezolúciu, ktorá je vytlačená za výborovou zprávou.
V Bratislave 26. júna 1940.
Dr, Karol Mederly v. r., Dr. Miloš Vančo v. r.,
predseda. zpravodajca.
Rezolúcia.
Vláda sa žiada, aby v súvise s prevádzaním zákona o zákaze trojpoľného hospodárenia vypracovala a zapojením všetkých v úvahu prichádzajúcich inštitúcií prevádzala plán sústavnej, najmä praktickej výchovy slovenskej poľnohospodárskej pospolitosti, smerujúcej ku zvýšeniu kultivovania ornej pôdy a tým ku zveľadeniu poľnohospodárskej produkcie.
Vládny návrh zákona o zákaze trojpoľného hospodárenia je vlastne návrh hospodárskeho významu. Do právneho systému nášho zapadá len po stránke formálnej.
Snem poukazuje na to, že uzákonením tohto vládneho navrhuje pracuje sa na zvýšení poľnohospodárskej produkcie, čo je najmä dnes osudové vážne. No, pripomína sa, že nestačí v záujme tohto cieľa len jednotlivca obmedzovať alebo upravovať. Najmä nestačí upravovať ho pravidlami formálneho významu, ale treba zasiahnuť do celej hospodárskej pospolitosti, najmä do každej obce, vlastne súhrnne do každého chotára. Darmo nútime jednotlivca, aby zinitenzívnil spôsob hospodárenia, musíme ho súčasne aj chrániť, aby jeho snaha, práca a zvýšená investícia nevychádzaly nazmar pre nedbalosť spoluobčanov, ktorí svoje role síce obrábajú bez trojpoľného hospodárenia, teda normálnym spôsobom, ale sa pritom nepostarajú, aby burina, príživnícke rastliny boly riadne odstraňované a znemožňované. Prítomný návrh zákona núti jednotlivca zmeniť spôsob hospodárenia na ornej pôde na normálny spôsob. To nestačí, treba nútiť celú hospodársku pospolitosť, aby normálnym spôsobom zasiate všetky svoje parcely riadne ochraňovala proti škodlivým a prípadne parazitným rastlinám, ich šírenie zamedzovala. Treba sa postarať, aby každý svoj spôsob obhospodarovania zdokonaľoval a nezapríčiňoval prípadne nedbalosťou ostatným spoluobčanom hospodárom škodu.
Je pravda, že aj doterajšie naše platné zákony prikazujú ničiť parazitné rastliny a zanedbanie tohto príkazu sa stíha ako priestupok. Ale dnes nestačí nám už len ničiť parazitné rastliny, potrebné je vôbec očistiť celé chotáre od buriny, teda od rastlín, ktoré sú síce nie parazitné, ale osožným rastlinám odoberajú potravu z pôdy, prípadne odoberajú im svetlo, povetrie a tak udúšajú osožnú vegetáciu. Takéto buriny obyčajne vegetujú mohutne a to aj pri zlých vegetačných podmienkach. Prítomný zákon v § 3 vyslovuje príkaz odplevelovať Všetku poľnohospodársku pôdu riadnym obhospodarovaním, strniskovou a hlbokou orbou. Zanedbávanie tohto príkazu § 5 stavia pod trestnú sankciu,
Snem však upozorňuje, že tieto zákonné ustanovenia vyhovujú len formálne, lebo vyslovené intencie dajú sa uskutočniť len dlhou intelektuálnou aj morálnou výchovou našej hospodárskej pospolitosti.
V tomto ohľade treba vyžiadať vážnu, úprimnú, konzekventnú, obetavú prácu všetkých našich kultúrnych inštitúcií. Pri poučovaní, upozorňovaní a vôbec pri každom snažení v uvedenom smere potrebná je usilovná práca našich ľudových škôl a teda aj učiteľov, kňazov, potom našich hospodárskych škôl, ako aj hospodárskych inšpektorov a iných úradných a neúradných odborníkov a vôbec všetkých kultúrnych občanov. Z našich chotárov má a musí zmiznúť ohnica, kúkoľ, štrkáč, černobyľa a iné podobné buriny. Musí sa vyničiť z našich ďatelinísk príživnícka rastlina všeobecne "črevom" menovaná. Okrem toho treba si všímať, že k riadnemu a intenzívnemu hospodáreniu patrí aj sbieranie a vyvláčanie zbytočného kamenia z ornej pôdy a jeho použitie hneď na poľné cesty.
V tomto ohľade treba vychovávať našu školskú mládež, najmä po dedinách, ale nebude od veci, vychovávať v tomto smysle aj obyvateľov našich mestečiek a miest.
Toto je práca, ktorá zapadá do nášho hospodárskeho programu a uskutočňovaním ktorej máme pestovať aj cit národnej a kultúrnej solidarity. Čiastkou nášho národného programu má byť aj práca v tomto smere. Táto práca sa má rozširovať najmä praktickým poučovaním a má sa vykonať čo najintenzívnejšie na území celého nášho štátu, na každej piadi našej rodnej zeme.
Politické a kultúrne heslá majú svoj význam, ale bez takejto hospodárskej výchovy a bez takéhoto hospodárskeho programu bolo by všetko naše počínanie len polovičatým.
Zákon
zo dňa________1940
o zákaze trojpoľného hospodárenia.
Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto zákone:
§ 1. (1) Trojpoľné hospodárenie sa zakazuje.
(2) Majitelia pozemkov, ktoré sa obrábajú podľa spoločného osevného plánu v honoch na základe § 2 zák. čl. XII/1894 alebo zo zvyklosti, môžu do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona žiadať príslušný župný úrad o povolenie ďalšieho takéhoto obrábania.
(3) V žiadostiach podľa ods. 2 treba uviesť podrobne spôsob hospodárenia a pripojiť doklad o tom, že plochy patria do systému trojpoľného hospodárenia.
(4) Župný úrad preskúma podané žiadosti so stanoviska hospodárskej potreby záujemcov, ako aj s hľadiska národohospodárskeho a rozhodne podľa výsledku vyšetrenia.
§ 2.
(1) Spoločné pasenie na úhoroch a stniskách sa zakazuje a je dovolené len na pastvinách spoločných alebo obecných, ktoré sú trvalé určené a upravené ako pastviny. Majitelia týchto pastvín musia sa organizovať podľa zák, čl. X/1913.
(2) Kde takýchto pastvín niet, alebo ich výmera nestačí, ich potrebu, rozsah a miesto určí príslušný župný úrad podľa predpisov zákona č. 52/1936 Sb. z. a n.
§ 3.
Všetka poľnohospodárska pôda musí sa zapojiť do ročnej výroby , musí sa riadne obhospodarovať a strniskovou a hlbokou orbou odpleveľovať. Zakazuje sa nechávať pôdu úhorom alebo prielohom, kde to miestne pomery nevyhnutne nevyžadujú.
§ 4. .
Dozor nad zachovávaním predpisov tohto zákona vykonávajú župné úrady.
§ 5.
Nezachovanie predpisov §§ l až 3 je priestupkom, ktorý trescú okresné (štátne policajné) úrady peňažným trestom do Ks 5.000. Nevymóžiteľný peňažný trest sa premení na zavretie do 14 dni.
§6.
Ustanovenia zák. čl. XII/1894, ktoré odporujú tomuto zákonu, sa zrušujú.
§ 7.
Tento zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykoná ho minister hospodárstva so zúčastnenými ministrami.